

Barack Obama's 2025 Reading List Přečtete na zařízeních:
Nelze měnit velikost písma, formát je proto vhodný spíše pro větší obrazovky.
Více informací v našich návodech
Přečtete na zařízeních:
Více informací v našich návodech
Přečtete na:
Nepřečtete na:
Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilŠtudentka fínčiny & knihovníctva (FF MUNI).
Volá sa síce Cyklista, ale pokojne to môže byť futbalista, hokejista, tenista či iný športovec. Kniha nie je o športe. Je o premotivovanom otcovi, ktorý si vzal do hlavy, že keď to nedokázal on, dokáže to jeho syn. Ak ste niekedy boli na detských pretekoch, aby si vaše deti užili zábavu a férovo zasúťažili, tak ste určite narazili aj na prehnane gestikulujúcich rodičov (zvyčajne otcov), ktorí nadávajú na ostatných. Na trénerov, na rozhodcov a vlastne aj na výkon vlastného potomka, ktorý podľa nich mohol byť vždy lepší, a to aj keby stál na bedni so zlatom na krku.
Otec zobral malému cyklistovi detstvo. Namiesto hier s kamarátmi mu dal tréningy. Každý deň. A otužovanie. Každý deň. A stravu, ktorá pokrýva všetko, čo otec vo svojom chorom ponímaní považuje za správne pre vyvíjajúce sa dieťa a neskôr pubertiaka. Ako dlho by ste vy zvládli jesť denne ryžu s kuraťom? A vajíčka do školy na svačinu? Tuniaka v horšom prípade.
Namiesto zmrzliny proteínová tyčinka, namiesto spoločného rozhovoru rozbor posledných pretekov, namiesto návštevy babičky v nemocnici ďalšia súťaž, namiesto kina sledovanie profesionálnych závodov.
Roky plynú, tréningov, záťaže a súťaží pribúda. Že je to celé zlé, viete od prvej strany. Vie to matka, ktorá ticho prihliada, pretože v tejto rodine má slovo jedine otec. Vedia to starí rodičia, učitelia aj spolužiaci. Ale despotický otec si vždy vykričí to svoje, zaplatí, vybaví, zmení. Hlavne, aby bol jeho syn vrcholovým cyklistom. A to vo veku, kedy stačí jedna sezóna, rovesníci sa vytiahnú, zosilnejú a tí, ktorí bývali ďaleko vzadu, sú zrazu poriadne vpredu.
Čo chce syn sa nikto nepýta. Otec to vie najlepšie. Lenže čo vyrastie z dieťaťa, ktoré nepozná nič iné ako drinu, tréning cez únavu, chronické vyčerpanie a diktátorského otca, ktorý uznáva iba úspech a peniaze? Čo to spraví so zdravím?
Syna vám je akosi prirodzene ľúto a otca automaticky nenávidíte. O matke neviete, čo si máte myslieť.
200 strán, striedanie pohľadu syna a matky. Čo sa týka pútavosti, nemám jedinú výtku. Po polnoci chodím spať len výnimočne a kvôli knihe ešte výnimočnejšie. Túto som odložiť nedokázala.
Na druhej strane bol dej pomerne predvídateľný. Chýbal mi akýkoľvek hlbší pohľad do premýšľania členov rodiny, do motivácie rodičov, do minulosti, ktorá viedla k tomu, že ich vzťah už dávno nefunguje a ich syn trpí pod obrovským tlakom na výkon, ktorý by zlomil aj dospelého. Veľmi rada by som videla tento námet viac prepracovaný a pokojne aj o 100 200 strán dlhší. Pretože je to zaujímavá téma a pretože Barbora Vajsejtlová fakt dobre píše.
V tajemstvích je síla. A ta síla slábne, když se o ně někdo rozdělí, takže je nejlepší, když se tajemství udržují, a udržují se pořádně. Když se o tajemství podělíš, o opravdová tajemství, o ta důležitá, dokonce jen s jedním jediným člověkem, změní je to. Když si je napíšeš, je to ještě horší, protože se nedá odhadnout, kolik lidí je uvidí na papíře, ať jsi s tím sebeopatrnější. Takže když už máš tajemství, je opravdu nejlepší je udržovat, jak pro jejich vlastní dobro, tak pro tvoje.
