Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje odznaky
2024
2023
2022
2017
2016
Moje aktivity
- „Veříme tomu, kdo má moc. On je ten, ktery dostane příležitost příběh napsat. Takže když studujete dějiny, vždycky se musíte ptát sami sebe: čí příběh mi chybí? Čí hlas byl potlačen, aby tento hlas mohl zaznít? A jakmile na to přijdete, musíte najít i ten druhý příběh. Teprve tehdy ziskáte jasnější, i kdy stále nedokonalý obrázek."
Ak by som mala vyzdvihnúť jeden môj obľúbený žáner, je to niečo ako “viacgeneračný spoločenský román na pozadí veľkých historických udalostí”. Takéto knihy ma skrátka bavia a vlastne mi je jedno, či sa odohrávajú na jednom zastrčenom mieste kdesi na konci sveta (týmto trochu narážam na moju aktuálne rozčítanú Usedlosť od Marie Turtschaninoff) alebo rovno na viacerých kontinentoch.
O čom to je? O rodine, stratách, bolesti, otroctve, moci, rasisme, hľadaní a prežití. Nič pozitívne, i keď v čomsi predsa len.
Ghana 18. storočia, dve sestry, ktoré o sebe nevedia, ale ich osudy a osudy ich šiestich generácií potomkov sa rozdelia neuveriteľnou cestou, ktorá čitateľom zľahka priblíži otrokárstvo a občianské vojny na africkom i americkom kontinente.
- "Jednoho dne se svět dozví, co ste tady dělali."
Je to napísané neskutočne dobre a pútavo, až sa mi nechcelo veriť, že ide o prvotinu. Veľmi oceňujem rodokmeň na začiatku, pretože tie mená boli pre mňa mätúce a autorka sa síce pozastaví na niektorých zásadných okamihoch, ale potom poskočí o pár rokov. Každá kapitola sleduje striedavo jednu a druhú vetvu a ďalšiu generáciu. Kapitoly nemajú jasné zakončenie, idú do stratena alebo do budúcnosti, aby na ne nadviazali ich deti alebo deti ich detí. Veľmi ma tento spôsob vyrozprávania príbehu baví a veľmi ma táto kniha, aj napriek ťažkej a smutnej téme, zaujala.
- „Nemůžete udělat vůbec nic, viďte?"
Moře klidu od Emily St. John Mandel je naozaj zvláštny román. Je pútavý, je zaujímavý, nie je moc náročný a vďaka krátkym kapitolám a sotva 250 stranám odsýpa naozaj rýchlo. Veľmi, ale naozaj veľmi mi pripomína Atlas mraků od Davida Mitchella. Tie motívy, prelínanie, rôzne historické aj dávno budúce obdobia, post-apo téma, hudba! a myšlienka. Len to bolo výrazne kratšie a na premýšľanie jednoduchšie, čo je presne to, čo som aktuálne od čítania potrebovala.
Moře klidu je o anomálií, ale tiež pandémii a akomsi cestovaní vo vesmíre a časom. Sci-fi je to len tak trochu. Melancholické tiež trochu. Inšpirácia covid-19 tiež trochu. Je to moc pekne napísané, ale niečo mi hovorí, že keby som ochotná deju a detailom venovať viac pozornosti a hĺbať nad pointou, niečo by mi tam nesedelo. No mne to vlastne takto vyhovovalo. Dobrý príbeh, dobre napísaný, dobre sa čítajúcí.
"Časem jsme si zvykli."
"Tohle čas dělá, všechno odnáší."
Jedna vdova, jedna sliepka a jeden telefonát.
Dosť podarený krátky román o čerstvej vdove, ktorá si do domu prenesie sliepku, tá jej priam zázračne pomôže s nespavosťou a samotou až do chvíle, kedy sa sliepka nezhypnotizuje pri pohľade na reklamu na práčku. Nives zdvihne telefón, zavolá veterinárovi a starému známemu, a v priebehu jedného hovoru sa postupne dozvedáme o živote. Aký bol, aký mohol byť.
Je to svieže, ľudské a moc ma to bavilo. Príbeh postupne graduje a odhaľuje čoraz viac z minulosti. To, čo pôvodne vyzeralo ako nezáväzný telefonát vyústi v pozoruhodné odhalenia a výčitky. Niektoré veci skrátka potrebujú čas aby uzreli a dostali sa von.
Tento rok se vaše knihovna rozrostla už minimálně o 7 knih… Doufáme, že už jste se do nich pustili :-)
Bylo nám ctí vám poslat objednávku už 30krát. Vaše domácí knihovna musí být skutečně výstavní!
Tento rok se vaše knihovna rozrostla už minimálně o 7 knih… Doufáme, že už jste se do nich pustili :-)
Bill Bryson píše skvelé knihy. Bill Bryson sa dokáže nadchnúť pre nejakú myšlienku, pozisťovať si o nej hromadu informácií a potom ich pútavou formou podať ďalším. Takže ak vás zaujíma ľudské telo, prečítate si jeho knihu Ľudské telo. Príručka pre majiteľov. Výborne hodnotená je Stručná historie téměř všeho a ja si teraz dovolím vám odporúčať staršiu knižku s názvom Dům. Domov, domácnost, dějiny architektury.
Je to ten typ knihy, kde je hromada zaujímavosti, ktoré si síce nezapamätáte, ale budete ich nahlas čítať komukoľvek, kto je zrovna poblíž.
Autor docela preskakuje v čase, ide miestnosť po miestnosti a cez rôzne historické udalosti ukazuje, ako sa kedysi žilo, ako čo vzniklo, ako sa menila domácnosť, ako vznikali rôzne predmety, prečo sa to ujalo, kto za tým stojí atď.
Je to dlhé, je to vtipné i poučné, je to o ľuďoch, domoch, architektúre aj živote. Bavilo veľmi. Ak si ju budete chcieť prečítať, hľadajte ju skôr v skladoch v knižniciach. Vyšla pred viac ako desiatimi rokmi a už je vypredaná.
Mimochodom, ak máte radi turistiku a diaľkové traily, dajte si aj aj jeho Appalačskú stezku. Poněkud neuctivá kniha o toulkách americkou divočinou.
Výborná, výborná. Neskutočne ma prekvapila, témami, postavami, dejom. Skvelo namiešané, prepojené a navzájom fungujúce. Trefné a aktuálne, o vzťahoch, rodičovstve, rodine, deťoch, tlaku okolia, chýbách, nezvládaní a tak. Veľmi feel-good a veľmi pútavo napísané. Určite sa objaví medzi najlepšími knihami, ktoré som tento rok prečítala.
Číst víc
Moc milá young adult knižka. Odohráva sa na Shetlandoch, na majáku. Julia, rodičia, nový kamarát a pátranie po tajomnom žralokovi. Key mám 13+, bola by som mega nadšená, ale bavila ma aj teraz, keď už mám 30+. Je to pre mladých, takže dosť zjednodušený príbeh a dotýka sa aj otázky duševného zdravia, čo je myslím dosť dôležité a touto formou mládeži super prístupné. A veľké plus aj za skvelé a nápadité grafické spracovanie.
Číst víc
Premýšľala som, odkiaľ mi je meno Irvin D. Yalom tak známe a odpoveď mi priniesol sám autor v knihe. Pred pár rokmi mi jeho knihu Pohled do slunce odporúčala terapeutka potom, čo som sa vyrovnála so smrťou môjho tatina. I Irvin D. Yalom sa k tejto svojej knihe vrátil, keď bolo jasné, že život jeho milovanej manželky sa chýli ku koncu. Hoci v živote pomohol po strate blízkeho mnohým ľuďom, a to v rámci svojej terapeutickej praxe, sám túto bolestnú skúsenosť musí naplno spracovať až vo veku takmer 90 rokov.
V tejto krátkej knižke sa spočiatku manželia Yalomcovi v písaní striedajú, každý má svoj pohľad na to, aký život prežili a ako ich poznamenala staroba a choroba. Ale keďže kniha hovorí nie iba o posledných mesiacoch náročnej liečby, ale i o ukončení života asistovanou sebevraždou, pre ktorú sa Marilyn Yalom rozhodla, od istej chvíle je to už vyrovnávanie sa čerstvého vdovca s novou situáciou.
Celá kniha je nádherná. Áno, je o smrti, ale je o smrti milovanej ženy, ktorá prežila plnohodnotný život po všetkých stránkach. Marilyn odchádzala v poženanom veku, rozhodnutá, pripravená, obklopená rodinou a s vedomím, že prežila kvalitný život. Obaja manželia boli vo svojom živote veľmi tvoriví, písali, mali mnoho priateľov, kolegov, ovplyvnili veľa ľudí a malá nie je ani ich rodina. V rámci ich rozprávania postrehnete zaujímavé myšlienky obzvlášť o živote a odchádzaní “v ten správny čas”.
A ak vás téma odchádzania bude ešte zaujímať, siahnite aj po rozhovoroch Hořím od Simony Bagarovej. Koniec koncov, umrieme všetci a kým sa tak stane, rozlúčime sa s mnohými našimi blízkymi. Smútok príde aj na tých najpripravenejších, ale je smútok a smútok.
