Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
„V životě je asi nutné umět opouštět. I odpouštět.“ (s. 231)
Tento spoločensko-psychologický román sa odohráva v priestore, ktorý je uvedený v názve. Skladiště je miesto, ktoré prepojí odlišných ľudí, s rôznymi osudmi a motiváciou. Postavy nie sú čierno-biele, ale opísané s citom, hĺbkou a vnútornými zákutiami. Taktiež nepôsobia nereálne, ale ako osoby, ktoré môžeme stretnúť v bežnom živote. Autorka je psychologička a badať to z toho, ako dokázala opísať jednotlivé charaktery. Skladiště je napriek psychologickej hĺbke „čtivé“ s použitím bežného komunikačného jazyka. Musím priznať: je mi ľúto, že som už knihu dočítala.
Robert tento priestor vlastní, no jeho podnikateľský plán nevychádza, ako by chcel, navyše sa z určitých dôvodov vyhýba aj zamestnancovi Eliášovi a Eliáš jemu.
Tereza je mladé dievča, ktoré sa dostalo do vážnych problémov. Z tých sa jej rozhodne pomôcť brat jej mamy Robert, ktorý ju ubytuje v Skladišti, kde bude pomáhať ako správkyňa.
Michal má nadváhu, žije sám, až na občasné „nálety“ jeho rodiny. Keď prijímal novú prácu v Skladišti, nevedel, že tam bude musieť chodiť aj osobne.
Marie potrebuje uniknúť zo spoločnej domácnosti, kde žije s dcérou a jej rodinou. Zamestná sa v internetovom obchode, ktorý má skladové priestory v Skladišti, aj keď neovláda moderné technológie.
Adéla má veľké sny, no napriek tomu stále žije v izbe u rodičov. Bude Skladiště priestor pre jej osamostatnenie a splnený podnikateľský sen?
Skladiště je aj metaforický priestor: niečo z neho odchádza a iné prichádza (nie iba tovar). Kniha o bežných ľuďoch, o ich živote, problémoch, motiváciách, o hľadaní identity a určovaní si vlastných hraníc aj voči rodine. Oceňujem, že nevieme predpovedať, ako príbeh nakoniec skončí a aký osud postavy čaká. Autorka nás v niektorých momentoch prekvapí tak, ako samotný život. Ak Vás zaujímajú aktuálne spoločenské témy a oceníte kvalitnú psychologizáciu postáv, určite nevynechajte Skladiště.
Bohatých ľudí, často považujeme za šťastných. Bohatstvo nie je synonymom šťastia. Presne vtakomto svete žije Harper, ktorá tvrdo pracuje, aby bol jej otec spokojný. Žije však jeho sen, nie ten svoj.
„Celý jej doterajší život pripomínal len luxusne zabalenú škatuľu, ktorá však vnútri zívala
prázdnotou.“ (s. 138)
Cíti sa niekedy vôbec šťastná? Po smrti matky jej zostala jediná činnosť, ktorá jej prináša radosť: „Tanec je jediný moment, keď sa tvoja duša môže nadýchnuť bez toho, aby si pýtala dovolenie, Harper.“ (s. 28) Tieto matkine slová vnej rezonujú arozhodne sa splniť svoj dávny sen: stať sa členkou roztlieskavačiek Silver Vixens.
Harperine sny sú však prekážkou nielen pre jej otca, ale aj pre jej priateľa. Chase nielenže
nepodporuje jej sen, ale svojou žiadosťou oruku, ju ešte viac priväzuje knalinajkovanému životu: „V tej chvíli si Harper uvedomila, že pred ňou nekľačí muž, ktorého miluje. Vnímala iba logický krok, ktorý ho viedol ktomu, aby pred ňou pokľakol. Bola to len ďalšia tehla vmúre, ktorý okolo nej neúprosne rástol.“ (s. 29) Zostali by ste sčlovekom, ktorý odsudzuje Vaše sny?
Jax Weston je úspešný hráč tímu Silver Foxes, ktorý má sHarper spoločnú črtu. Aj on sa snaží naplniť očakávania druhých. Najmä svojho otca. Vzťahy medzi hráčmi aroztlieskavačkami sú zakázané. Bude riskovať svoju kariéru?
Vtomto románe zo športového prostredia si vychutnáte romantiku, americký futbal, detailne nazrieme do sveta roztlieskavačiek, zájdeme do baru Hrdzavá píšťalka, ale zavítame aj do nemocnice, či na večierky. Text je plný krásnych myšlienok, ktoré nás nabádajú uvažovať oslobode, či plnení si snov.
Oceňujem, že mnohé situácie nevieme vopred predpovedať arovnako aj samotný záver. Autorka nesiahla po závere, ktorí mnohí vrománoch očakávajú, ale stavila na originálnosť, realistickosť azachovala aj posolstvo celého príbehu: NEVZDÁVAJME SA SVOJEJ SLOBODY A SNOV. Aj keď pritom často zostaneme nepochopení.
Odporúčam ako čítanie kľadovej káve na tieto horúce dni, ale aj kedykoľvek cez rok. Zuzka je skúsenou autorkou aja sa teším na jej ďalšie príbehy, lebo sú zárukou pútavého čítania.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Karin Witemeyer S hlavou v oblakoch
Historický román S hlavou v oblakoch nás zavedie do Texasu, na konci 19. storočia. Tu si vybudoval ranč anglický šľachtic a prisťahovalec Gideon Westcott.
Adelaide Proctorová prišla o rodičov a nemá ani súrodencov. Na svete sa cíti sama. Aj z tohto dôvodu je možno priveľmi očarená Henrym Belcherom a sníva, že ju po ročnom dvorení požiada o ruku. Nie je to síce láska ako v románoch, ktoré číta, ale mala by rodinu o akej sníva. Po fiasku s Henrym sa Adelaide rozhodne uchádzať o prácu guvernantky na ovčom ranči v Texase.
So zverenkyňou Izzy nemôže diskutovať, keďže od smrti matky prestala rozprávať. Skúša ju však zapojiť do života a pomôcť jej prekonať ťažký údel. Zároveň sa pomaly zbližuje so zamestnávateľom Gideonom.
Adelaide počas čítania príbehu neraz zastihneme s knihou v ruke. Vo svojom živote hľadá paralely s románmi Jane Austenovej: „Celú mladosť strávila vzdychaním nad románmi Jane Austenovej a teraz sa odrazu v jednom z nich skutočne ocitla. Čo by mohlo byť krajšie?“ (s. 161)
Približne od polovice knihy zažijeme aj veľa akcie: záhadne zničený plot, pokus o znásilnenie, denník Isabellinej mamy, zabité ovce, pokus o vraždu a o únos. Zároveň v celom príbehu nájdeme veľa hlbokých myšlienok spojených s Bohom, napríklad: „Adelaide zavrela oči a pátrala po odpovediach hlboko vo svojom vnútri. Hlbšie, než ju mohla zaviesť inteligencia. Hlbšie, než siahali jej emócie. Potvrdenie hľadala v samotnej duši. A tam ho aj našla. Pán ju chcel presne tam, kde sa nachádzala.“ (280)
Adelaide vysloví aj krásne posolstvo o manželstve, ktoré adresuje postave, ktorá prišla o svoju životnú polovičku: „Všetky manželstvá napokon skončia zármutkom, či nie? Radosť spočíva v tom, že si vychutnávate čas, ktorý môžete stráviť spoločne.“(s. 283)
Odporúčam milovníkom historických románov, ktorí ocenia akčný dej, obľubujú nespútanú hlavnú hrdinku v žltých šatách, jazdu na koňoch či prostredie Texasu.
Niekedy nepotrebujete veľké slová, aby ste dostali hlboký príbeh. Do tejto kategórie patrí aj kniha Kde jsi?, ktorú nazývame SILENT BOOK. Nenájdete tu žiadny text, ale obsahuje množstvo krásnych a navzájom prepojených ilustrácií.
Deti tak majú možnosť postavám vymýšľať mená, aj príbeh. Hlavná postava dievčaťa u nás dostala meno Vivien a hľadaný psík sa volá Noris. A tak sme sa s Vievien vybrali rozniesť letáky, aby našla Norisa. Príbeh sa odohráva v meste, ale s mojimi deťmi sme prehľadali aj levanduľové pole, či psík náhodou nezatúžil po vidieku a voňavých kvetoch.
Vivien stretáva hudobníka, ktorému namiesto mincí daruje jablko, okoloidúci ujo Félix v parku pozbiera plechovky, ktoré rozhádže neporiadny pán Jakub a hodí ich do koša. Pozoruje ho chlapček Paťko, ktorý o chvíľu spraví dobrý skutok, keď dievčatku, ktorému uletel balón, kúpi a daruje nový. V knihe nájdete veľa takýchto dobrých skutkov aj muža s kyticou kvetov. Toto je len maličká ukážka.
Kniha rozvíja kreativitu detí, slovnú zásobu, a má aj etický rozmer, ktorý deťom ukazuje, že dobré skutky sa oplatí robiť, lebo dobra nikdy nie je dosť. Dobré skutky dokonca vedia potešiť aj nás samých. Musím zvýrazniť aj estetický rozmer knihy, krásne ilustrácie poskytujú vizuálny zážitok. Použitá výtvarná technika v kombinácii so silnými emóciami, ktoré sú v ilustráciách prítomné, nám aj bez slov sprostredkúvajú atmosféru a náladu príbehu.
Okrem konania postáv vie dieťa opisovať aj okolité prostredie. Ocitneme sa medzi starými tehlovými bytovkami, v uliciach historického mesta (možno aj toho Vášho), na cestičkách v parku, v kaviarni, v kvetinárstve, na cyklochodníku pri rieke, v byte, na ihrisku, vo verejnej doprave, pri zmrzlinárskom stánku... . Lokácie sú naozaj bohaté. Rovnako aj množstvo vedľajších postáv.
Toto je naša prvá SILENT BOOK a určite nie posledná. Vďaka absencii textu, absentuje aj jazyková bariéra, lebo príbeh si vie čitateľ vytvoriť vo svojom jazyku. Nájde Vivien Norisa? Koho stretne pri hľadaní psíka? Najlepšie na tom je, že zajtra môžeme príbeh doplniť, pozmeniť, všimnúť si iné ukryté detaily.
Máte niekedy vo vzťahu pocit, že necítite istotu, prípadne bezpečie? Alebo si partner vysvetlí Vaše reakcie úplne inak, ako ich myslíte? Niekedy mu nerozumiete vy?
Annie Chen je terapeutka, ktorá pomáha najmä párom a rodinám. Útlu príručku, ktorá
pozostáva zo 144 strán napísala tak, aby sa jazykom prispôsobila širšiemu publiku čitateľov. Kniha je vhodná nielen pre páry, ale aj pre rodinné, či priateľské vzťahy, pomôže aj jednotlivcovi.
Vprvom rade môžeme pochopiť vlastné vzorce správania, alebo správania udruhých.
Príručka nám prostredníctvom kvízu pomôže identifikovať vlastný typ väzby: úzkostná,
vyhýbavá, alebo bezpečná. Ja som si tiež spravila kvíz amnohé sa naučila nielen osebe.
Nájdeme tu kvízy, otázky kdiskusii, úlohy, teóriu, príklady konkrétnych ľudí zautorkinej
praxe aj zhrnutia kapitol.
„Minulost sice nezměníte, ale dobrou zprávou je, že můžete změnit vzorce ze své minulosti, které vám neprospívají.“ (s. 12)
Každý typ väzby je vknihy podrobne charakterizovaný adozvieme sa ako pristupovať
kjednotlivým typom. „Existuje šest základních interakcí vzávislosti na typech vazby:
úzkostně-úzkostná, vyhýbavě-vyhýbavá, úzkostně-vyhýbavá, bezpečně-úzkostná, bezpečně-vyhýbavá abezpečně-bezpečná.“ (s. 132) Všetky tieto kombinácie majú svoje úskalia, ale aj pozitíva. Dôležitým faktom zostáva, či chceme pracovať na sebe ana našich vzťahoch. Ak je našou odpoveďou ÁNO, autorka nám poskytuje veľa cenných rád aj praktických cvičení.
Pomôže nám pochopiť nielen seba, ale aj fungovanie iných ľudí siným typom väzby.
„Přijímat lidi neznamená schvalovat jejich chování, nebo ho dokonce tolerovat, pokud na vás má negativní dopad. Jde oto, jejich jednání achování uznat, aniž byste jim vnucovali své přání, aby byli jiní.“ (s. 75)
Zdravé vzťahy nie sú vsúčasnej dobe samozrejmosťou. Vyžadujú si neustále budovanie
aprácu, aby nám prinášali istotu aoporu. Pretože všetci potrebujeme cítiť, že vprípade
pádov, máme okolo seba oporu, ktorá bude barličkou pri našich vzostupoch.
Dej knihy nás zavedie do mestečka Painswick v Anglicku, ktoré reálne existuje. Prenesieme sa však do regentského obdobia. Pri čítaní recenzií recenzenti a čitatelia Klassenovú ajej spôsob opisu postáv i spoločenských pomerov prirovnávajú kštýlu Jane Austenovej. Pri tomto románe pribudli ďalšie slávne autorky, ku ktorým Julie prirovnávajú ato k Charlotte Bronteovej kvôli opisu starých sídiel, ktoré majú vlastné zvuky, ukryté miestnosti aschovávajú mnohé tajomstvá, či predmety. Ďalším známym menom je Agatha Christie ato hlavne vďaka detektívnej línii, kde čitateľovi neprezradí všetky informácie amnohé odhaľujeme postupne.
Anna Lovedayová je hrdinka, ktorá zápasí svýčitkami svedomia, lebo nezachránila svoju
matku pred smrťou. Zároveň nechce podľahnúť tlakom terajšej nevlastnej matky, ktorá ju núti do vydaja so staršími džentlmenmi. Anna túži nasledovať lekársku kariéru svojho otca, ktorému pomáha. Vtomto časovom období to nie je pre ženu uskutočniteľný sen. Jedného dňa sa rozhodne nechať svoje problémy doma aodchádza na návštevu do Painswicku. Tam sa všetko začne zamotávať... .
Výnimočným symbolom, ktorý sa tiahne dejom je tis. Staré tisy žijú aj tisíc rokov. Hneď
vúvode knihy narazíme na tis „svadobný strom“. Tu Annin starý otec požiadal jej starú mamu oruku. Tis je prudko jedovatý, zvyčajne je symbolom smrti. Ale kvôli schopnosti konárov sklonených kzemi zakoreniť sa, má aj iný význam: „Preto je tis symbolom znovuzrodenia avečného života.“ (s. 8) Tisy sú vysadené aj ako alej na cintoríne anaša hlavná hrdinka, tadeto neraz prejde. Zohrajú však aj ďalšie úlohy...
Príbeh je zaujímavý aj tým, že sa dozvedáme ohygiene vtedajších ľudí, čím príbeh pôsobí
ešte realistickejšie: chodia na toaletu, venčia psíka. Doktor Finch sonduje aj možnosť ženy študovať medicínu na univerzite. Slečna Coxová ajej matka očkujú deti vchudobinci proti pravým kiahňam.
Nájdeme tu mnoho dôležitých tém, histórie, tajomstiev, zápletiek, čakaní na odpovede od
Boha a dočkáme sa aj nežnej romantickej línie. Julie všetko pridala vtých správnych dávkach aporadí tak, že knihu neviete a nechcete pustiť zrúk.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Pri narodení nám rodičia vyberajú meno, ktorým nás zväčša oslovujú celý život. Malý
medvedík sa narodil do rodiny medveďov, kde to takto nefunguje. Svoje meno musí objaviť. Kým jeho súrodenci vynikajú skvelými vlastnosťami, on sa necíti byť ani medveďom: neodváži sa vyliezť na strom, bojí sa loviť v prudkej vode...
Počas jednej búrlivej noci zažije neobvyklý zážitok. Pristane vedľa neho vták ohnivák
a daruje mu svoje zlatisté pierko. Pierko žiari a medvedík usúdi, že má čarovnú moc. Keď sa na druhý deň prebudí, strach čo pociťoval je preč. Spolu s pierkom sa púšťa do
dobrodružstiev.
Medvedík počuje volanie o pomoc, nezostáva ľahostajný. Pôvodcom volania je zajačik, ktorý uviazol na pni v strede rozbúrenej rieky. Napriek strachu vyráža na záchrannú akciu. Jeho pomoc je úspešná, no prichádza o pierko.
Náš hlavný hrdina sa vydáva na cestu hľadania, postupne oslovuje obyvateľov lesa, no pierko nenachádza. Po neúspešnom pátraní, ho povzbudzuje mama Lina: „Vieš, niekedy zabudneme na to, čo už nepotrebujeme. Presne na tak dlho, aby to mohlo zmiznúť. Možno si ani ty viac nepotreboval svoje pierko.“. Vďaka svojmu hrdinskému činu sa medvedík stáva nositeľom krásneho MENA , ktoré neprezradím, nájdete ho v príbehu. Pierko žiari v jeho snoch, ale je to on SÁM, kto žiari skutkami. Toto nádherné posolstvo si získalo mňa aj moje deti a verím, že osloví aj Vás.
Musím vyzdvihnúť aj čarovné ilustrácie, ktoré dotvárajú medvedíkovu cestu k sebe samému a k odvahe postaviť sa svojim strachom. Pretože strachu nečelia iba deti, ale občas navštívi aj nás dospelých.
V živote nastanú chvíle, keď Vám nič nevychádza podľa predstáv. Zrazu sa ocitnete bez
práce, ktorú ste považovali za istotu, ušetrené peniaze sa míňajú... . V takejto životnej situácii sa ocitla aj hlavná hrdinka Vanesa. Navyše svoju prácu milovala, ale musela odísť, lebo sa nenechala obťažovať novým šéfom.
Poviete si, veď si nájde novú prácu. Ale má to jeden obrovský háčik. Bývalý šéf na ňu
všetkým firmám poskytuje negatívne recenzie. Keďže v odbore sa nedokáže zamestnať,
prijíma ponuku na brigádu, ktorú jej vybaví majiteľ jej bytu. Nie je to však práca v kancelárii, ale bude pomáhať pri profesionálnom čistení aut. Tam však narazí na nepríjemného kolegu Tibora.
Vanesa mala v minulosti problémy s vlastnou sebahodnotou a sebavedomím, ale už nechce pripustiť, aby ju niekto ponižoval, alebo degradoval jej osobu. Z minulosti si nesie svojich kostlivcov, ktorí po presťahovaní na opačný koniec republiky nezmizli:
„Najhoršie bolo, že vtedy môj útek ani trochu nepomohol, pretože spomienky na moju
minulosť odišli spolu so mnou, akoby som si ich pribalila do kufra spoločne s vecami. A vždy, keď som ich odhodila, vrátili sa ku mne ako bumerang.“ (s. 308)
Nevyriešené problémy má aj Vanesina najlepšia kamarátka Olívia, ktorá funguje v nezdravom (ne)vzťahu. Olívia je však vždy skvelou kamarátkou ochotnou pomôcť.
Významnou postavou v príbehu, ktorá naopak pozná nielen svoju hodnotu, ale aj hodnotu svojich zamestnancov a blízkych je Vanesin nový šéf Zdeno. Uznáva rovnakú životnú filozofiu, ktorú sa snažím žiť aj ja: „Sme ľudia a musíme si pomáhať. Predsa každá vec, ktorú v živote urobíš, sa ti raz vráti. Nemusí to byť v rovnakej situácii, ale keď ja pomôžem teraz tebe, nabudúce zase pomôže niekto mne. To je kolobeh života.“ (s. 205)
Za bránou minulosti je príbeh o tom, že aj keď si niekedy myslíme , že sme v koncoch
a nevidíme východisko, netreba sa vzdávať. Pretože niekedy nám nečakané konce a nové
začiatky prinesú do života to, čo potrebujeme.
„Všetko príde v ten správny čas.“ (s. 175)
Andrew Peterson Sága rodu Wingfeatherovcov 2. Útek na sever
Jeseň už badať všade navôkol (v príbehu). Stromy zhadzujú listy a rodina Wingfeatherovcov sa každým spadnutým listom stáva zraniteľnejšou, keďže im doteraz poskytovali krytie domu na strome. Glipovo je v ruinách. A tak padne rozhodnutie cesta na sever do Ľadových prérií. Na krk im doslova dýchajú Tesáci, trolovia, rohaté psy a nakoniec skončia v brlohu skalošvába. Odtiaľ sa im podarí ujsť a hľadajú Mlynárov most, utekajú okolo Fingapských vodopádov, kde sa odohrá aj niečo nečakané.
Keď si už myslíme, že putovanie prinesie tú kľudnú atmosféru, keď si užívate prírodu okolo seba, cestu im skrížia brežníci. Podo stretne svoju lásku z mladosti Nurgabog. Zoznámime sa s Maraly, ktorá vnesie do príbehu praktickosť a nespútanosť. Cesta do mesta Kiméra v Ľadových prériách je ohrozená.
Nezostane iba pri týchto dobrodružstvách. Zistíme, čo sa stalo s deťmi, ktoré z Glipova odvážal čierny kočiar a mnoho iného. Janner vo svojom vnútri cíti, že on mal byť na pozícii Tinka, Tink by bol najradšej obyčajným dieťaťom, ktoré hrá zibzy. Leeli je vyrovnaná, emocionálnejšie vyspelejšia ako jej súrodenci.
Janner v tejto časti putuje nielen do Ľadových prérií, ale podstupuje aj vlastnú cestu k svojmu vyspelejšiemu ja. Uvedomuje si, že dobrodružstvo o ktorom toľko sníval, nie je až také úžasné a chýba mu pokojný život v chalúpke. Vidličková továreň v ňom prebudí bojovníka, ktorý nechce prísť o svoju identitu a osobnosť. Nezhody s Tinkom v ňom nakoniec vyvolajú pocit zodpovednosti k titulu strážca trónu. Keď v tejto funkcii zlyháva, uvedomí si aj svoju bratskú povinnosť.
Záver tejto časti je šokujúci, dozvieme sa veľké tajomstvo, vyvolá v nás pocit napätia a určite nebudete ani sekundu váhať, či potrebujete 3. časť. Súrodenci Wingfeatherovci nám ešte viac prirástli k srdcu. Aj keď sa niekedy nezhodnú, či poškriepia, stále si dokážu nájsť cestu jeden k druhému.
Tento román z vysokoškolského prostredia ma preniesol do mojich študentských čias. Namiesto futbalistov sme však mali študentov učiteľstva telesnej výchovy alias „telocvikárov“ a hodiny psychológie boli pre všetkých povinné. Kredity „zadarmo“ sme chceli my baby a tak sme sa prihlásili do posilňovne. To som však netušila, že mi každú chvíľu bude chcieť niektorý telocvikár pomôcť vylepšiť moje cvičenie a ja budem mať farbu zrelej paradajky, ktorú vypestovala Maia. Maia totiž miluje prácu v záhrade a ovplyvňuje aj ľudí okolo seba: „Dokonca som si uvedomil, že na mňa má jej posadnutosť burinami nebezpečný vplyv, pretože mi napadlo, aká je škoda, že ešte nič nekvitne.“ (s. 139)
Dej sa odohráva vo Veľkej Británii, ale kľudne ho môžeme aplikovať aj na naše Slovenské prostredie. Maia a Liam sú z iných sociálnych vrstiev, majú diametrálne odlišné záľuby a inú optiku nazerania na svet. Musia však spolupracovať na projekte z predmetu psychológia. Kredity majú byť „zadarmo“. Ale život sa často uberá smerom, ktorý neovplyvníme.
Spolu s hlavnými postavami sa môžete stratiť v lese, pracovať na záhrade, zúčastniť sa tréningu MMA, nasať atmosféru diskotéky, ochutnať babkine pečené buchty, korčuľovať sa na kolieskových korčuliach a zažiť veľa zábavy.
Zastavíme sa však aj pri náročných témach ako sú gamblerstvo, ktoré doslova ničí vzťahy a taktiež túžba rodičov, aby ich dieťa žilo ich vlastné sny: „Kráčal som životom s jednou nohou v ich svete a druhou v tom svojom.“ (s. 284) Je náročné žiť s pocitom, že rodičia si Vašu budúcnosť predstavujú úplne inak ako vy. Hlavne nemáte žiadnu inú rodinu.
Maia a Liam sú skvelí, ale obľúbila som si aj „uletenú“ Riki, Hectora, Deana, babku aj dedka. Od oboch autoriek som čítala aj ich samostatné knihy. Teším sa na ich ďalšie samostatné aj spoločné knihy.
