Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
„V životě každého člověka prostě existují zážitky, které ho navždy poznamenají, a to i v případě, že se s podobnou situací potýkal už v minulosti.“ (s. 5)
Spolu s Tirionom a Kris sa ocitneme v období vrcholu „Prvního Mazuitského impéria“ pri servisnej budove. Dvojica sa rozhodne ísť do neďalekého mesta. Na prvý pohľad vyzerá všetko ideálnejšie ako v dobe, z ktorej prišli. Ale jedna vec ich prekvapí. Kde sa vytratila všetka mágia?
Tirion a Kris sa v meste ubytujú v Azylovom centre. Dokonca aj strava z nutričného centra je chutná, z čoho sú obaja prekvapení. V dystópii je to tak: všetko na prvý pohľad vyzerá ideálne, ale obyvatelia úplne stratili slobodu a technický pokrok umožňuje ich neustálu kontrolu...
Úroveň školstva je znepokojujúca: učiteľ, ktorého stretnú spolu so žiakmi, vyhľadáva informácie v tablete. A rovnakým systémom sú vedení aj žiaci. Žiadne kritické myslenie. Tirion prezradí Kris viac podrobností o dobe z ktorej prišiel a rozpovie jej aj o treste, ktorý ho prinútil cestovať v čase a o Proroctve z dávnych dôb.
Dvojica sa začne rozhliadať po meste, no Tirion sa stane terčom atentátu. Najprv zvažuje, či nemôže ísť o omyl, veď v tejto dobe si ešte nestihol spraviť nepriateľov...No keď sa stane znova terčom útokov, je mu jasné, že to nebola náhoda. Doprovod „Senjenu“ ich má dopraviť na bezpečné miesto na vidieku, no opäť sa stanú terčom útokov. Kto za nimi stojí? Nakoniec im na úteku podá pomocnú ruku profesorka Ikari s ktorou sa neustále presúvajú, aby unikli.
Táto časť je plná akcie a číhajúceho neznámeho nebezpečenstva. Prostredníctvom Ikari a jej výskumu sa dozvieme viac aj o fungovaní vedy a ako správna vedkyňa sa pokúša od Tiriona zistiť viac o budúcnosti. Prehlbuje sa aj vzťah Kris a Tiriona, nie však v romantickom zmysle, ale v ľudskom a zameranom na prekonávanie tráum.
Posledné kapitoly boli veľmi silné, Tirion okúsil ľudské nefiltrované zlo... Príbeh si ma získal, dokáže čitateľa pohltiť, je premyslený a obsahuje aj mnohé aktuálne problémy: nahrádzanie kritického myslenia množstvom informácií, strata súkromia, či slobody. Som veľmi zvedavá, čo nám prinesie tretia časť.
V živote som pri viacerých krízach dostala od kamarátok otázku, ako som mohla zvládnuť náročnú situáciu, ktorá sa mi stala. Že som sa nezrútila. Že ony by to nezvládli. Po prečítaní tejto knihy v tom mám jasno. Keď prekonáte viacero náročných krízových situácií, či už v práci, alebo v súkromnom živote, každá Vás niečo naučí a ja som si postupne posilnila svoju prispôsobivú psychickú odolnosť.
Ak ste v kategórii „túto situáciu by som nezvládla“, mám pre Vás dobrú správu. Na svojej psychickej odolnosti viete pracovať, viete ju posilniť. A táto príručka Vám na tejto ceste pomôže. Z akých poznatkov autorka vychádza? „Tato kniha čerpá z kognitivně-behaviorální terapie, pozitivní psychologie, somatické terapie, filozofie a meditace (...).“ (s. 7)
Oceňujem, keď je autorka/autor odborník vo svojej profesii. A ešte o to viac, ak svoju teóriu otestuje aj na sebe. Hope Kelaher je terapeutka a náročné životné obdobie si odžila, dočítate sa o nich v knihe. Ak chceme pracovať na svojej psychickej odolnosti, potrebujeme chápať rozdiely medzi typmi stresov, s ktorými sa stretávame. Príručka sa im venuje podrobnejšie.
V Psychickej odolnosti pro ženy nájdeme teóriu, cvičenia, ku ktorým je potrebné pristupovať zodpovedne a vypĺňať ich, lebo na konci príručky budú Vaše odpovede s veľkou pravdepodobnosťou úplne iné (čo značí prácu na sebe). Cením si aj zakomponovanie prípadových štúdií do textu. Z cvičení ma najviac oslovilo vypracovanie môjho IKIGAI.
Niektoré veci v živote musíme prijať, ale to ako na nich budeme reagovať, závisí od nás a našej práci na sebe. Práca na sebe, na svojej sebaúcte a posilňovanie psychickej odolnosti nie sú jednoduché. Ale keď vytrváme, budeme vďační ak neskôr musíme spracovať smrť blízkeho, pracovné problémy, neúspechy, manželské krízy a mnohé iné náročné životné skúšky. Ak budeme mať vybudovanú psychickú odolnosť, dokážeme robiť zmeny vo svojom živote a nazerať na neho novou optikou.
Aj keď si životné bolesti musíme odžiť a mnohokrát to veľmi ťažko znášame, na našej ceste nám môžu pomôcť dobré knihy a milujúci priatelia.
Príbeh začína presne v tomto jesennom období v pôrodnici a pokračuje naprieč celým rokom a potom ďalšími. Emil je na prvý pohľad obyčajný chlapec. No nie je to celkom tak. Má veľmi rád zvieratká a prírodu. Navyše je citlivý. Možno aj kvôli tomu ho jedného dňa v lese osloví gaštan. Má netradičný sen. Chce, aby ho Emil zobral do mesta a zasadil v kvetináči. A neskôr presadil v meste. Túži sa stať mestským stromom. Emil tomu celkom nerozumie. Ale gaštan vezme domov a zasadí ho.
Takto začína jedno veľké priateľstvo medzi Emilom a jeho gaštanom. Roky ubiehajú, no gaštan je Emilovým spoločníkom. Robí mu spoločnosť v batohu, keď nakupujú s mamou topánky v meste, v zime gaštanu v kvetináči číta, neskôr ho pomocou básničiek učí základné počty, berie ho do školy, aby to tam vydržal: „Emila to v škole nebavilo. Prečo musí veľkú časť dňa stráviť na stoličke v triede, keď je vonku krásne? Často hľadel cez okno na trávu a stromy a túžil byť s nimi.“ (s. 33) Úplne mu rozumiem, aj ja som vždy túžila ocitnúť sa na opačnej strane okna. A dnes to má takto môj syn.
K Emilovi a jeho gaštanu počas školských čias pribudne aj Lívia... A život plynie ďalej. Výnimočné priateľstvo pretrváva. Splnia si Emil a gaštan svoje sny? Viac o ich ceste sa dočítate v príbehu plnom výnimočného priateľstva, prírody, pochopenia, vnútorného vývoja, láskyplného vzťahu s rodičmi...
Ilustrácie k príbehu sú iné, netradičné. Ukrýva sa za nimi krásny životný príbeh jedného chlapca a jeho priateľa gaštana. Pri čítaní si uvedomíte, že jednoduché kresby vystihujú mnoho z toho, čo je písané v riadkoch aj medzi nimi.
P.S. Túto knihu čítame už tretiu jeseň a deťom sa veľmi páči. Zaviedli sme jesennú tradíciu. Dnes sme si nazbierali gaštany a deti si ich chcú zasadiť. Vypestovať vlastný gaštan. Možno aj výnimočné priateľstvo...
Pri čítaní knihy hneď vkráčate do jesenného počasia. Nielen toho fotogenického, ale aj do
blatistého, kde potrebujete vysoké čižmy. Adelheida sa pripravuje na svadbu s mladým
Dagom, no stále má pochybnosti, či sa jej očakávania naplnia. Prvá časť tohto príbehu je plná splnených snov, krásy a hojnosti.
„TAM HORE na Bjorndale sa týči hora, lesy, príroda a kľud, kým vo svete „TAM DOLE“
zúria Napoleonské vojny, ktoré ústia do straty hodnoty papierových peňazí, hladu....
No rovnako ako to býva v živote, prichádzajú aj ťažké dni, keď je človek bezradný, hľadá
zmysel v udalostiach, ktoré sa stali, obzerá sa do minulosti a snaží sa prísť na to, čo týmto
udalostiam predchádzalo a aké hriechy ma na svedomí on, či jeho rodina.
Takáto skúška príde aj v živote Adelheidy, mladého aj starého Daga. Táto tragická udalosť
zasiahne všetkých troch nepripravených. Najmä mladý Dag nie je zvyknutý vyrovnávať sa
s ťažkými situáciami. Dosiaľ tu bol jeho otec kto riadil statok a dokonca aj city k milovanej
žene nevyjadril sám. Urobil to za neho otec. Žiadnu prekážku neprekonal iba on. Atak sa bez dlhého premýšľania so smútkom v duši vyberie do lesa... Mladý Dag si uvedomí, že riekanky spojené so Smrtnou horou nie sú pre deti a že sa v nich ukrýva veľká pravda.
Príbeh je plný prírodných scenérií, hlbokých myšlienok, úvah o živote, o Bohu. Starý Dag
chce pomáhať, ale má obavy, aby si svojou pomocou nekupoval odpustky. Kedysi dokonca
dovolil usadiť sa v lese mužovi s veľkým hriechom. Neodsúdil ho, bol milosrdný. Ako sa
zachová v podobnej situácii jeho syn? Nenájdeme tu žiadne moralizovanie, ale hlboké úvahy o vlastných skutkoch, prírode, svete ľudí i svete mŕtvych.
„Odvtedy som na horu vyšiel veľakrát, ležal som tam až v oblakoch a díval som sa poza vrch. Nevidno tam sneh ani kopce. Sú tam duše uväznené v tienistých hĺbkach; niektoré nižšie, iné vyššie, ďalšie sa týčia vysoké ako štíty k slnku.“ (s. 196)
Napriek tomu, že som knihu čítala aj v staršom vydaní a vedela som, čo ma čaká, dokázala
ma pohltiť, dať priechod mojim slzám a preniesla ma na cestičky do nórskych lesov.
Túto knihu vystihujú slová Ladislava Heryána, ktorý v predslove knihy píše: „Jeho texty jsou „jiné“ v tom, že se jako křesťan nebojí nahlas vyslovovat otázky, které si ostatní kladou jenom potichu, a snaží se hledat odpovědi křesťana dnešní doby (...) . (s. 9)
Michael Martinek je povolaním kňaz, salezián, učiteľ a roky pôsobil ako väzenský kaplán. Tieto bohaté skúsenosti ho podnietili vnímať človeka v jeho hĺbke: zaujíma sa nielen o to dobré, ale aj o bolesti, starosti a útrapy ľudí. Nezabúda pri tom ani na mladých a chudobných, či väzňov.
Veľmi cenným pohľadom ktorý v knihe zaznieva je, že niekedy vo svojich životoch potrebujeme viac spiritualitu ako náboženstvo (uvádza aj konkrétne príbehy). Martinek načúva ľuďom, preto sú problémy, ktoré v tejto knihe rozoberá také aktuálne. Nie je však iba poslucháčom, je ochotný pozrieť sa na názor druhého a nechať sa spochybniť.
Aj kresťan môže mať pochybnosti, práve pochybnosti dokazujú, že neverí len v ľudské zákony, ale jeho viera je živá. Nevyžaduje sa od neho ani dokonalosť. Nastoľuje otázku kňazského stavu pre ženy, podporu pre ekumenické manželstvá, rozoberá problémy LGBT komunity a viery, sexuálne zneužívanie kňazmi, politiku a kňazský stav... .
Kniha je zostavená z príspevkov a článkov, každá kapitola je venovaná nejakému problému a všetky sú písané zrozumiteľným jazykom. Nie je to žiadna abstraktná teologická príručka. Obsahuje aj konkrétne príklady, citáty z encyklík. Osobne ma veľmi zasiahli príbehy väzňov. Za silnú kapitolu knihy považujem: CO BY DĚLAL JEŽIŠ DNES? Po jej prečítaní sa pýtam: Nepostretol by ho dnes podobný osud ako kedysi?
V knihe som si vyznačila veľmi veľa podnetných myšlienok. Na niektorých čitateľov môžu pôsobiť liberálne. Hlavne v slovenských pomeroch. Ale cirkev by sa mala vyvíjať rovnako ako jej veriaci. Kostoly v Čechách sa postupne vyprázdňujú (aj o tom sa v knihe dočítame). Ak si myslíme, že nám sa to nemôže stať, sme na omyle. Mladí kresťania potrebujú pochopenie nie odsúdenie, spritualitu, nie náboženské poučky. Knihu odporúčam tým, čo sú otvorení dialógu a majú otvorené srdce, tým čo hľadajú a tým čo nesúdia.
Emka, podobne ako my trávi leto na dedine ustarých rodičov. Konečne sa jej má splniť sen a starký s ňou ide kúpiť vysnívaného psíka. V obchode zostal len jeden psík, mopslík, ktorý sa volá Eduard. Nezodpovedá jej predstavám,
ale rozhodne sa, že bez psíka neodíde, no rozhodne mu musí zmeniť meno. A tak vznikne skratka Eddie.
Starký a starká majú útulný dom na dedine, babka varí, pečie dobroty a Emka pomáha so
starostlivosťou o zvieratká. Starká okrem varenia a pečenia obľubuje detektívky a tak majú zvieratká z dvora originálne mená: prasiatko Hólms, mačka slečna Marplová, kohút Monk, králik Klozó, gunár Poarót, káčer Kolombo... . Zvieratiek na dvore je oveľa viac a nesmiem zabudnúť ani na dôležitú postavu: včielku kapitánku Žihadlo.
Spolu s detektívom Hólmsom a Eddiem budeme pátrať po zlodejoch vajíčok, ktorí robia aj ďalšiu neplechu, budeme sa báť tmy, čakať, kto vylezie zdiery. Zistíme, že niekedy môže jednotlivec či skupina konať zlo, lebo sa im niekto vyhráža. Zoznámime sa aj so susedom Milanom, ktorý je prototypom lajdáka, lenivca a zlodeja.
Psíček Eddie a prasiatko Hólms obsahuje morálne posolstvá, poukazuje na to, že v živote nie je vždy všetko tak, ako vyzerá, ukazuje krásny vzťah k zvieratám, prírode a vidieku. Kniha na krásne letné cesty, ale aj na celoročné čítanie, keď si pripomenieme letné dobrodružstvá a môžeme ich zažiť spolu so zvieratkami z knihy.
Kniha obsahuje veľmi pekné ilustrácie od Zuzany Dreadky Krutej, ktoré si získali deti aj
mňa.
Príbeh Indigová dedička nás prenesie do Ameriky a Škótska v 18. storočí. Autorka ani v tejto knihe nesklamala a opisom prostredia či činnosťami postáv nás každým prečítaným riadkom prenáša do tohto obdobia. Nazrieme do života na plantáži James River, kde spolu s otcom žijú Juliet a Loveday.
Loveday sa zaoberá zberom bylín a prípravou tinktúr, zatiaľ čo Juliet pomáha otcovi a dozerá aj na pestovanie a spracovanie indiga: „Keďže sa blížil čas prvého zberu, všetky Julietine myšlienky boli modrej farby.“ (s. 13) A nielen myšlienky, v knihe si často oblieka oblečenie indigovej farby.
V tomto historickom románe narazíme na mnohé dôležité témy. Stretneme sa s problematikou otroctva, aj súvahami o živote žien, ktoré sa nevydajú: „Ktovie, či je byť nezadaná ľahšie pre ženy než pre mužov.“ (s. 15) Narazíme aj na dohodnuté manželstvá, konkrétne aj na také, ktoré má vyrovnať dlhy. Nazrieme na problémy s alkoholom, ktoré boli súčasťou mnohých životov: „Opití muži sú poľutovaniahodní oponenti a ešte biednejší nepriatelia.“ (s. 64)
Nositeľom tajomnosti je v príbehu Leith Buchanan, okolo ktorého sa vznáša tajomstvo. Nikto nevie, akým spôsobom zomrela jeho mladá rómska manželka Havilah. Objavujú sa rôzne špekulácie. Postupným odhaľovaním príbehu sa dostaneme aj k rómskej otázke. Rómovia sa v tomto období usadili aj v Škótsku a dozvedáme sa o ich spôsobe života.
Osobne preferujem aktívne a nebojácne hlavné hrdinky, ktoré si dokážu zastať svoj názor
a takou je aj Juliet. Vychovali ju k slušnosti a vzhľadom k jej postaveniu, ale ak je to
potrebné, stáva sa znej „burička“: „Má takú hlavu na obchodovanie, že sa vyrovná mnohým mužom. Skutočne žena ako z Prísloví, tridsiata prvá kapitola.“ (s. 90)
Pomalšie tempo na začiatku príbehu, vystrieda rýchlejšie v závere, pretože tu sa na pár
stranách odohrá viac závažných udalostí. Indigová dedička nám ponúka príjemné putovanie históriou, americkými plantážami, škótskymi ulicami ale aj nádhernými vidieckymi záhradami. Som veľmi rada, že som vykročila upravenými uličkami a na chvíľu sa stala súčasťou príbehu...
„Pro toho, kdo chce žít, je na světě plno krás a těch krás nebe mít, záleží jenom na vás." VOSKOVEC A WERICH (s. 153)
Dokážete sa prijať aj so všetkými negatívnymi pocitmi či zážitkami? Potláčate nepohodlné myšlienky, tvárite sa, že neexistujú?
Sebaprijatie nie je jednoduché, hlavne keď sme vyrastali v rodine či prostredí, ktoré do nás vštepovalo negatívne presvedčenia o nás samých. Existujú však spôsoby, ktoré nám pomôžu prijať samých seba aj s negatívnymi pocitmi: „Emoční bolest je možné léčit tím, že ji respektujeme a věnujeme jí laskavý a pečující zájem." (s. 145)
Jan Burian už od roku 2013 vedie kurzy o nenásilnej komunikácii či sebaprijatí. Texty v tejto knihe môžu pomôcť účastníkom kurzu, ale je určená aj pre ľudí, ktorí chcú pracovať na sebe a sebaprijatí.
Je napísaná „čtivým" jazykom, s použitím odborných informácií. Obsahuje aj príklady zo života, citáty, otázky aj konkrétne cvičenia. Oceňujem, že autor zdôrazňuje, že do cvičení, ktoré nám nevyhovujú, sa čitatelia nemajú nútiť. Po jednotlivých kapitolách nájdeme výstižné zhrnutia.
„Sebepřijetí vám umožní aktivně přijímat jakékoli životní situace. Přijetí vnějších situací je totiž vždy podmíněno tím, že jsme schopni přijmout a zvládnout vnitřní reakce na ně." (s. 21)
Negatívne nemáme potláčať, tváriť sa, že v našom živote neexistuje. Práve naopak. Prežívanie a prijatie bolestivých aspektov nášho života nám môže pomôcť v osobnostnom raste.
V knihe nájdete konkrétne príklady práce s emóciami: „Překážky nepřekonáme násilím, ale naopak všímavou a soucitnou péčí." (s. 170)
„Překážky radosti nejsou „špatně" nebo „chyba", je to jen přirozený projev nemoudrých postojů a nadměrného stresu. Nemusíme s nimi bojovat a vyčítat si je. Tím se jen posiluje vnitřní stres." (s. 170)
Túto láskavú knihu odporúčam čitateľom, ktorí sa potrebujú vyrovnať s ťažkosťami, posilniť svoje vnútorné bezpečie, eliminovať stres, prijať zmeny vo svojom živote a hlavne sa postarať sami oseba.
Ak sa oseba a svoje vnútro nepostaráme, nikto to za nás nespraví.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
„V životě je asi nutné umět opouštět. I odpouštět.“ (s. 231)
Tento spoločensko-psychologický román sa odohráva v priestore, ktorý je uvedený v názve. Skladiště je miesto, ktoré prepojí odlišných ľudí, s rôznymi osudmi a motiváciou. Postavy nie sú čierno-biele, ale opísané s citom, hĺbkou a vnútornými zákutiami. Taktiež nepôsobia nereálne, ale ako osoby, ktoré môžeme stretnúť v bežnom živote. Autorka je psychologička a badať to z toho, ako dokázala opísať jednotlivé charaktery. Skladiště je napriek psychologickej hĺbke „čtivé“ s použitím bežného komunikačného jazyka. Musím priznať: je mi ľúto, že som už knihu dočítala.
Robert tento priestor vlastní, no jeho podnikateľský plán nevychádza, ako by chcel, navyše sa z určitých dôvodov vyhýba aj zamestnancovi Eliášovi a Eliáš jemu.
Tereza je mladé dievča, ktoré sa dostalo do vážnych problémov. Z tých sa jej rozhodne pomôcť brat jej mamy Robert, ktorý ju ubytuje v Skladišti, kde bude pomáhať ako správkyňa.
Michal má nadváhu, žije sám, až na občasné „nálety“ jeho rodiny. Keď prijímal novú prácu v Skladišti, nevedel, že tam bude musieť chodiť aj osobne.
Marie potrebuje uniknúť zo spoločnej domácnosti, kde žije s dcérou a jej rodinou. Zamestná sa v internetovom obchode, ktorý má skladové priestory v Skladišti, aj keď neovláda moderné technológie.
Adéla má veľké sny, no napriek tomu stále žije v izbe u rodičov. Bude Skladiště priestor pre jej osamostatnenie a splnený podnikateľský sen?
Skladiště je aj metaforický priestor: niečo z neho odchádza a iné prichádza (nie iba tovar). Kniha o bežných ľuďoch, o ich živote, problémoch, motiváciách, o hľadaní identity a určovaní si vlastných hraníc aj voči rodine. Oceňujem, že nevieme predpovedať, ako príbeh nakoniec skončí a aký osud postavy čaká. Autorka nás v niektorých momentoch prekvapí tak, ako samotný život. Ak Vás zaujímajú aktuálne spoločenské témy a oceníte kvalitnú psychologizáciu postáv, určite nevynechajte Skladiště.
Bohatých ľudí, často považujeme za šťastných. Bohatstvo nie je synonymom šťastia. Presne vtakomto svete žije Harper, ktorá tvrdo pracuje, aby bol jej otec spokojný. Žije však jeho sen, nie ten svoj.
„Celý jej doterajší život pripomínal len luxusne zabalenú škatuľu, ktorá však vnútri zívala
prázdnotou.“ (s. 138)
Cíti sa niekedy vôbec šťastná? Po smrti matky jej zostala jediná činnosť, ktorá jej prináša radosť: „Tanec je jediný moment, keď sa tvoja duša môže nadýchnuť bez toho, aby si pýtala dovolenie, Harper.“ (s. 28) Tieto matkine slová vnej rezonujú arozhodne sa splniť svoj dávny sen: stať sa členkou roztlieskavačiek Silver Vixens.
Harperine sny sú však prekážkou nielen pre jej otca, ale aj pre jej priateľa. Chase nielenže
nepodporuje jej sen, ale svojou žiadosťou oruku, ju ešte viac priväzuje knalinajkovanému životu: „V tej chvíli si Harper uvedomila, že pred ňou nekľačí muž, ktorého miluje. Vnímala iba logický krok, ktorý ho viedol ktomu, aby pred ňou pokľakol. Bola to len ďalšia tehla vmúre, ktorý okolo nej neúprosne rástol.“ (s. 29) Zostali by ste sčlovekom, ktorý odsudzuje Vaše sny?
Jax Weston je úspešný hráč tímu Silver Foxes, ktorý má sHarper spoločnú črtu. Aj on sa snaží naplniť očakávania druhých. Najmä svojho otca. Vzťahy medzi hráčmi aroztlieskavačkami sú zakázané. Bude riskovať svoju kariéru?
Vtomto románe zo športového prostredia si vychutnáte romantiku, americký futbal, detailne nazrieme do sveta roztlieskavačiek, zájdeme do baru Hrdzavá píšťalka, ale zavítame aj do nemocnice, či na večierky. Text je plný krásnych myšlienok, ktoré nás nabádajú uvažovať oslobode, či plnení si snov.
Oceňujem, že mnohé situácie nevieme vopred predpovedať arovnako aj samotný záver. Autorka nesiahla po závere, ktorí mnohí vrománoch očakávajú, ale stavila na originálnosť, realistickosť azachovala aj posolstvo celého príbehu: NEVZDÁVAJME SA SVOJEJ SLOBODY A SNOV. Aj keď pritom často zostaneme nepochopení.
Odporúčam ako čítanie kľadovej káve na tieto horúce dni, ale aj kedykoľvek cez rok. Zuzka je skúsenou autorkou aja sa teším na jej ďalšie príbehy, lebo sú zárukou pútavého čítania.
