Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Aj keď som nevedela, čo od knižky očakávať, rýchlo som si na pomalé tempo a krásne opisy, zvykla.
Príbeh o nebezpečnom putovaní, odhodlaní, láske a žiali. Krásne prepojenie historických prvkov s bohatými a poetickými opismi prírody a ľudských emócií.
Kniha začína pomaly, no práve v tom je jej sila, keď nás Atwoodová pomaly vťahuje do dystopického sveta Gileádu. Hoci úvod môže pôsobiť zdĺhavo, tempo sa postupne zrýchľuje. Postavy sú realistické, autorka skvelo vystihuje ich psychológiu aj neustálu hrozbu, ktorú svet predstavuje. Príbeh núti zamyslieť sa nad mocou, kontrolou a postavením žien. Aj keď začiatok nie je pútavý, kniha vás postupne pohltí a zanechá silný dojem.
Krása boli od indonézskeho autora Eka Kurniawana je kniha, ktorá sľubuje veľa, no zanecháva zmiešané pocity. Prirovnanie k Márquezovi, ktoré často sprevádza túto knihu, ma priviedlo k tomu, aby som po nej siahla, avšak výsledok bol skôr sklamaním.
Hoci je Krása boli plná tematiky magického realizmu a silných ženských postáv, podobne ako Márquezove diela, Kurniawanov štýl je oveľa drsnejší, vulgárnejší a niekedy až príliš násilný. Mnohé scény pôsobili zbytočne brutálne, čo narúšalo celkový čitateľský zážitok.
Aj keď má kniha niekoľko svetlých momentov, ako je vyobrazenie indonézskej kultúry a histórie, zložité vzťahy medzi mužmi a ženami, nakoniec ma sklamala svojim zbytočne vulgárnym prístupom a chaotickým dejom.
Aj keď som sa rozhodla knihu dočítať, musím povedať, že ma mrzí stratený čas.
Kniha mala potenciál rozvinúť sa do zaujímavého príbehu s hlbšími sociálnymi témami, ale namiesto toho ponúkla len povrchné charaktery a dej, ktorý nepôsobil prirodzene. Molly, ako aj vedľajšie postavy boli taktiež bez hĺbky, takmer karikatúry samy o sebe. Dej sa spočiatku zdá byť sľubný, ale čoskoro skĺzne do predvídateľného vzoru.
Celkovo ma kniha sklamala a neponúkla nič, čo by ma prinútilo ju odporučiť ďalej.
Sčasti biografický román, lekcia o živote a hodnotách podaná malou, dospievajúcou Scout. Každý by chcel/mal mať doma takého Attica, ktorý by vám vždy dal tie správne odpovede.
Predsudky, rasizmus, ale i odvaha, spravodlivosť a empatia. Zo začiatku pomalá, celkovo útla, ale hlboká knižka.
Byť všedný je ok.
Murakami spojil všetko, čo na knihách zbožňujem.
Ak sa chcete zasmiať :
"Je veľa vecí, o ktorých nemáme poňatia. Akosi len máme dojem, že vieme. Keby sem prišli mimozemšťania a spýtali by sa ma: „Hej ty, akou rýchlosťou sa točí Zem na rovníku?“, myslím, že by som bol hotový. Veď ja ani neviem vysvetliť, prečo po utorku nasleduje streda. Pobavili by sa na mne. Trikrát som prečítal „Tichý Don“ a „Bratov Karamazovcov“. „Nemeckú ideológiu“ som prečítal raz. Ludolfovo číslo ovládam na šestnásť desatinných čísel. A smiali by sa mi? Asi áno. Smiali by sa tak, až by z toho pomreli. "
Pri tejto knižke sa prejdete bosými nohami po lúke, budete cítiť čerstvú rosu na vašich nohách, zacítite vôňu stromov, za bzukotu včiel pocítite teplé slnko na vašej tvári a jemný vánok vás pošteklí na chrbte pri meniacich sa ročných obdobiach.
Niekedy premýšľam, koľko sa dá toho vyjadriť slovami. Niekedy môžu ľudia rozprávať a zároveň nepovedať nič, a potom je tu Márquez a vy čítate jednu vetu aj trikrát a snažíte sa pochopiť kedy, čo, kde, kto s kým :)
Jeho kniha vo mne vzbudila veľkú lásku k magickému realizmu, záujem o kolumbijské dejiny, vzplanula toľko emócií, vytiahla toľko zaujímavých tém, a všetko to bolo spojené takým nepredvídateľným bizárom, že som sa nevedela prestať smiať a dychtivo (trocha s utrpením a prstom na rodokmeni) čítala až do konca, kde to celé dalo perfektný zmysel.
Píšem toto hodnotenie vyčerpaná a šťastná, že som túto knihu úspešne a hlavne, konečne dočítala.
Strašne sa ťahala. Chápem, že Jane mala byť dobová hrdinka, rozhovala sa vždy sama za seba, išla si za svojim, bola silná, odvážna, zásadová, ale bola aj submisívna, utiahnutá, rozporuplná, no, a potom, vyberte si, ja som z toho bola dosť zmätená.
Keď sa to tak neťahalo, tak som sa aj smiala, na opisoch ohyzdných vlastností pánov (duševných aj fyzických), britskom vzdelaní nadovšetko, opisoch pani manželky-upírky, vlastne tá časť bola aspoň trochu zaujímavá, pokým trvala.
A potom ku koncu som už ani nevedela, či čítam Bibliu alebo Jane Eyre, to už bolo veľa aj na 19. storočie.
Ale inak pekné písanie a niektoré myšlienky, a, ako sa to vezme aj šťastný koniec.
Začala by som tým, že knižka je pekne napísaná, dáva nádej, páči sa mi, akou formou je napísaná, na konci sa dozvieme, čo znamená názov (teda ja, možno to už niektorí tušili skôr :D).
Veľmi sa mi páčilo priblíženie Arménskej kultúry, mám veľmi rada folklór, takže časti, kde autorka priblížila zvyky, tradície, povery, prípravu tradičných jedál sa mi veľmi páčili.
No, lenže, tu sa dostávam k časti, kde mám pár nezrovnalostí.
Priznám sa, pri čítaní mi myseľ často odbiehala a hlavne, úplne som sa strácala v menách a vzťahoch medzi postavami, je to útla knižka, myslela som si, že ju zlhtnem na jeden dych, ale asi v polovici som si zobrala papier a načrtla malý rodokmeň, lebo som nikdy nevedela o kom čítam, a v akom vzťahu je k danej postave.
Kniha je akoby vyrozprávanie pár príbehov, lenže pre mňa akoby do seba nezapadali, niekde mi tam chýbalo, aby sme sa vrátili k určitým príbehom a dokončili ich.
Napr. Nastasia s mužom, tajne som dúfala, že ostali bývať s Valinkou, keďže sa jej po príchode do dediny vrátilo mlieko a myslela som si, že to nasvedčuje tomu, aby tam ostali. Mne sa tam žiadalo nejako ukončiť rozpovedané príbehy.
A ešte k magickému realizmu; viac mi boli sympatické reálne postavy, bez nadprirodzených vlastností, to magické sa mi zdalo trocha hrotené.
A teraz, najobľúbenejšie časti knihy. Časť, kde som sa nevedela prestať smiať, keď otec Azarija pochovával svokru Bechlvanc Mariam. Str.112
"Doniesli mu vodu. Napil sa a dal si pritom záležať na tom, aby privrel oči a nedíval sa na topánky, ktoré tak nevhodne vytŕčali spod slávnostného odevu. Bolo to však márne, keď vracal pohár, aj tak mu na ne padol zrak. Obrovské topánky ho priťahovali ako magnet, nemohol sa pre ne sústrediť a naladiť sa na zádušnú omšu. Stareny stáli pri stenách a s rukami zloženými na hrudi ticho vyčkávali. Len tá s dlhým špicatým nosom pobehovala hore-dolu, jednej doniesla vodu, druhej vzala šatku, starostlivo ju poskladala a položila na operadlo vysedeného kresla, ktoré osamelo stálo v rohu. – Treba to nejako pretrpieť, vydržať, – napomenul sa otec Azarija, tichučko vzdychol a znovu otvoril modlitebnú knižku."
Pekný príbeh o utrpení so šťastným koncom a ešte jeden pekný citát. Str. 171
"Bez Božieho vedomia a vôle sa okamih ľudského šťastia nepremení na dni a týždne. Zostane len tou chvíľou, krátkou a prchavou. Keď ti bolo dané šťastie, s vďakou ho prijmi. Neurážaj dobrotivé úmysly nebeských síl nedôverou, buď hoden daru, ktorým ťa požehnali."
