Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Sčasti biografický román, lekcia o živote a hodnotách podaná malou, dospievajúcou Scout. Každý by chcel/mal mať doma takého Attica, ktorý by vám vždy dal tie správne odpovede.
Predsudky, rasizmus, ale i odvaha, spravodlivosť a empatia. Zo začiatku pomalá, celkovo útla, ale hlboká knižka.
Byť všedný je ok.
Murakami spojil všetko, čo na knihách zbožňujem.
Ak sa chcete zasmiať :
"Je veľa vecí, o ktorých nemáme poňatia. Akosi len máme dojem, že vieme. Keby sem prišli mimozemšťania a spýtali by sa ma: „Hej ty, akou rýchlosťou sa točí Zem na rovníku?“, myslím, že by som bol hotový. Veď ja ani neviem vysvetliť, prečo po utorku nasleduje streda. Pobavili by sa na mne. Trikrát som prečítal „Tichý Don“ a „Bratov Karamazovcov“. „Nemeckú ideológiu“ som prečítal raz. Ludolfovo číslo ovládam na šestnásť desatinných čísel. A smiali by sa mi? Asi áno. Smiali by sa tak, až by z toho pomreli. "
Niekedy premýšľam, koľko sa dá toho vyjadriť slovami. Niekedy môžu ľudia rozprávať a zároveň nepovedať nič, a potom je tu Márquez a vy čítate jednu vetu aj trikrát a snažíte sa pochopiť kedy, čo, kde, kto s kým :)
Jeho kniha vo mne vzbudila veľkú lásku k magickému realizmu, záujem o kolumbijské dejiny, vzplanula toľko emócií, vytiahla toľko zaujímavých tém, a všetko to bolo spojené takým nepredvídateľným bizárom, že som sa nevedela prestať smiať a dychtivo (trocha s utrpením a prstom na rodokmeni) čítala až do konca, kde to celé dalo perfektný zmysel.
Píšem toto hodnotenie vyčerpaná a šťastná, že som túto knihu úspešne a hlavne, konečne dočítala.
Strašne sa ťahala. Chápem, že Jane mala byť dobová hrdinka, rozhovala sa vždy sama za seba, išla si za svojim, bola silná, odvážna, zásadová, ale bola aj submisívna, utiahnutá, rozporuplná, no, a potom, vyberte si, ja som z toho bola dosť zmätená.
Keď sa to tak neťahalo, tak som sa aj smiala, na opisoch ohyzdných vlastností pánov (duševných aj fyzických), britskom vzdelaní nadovšetko, opisoch pani manželky-upírky, vlastne tá časť bola aspoň trochu zaujímavá, pokým trvala.
A potom ku koncu som už ani nevedela, či čítam Bibliu alebo Jane Eyre, to už bolo veľa aj na 19. storočie.
Ale inak pekné písanie a niektoré myšlienky, a, ako sa to vezme aj šťastný koniec.
Začala by som tým, že knižka je pekne napísaná, dáva nádej, páči sa mi, akou formou je napísaná, na konci sa dozvieme, čo znamená názov (teda ja, možno to už niektorí tušili skôr :D).
Veľmi sa mi páčilo priblíženie Arménskej kultúry, mám veľmi rada folklór, takže časti, kde autorka priblížila zvyky, tradície, povery, prípravu tradičných jedál sa mi veľmi páčili.
No, lenže, tu sa dostávam k časti, kde mám pár nezrovnalostí.
Priznám sa, pri čítaní mi myseľ často odbiehala a hlavne, úplne som sa strácala v menách a vzťahoch medzi postavami, je to útla knižka, myslela som si, že ju zlhtnem na jeden dych, ale asi v polovici som si zobrala papier a načrtla malý rodokmeň, lebo som nikdy nevedela o kom čítam, a v akom vzťahu je k danej postave.
Kniha je akoby vyrozprávanie pár príbehov, lenže pre mňa akoby do seba nezapadali, niekde mi tam chýbalo, aby sme sa vrátili k určitým príbehom a dokončili ich.
Napr. Nastasia s mužom, tajne som dúfala, že ostali bývať s Valinkou, keďže sa jej po príchode do dediny vrátilo mlieko a myslela som si, že to nasvedčuje tomu, aby tam ostali. Mne sa tam žiadalo nejako ukončiť rozpovedané príbehy.
A ešte k magickému realizmu; viac mi boli sympatické reálne postavy, bez nadprirodzených vlastností, to magické sa mi zdalo trocha hrotené.
A teraz, najobľúbenejšie časti knihy. Časť, kde som sa nevedela prestať smiať, keď otec Azarija pochovával svokru Bechlvanc Mariam. Str.112
"Doniesli mu vodu. Napil sa a dal si pritom záležať na tom, aby privrel oči a nedíval sa na topánky, ktoré tak nevhodne vytŕčali spod slávnostného odevu. Bolo to však márne, keď vracal pohár, aj tak mu na ne padol zrak. Obrovské topánky ho priťahovali ako magnet, nemohol sa pre ne sústrediť a naladiť sa na zádušnú omšu. Stareny stáli pri stenách a s rukami zloženými na hrudi ticho vyčkávali. Len tá s dlhým špicatým nosom pobehovala hore-dolu, jednej doniesla vodu, druhej vzala šatku, starostlivo ju poskladala a položila na operadlo vysedeného kresla, ktoré osamelo stálo v rohu. – Treba to nejako pretrpieť, vydržať, – napomenul sa otec Azarija, tichučko vzdychol a znovu otvoril modlitebnú knižku."
Pekný príbeh o utrpení so šťastným koncom a ešte jeden pekný citát. Str. 171
"Bez Božieho vedomia a vôle sa okamih ľudského šťastia nepremení na dni a týždne. Zostane len tou chvíľou, krátkou a prchavou. Keď ti bolo dané šťastie, s vďakou ho prijmi. Neurážaj dobrotivé úmysly nebeských síl nedôverou, buď hoden daru, ktorým ťa požehnali."
Smutnosmiešny príbeh o staršom pánovi, ktorý vidí svet čiernobielo, ma vtiahol do deja od prvej stránky. Zo začiatku ma ale kniha a Ove trochu otravovali, používaním opakujúcich sa zovšeobecňovaní, ako trkvas, tučko- ktorý "samozrejme" nemyslí na nič iné, ako na jedlo v každej situácii, gravidná čiernovláska, teploš, opakujúce sa názvy kapitol, a vlastne aj niektoré myšlienky a paragrafy sa opakovali viackrát.
Autor naservíroval akurátnu dávku smiešneho a smutného. Asi najzábavnejší pre mňa bol vzťah Ove - kocúr a najmä ich "rozhovory". Aj keď kocúr bol (mal byť) asi viac psom.
"Kocúr sedel uprostred kuchyne a tváril sa, akoby mu Ove dlhoval nejaké peniaze. Ove naňho zasa zazeral tak podozrievavo, akoby mu pred chvíľou zazvonil pri dverách s Bibliou v ruke a vypytoval sa ho, či je pripravený vpustiť Ježiša do svojho života. ""Kocúr ho nasledoval so sebavedomím šesťdesiat kilového ovčiaka z protidrogového oddelenia."
Privítala by som, keby kniha bola dlhšia, niektoré postavy boli opísané len rýchlo, povrchne, u niektorých by sa mi páčilo, keby o ich živote a pozadí vieme viac, napr. Parvaneh a Patrick.
Kniha sa mi páčila, neľutujem, že som ju čítala, príbeh bol dobrý, sem-tam som sa smiala, sem-tam plakala, aj smiala so slzami v očiach, aj keď na záver už mi to začínalo pripadať, akoby som pozerala-čítala nejaký americký film, hlavne, keď postavy začali prichádzať s plánom, ako nevziať Runeho, starého (ne)priateľa do domova dôchodcov.
Chýbali mi tam trocha opisy Švédska, jediné, čo som sa dozvedela je, ako "funguje" sociálny systém, a ako jeden bojuje proti nemu celý život. Autorove písanie bolo.. také.. pre mňa nie najkrajšie, aj keď v knihe sa nájde veľa pekných myšlienok a kniha sa čítala rýchlo.
Celou knihou sa nám rozplieta, prečo sa Ove správa tak, ako sa správa, že nikto v živote nie je taký zatrpknutý od narodenia, ale pod váhou prostredia a krívd, ktoré sa mu stanú - aj keď je trochu kontroverzné, že správanie Ova mu susedia akceptujú a hneď ho zahrnú láskou a pozornosťou.
Za mňa 3,5/5
Nejaké myšlienky na záver:
"Lenže všetci ľudia sú v podstate časoví optimisti. Vždy veria, že na všetko majú dosť času. Aj na slová."
"Láska je čudesná vec. Človeka prekvapí znenazdajky. "
"Na smrti je vždy najhroznejšie to, že nás obíde. A nechá nás osamelých."
Táto kniha ma neskutočne nudila, väčšinu času som sa musela k čítaniu nútiť. K dočítaniu mi pomohlo vyšetrovanie v druhej časti, s množstvom dialógov, ktorými som rýchlo prebehla.
Aj keď som hrdinom fandila, zápletka sa mi zdala ťažko uveriteľná, nepadol mi ani autorkin štýl písania.
Dvoma hviezdami hodnotím snahu o sľubované opisy, aj keď napriek tomu, že opisy milujem, ma veľmi nenadchli.
Váš čtenářský profil je na světě! Odteď se můžete každému pochlubit, jací úžasní čtenáři jste!
Wishlist plný knih je znakem cílevědomého knihomola! Nebo znakem pomalu píšících autorů (zdravíme George R.R. Martina) :-)
