Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
„Viem, aké je, keď niekoho stále chcete, no už ho nemôžete mať.“ (s. 283)
Linde sa jedného dňa zrúti jej celý svet. Dlhoročný priateľ Aleš, ktorému odpustila nejeden prehrešok sa sňou rozíde. Linda ho napriek všetkému miluje. Zostáva však úplne sama. Prečo? Pretože Aleš ju odstrihol od jej rodiny avšetkých priateľov. Postupne pridával ľudí, sktorými mal nejaký problém, alebo sa mu nepáčili aLinda ich nechávala odísť zo svojho života. Nakoniec nezostal nikto. Nenápadne ju vtiahol do toxického vzťahu anakoniec ju vňom nechal samú. Áno, SAMÚ, pretože rozchodom sa jej city neskončili.
„Láska síce býva často slepá, ale keď ti ten druhý doslova diriguje život, nedá sa oláske ani rozprávať. Láska je otom, že dvaja majú pre seba pochopenie, prijímajú toho druhého, aký je.“ (s. 56)
Linda za Alešom smúti, aj keby mala byť vďačná, že je preč. Ak sa Vám vživote objaví takýto človek ako Aleš, utekajte. Keď Vás bude postupne odstrihávať od ľudí, zbystrite pozornosť. Od takéhoto jedinca nemôžete čakať lásku azdravý vzťah plný rešpektu. Radšej hneď vycúvajte, kým to nebude bolieť viac.
Linda sa nakoniec rozhodne poprosiť oodpustenie tých, ktorých sklamala. Do jej uboleného sveta vstúpi ďalší muž Andrej. Dá Linda Láske ešte jednu šancu? Môže chalan zposilňovne, kde pracuje, byť tým, ktorý jej pomôže uzavrieť bolesť zpredošlého vzťahu adať jej nádej? Oceňujem, že som niektoré častipríbehu nevedela predvídať.
Ešte jedna šanca je prvý príbeh, ktorý som od autorky prečítala, aj keď má na konte ďalšie dve knihy. Je to príbeh oláske, ale aj ojej neopätovanej verzii, ostrachu znového začiatku, orodine, ktorá dáva druhú šancu, o láske zktorej zostalo dlhoročné priateľstvo, či otajomstvách, ktoré môžu narušiť dôveru...
Zpríbehu cítiť, že autorka na vlastnej koži okúsila, aké bolesti dokáže láska človeku spôsobiť. Ale na druhej strane na ňu nezanevrela. Pretože stým pravým človekom je láska obrovské požehnanie. Keď tento cit nielen dávate, ale aj dostávate, je to dar, ktorý Vám do života prinesie radosť, šťastie aúsmevy. Ako sa však stajomstvami anarušenou dôverou popasú jej postavy?
„Už ma unavuje riadiť sa spoločenskými pravidlami. Nie sú stvorené nato, aby spravili ženu šťastnou.“ (s. 101)
Prvé dve časti Príbehov zo Somersetu sa odohrávajú vregentskom období vAnglicku, tretia sa odohráva vo viktoriánskom období a stretávame sa tu srodinami zprvých dvoch dielov, konkrétne sich potomkami Kate aCharlesom. Autorka vysvetľuje dianie aj zpredošlých častí, čiže knihu si môžete prečítať aj samostatne. Odporúčam však čítanie od Perly umenia, dlhšie si vychutnáte čarovný anglický vidiek, plesové sály vLondýne, či napínavý dej.
Charles po rokoch vojenskej služby na mori zatúži po anglickom vidieku, manželke
apokojnom živote. Je vyčerpaný zbojov azpolitiky Anglicka, ktorá nekorešponduje sjeho názormi. Po vylodení je súčasťou incidentu do ktorého sa pripletie aj Kate.
Kate absolvovala plesovú sezónu vLondýne auchádzač, ktorý jej dvorí, vôbec nie je podľa jej vkusu. Jemu to však neprekáža: „Nebral ohľad na to, že ho už mnohokrát rázne odmietla. Jej pocity nemali na jeho dvorenie absolútne žiaden vplyv. Názory žien ho nikdy
nezaujímali.“ (s. 21)
Hlavná hrdinka je na toto obdobie netypická. Má vlastné názory, je odvážna, inteligentná.
Nechce manžela, pri ktorom sa bude musieť tváriť, že on je stredobodom vesmíru. Túži po mužovi partnerovi. Jej správanie avyžarovanie je uveriteľné, nakoľko vyrastala ako jediné dievča medzi bratmi.
Môže si Kate vtomto období zošnurovanom konvenciami nájsť manžela, ktorý ju bude
akceptovať takú aká je? Samozrejme vrámci takých spoločenských konvencií, akými dvoria muži.
„Dáma musí byť aj trochu temperamentná. Inak by prišla okus seba samej.“ (s. 26)
Pri tomto príbehu som si vychutnala detektívnu zápletku súvisiacu stajným listom, očarujúci anglický vidiek, miláčikov zo psej amačacej ríše, ale aj kone. Kate mi vyčarila úsmevy na tvári a do príbehu prinieslaskvelú ženskú energiu, čo sa mi veľmi páčilo. Rovnako aj poetické opisy prírody:
„Zapadajúce slnko bozkávalo krivky holých kopcov azalievalo prázdne hnedé polia
chladnými tieňmi.“ (s. 99)
Rada čítam romány, ktoré okrem lásky avzťahov prinášajú pridanú hodnotu. Debutový román Polovina srdce nestačí, tú pridanú hodnotu obsahuje. Okrem vzťahovej línie tú nájdeme aj psychologickú líniu, či zakomponované problémy bežných smrteľníkov. Aj vďaka psychologickej línii som si danú poruchu vyhľadávala na odborných stránkach.
Hlavné postavy sú úplné protiklady. Patrik má zorganizovanú asi každú minútu svojho života. Je pedantný, všetko musí ovládať: „Vlastně se vněm vůbec nevyznám. Je jako labyrint, ve kterém se člověk snadno ztratí.“ (s. 192) Melánia je presný opak. Úplne neorganizovaná, veselá, nepredvídateľná avečne meškajúca splatením nájmu. Nesie sa za ňou jemný nádych levandule. Obrázky levandule sú využité aj pri členení textu. Milujem, keď si knihu spájam aj svôňami.
Román sa odohráva prevažne vKarlových Varoch, ktoré som osobne ešte nenavštívila. Je to mesto plné hotelov aPatrik je majiteľom jedného znich. Veľmi oceňujem, že autorky
poukázali aj na nahradzovanie ľudí automatmi vhotelierstve. Vsúčasnosti technológie aAI nahrádzajú ľudský faktor vmnohých odvetviach, aj podľa mňa to nie je vždy šťastné
rozhodnutie. Vtomto súhlasím sMelániou:
„Ano, technologie usnadňují život, ale ne všechno by mělo být otázkou úspory a efektivity. Protože jakmile se zbavíme lidí a nahradíme je automaty, možná zjistíme, že jsme ztratili něco mnohem cennějšího než jen pár pracovních míst.“ (s. 198 -- 199)
Dúfam však, že jedného dňa sa prejdem Mlynskou kolonádou steplou oplátkou vruke, tak ako hlavná hrdinka príbehu. Páčila sa mi celková atmosféra románu, miestečko svýhľadom na Karlove Vary, nádych tajomstiev, klbká poloprávd, ktoré je potrebné rozmotať, pretože potrebujete vedieť stále viac aviac. Lebo toto je presne ten druh románu, ktorý neviete prestať čítať. Som veľmi zvedavá na pokračovanie.
„Povedal, že musíme stále milovať to, čo je na opačnej strane tohto boja na opačnej strane tejto záchrany ato nám musí dodať odvahu.“ (s. 12)
Na viacerých miestach vo svete práve prebieha vojnový konflikt. Anielen vnašom svete, ale aj vpríbehu Zelený smaragd naši hrdinovia pokračujú vbojoch. Picket aHeather sa však rozdelia, lebo si to vyžaduje situácia. V tretej časti série sledujeme ich príbehy oddelene. Nepriateľ je však jeden. Morbin ajeho posluhovači.
Heather aPicket nie sú iba predstavitelia zvieracej ríše, ale aj tí, ktorí nám svojím konaním nastavujú zrkadlo vnašom ľudskom svete. Musia podstúpiť ťažké rozhodnutia, prekonávať prekážky astále veria, že správne konanie je cesta.
„(...) žiadna cena nie je príliš vysoká, keď králik robí to, čo je správne, ažiadna odplata nie je dostatočne veľká, keď králik robí to, čo je nesprávne. Veriť vopak znamená odovzdať našu slobodu lži.“ (s. 115)
Na tomto príbehu so synom oceňujeme krásne vykreslené vzťahy: súrodenecké, priateľské, vzťah rodičov sdeťmi, ale napríklad aj majstra aučňa (Hemer Picket). Dej je ešte napínavejší ako vpredošlých dieloch, často sme ani nedýchali.
Králiky neoplývajú žiadnymi špeciálnymi schopnosťami (aj keď oPicketovi už kolujú legendy ako okrálikovi, ktorý lietal). Vtejto časti však vnímame, že aj ich svet je svetom pokroku apoužívajú rôzne technické vymoženosti. Tie však so sebou prinášajú aj etické otázky, ktoré si vynálezcovia uvedomujú: „Viem, že pomáham vymýšľať veci, ktoré ničia, ale sú zamerané na temnotu. Adúfam, že keď do tej temnoty urobia dieru, vnikne dovnútra svetlo.“ (s. 155)
Heather aPicket sú príkladom toho, že nevzdávať sa abojovať za dobro je nevyhnutné. Som veľmi rada, že existuje táto séria. Aj keď spracúva náročnú tému, vtejto dobe je pomocníkom na vysvetľovanie. Pretože aj deti vnímajú, že medzi nami žijú ľudia, ktorých vojna vyhnala zdomovov. Autor opäť ukončil knihu tak napínavo, že sa nevieme dočkať pokračovania.
Rozdělené město je urban fantasy, ktorá sa odohráva vdystopickom svete. Tarian je
čarodejník, ktorý má splniť úlohu. Vo chvíli, keď so svojou misiou začína, prichádza
oobrovskú moc aj magické predmety. Zrazu sa ocitá vneznámom meste, úplne bezmocný svážnymi zraneniami.
Dej je rozdelený do dvoch častí. Prvá sa odohráva vmeste, kde je všetko zanedbané arozpadá sa akde chýbajú elementárne veci. Vitajte vOkruhu. Neoficiálne mu vládne skupina Yuedov, ktorá tyranizuje ačasto bezdôvodne ubližuje obyvateľom. Nie je tu kino, reštaurácie, krčmy ani poriadna lekárska starostlivosť.
Život vOkruhu je pomalý, bez veľkých dobrodružstiev. Tarian sa vďaka Kris ajej mame
pomaly zotavuje aneskôr skúma Okruh, aako sa vňom žije. Zisťuje, že na trhu sa môže
naučiť najviac: aké majú veci hodnotu asám rozmýšľa ospôsobe, akým sa uživí.
Tarian nie je postava, ktorú si väčšina čitateľov hneď zamiluje. Je racionálny, kalkuluje achce dokončiť svoju misiu. Od prvej po poslednú stranu môžeme vidieť vývoj tohto čarodejníka. Oceňujem, že prvá časť je pomalšia ačitateľ spolu sTarianom objavuje Okruh ajeho fungovanie. Ak by som sa ocitla na jeho mieste, veľa vecí, by som vykonala ako on. Dej tak pôsobí realisticky.
Postavou, ku ktorej ma čitateľ blízko, je Kris, ktorá je emotívna atiež sa postupne mení.
Zaujímavou osobou je Gordo, oktorého minulosti asúčasnosti veľa nevieme. Je to postava, ktorá si nesie svoje tajomstvo.
Druhá časť knihy sa odohráva vRingu, kde je život plný bohatstva, smiechu, zábavy. Je
opozitom životu vOkruhu, ale tiež má svoje pravidlá aj nástrahy. Stretávame tu aj viac
Senjemov, strážcov poriadku.
Dozvieme sa aj ofungovaní mágie vtomto svete aoskutočnosti, že čarodejník ju musí
praktizovať zodpovedne nielen ksebe, ale aj ostatným.
Spolu sTarianom som prežívala jeho stratu čarodejnej moci, bolestivé zranenia, ochutnala som nechutné placky ztrhu, zlý pocit znesplnenej misie, či plánovanie ďalších krokov. Tejto knihe môžem vyčítať len jednu vec. Záver je veľmi napínavý aja vrukách nemám druhú časť, aby som utíšila svoju zvedavosť.
Mali ste niekedy pocity sústavnej únavy, vyčerpania, k tomu nočné budenia a pocit, že to už takto ďalej nejde? Presne tak sa cíti otec Tim, ktorý je hlavnou postavou tejto knihy. Jedným slovom by sme jeho stav mohli nazvať „vyhorenie“.
Ak mám byť úprimná, nemyslela som si, že táto kniha ma až tak zasiahne. Možno sa tak stalo preto, lebo v tomto životnom období mám veľa spoločného s otcom Timom. Pri čítaní som sa ocitla v Mitforde a mala som pocit, že kráčam ulicami mestečka, za čo vďačím aj skvelej mapke v úvode knihy.
Možno budete mať pocit, že kniha má pomalší rozbeh, ale mne sa tá pomalosť páčila. Lebo táto kniha je o spomalení. O bežných dňoch, radostiach aj problémoch, ktoré žije vačšina z nás. Autorka niekedy opisuje elementárne činnosti pri varení, či práci v záhrade, a práve aj to je to spomalenie, ktoré príbeh sľubuje.
„Niekedy sa človek musí nasýtiť všetkého nóbl, aby vedel oceniť obyčajné (...).“ (s. 290)
Okrem otca Tima spoznávame aj obyvateľov mesta, niektorí nám prirastú k srdcu viac, iní menej. Ja som si najviac obľúbila slečnu Sadie, Cynthiu, aj Dooleyho, ktorého som mala potrebu objať. Samozrejme nesmiem vynechať ani štvrnohého priateľa Barnabáša, ktorý mi často vyčaril úsmev na tvári. Nájdeme tu doslova jemnú romantickú zápletku a objaví sa aj detektívna záhada a neskôr pátranie.
Toto je jedna z tých kníh, pri ktorých som sa nevedela rozhodnúť, či chcem rýchlo poznať záver, alebo ju nechať plynúť pomalším tempom, aby som si čím dlhšie vychutnala čítanie, príjemné prostredie a celkovú atmosféru knihy.
Odporúčam všetkým, ktorí potrebujú spomaliť, stíšiť sa a možno práve v tomto pôstnom období načerpať nové sily. Myslím, že v tejto uponáhľanej dobe si táto kniha svojich čitateľov nájde.
„Ako mám žiť svoj život, keď ma v jednom kuse niekto pred ním chráni?“ (s. 136)
Táto kniha ma preniesla do čias, keď som chodila na strednú školu. Pred školou
občas niektorú zo spolužiačok čakal chlapec, vtedy sme ostatné dievčatá
pozerali z okna, či príde s ružou.
Bolo to obdobie, keď sa ešte používali tlačidlové telefóny a písali básne.
Kristína Ježovičová ma svojím románom uviedla do sveta dnešných stredoškolákov, ktorí musia čeliť nielen bežnému svetu, ale aj svetu sociálnych sietí. Veľmi oceňujem, že tomu prispôsobila aj jazyk, ktorý autenticky zachytáva svet mladých ľudí a slovnú zásobu, ktorú používajú.
Veľmi som si obľúbila hlavné postavy Katy a Marka. Katy možno trochu viac, nakoľko mi vo viacerých bodoch pripomína moje mladšie ja. Marko je považovaný za badboya a Katy dostáva varovania, aby sa mu vyhýbala. Nerobíme si aj dnes o druhých názor na základe rečí, či klebiet, ktoré počúvame? Ja sa tomu snažím vyhýbať.
„Človek súdi človeka podľa dojmov a rečí druhých, no väčšinou si nedá najmenšiu námahu zistiť, či je to naozaj tak a nahliadnuť pod povrch. (s. 162)
Kto čítal Vianočný bozk, vie, ktoré ďalšie postavy môže v knihe očakávať. Ak ste nečítali, autorka čitateľom poskytne dostatočné vysvetlenia. Mne sa pri čítaní tejto knihy vkradla do mysle i do srdca Emmka. Ako matka som cítila veľký smútok, že sa musela vysporiadať s takou realitou, v akej sa ocitla. Vžila som sa aj do súrodeneckých a rodičovských vzťahov v rodine Katy.
Oceňujem postmoderný postup, ktorý autorka využila pri písaní a tým je odkazovanie. Napríklad jedna z postáv napíše knihu, ktorá má identický názov ako iná autorkina kniha. Alebo odkaz na jeden reálny instagramový profil.
Okrem obsahu, ktorí sa nemusíte báť dať svojim stredoškolákom do rúk, musím pochváliť aj vizuálnu stránku knihy: obálku a oriezku, ktoré upútajú na prvý pohľad a nádherne oživia každú policu.
Valentínsky bozk je YA román a je skvelé, že mladí ľudia môžu siahnuť po knihe, ktorá má hĺbku a vie ich vtiahnuť do sveta a do problémov, ktoré v tomto období riešia aj oni. Zaujme však aj staršiu generáciu, ktorá sa aspoň v myšlienkach rada vráti do obdobia školských čias a prvých lások.
Júlia Hysi Neslobodní klamú
Narodíte sa do inštitúcie, do tzv. ÚSTAVU. Neviete, kto sú Vaši rodičia a rovnako to o svojich rodičoch nevedia ani ostatné deti okolo Vás. Nemáte v nikom oporu. Nesmiete nadviazovať vzťahy so zamestnancami, ktorí sa o Vás starajú. Zakázané sú aj priateľstvá medzi deťmi. Do takéhoto sveta sa narodila hlavná hrdinka Helen.
To však nie je všetko. Tieto deti sa nenarodili slobodné, svoju slobodu si musia zaslúžiť: „Sloboda nie je dedičstvo. Je to niečo, čo si musí každý zaslúžiť sám. A vďaka Ústavu si ju každý môže zaslúžiť sám. Dostala som rovnakú šancu pokúsiť sa o slobodu ako všetci a je na mne, čo s tou šancou urobím. Tak je to fér.“ (s. 42)
Helen žije v pravidlách Ústavu a je s nimi vžitá, kým sa neocitne v situácii, keď ju nespravodlivo obvinia. Za trest ju v testoch posunú niekoľko úrovní nižšie. Jej sloboda je ohrozená. Podarí sa ju Helen získať ? Aký svet sa nachádza za múrmi Ústavu?
„A niekedy je bezpečie znakom, že sa bojíme robiť správne veci.“ (s. 216)
Autorka nám prostredníctvom Helen postupne odhaľuje pravidlá a (ne)fungovanie Ústavu. Spolu s ňou sa ocitnete v svete plnom klamstiev, propagandy, manipulácie, strachu zo zrady a bezradnosti. Myslím, že tieto témy sú veľmi aktuálne aj v súčasnosti. V dobe, keď sa realita ohýba tak, ako to vyhovuje tým, ktorí disponujú mocou.
Helen je postava, ktorá spočiatku verí všetkému, čo Ústav propaguje. Prežívala som s ňou jej pády, úvahy, myšlienkové pochody, obavy, zmätenosť, túžbu po slobode a priateľstve. Tento debutový dystopický román si vás podmaní. Odporúčala by som ho aj čitateľom, ktorí veľa uvažujú o živote a majú v obľube hlboké myšlienky a filozofovanie. Lebo taká je aj Helen.
Po prečítaní záveru dúfam, že autorka pokračuje v písaní, lebo nutne potrebujem pokračovanie. Júlia Hyusi síce tento príbeh ukončila, ale zároveň v čitateľovi nechala rezonovať mnoho otázok.
„Bojoval za to, čo miloval a nie preto, že by rád bojoval.“ (s. 85)
Podľa výskumného ústavu PRIO prebiehalo v roku 2024 v 36 krajinách až 61 ozbrojených konfliktov. Prečo uvádzam tieto čísla? Lebo aj v tomto pokračovaní Zeleného smaragdu čelia hlavní hrdinovia útokom, zrade a bojom. Je veľmi náročné žiť vo svete, kde sa bojuje, kde nemáte istotu zajtrajška nielen pre seba, ale aj pre tých, ktorých milujete.
Deti aj prostredníctvom kníh vnímajú boje. V tomto príbehu je veľmi krásne zobrazená vernosť, obetavosť a odvaha bojovať za správnu vec. Za slobodu. Nezapredať svoje hodnoty a hodnoty komunity. Aj v tejto časti fandíme Malému, Heather, Picketovi a Eme. Na druhej strane tu máme zradcov, ktorí budú žiť s tým, čo napáchali.
Nájdeme tu aj bitky, ktoré postavy zvádzajú samé so sebou. Napríklad rady, ktoré dáme druhým, nie vždy dopadnú podľa našich predstáv a potom prídu výčitky: „Ty si na správnej strane tejto vojny. Bol si len na nesprávnej strane tejto rady.“ (s. 221) Preto je vždy dôležité myslieť aj na dôsledky našich vyslovených slov.
Nás so synom napríklad veľmi zaujímalo, ako končia králiky, ktoré boli unesené Morbinom a jeho skupinou. V pokračovaní dostávame niektoré odpovede. Nahliadneme do Morbinovho Brlohu a nazrieme aj do Akolanu, mesta otrokov, kde končí mnoho unesených králikov. Zoznámime sa tu aj s králičkou Sween, ktorá je tiež otrokyňou a veľmi sa kontroluje, aby pieseň, ktorá zaznieva v jej vnútri, nevyšla na povrch, lebo otroci majú zakázané spievať. Ako to už pri otroctve býva, niektorí sú radi, že prežili, zmieria sa s osudom, zatiaľ čo druhí túžia nadobudnúť svoje práva.
V tejto časti zažijete veľa dobrodružstiev. Oceňujeme aj krásny súrodenecký vzťah medzi Picketom a Heather. Pri čítaní sa pozastavíte pri mnohých hlbokých myšlienkach. Rozčúlite sa nad zradcami spomedzi králikov, vyroníte nejednu slzu a keď si myslíte, že prvá časť skončila napínavo, som zvedavá, čo poviete pri tejto.
Thriler Zákon džungle nás prenesie v čase a ocitneme sa v Amerike 80. rokov. Konkrétne zavítame do roku 1984 do Arizony a Nevady. Akčná, nebezpečná jazda, samozrejme nechýbali ani pôvodné značky aut tohto obdobia, ktoré sa zapísali do dejín Ameriky. Autorka navodila dôveryhodnú atmosféru a tak si napríklad zažijete aj vtedajšie predvolebné kampane kandidátov na prezidenta. Dokonca nájdeme prepočítané ceny v dolároch na vtedajší kurz. Na dôveryhodnosti pridáva aj to, že Katka strávila 3 mesiace v Arizone, čo je určite skúsenosť, ktorá pozitívne prispieva k opisu krajiny a vyštudovala Bezpečnostné a strategické štúdiá na univerzite v Brne, čo sa odráža v téme pašovania.
Hlavnou postavou príbehu je Benjamín, ktorý si priniesol zranenie z Vietnamu. To mu však berie možnosti plnohodnotného zamestnania. Napriek tomu sa ožení a má dcéru. Manželka Paula však nechce pracovať a je to ten druh človeka, ktorý míňa aj to, čo nemá. Benjamín si tak začne požičiavať od tých nesprávnych ľudí. A neskončí to dobre. Keďže nedokáže splácať úžerníkom, manželka s dcérou Amandou ho opustia a on je nútený pomáhať s pašovaním zvierat.
Manželka Paula nie je typ postavy s ktorou sympatizujete. Je opakom vzornej matky, je prospechárska, egoistická, živelná, čím vytvára priestor na vyniknutie Benjaminovej utiahnutej osobnosti. Zaujala ma aj postava Erica, ktorý vyrastal v toxickom prostredí, čo sa prejavuje na jeho spôsobe života a bráni mu to, nájsť samého seba.
Kressl sa zamerala na fungovanie organizovaných zločineckých skupín, problematiku pašovania zvierat, ich vysoký úhyn pri preprave a nesprávnej starostlivosti. Autorka vie, ako Vás preniesť v čase a upútať Vašu pozornosť. Originálny akčný thriler, s neopozeranou, ale dôležitou témou, nakoľko pašovanie zvierat je aj súčasným globálnym problémom.
