Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Príbeh začína presne v tomto jesennom období v pôrodnici a pokračuje naprieč celým rokom a potom ďalšími. Emil je na prvý pohľad obyčajný chlapec. No nie je to celkom tak. Má veľmi rád zvieratká a prírodu. Navyše je citlivý. Možno aj kvôli tomu ho jedného dňa v lese osloví gaštan. Má netradičný sen. Chce, aby ho Emil zobral do mesta a zasadil v kvetináči. A neskôr presadil v meste. Túži sa stať mestským stromom. Emil tomu celkom nerozumie. Ale gaštan vezme domov a zasadí ho.
Takto začína jedno veľké priateľstvo medzi Emilom a jeho gaštanom. Roky ubiehajú, no gaštan je Emilovým spoločníkom. Robí mu spoločnosť v batohu, keď nakupujú s mamou topánky v meste, v zime gaštanu v kvetináči číta, neskôr ho pomocou básničiek učí základné počty, berie ho do školy, aby to tam vydržal: „Emila to v škole nebavilo. Prečo musí veľkú časť dňa stráviť na stoličke v triede, keď je vonku krásne? Často hľadel cez okno na trávu a stromy a túžil byť s nimi.“ (s. 33) Úplne mu rozumiem, aj ja som vždy túžila ocitnúť sa na opačnej strane okna. A dnes to má takto môj syn.
K Emilovi a jeho gaštanu počas školských čias pribudne aj Lívia... A život plynie ďalej. Výnimočné priateľstvo pretrváva. Splnia si Emil a gaštan svoje sny? Viac o ich ceste sa dočítate v príbehu plnom výnimočného priateľstva, prírody, pochopenia, vnútorného vývoja, láskyplného vzťahu s rodičmi...
Ilustrácie k príbehu sú iné, netradičné. Ukrýva sa za nimi krásny životný príbeh jedného chlapca a jeho priateľa gaštana. Pri čítaní si uvedomíte, že jednoduché kresby vystihujú mnoho z toho, čo je písané v riadkoch aj medzi nimi.
P.S. Túto knihu čítame už tretiu jeseň a deťom sa veľmi páči. Zaviedli sme jesennú tradíciu. Dnes sme si nazbierali gaštany a deti si ich chcú zasadiť. Vypestovať vlastný gaštan. Možno aj výnimočné priateľstvo...
Pri čítaní knihy hneď vkráčate do jesenného počasia. Nielen toho fotogenického, ale aj do
blatistého, kde potrebujete vysoké čižmy. Adelheida sa pripravuje na svadbu s mladým
Dagom, no stále má pochybnosti, či sa jej očakávania naplnia. Prvá časť tohto príbehu je plná splnených snov, krásy a hojnosti.
„TAM HORE na Bjorndale sa týči hora, lesy, príroda a kľud, kým vo svete „TAM DOLE“
zúria Napoleonské vojny, ktoré ústia do straty hodnoty papierových peňazí, hladu....
No rovnako ako to býva v živote, prichádzajú aj ťažké dni, keď je človek bezradný, hľadá
zmysel v udalostiach, ktoré sa stali, obzerá sa do minulosti a snaží sa prísť na to, čo týmto
udalostiam predchádzalo a aké hriechy ma na svedomí on, či jeho rodina.
Takáto skúška príde aj v živote Adelheidy, mladého aj starého Daga. Táto tragická udalosť
zasiahne všetkých troch nepripravených. Najmä mladý Dag nie je zvyknutý vyrovnávať sa
s ťažkými situáciami. Dosiaľ tu bol jeho otec kto riadil statok a dokonca aj city k milovanej
žene nevyjadril sám. Urobil to za neho otec. Žiadnu prekážku neprekonal iba on. Atak sa bez dlhého premýšľania so smútkom v duši vyberie do lesa... Mladý Dag si uvedomí, že riekanky spojené so Smrtnou horou nie sú pre deti a že sa v nich ukrýva veľká pravda.
Príbeh je plný prírodných scenérií, hlbokých myšlienok, úvah o živote, o Bohu. Starý Dag
chce pomáhať, ale má obavy, aby si svojou pomocou nekupoval odpustky. Kedysi dokonca
dovolil usadiť sa v lese mužovi s veľkým hriechom. Neodsúdil ho, bol milosrdný. Ako sa
zachová v podobnej situácii jeho syn? Nenájdeme tu žiadne moralizovanie, ale hlboké úvahy o vlastných skutkoch, prírode, svete ľudí i svete mŕtvych.
„Odvtedy som na horu vyšiel veľakrát, ležal som tam až v oblakoch a díval som sa poza vrch. Nevidno tam sneh ani kopce. Sú tam duše uväznené v tienistých hĺbkach; niektoré nižšie, iné vyššie, ďalšie sa týčia vysoké ako štíty k slnku.“ (s. 196)
Napriek tomu, že som knihu čítala aj v staršom vydaní a vedela som, čo ma čaká, dokázala
ma pohltiť, dať priechod mojim slzám a preniesla ma na cestičky do nórskych lesov.
Túto knihu vystihujú slová Ladislava Heryána, ktorý v predslove knihy píše: „Jeho texty jsou „jiné“ v tom, že se jako křesťan nebojí nahlas vyslovovat otázky, které si ostatní kladou jenom potichu, a snaží se hledat odpovědi křesťana dnešní doby (...) . (s. 9)
Michael Martinek je povolaním kňaz, salezián, učiteľ a roky pôsobil ako väzenský kaplán. Tieto bohaté skúsenosti ho podnietili vnímať človeka v jeho hĺbke: zaujíma sa nielen o to dobré, ale aj o bolesti, starosti a útrapy ľudí. Nezabúda pri tom ani na mladých a chudobných, či väzňov.
Veľmi cenným pohľadom ktorý v knihe zaznieva je, že niekedy vo svojich životoch potrebujeme viac spiritualitu ako náboženstvo (uvádza aj konkrétne príbehy). Martinek načúva ľuďom, preto sú problémy, ktoré v tejto knihe rozoberá také aktuálne. Nie je však iba poslucháčom, je ochotný pozrieť sa na názor druhého a nechať sa spochybniť.
Aj kresťan môže mať pochybnosti, práve pochybnosti dokazujú, že neverí len v ľudské zákony, ale jeho viera je živá. Nevyžaduje sa od neho ani dokonalosť. Nastoľuje otázku kňazského stavu pre ženy, podporu pre ekumenické manželstvá, rozoberá problémy LGBT komunity a viery, sexuálne zneužívanie kňazmi, politiku a kňazský stav... .
Kniha je zostavená z príspevkov a článkov, každá kapitola je venovaná nejakému problému a všetky sú písané zrozumiteľným jazykom. Nie je to žiadna abstraktná teologická príručka. Obsahuje aj konkrétne príklady, citáty z encyklík. Osobne ma veľmi zasiahli príbehy väzňov. Za silnú kapitolu knihy považujem: CO BY DĚLAL JEŽIŠ DNES? Po jej prečítaní sa pýtam: Nepostretol by ho dnes podobný osud ako kedysi?
V knihe som si vyznačila veľmi veľa podnetných myšlienok. Na niektorých čitateľov môžu pôsobiť liberálne. Hlavne v slovenských pomeroch. Ale cirkev by sa mala vyvíjať rovnako ako jej veriaci. Kostoly v Čechách sa postupne vyprázdňujú (aj o tom sa v knihe dočítame). Ak si myslíme, že nám sa to nemôže stať, sme na omyle. Mladí kresťania potrebujú pochopenie nie odsúdenie, spritualitu, nie náboženské poučky. Knihu odporúčam tým, čo sú otvorení dialógu a majú otvorené srdce, tým čo hľadajú a tým čo nesúdia.
Emka, podobne ako my trávi leto na dedine ustarých rodičov. Konečne sa jej má splniť sen a starký s ňou ide kúpiť vysnívaného psíka. V obchode zostal len jeden psík, mopslík, ktorý sa volá Eduard. Nezodpovedá jej predstavám,
ale rozhodne sa, že bez psíka neodíde, no rozhodne mu musí zmeniť meno. A tak vznikne skratka Eddie.
Starký a starká majú útulný dom na dedine, babka varí, pečie dobroty a Emka pomáha so
starostlivosťou o zvieratká. Starká okrem varenia a pečenia obľubuje detektívky a tak majú zvieratká z dvora originálne mená: prasiatko Hólms, mačka slečna Marplová, kohút Monk, králik Klozó, gunár Poarót, káčer Kolombo... . Zvieratiek na dvore je oveľa viac a nesmiem zabudnúť ani na dôležitú postavu: včielku kapitánku Žihadlo.
Spolu s detektívom Hólmsom a Eddiem budeme pátrať po zlodejoch vajíčok, ktorí robia aj ďalšiu neplechu, budeme sa báť tmy, čakať, kto vylezie zdiery. Zistíme, že niekedy môže jednotlivec či skupina konať zlo, lebo sa im niekto vyhráža. Zoznámime sa aj so susedom Milanom, ktorý je prototypom lajdáka, lenivca a zlodeja.
Psíček Eddie a prasiatko Hólms obsahuje morálne posolstvá, poukazuje na to, že v živote nie je vždy všetko tak, ako vyzerá, ukazuje krásny vzťah k zvieratám, prírode a vidieku. Kniha na krásne letné cesty, ale aj na celoročné čítanie, keď si pripomenieme letné dobrodružstvá a môžeme ich zažiť spolu so zvieratkami z knihy.
Kniha obsahuje veľmi pekné ilustrácie od Zuzany Dreadky Krutej, ktoré si získali deti aj
mňa.
Príbeh Indigová dedička nás prenesie do Ameriky a Škótska v 18. storočí. Autorka ani v tejto knihe nesklamala a opisom prostredia či činnosťami postáv nás každým prečítaným riadkom prenáša do tohto obdobia. Nazrieme do života na plantáži James River, kde spolu s otcom žijú Juliet a Loveday.
Loveday sa zaoberá zberom bylín a prípravou tinktúr, zatiaľ čo Juliet pomáha otcovi a dozerá aj na pestovanie a spracovanie indiga: „Keďže sa blížil čas prvého zberu, všetky Julietine myšlienky boli modrej farby.“ (s. 13) A nielen myšlienky, v knihe si často oblieka oblečenie indigovej farby.
V tomto historickom románe narazíme na mnohé dôležité témy. Stretneme sa s problematikou otroctva, aj súvahami o živote žien, ktoré sa nevydajú: „Ktovie, či je byť nezadaná ľahšie pre ženy než pre mužov.“ (s. 15) Narazíme aj na dohodnuté manželstvá, konkrétne aj na také, ktoré má vyrovnať dlhy. Nazrieme na problémy s alkoholom, ktoré boli súčasťou mnohých životov: „Opití muži sú poľutovaniahodní oponenti a ešte biednejší nepriatelia.“ (s. 64)
Nositeľom tajomnosti je v príbehu Leith Buchanan, okolo ktorého sa vznáša tajomstvo. Nikto nevie, akým spôsobom zomrela jeho mladá rómska manželka Havilah. Objavujú sa rôzne špekulácie. Postupným odhaľovaním príbehu sa dostaneme aj k rómskej otázke. Rómovia sa v tomto období usadili aj v Škótsku a dozvedáme sa o ich spôsobe života.
Osobne preferujem aktívne a nebojácne hlavné hrdinky, ktoré si dokážu zastať svoj názor
a takou je aj Juliet. Vychovali ju k slušnosti a vzhľadom k jej postaveniu, ale ak je to
potrebné, stáva sa znej „burička“: „Má takú hlavu na obchodovanie, že sa vyrovná mnohým mužom. Skutočne žena ako z Prísloví, tridsiata prvá kapitola.“ (s. 90)
Pomalšie tempo na začiatku príbehu, vystrieda rýchlejšie v závere, pretože tu sa na pár
stranách odohrá viac závažných udalostí. Indigová dedička nám ponúka príjemné putovanie históriou, americkými plantážami, škótskymi ulicami ale aj nádhernými vidieckymi záhradami. Som veľmi rada, že som vykročila upravenými uličkami a na chvíľu sa stala súčasťou príbehu...
„Pro toho, kdo chce žít, je na světě plno krás a těch krás nebe mít, záleží jenom na vás." VOSKOVEC A WERICH (s. 153)
Dokážete sa prijať aj so všetkými negatívnymi pocitmi či zážitkami? Potláčate nepohodlné myšlienky, tvárite sa, že neexistujú?
Sebaprijatie nie je jednoduché, hlavne keď sme vyrastali v rodine či prostredí, ktoré do nás vštepovalo negatívne presvedčenia o nás samých. Existujú však spôsoby, ktoré nám pomôžu prijať samých seba aj s negatívnymi pocitmi: „Emoční bolest je možné léčit tím, že ji respektujeme a věnujeme jí laskavý a pečující zájem." (s. 145)
Jan Burian už od roku 2013 vedie kurzy o nenásilnej komunikácii či sebaprijatí. Texty v tejto knihe môžu pomôcť účastníkom kurzu, ale je určená aj pre ľudí, ktorí chcú pracovať na sebe a sebaprijatí.
Je napísaná „čtivým" jazykom, s použitím odborných informácií. Obsahuje aj príklady zo života, citáty, otázky aj konkrétne cvičenia. Oceňujem, že autor zdôrazňuje, že do cvičení, ktoré nám nevyhovujú, sa čitatelia nemajú nútiť. Po jednotlivých kapitolách nájdeme výstižné zhrnutia.
„Sebepřijetí vám umožní aktivně přijímat jakékoli životní situace. Přijetí vnějších situací je totiž vždy podmíněno tím, že jsme schopni přijmout a zvládnout vnitřní reakce na ně." (s. 21)
Negatívne nemáme potláčať, tváriť sa, že v našom živote neexistuje. Práve naopak. Prežívanie a prijatie bolestivých aspektov nášho života nám môže pomôcť v osobnostnom raste.
V knihe nájdete konkrétne príklady práce s emóciami: „Překážky nepřekonáme násilím, ale naopak všímavou a soucitnou péčí." (s. 170)
„Překážky radosti nejsou „špatně" nebo „chyba", je to jen přirozený projev nemoudrých postojů a nadměrného stresu. Nemusíme s nimi bojovat a vyčítat si je. Tím se jen posiluje vnitřní stres." (s. 170)
Túto láskavú knihu odporúčam čitateľom, ktorí sa potrebujú vyrovnať s ťažkosťami, posilniť svoje vnútorné bezpečie, eliminovať stres, prijať zmeny vo svojom živote a hlavne sa postarať sami oseba.
Ak sa oseba a svoje vnútro nepostaráme, nikto to za nás nespraví.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
„V životě je asi nutné umět opouštět. I odpouštět.“ (s. 231)
Tento spoločensko-psychologický román sa odohráva v priestore, ktorý je uvedený v názve. Skladiště je miesto, ktoré prepojí odlišných ľudí, s rôznymi osudmi a motiváciou. Postavy nie sú čierno-biele, ale opísané s citom, hĺbkou a vnútornými zákutiami. Taktiež nepôsobia nereálne, ale ako osoby, ktoré môžeme stretnúť v bežnom živote. Autorka je psychologička a badať to z toho, ako dokázala opísať jednotlivé charaktery. Skladiště je napriek psychologickej hĺbke „čtivé“ s použitím bežného komunikačného jazyka. Musím priznať: je mi ľúto, že som už knihu dočítala.
Robert tento priestor vlastní, no jeho podnikateľský plán nevychádza, ako by chcel, navyše sa z určitých dôvodov vyhýba aj zamestnancovi Eliášovi a Eliáš jemu.
Tereza je mladé dievča, ktoré sa dostalo do vážnych problémov. Z tých sa jej rozhodne pomôcť brat jej mamy Robert, ktorý ju ubytuje v Skladišti, kde bude pomáhať ako správkyňa.
Michal má nadváhu, žije sám, až na občasné „nálety“ jeho rodiny. Keď prijímal novú prácu v Skladišti, nevedel, že tam bude musieť chodiť aj osobne.
Marie potrebuje uniknúť zo spoločnej domácnosti, kde žije s dcérou a jej rodinou. Zamestná sa v internetovom obchode, ktorý má skladové priestory v Skladišti, aj keď neovláda moderné technológie.
Adéla má veľké sny, no napriek tomu stále žije v izbe u rodičov. Bude Skladiště priestor pre jej osamostatnenie a splnený podnikateľský sen?
Skladiště je aj metaforický priestor: niečo z neho odchádza a iné prichádza (nie iba tovar). Kniha o bežných ľuďoch, o ich živote, problémoch, motiváciách, o hľadaní identity a určovaní si vlastných hraníc aj voči rodine. Oceňujem, že nevieme predpovedať, ako príbeh nakoniec skončí a aký osud postavy čaká. Autorka nás v niektorých momentoch prekvapí tak, ako samotný život. Ak Vás zaujímajú aktuálne spoločenské témy a oceníte kvalitnú psychologizáciu postáv, určite nevynechajte Skladiště.
Bohatých ľudí, často považujeme za šťastných. Bohatstvo nie je synonymom šťastia. Presne vtakomto svete žije Harper, ktorá tvrdo pracuje, aby bol jej otec spokojný. Žije však jeho sen, nie ten svoj.
„Celý jej doterajší život pripomínal len luxusne zabalenú škatuľu, ktorá však vnútri zívala
prázdnotou.“ (s. 138)
Cíti sa niekedy vôbec šťastná? Po smrti matky jej zostala jediná činnosť, ktorá jej prináša radosť: „Tanec je jediný moment, keď sa tvoja duša môže nadýchnuť bez toho, aby si pýtala dovolenie, Harper.“ (s. 28) Tieto matkine slová vnej rezonujú arozhodne sa splniť svoj dávny sen: stať sa členkou roztlieskavačiek Silver Vixens.
Harperine sny sú však prekážkou nielen pre jej otca, ale aj pre jej priateľa. Chase nielenže
nepodporuje jej sen, ale svojou žiadosťou oruku, ju ešte viac priväzuje knalinajkovanému životu: „V tej chvíli si Harper uvedomila, že pred ňou nekľačí muž, ktorého miluje. Vnímala iba logický krok, ktorý ho viedol ktomu, aby pred ňou pokľakol. Bola to len ďalšia tehla vmúre, ktorý okolo nej neúprosne rástol.“ (s. 29) Zostali by ste sčlovekom, ktorý odsudzuje Vaše sny?
Jax Weston je úspešný hráč tímu Silver Foxes, ktorý má sHarper spoločnú črtu. Aj on sa snaží naplniť očakávania druhých. Najmä svojho otca. Vzťahy medzi hráčmi aroztlieskavačkami sú zakázané. Bude riskovať svoju kariéru?
Vtomto románe zo športového prostredia si vychutnáte romantiku, americký futbal, detailne nazrieme do sveta roztlieskavačiek, zájdeme do baru Hrdzavá píšťalka, ale zavítame aj do nemocnice, či na večierky. Text je plný krásnych myšlienok, ktoré nás nabádajú uvažovať oslobode, či plnení si snov.
Oceňujem, že mnohé situácie nevieme vopred predpovedať arovnako aj samotný záver. Autorka nesiahla po závere, ktorí mnohí vrománoch očakávajú, ale stavila na originálnosť, realistickosť azachovala aj posolstvo celého príbehu: NEVZDÁVAJME SA SVOJEJ SLOBODY A SNOV. Aj keď pritom často zostaneme nepochopení.
Odporúčam ako čítanie kľadovej káve na tieto horúce dni, ale aj kedykoľvek cez rok. Zuzka je skúsenou autorkou aja sa teším na jej ďalšie príbehy, lebo sú zárukou pútavého čítania.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Karin Witemeyer S hlavou v oblakoch
Historický román S hlavou v oblakoch nás zavedie do Texasu, na konci 19. storočia. Tu si vybudoval ranč anglický šľachtic a prisťahovalec Gideon Westcott.
Adelaide Proctorová prišla o rodičov a nemá ani súrodencov. Na svete sa cíti sama. Aj z tohto dôvodu je možno priveľmi očarená Henrym Belcherom a sníva, že ju po ročnom dvorení požiada o ruku. Nie je to síce láska ako v románoch, ktoré číta, ale mala by rodinu o akej sníva. Po fiasku s Henrym sa Adelaide rozhodne uchádzať o prácu guvernantky na ovčom ranči v Texase.
So zverenkyňou Izzy nemôže diskutovať, keďže od smrti matky prestala rozprávať. Skúša ju však zapojiť do života a pomôcť jej prekonať ťažký údel. Zároveň sa pomaly zbližuje so zamestnávateľom Gideonom.
Adelaide počas čítania príbehu neraz zastihneme s knihou v ruke. Vo svojom živote hľadá paralely s románmi Jane Austenovej: „Celú mladosť strávila vzdychaním nad románmi Jane Austenovej a teraz sa odrazu v jednom z nich skutočne ocitla. Čo by mohlo byť krajšie?“ (s. 161)
Približne od polovice knihy zažijeme aj veľa akcie: záhadne zničený plot, pokus o znásilnenie, denník Isabellinej mamy, zabité ovce, pokus o vraždu a o únos. Zároveň v celom príbehu nájdeme veľa hlbokých myšlienok spojených s Bohom, napríklad: „Adelaide zavrela oči a pátrala po odpovediach hlboko vo svojom vnútri. Hlbšie, než ju mohla zaviesť inteligencia. Hlbšie, než siahali jej emócie. Potvrdenie hľadala v samotnej duši. A tam ho aj našla. Pán ju chcel presne tam, kde sa nachádzala.“ (280)
Adelaide vysloví aj krásne posolstvo o manželstve, ktoré adresuje postave, ktorá prišla o svoju životnú polovičku: „Všetky manželstvá napokon skončia zármutkom, či nie? Radosť spočíva v tom, že si vychutnávate čas, ktorý môžete stráviť spoločne.“(s. 283)
Odporúčam milovníkom historických románov, ktorí ocenia akčný dej, obľubujú nespútanú hlavnú hrdinku v žltých šatách, jazdu na koňoch či prostredie Texasu.
Niekedy nepotrebujete veľké slová, aby ste dostali hlboký príbeh. Do tejto kategórie patrí aj kniha Kde jsi?, ktorú nazývame SILENT BOOK. Nenájdete tu žiadny text, ale obsahuje množstvo krásnych a navzájom prepojených ilustrácií.
Deti tak majú možnosť postavám vymýšľať mená, aj príbeh. Hlavná postava dievčaťa u nás dostala meno Vivien a hľadaný psík sa volá Noris. A tak sme sa s Vievien vybrali rozniesť letáky, aby našla Norisa. Príbeh sa odohráva v meste, ale s mojimi deťmi sme prehľadali aj levanduľové pole, či psík náhodou nezatúžil po vidieku a voňavých kvetoch.
Vivien stretáva hudobníka, ktorému namiesto mincí daruje jablko, okoloidúci ujo Félix v parku pozbiera plechovky, ktoré rozhádže neporiadny pán Jakub a hodí ich do koša. Pozoruje ho chlapček Paťko, ktorý o chvíľu spraví dobrý skutok, keď dievčatku, ktorému uletel balón, kúpi a daruje nový. V knihe nájdete veľa takýchto dobrých skutkov aj muža s kyticou kvetov. Toto je len maličká ukážka.
Kniha rozvíja kreativitu detí, slovnú zásobu, a má aj etický rozmer, ktorý deťom ukazuje, že dobré skutky sa oplatí robiť, lebo dobra nikdy nie je dosť. Dobré skutky dokonca vedia potešiť aj nás samých. Musím zvýrazniť aj estetický rozmer knihy, krásne ilustrácie poskytujú vizuálny zážitok. Použitá výtvarná technika v kombinácii so silnými emóciami, ktoré sú v ilustráciách prítomné, nám aj bez slov sprostredkúvajú atmosféru a náladu príbehu.
Okrem konania postáv vie dieťa opisovať aj okolité prostredie. Ocitneme sa medzi starými tehlovými bytovkami, v uliciach historického mesta (možno aj toho Vášho), na cestičkách v parku, v kaviarni, v kvetinárstve, na cyklochodníku pri rieke, v byte, na ihrisku, vo verejnej doprave, pri zmrzlinárskom stánku... . Lokácie sú naozaj bohaté. Rovnako aj množstvo vedľajších postáv.
Toto je naša prvá SILENT BOOK a určite nie posledná. Vďaka absencii textu, absentuje aj jazyková bariéra, lebo príbeh si vie čitateľ vytvoriť vo svojom jazyku. Nájde Vivien Norisa? Koho stretne pri hľadaní psíka? Najlepšie na tom je, že zajtra môžeme príbeh doplniť, pozmeniť, všimnúť si iné ukryté detaily.
