Přečtete na zařízeních:

  • Pocketbook
  • Kindle
  • Smartphone nebo tablet s příslušnou aplikací
  • Počítač s příslušnou aplikací

Nelze měnit velikost písma, formát je proto vhodný spíše pro větší obrazovky.

Více informací v našich návodech

Přečtete na zařízeních:

  • Pocketbook
  • Kindle
  • Smartphone nebo tablet s příslušnou aplikací
  • Počítač s příslušnou aplikací

Více informací v našich návodech

Přečtete na:

Nepřečtete na:

Jak číst e-knihy zabezpečené přes Adobe DRM?

Anna Vajdová

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
Oblíbené literární žánry

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
Oblíbené literární žánry

Moje aktivity

Anna Vajdová napsala recenzi

12.10.2026 12:20

Čo tak zaletieť si na Mesiac? Táto SILENT BOOK neobsahuje žiadne slová, ale pomocou originálnych a pútavých ilustrácií Vás vtiahne do deja a do vymýšľania príbehu. Sledujeme príbeh dievčatka, ktoré sme nazvali Lucka. Lucka sa v noci zobudí a niečo hľadá pod posteľou. Ja som vymyslela, že hľadá obľúbenú hračku, starší syn, že kontroluje, či tam nemá strašidlo a mladší uhádol, čo reálne hľadala (to sme sa však dozvedeli až v závere knihy a neprezradíme). Ešte stále nechápem ako môže takto fungovať detská intuícia.

Spolu s Luckou kreslíme náčrty, ktoré sú podkladom pre postavenie vlastnej rakety. Chlapci si spravili aj papierové stíhačky. Keď dokreslili, prišlo im na um, že by si chceli postaviť vlastnú raketu (zatiaľ sme kreslili obrázky podľa knihy, no nabudúce vymyslia vlastné). Ani nedýchame, keď Lucka po celom dome hľadá predmety na výrobu rakety, dúfame, že nezobudí rodičov... Následne spolu s ňou kontrolujeme zoznam. Deti vymenúvajú predmety, ktoré si Lucka odškrtla. Je to skvelý spôsob ako si s mladším dieťaťom overiť, koľko predmetov reálne pozná. Všetko prichystané. Stavba môže začať.

Podarí sa Lucke zostaviť raketu ktorá lieta? Ako ďaleko poletí? Prečo chce letieť uprostred noci?

Príbeh môžu vymýšľať deti, alebo vy. Zakaždým si všimnete iné detaily. Môžete ju čítať aj zážitkovo. Ja som si večer nasadila čiapku s čelovkou a zhasla svetlá. Rozprávanie nabralo úplne iný rozmer. Počas denného čítania sme si kreslili obrázky a vyrábali papierové stíhačky.

S touto knihou môžete vyrozprávať a prežiť krásny príbeh, nakresliť si vlastnú raketu, a odvážnejší vyskúšať jej zostrojenie. Aj keď nepoletí na Mesiac, spolu s deťmi zažijete krásne spoločné chvíle plné nápadov a zábavy, zároveň rozvíjate detskú kreativitu.

Anna Vajdová napsala recenzi

08.10.2026 07:25

V dobe, v ktorej sa bojuje na nejednom fronte, je kniha od talianskeho saleziána Bruna Ferrera povzbudením a podnetom na rozjímanie. Ferrero je autorom viacerých kníh s krátkymi tematicky zameranými príbehmi, tentoraz je nosnou témou knihy MIER. Příbehy o míru pro duši pozostávajú z 50 krátkych duchovných príbehov. Kniha je útla, ale kto už čítal niektorú z autorových kníh vie, že niektoré príbehy vo Vás ešte dlho doznievajú a podnecujú k úvahám a rozjímaniu.

Okrem mieru, v príbehoch nájdeme aj témy ako radosť, lásku, múdrosť či hrdinstvo. Hlavnými postavami príbehov sú ľudia, zvieratá, stromy, ale aj bytosti ako víly, draky, obry, či D. Ž. In... Knihu odporúčam všetkým vekovým kategóriám. Ja som ju čítala synovi a k obľúbeným príbehom som sa vrátila aj sama.

Mier neoceňujeme dostatočne, kým o neho neprídeme. Nechápme ho len v kontexte bojov, ale aj v širšom kontexte. V našich vzťahoch a činoch. Myslíte si, že na nás jednotlivcoch nezáleží? Ferrero má na to iný pohľad:

„Stejně jako se miliarda skládá z malých haléřů, tak se i mír skládá z malých každodenních skutků. Od nich je třeba začít.“ (s. 31)

Nechajme sa pohladiť, jesennými slnečnými lúčmi, padajúcimi farebnými listami, či hlbokými príbehmi o mieri, ktoré pohladia dušu.

Anna Vajdová napsala recenzi

07.10.2026 10:13

Prvá časť série Romance z Riverbendu s názvom Mestečko Riverbend Gab bola zameraná na Coopera, vzťahový trojuholník, stratu blízkeho, opustenie rodičmi, alkoholizmus, liečenie rán z minulosti... . Tento príbeh patrí jeho sestre Avery, ktorá pracuje ako lekárka na vlastnej klinike. Ďalší bude o Gavinovi, ktorý má za sebou náročné životné skúšky.

Avery má 50 percentnú šancu, že zdedila nevyliečiteľnú chorobu. Bojí sa dať otestovať a rozhodne sa, že sa dobrovoľne vzdá myšlienky na manžela aj možnosti mať deti. Navyše v detstve bola pri svojej matke, ktorá na túto chorobu zomrela. Jej rodina vrátane priateľky Katie, sa ju snaží presvedčiť, aby sa nevzdávala lásky a nádeje na rodinný život.

„Ale vieš, láska sa niekedy len tak prikradne. Môže ťa prekvapiť, zmeniť ti všetky plány napriek tvojim najlepším úmyslom.“ (s. 120)

Wes Garrett sľúbil svojmu kamarátovi Landonovi, ktorý mu zachránil život, že sa postará o jeho sestru Lillian. Predtým ako sa vyberie za Lillian, chce splniť sen zosnulého priateľa a prejsť Apalačský chodník. Použije pri tom jeho turistickú prezývku. Už ste niekedy podstúpili takú dlhú túru, alebo púť?

Wes musí svoju túru prerušiť kvôli zdravotným problémom a na svojej ceste doputuje na kliniku k Avery. Táto kniha je aj o dvoch ľuďoch, ktorí nechcú narušiť svoj plán, ktorí cítia zodpovednosť aj za druhých. Radi spolu trávia čas, rozumejú si, podporujú sa, no vedia, že čoskoro príde deň, keď pôjdu ďalej svojimi smermi.

Zostali by ste vo vzťahu s človekom, ak by ste sa dozvedeli, že môže mať smrteľnú chorobu?

V rodine Robinsonovcov majú krásny zvyk spoločných večerí, dozerajú na seba a snažia sa byť navzájom oporou. Neraz vo svojom rodinnom kruhu privítajú aj turistov, ktorí sú po mnohých dňoch putovania vďační za domáce jedlo: „Pri robinsonovskom stole je vítaný každý.“ (s. 129)

Pri čítaní som mala pocit, že som mestečko navštívila. Obula si turistické topánky a vykročila do hôr, či zašla na večeru k Robinsonovcom. Príbeh napriek ťažkým témam nepôsobí depresívne, povedala by som, že nabáda na zamyslenie. Vo svojom vnútri sa sami konfrontujete s otázkou: Ako by som sa s danou situáciou vyrovnal/a?

Anna Vajdová napsala recenzi

05.10.2026 12:39

Tento debutový politický triler ocenia aj čitatelia, ktorí o politických témach bežne nečítajú. Napriek tomu, že je obec Štorchová fiktívna, „podobný prípad“ sa na Slovensku odohral. A možno ich bolo viac, len po nich zostali spálené a navždy pochované hlasy. David Josiali píše pod pseudonymom, no myslím, že už pri čítaní príbehu zistíme, v akom prostredí pracuje.

Lukáš Polák po vysokom pracovnom nasadení a stroskotanom vzťahu potrebuje v živote zmenu. Tou zmenou je návrat na východné Slovensko do obce Štorchová a kandidatúra na miestneho starostu. Aj napriek tomu, že vyzerá ako favorit volieb, rozhodne sa dohliadnuť na prácu volebnej komisie.

Niektoré počty nesedia a tak kontaktuje Ústrednú volebnú komisiu a spúšťa sa lavína. Hrozí však, že ak Lukáš nebude dostatočne opatrný, táto lavína so sebou strhne nielen jeho, ale aj jeho rodičov, či sestru Katku... Odhodlali by ste sa bojovať proti podvodu, ak by to ohrozovalo nielen Vás, ale aj Vašu rodinu?

„Veď je to hydra. Odsekneš jej jednu hlavu a narastú dve ďalšie.“ (s. 228)

Lukáš sa nakoniec rozhodne pre boj s „hydrou“. Vyšetrovateľ Adam Štefánik, prokurátorka Petra Vránová, či operatívci pracujúci na získavaní dôkazov a sú nádejou, že boj s hydrou sa dá spoločnými silami vyhrať. Veď ani Herkules v bájnom boji neporazil Hydru sám. Bez pomoci by to nezvládol. Podarí sa to aj v tomto boji? Navyše keď nepriateľ nebojuje férovo a snaží sa zastrašiť aj novinárku Lenku, ktorá sa do prípadu zapojila?

Kniha je napísaná pútavo, nechcete ju odložiť, kým sa nedozviete, čo sa udialo a ako sa tento knižný príbeh skončí. Myslím, že na Slovensku je veľa obcí, ktoré majú svoju verziu Starostu, Bernardského, Farmára, Petrušku, Kostolníka, či Tomkovej. Tieto archetypy nám poskytujú pocit, že tento príbeh je nielen knižný, ale je súčasťou aj nášho skutočného života, našej dennej reality. Prajem nám všetkým, aby bolo na Slovensku viac Lukášov, Adamov, Petier a Lucií.

Anna Vajdová napsala recenzi

02.10.2026 08:59

Tento moderný romantický príbeh z vydavateľského prostredia ma pohltil svojou atmosférou, vtipnými aj vážnymi scénami a hlbokými myšlienkami. Savannah je redaktorkou vo vydavateľstve Pennington, ktoré je zamerané na vydávanie prevažne odbornej literatúry. Jej šéfka bytostne neznáša romantickú literatúru. Savannah však tajne pracuje na svojom románe. Tento rukopis by totiž mohol ohroziť jej pracovné miesto.

Hlavná hrdinka to nemá jednoduché ani v rodinnom živote. Svoju rodinu opisuje v superlatívoch, zdôrazňuje ako pri sebe držia, no pravda je taká, že kým ona sa kvôli nim snaží, prispôsobuje, počíta kroky, dáva si pozor na kalórie, pomáha s čím je potrebné, oni tu pre ňu nie sú tak, ako by mali. Nestoja pri nej a nerešpektujú ju.

Zmeny v jej živote nastanú, keď do firmy príde pracovať riaditeľkin syn William. Savannah v tomto čase pracuje aj na svojom románe pre Baird Books. Po porade, kde sa takmer prezradí, ukryje svoj rukopis v tajnej miestnosti v budove vydavateľstva. Keď si ho príde vyzdvihnúť, nájde na ňom poznámky. Najprv sa hnevá, no zisťuje, že tieto korektorské rady sú presne to, čo potrebuje, aby vylepšila svoj rukopis.

Príbeh nás prenesie do čarovných historických priestorov vydavateľstva, do miestnosti s recenznými výtlačkami, i do malej tajnej miestnosti. Spolu so Savannah budeme pátrať po tajnom redaktorovi. Ocitneme sa aj v nemocnici pri darovaní krvi. Rovnako ako Savannah, aj mne je pri odberoch mdlo. Zobrala som však knihu do batohu a išla som darovať krv:

„Tak to predsa robia Cadovci: sama musím byť tou zmenou, ktorú chcem vidieť vo svete.“ (s. 173)

Tento svieži román si ma získal. Ocitla som sa v čarovnom vydavateľskom svete. Neobsahuje žiadne sexuálne a pikantné scény, autorka vsadila na vydavateľský svet, vývoj postáv, rodinné vzťahy, tajomstvo a poslanie kníh:

„Knihy ľuďom pripomínajú, čo je dôležité. Umožňujú im utiecť pred náročnými životnými situáciami, hoci len na pár hodín. Vďaka nim sa môžu cítiť šťastní, keď čítajú o šťastných koncoch. Spomenú si na to, čo je skutočné a pravdivé. Znovu objavia svoju sebahodnotu. Dokážu milovať. Žiť správne. Učiť sa.“ (s. 271)

Anna Vajdová napsala recenzi

25.09.2026 19:45

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

„V životě každého člověka prostě existují zážitky, které ho navždy poznamenají, a to i v případě, že se s podobnou situací potýkal už v minulosti.“ (s. 5)

Spolu s Tirionom a Kris sa ocitneme v období vrcholu „Prvního Mazuitského impéria“ pri servisnej budove. Dvojica sa rozhodne ísť do neďalekého mesta. Na prvý pohľad vyzerá všetko ideálnejšie ako v dobe, z ktorej prišli. Ale jedna vec ich prekvapí. Kde sa vytratila všetka mágia?

Tirion a Kris sa v meste ubytujú v Azylovom centre. Dokonca aj strava z nutričného centra je chutná, z čoho sú obaja prekvapení. V dystópii je to tak: všetko na prvý pohľad vyzerá ideálne, ale obyvatelia úplne stratili slobodu a technický pokrok umožňuje ich neustálu kontrolu...

Úroveň školstva je znepokojujúca: učiteľ, ktorého stretnú spolu so žiakmi, vyhľadáva informácie v tablete. A rovnakým systémom sú vedení aj žiaci. Žiadne kritické myslenie. Tirion prezradí Kris viac podrobností o dobe z ktorej prišiel a rozpovie jej aj o treste, ktorý ho prinútil cestovať v čase a o Proroctve z dávnych dôb.

Dvojica sa začne rozhliadať po meste, no Tirion sa stane terčom atentátu. Najprv zvažuje, či nemôže ísť o omyl, veď v tejto dobe si ešte nestihol spraviť nepriateľov...No keď sa stane znova terčom útokov, je mu jasné, že to nebola náhoda. Doprovod „Senjenu“ ich má dopraviť na bezpečné miesto na vidieku, no opäť sa stanú terčom útokov. Kto za nimi stojí? Nakoniec im na úteku podá pomocnú ruku profesorka Ikari s ktorou sa neustále presúvajú, aby unikli.

Táto časť je plná akcie a číhajúceho neznámeho nebezpečenstva. Prostredníctvom Ikari a jej výskumu sa dozvieme viac aj o fungovaní vedy a ako správna vedkyňa sa pokúša od Tiriona zistiť viac o budúcnosti. Prehlbuje sa aj vzťah Kris a Tiriona, nie však v romantickom zmysle, ale v ľudskom a zameranom na prekonávanie tráum.

Posledné kapitoly boli veľmi silné, Tirion okúsil ľudské nefiltrované zlo... Príbeh si ma získal, dokáže čitateľa pohltiť, je premyslený a obsahuje aj mnohé aktuálne problémy: nahrádzanie kritického myslenia množstvom informácií, strata súkromia, či slobody. Som veľmi zvedavá, čo nám prinesie tretia časť.

Anna Vajdová napsala recenzi

25.09.2026 19:12

V živote som pri viacerých krízach dostala od kamarátok otázku, ako som mohla zvládnuť náročnú situáciu, ktorá sa mi stala. Že som sa nezrútila. Že ony by to nezvládli. Po prečítaní tejto knihy v tom mám jasno. Keď prekonáte viacero náročných krízových situácií, či už v práci, alebo v súkromnom živote, každá Vás niečo naučí a ja som si postupne posilnila svoju prispôsobivú psychickú odolnosť.

Ak ste v kategórii „túto situáciu by som nezvládla“, mám pre Vás dobrú správu. Na svojej psychickej odolnosti viete pracovať, viete ju posilniť. A táto príručka Vám na tejto ceste pomôže. Z akých poznatkov autorka vychádza? „Tato kniha čerpá z kognitivně-behaviorální terapie, pozitivní psychologie, somatické terapie, filozofie a meditace (...).“ (s. 7)

Oceňujem, keď je autorka/autor odborník vo svojej profesii. A ešte o to viac, ak svoju teóriu otestuje aj na sebe. Hope Kelaher je terapeutka a náročné životné obdobie si odžila, dočítate sa o nich v knihe. Ak chceme pracovať na svojej psychickej odolnosti, potrebujeme chápať rozdiely medzi typmi stresov, s ktorými sa stretávame. Príručka sa im venuje podrobnejšie.

V Psychickej odolnosti pro ženy nájdeme teóriu, cvičenia, ku ktorým je potrebné pristupovať zodpovedne a vypĺňať ich, lebo na konci príručky budú Vaše odpovede s veľkou pravdepodobnosťou úplne iné (čo značí prácu na sebe). Cením si aj zakomponovanie prípadových štúdií do textu. Z cvičení ma najviac oslovilo vypracovanie môjho IKIGAI.

Niektoré veci v živote musíme prijať, ale to ako na nich budeme reagovať, závisí od nás a našej práci na sebe. Práca na sebe, na svojej sebaúcte a posilňovanie psychickej odolnosti nie sú jednoduché. Ale keď vytrváme, budeme vďační ak neskôr musíme spracovať smrť blízkeho, pracovné problémy, neúspechy, manželské krízy a mnohé iné náročné životné skúšky. Ak budeme mať vybudovanú psychickú odolnosť, dokážeme robiť zmeny vo svojom živote a nazerať na neho novou optikou.

Aj keď si životné bolesti musíme odžiť a mnohokrát to veľmi ťažko znášame, na našej ceste nám môžu pomôcť dobré knihy a milujúci priatelia.

Anna Vajdová napsala recenzi

20.09.2026 18:55

Príbeh začína presne v tomto jesennom období v pôrodnici a pokračuje naprieč celým rokom a potom ďalšími. Emil je na prvý pohľad obyčajný chlapec. No nie je to celkom tak. Má veľmi rád zvieratká a prírodu. Navyše je citlivý. Možno aj kvôli tomu ho jedného dňa v lese osloví gaštan. Má netradičný sen. Chce, aby ho Emil zobral do mesta a zasadil v kvetináči. A neskôr presadil v meste. Túži sa stať mestským stromom. Emil tomu celkom nerozumie. Ale gaštan vezme domov a zasadí ho.

Takto začína jedno veľké priateľstvo medzi Emilom a jeho gaštanom. Roky ubiehajú, no gaštan je Emilovým spoločníkom. Robí mu spoločnosť v batohu, keď nakupujú s mamou topánky v meste, v zime gaštanu v kvetináči číta, neskôr ho pomocou básničiek učí základné počty, berie ho do školy, aby to tam vydržal: „Emila to v škole nebavilo. Prečo musí veľkú časť dňa stráviť na stoličke v triede, keď je vonku krásne? Často hľadel cez okno na trávu a stromy a túžil byť s nimi.“ (s. 33) Úplne mu rozumiem, aj ja som vždy túžila ocitnúť sa na opačnej strane okna. A dnes to má takto môj syn.

K Emilovi a jeho gaštanu počas školských čias pribudne aj Lívia... A život plynie ďalej. Výnimočné priateľstvo pretrváva. Splnia si Emil a gaštan svoje sny? Viac o ich ceste sa dočítate v príbehu plnom výnimočného priateľstva, prírody, pochopenia, vnútorného vývoja, láskyplného vzťahu s rodičmi...

Ilustrácie k príbehu sú iné, netradičné. Ukrýva sa za nimi krásny životný príbeh jedného chlapca a jeho priateľa gaštana. Pri čítaní si uvedomíte, že jednoduché kresby vystihujú mnoho z toho, čo je písané v riadkoch aj medzi nimi.

P.S. Túto knihu čítame už tretiu jeseň a deťom sa veľmi páči. Zaviedli sme jesennú tradíciu. Dnes sme si nazbierali gaštany a deti si ich chcú zasadiť. Vypestovať vlastný gaštan. Možno aj výnimočné priateľstvo...

Anna Vajdová napsala recenzi

19.09.2026 15:45

Pri čítaní knihy hneď vkráčate do jesenného počasia. Nielen toho fotogenického, ale aj do
blatistého, kde potrebujete vysoké čižmy. Adelheida sa pripravuje na svadbu s mladým
Dagom, no stále má pochybnosti, či sa jej očakávania naplnia. Prvá časť tohto príbehu je plná splnených snov, krásy a hojnosti.

„TAM HORE na Bjorndale sa týči hora, lesy, príroda a kľud, kým vo svete „TAM DOLE“
zúria Napoleonské vojny, ktoré ústia do straty hodnoty papierových peňazí, hladu....

No rovnako ako to býva v živote, prichádzajú aj ťažké dni, keď je človek bezradný, hľadá
zmysel v udalostiach, ktoré sa stali, obzerá sa do minulosti a snaží sa prísť na to, čo týmto
udalostiam predchádzalo a aké hriechy ma na svedomí on, či jeho rodina.

Takáto skúška príde aj v živote Adelheidy, mladého aj starého Daga. Táto tragická udalosť
zasiahne všetkých troch nepripravených. Najmä mladý Dag nie je zvyknutý vyrovnávať sa
s ťažkými situáciami. Dosiaľ tu bol jeho otec kto riadil statok a dokonca aj city k milovanej
žene nevyjadril sám. Urobil to za neho otec. Žiadnu prekážku neprekonal iba on. Atak sa bez dlhého premýšľania so smútkom v duši vyberie do lesa... Mladý Dag si uvedomí, že riekanky spojené so Smrtnou horou nie sú pre deti a že sa v nich ukrýva veľká pravda.

Príbeh je plný prírodných scenérií, hlbokých myšlienok, úvah o živote, o Bohu. Starý Dag
chce pomáhať, ale má obavy, aby si svojou pomocou nekupoval odpustky. Kedysi dokonca
dovolil usadiť sa v lese mužovi s veľkým hriechom. Neodsúdil ho, bol milosrdný. Ako sa
zachová v podobnej situácii jeho syn? Nenájdeme tu žiadne moralizovanie, ale hlboké úvahy o vlastných skutkoch, prírode, svete ľudí i svete mŕtvych.

„Odvtedy som na horu vyšiel veľakrát, ležal som tam až v oblakoch a díval som sa poza vrch. Nevidno tam sneh ani kopce. Sú tam duše uväznené v tienistých hĺbkach; niektoré nižšie, iné vyššie, ďalšie sa týčia vysoké ako štíty k slnku.“ (s. 196)

Napriek tomu, že som knihu čítala aj v staršom vydaní a vedela som, čo ma čaká, dokázala
ma pohltiť, dať priechod mojim slzám a preniesla ma na cestičky do nórskych lesov.

Anna Vajdová napsala recenzi

11.09.2026 12:33

Túto knihu vystihujú slová Ladislava Heryána, ktorý v predslove knihy píše: „Jeho texty jsou „jiné“ v tom, že se jako křesťan nebojí nahlas vyslovovat otázky, které si ostatní kladou jenom potichu, a snaží se hledat odpovědi křesťana dnešní doby (...) . (s. 9)

Michael Martinek je povolaním kňaz, salezián, učiteľ a roky pôsobil ako väzenský kaplán. Tieto bohaté skúsenosti ho podnietili vnímať človeka v jeho hĺbke: zaujíma sa nielen o to dobré, ale aj o bolesti, starosti a útrapy ľudí. Nezabúda pri tom ani na mladých a chudobných, či väzňov.

Veľmi cenným pohľadom ktorý v knihe zaznieva je, že niekedy vo svojich životoch potrebujeme viac spiritualitu ako náboženstvo (uvádza aj konkrétne príbehy). Martinek načúva ľuďom, preto sú problémy, ktoré v tejto knihe rozoberá také aktuálne. Nie je však iba poslucháčom, je ochotný pozrieť sa na názor druhého a nechať sa spochybniť.

Aj kresťan môže mať pochybnosti, práve pochybnosti dokazujú, že neverí len v ľudské zákony, ale jeho viera je živá. Nevyžaduje sa od neho ani dokonalosť. Nastoľuje otázku kňazského stavu pre ženy, podporu pre ekumenické manželstvá, rozoberá problémy LGBT komunity a viery, sexuálne zneužívanie kňazmi, politiku a kňazský stav... .

Kniha je zostavená z príspevkov a článkov, každá kapitola je venovaná nejakému problému a všetky sú písané zrozumiteľným jazykom. Nie je to žiadna abstraktná teologická príručka. Obsahuje aj konkrétne príklady, citáty z encyklík. Osobne ma veľmi zasiahli príbehy väzňov. Za silnú kapitolu knihy považujem: CO BY DĚLAL JEŽIŠ DNES? Po jej prečítaní sa pýtam: Nepostretol by ho dnes podobný osud ako kedysi?

V knihe som si vyznačila veľmi veľa podnetných myšlienok. Na niektorých čitateľov môžu pôsobiť liberálne. Hlavne v slovenských pomeroch. Ale cirkev by sa mala vyvíjať rovnako ako jej veriaci. Kostoly v Čechách sa postupne vyprázdňujú (aj o tom sa v knihe dočítame). Ak si myslíme, že nám sa to nemôže stať, sme na omyle. Mladí kresťania potrebujú pochopenie nie odsúdenie, spritualitu, nie náboženské poučky. Knihu odporúčam tým, čo sú otvorení dialógu a majú otvorené srdce, tým čo hľadajú a tým čo nesúdia.

Líbaná ústa ničeho nepozbývají, ale obnovují se jako luna.
Kniha: Dekameron (Giovanni Boccaccio), 2014
Dekameron
  • Giovanni Boccaccio