Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Knihu som objednávala ešte v predpredaji aj keď už vlastním českú verziu (tú podarujem ďalej). Táto kniha je nie len výpoveďou lásky k behu ale životnou etapou, ktorú sa autorka rozhodla zdieľam s nami - čitateľmi. Nie sú v nej návody ako behať. Je to kniha o prekonávaní samého seba, o výzvach a hľadaní odvahy, odvahy každý deň vstať a robiť to čo máme radi. Je to úplná knižnica emócií, ktorú postupne celú prelistujeme a zostane v nás určité poznanie a posun.
Autorke môžeme poďakovať, že nás pustila do svojho sveta emócií a myšlienok a ukázala nám cestu SNP očami ultra.
Knihu som si objednala ako literatúru k mojej diplomovej práci s témou rovinnej geometrie. Kniha je veľmi dobre spracovaná. Nenájdete v nej úvodnú históriu planimetrie či stereometrie ale za to dostačujúce množstvo riešení a obtiažnych úloh. Pokiaľ vám nie je známe ako konštruovať či hľadáte odpoveď na Euklidovu alebo Pytagorovu vetu, táto kniha je pre vás. Primárne je určená pre stredné školy ale nájdete v nej z každého rožku - trošku.
Číst víc
Knihu som trikrát odložila s myšlienkou "Kto to k.... môže urobiť svojej žene!" ale trikrát som sa k nej vrátila a dočítala ju. Nepovažujem sa za extra citlivú osobu ale priznám sa, že pri niektorých stranách mi pár slz vybehlo. Knihu odporúčam naozaj len tým, ktorých neodstrašuje násilie páchané na ženách. Od začiatku ma kniha držala v napätí ale musím sa priznať, že koniec bol dosť predvídateľný a nerealistický (aj sám autor poznamenal, že všetko je vymyslené).
Každopádne sa mi kniha páčila a keďže toto bola moja prvá kniha od Fitzeka - ani náhodou nebola posledná.
Táto knižka od autora Jána Uličianskeho zožala veľký úspech a dostala sa medzi najlepšie detské knižky roku 2019. Hlavnou hrdinkou týchto milých príbehov je mačka Líza. Jednotlivé príbehy na seba jemne nadväzujú, ale môžu sa čítať i po jednom. Do týchto príbehov vnáša autor humor, láskavosť a trpezlivosť voči malému tvorovi. Na svoje si prídu najmä majitelia mačiek, ktorý situácie podobné tejto: „Nakoniec vliezla do Maxovej postieľky a začala tvrdiť, že inde spať nemôže, iba tam. No to teda nie! Rázne som ju z tej postieľky vyhodil. A vtedy sa moja mačacia kráľovná urazila.“ majú na dennom poriadku. Príbehmi autor predkladá svojim čitateľom veselé príhody s mačkou, ako aj nápady ako zvládnuť tohto domáceho maznáčika a neprísť pri tom o rozum. Knižka u detí taktiež rozvíja slovnú zásobu, pretože sa v nej vyskytujú i menej známe slová alebo slová cudzieho pôvodu, ktoré sú v knižke vysvetlené, alebo ich im môžu vysvetliť rodičia pri ich čítaní. Knižka je písaná dostatočne veľkými písmenami a preto je vhodná aj pre deti, ktoré práve začínajúce čítať.
Dobrodružstvá, ktoré mačka Líza zažíva sa odohrávajú neďaleko starobylého mestečka Banská Štiavnica, v chalúpke v ktorej sa rozhodla bývať. Knižka je zaujímavá najmä tým, že rozprávač je vlastne majiteľom mačky Lízy a príbehy, ktoré rozpráva, rozpráva za mačku Lízu. Príbeh sa začína tým, že mačka Líza sa po urazení odsťahuje do domčeka, kde sa zoznamuje s novým prostredím a zažíva mnohé dobrodružstvá, ktoré sa oplatí počuť. Nakoniec sa dozviete, prečo sa Líza vlastne volá „Líza mačka z trojice.“
Túto knihu som si kúpila pred tým ako som začala chodiť do fitka nech si neurobím hanbu :D kniha je rozdelená na viac častí -základná teória, koncepcie fitness programov, problémy vo fitness, nejaké tie špecifikácie výživových programov až po praktickú časť kde sú popísané základné rozvičky a ktorý stroj je na akú partiu zameraný. Ak mám povedať pravdu v tejto knihe nájdete všetko čo je voľne dostupné na internete, možno dokonca lepšie ako v knihe. Bohužiaľ táto kniha mi moc nedala, stojí už len na poličke ale aspoň prekonala moje obavy z prvej návštevy fitka :D
PS: áno chodím tam! a to pravidelne :D
Túto učebnicu som používala od začiatku hry na hudobnom nástroji. Odporúčam všetkým začiatočníkom. Prechádza postupne od základov prstokladu, jednoduchých piesni až po kánony. Kľudne to zvládne už 5-6 ročné dieťa. Je tam sekcia aj vianočných piesní čo je veľké plus, pretože toto sme v škole nebrali a tak som obohatila svoj repertoár. Odporúčam kúpiť všetky tri časti.
Číst víc
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Príbehy, teda hrdinské zápisky píše Miro Fazuľa, žiak 6. B triedy. Prvý príbeh začína tým, že je fujavica. Miro a jeho kamarát Mišo merali hĺbku snehu, tak že hodili jedného tretiaka do snehu až mu trčali iba bagandže. Lenže išla súdružka učiteľka, tak ho rýchlo vytiahli a oprašovali, tak ich učiteľka pochválila, že sa starajú o mladších. Po vyučovaní sa strhla vojna so snehovými guľami. Mišo hádzal sneh pomocou lopaty. Nasypal aj na poštára, ktorému odletela čiapka. Vyhrali chalani a baby len revali. Miro zaniesol lopatu školníkovi, ktorý si ho zapamätal. Na druhý deň oznámili v školskom rozhlase, že guľovať sa je zakázané. Potom rozdávali vysvedčenie. Miro sa bál ísť domov lebo mal trojku z matematiky ale Špalko s Kantorisom 5. Tak išli za Špalkovou mamou a išli ho bonznúť, lebo sa tiež bál ísť domov. Kanotris sa nebál, lebo už vyrábajú umelé hlavy čo všetko vedia a rodičia mu jednu kúpia, tak dovtedy vydrží. Ďalší príbeh je Olympionik. To je Mišo Juran, lebo on to vymyslel. Miroslav Fazuľka je len majster športu. Mišo bude na olympiáde súťažiť v plávaní. Celý deň boli na kúpalisku. Mišo pláva tak, že špliecha, vraj je to olympijský štýl. Potom sme išli po schodoch na vežu. Mišo skočil z mostíku a keď Miro Fazuľa zišiel dolu, bol tam veľký krik. Mišo nedýchal. Jeden ujo ho vytiahol z vody. Vyliali z neho asi sud vody. Potom začal dýchať. Keď išli domov, Mišo sa hneval, že mu pokazili rekord, lebo on schválne sedel na dne, aby vedel, koľko pod vodou vydrží. Podľa Mira je to ozajstný olympionik. Takého kamaráta nemá nikto na svete.
Je pravda, kopec vecí v jej knihe je dobových a teda dnes nie veľmi aktuálnych a pre súčasné deti možno nie úplne zrozumiteľných, ale to ešte nemusí ničomu vadiť, však. Hrdinský zápisník je každopádne klasika – neveľké školské príhody úsmevne, milo a pútavo.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kniha obsahuje 12 rozprávok (ako mesiacov v
roku) o priateľstve medzi spisovateľom a pomarančovým pažrošom Ťukťukom, ktorý sa jedného daždivého dňa objaví v jeho byte. Peter Karpinský dokáže z bežných a mnohokrát zdanlivo na prvý pohľad nudných situácií (upršané počasie, upratovanie, pokazený budík, chytanie otravných múch, kúpa topánok, choroba) vytvoriť láskavé, hravé a fantazijné príbehy.
OBSAH: Autor žije v dome sám s pavúkom Karolom až jedného dňa započuje ťuk ťuk....už už chce volať políciu až nakoniec zistí, že býva uňho strašidlo ťukťuk s fialovými očami, malými rožkami na hlave a veľkou hlavou. Možno je to strašidlo, možno škriatok a možno mimozemšťan – ani ťukťuk to nevie. Býva v jednom kúte v obývačke a tam večer ťuká. A cez deň, keď je autor v práci, tak pozerá televízor a je pomaranče. Zbožňuje pomaranče. Zažívajú rôzne príhody. Napríklad ťukťuk si odkladal zvyšky jedla ako to robia ľudia. Hovoril tomu železná zásoba. Raz keď bolo veľmi teplo prišli k nim do bytu muchy. Bolo ich veľmi veľa až museli z bytu utiecť. Kúpili si mucholapky, aby do nich nachytali muchy ale keď sa večer vrátili do bytu, žiadne muchy tu už neboli. Nakoniec sa ťukťuk do tých mucholapiek sám chytil. Potom zavreli okná a muchy ich obkľúčili. Zistili, že muchy cítia smrad z ťuťkťukových železných zhnitých zásob, tak ich vyhodili a zbavili sa múch. Všetko dobre dopadlo až na kôš, kde tie zvyšky jedla vysypali. Tie muchy ten kôš ukradli!
Jedného dňa si zas autor kúpil nové topánky ale tie ho hrýzli – urobili mu veľké otlaky. A tak sa ťukťuk rozhodol, že mu pomôže a tie topánky mu skrotí. Zavrel sa na celý večer do spálne a bolo počuť odtiaľ len príkazy ako skoč, otoč sa, nehryz! Na ďalšie ráno si obul autor staré topánky lebo ťukťuk ešte nestihol skrotiť tie nove. Keď sa autor vrátil s práce, vo dverách ho už čakal domovník a pýtal sa či mu nezmizli topánky. Vtedy to došlo autorovi. Ťukťuk musel ukradnúť susedom topánky. A bola to pravda. Urobil z nich ťukťukolíno cirkus. Topánky boli vystupujúci. Autor sa nemohol hnevať lebo to bol prekrásny cirkus ale v noci, keď susedia už spali sa autor a ťukťuk prezliekli za zlodejov a išli topánky vrátiť. To bolo dobrodružstvo. Ráno autor zistil, že niekomu vrátili ešte aj tie jeho hryziace topánky ale vôbec mu to nevadilo. Veď načo sú mu topánky, ktoré hryzú?
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Fantastická detská knižka o plyšových opiciach a príhodách troch bratov, doplnená nádhernými hravými ilustráciami Boženy Plocháňovej. Autorka v knižke oživuje opice, ktoré sa správajú ako ľudia, cítia ako ľudia, dokonca rozprávajú ako ľudia. Sú súčasťou rodiny a nemôže sa bez nich uskutočniť žiadna zábava, ani výlet. Opice z našej police sú príbehom o detskej duši, o fantázii, o láske, rodine, skutočných hodnotách detí, na ktoré by sa nemalo zabúdať. Autorke sa podarilo vzrušujúco a s neopakovateľným humorom vyrozprávať dobrodružstvá štrnástich opičiek, troch podarených bračekov, trpezlivej mamy a milujúcich starých rodičov. Autorka má sklon k hravosti a nekonvenčnosti. Stotožňuje sa s deťmi, prenáša sa do ich sveta, akoby sama bola jednou z nich. V knihe využila skúsenosti so svojimi troma synmi.
Všetko sa začalo v jeden deň keď jeden z chlapcov- Ferko mal mať narodeniny. Všetci okolo ho chcú prekvapiť, potešiť, kúpiť čo najvhodnejší darček. Babka kúpila zvieratko- no nie živé, kúpila plyšovú opicu. Ferko opicu hodil do kúta až jej puklo sklené oko. Ferko zúril, babka zalamovala rukami. Chlapci nahnevaní utiekli domov. Jednému z nich- Jožkovi sa opičku uľútilo a zobral ju domov. Opičku položil na poličku. Až raz večer zobral opicu a začal zvláštne rozprávať- pišťať. Odvtedy sa plyšová opička stala súčasťou rodiny. Dali jej meno Fricko. Okrem mena jej dal aj reč- piskľavú a šušľavú. Postupne sa im Fricko predstavil aj krajinu odkiaľ pochádza. Fricka si obľúbili nielen chlapci ale aj rodičia a známi, dokonca aj teta v Prahe vedela o Frickovi. Fricko sprevádza Ferka, Jožka a Samka na každom kroku, spávajú s ním, chodia do školy a najväčšia sranda príde, keď sa spoločne vyberú na prázdniny ku starkej, na chatu do hôr.
Na chatu cestovali vlakom. Po týždni prišlo mame 6 listov: od Samka, Ferka, Jožka, babky, dedka a Fricka. Na chate sa im veľmi páčilo. Každý deň opekali slaninu – Fricko má už celý čierny ňufák od nej. Potom napísali mamke, že sa Fricko stratil ale Bleso (pes) ho našiel. Starý rodičia volali mamku, aby tiež prišla na chatu. Mamina potom prišla aj s druhou opičkou, ktorú nazvali Jupko. Obidve opice mali oblečenie a chlapci im ukazovali okolie pri chate. Každé ráno chodili do dediny po čerstvé kravské mlieko. Jupka tam skoro zožrala koza ale našťastie ju ujo zachránil. Potom mali opice angínu. Tri dni sa o ne starali chlapci.
Na konci prázdnym keď chlapci odchádzali, zistili, že pôjdu lietadlom domov. Samko išiel rýchlo vybaviť legitimáciu pre opice, ktorú opečiatkoval sám starosta. V lietadle im bolo všetkým zle a keď prišli domov zistili, že opice nemajú. Chlapci boli moc smutný a starký ich išiel hľadať na letisko. Lenže ich nenašiel. A tak mama kúpila ďalšie opice, ktoré by nahradili Fricka a Jupka, lenže chlapcom sa vôbec nepáčili. Poprosili kamaráta, ktorí našiel psa a nechal si ho, aby im pomohol opice nájsť. Nakoniec im našiel opice, boli zabalené v kapucni. Samko kúpil zo svojho vreckového psovi safaládku a dal mu ju za odmenu. Nakoniec si chlapci nechali aj tie dve opice. Pomenovali ich Mikinko a Jumbo a pochádzali z Ameriky. Tým sa ale šťastie bratov nekončí. V týždni prišiel chlapcom balík od tety Kvakovej. V balíčku bol list a tri malé opičky. Ferko, Fricko a Samko ich nazvali Kikinki, Pepenke a Fufunku, ktorí prišli z Austrálie z trpasličieho rodu. Na ďalší deň im poštár znova doniesol dva balíky. Balíky prišli opäť od rodiny ale tentokrát od uja Bélu , ktorému bolo ľúto, že sa opičky stratili. Nazvali ich Eskimo, Bajkal a Nanuk a pochádzajú z polárnej krajiny. Ďalší balík prišiel až z ďalekých Čiech od tety Lídy a strejdy Karla. Tieto opičky prišli až z Marsu a chlapci ich nazvali Monoskop, Ultrazvuk a Ventilátor. Chlapci už majú dokopy 13 opičiek. Chlapci večer v posteliach rozmýšľajú akoby skrášlili opičkám poličku, na ktorej bývajú. Chcú im tam namontovať palmy a pre polárne opice zas ľadovce z vaty a opice z Marsu si len zvyknú, že nebývajú na Marse ale v Bratislave. Nakoniec prišiel aj posledný balík, po tete Bujnej z Dolnej Lehoty od predsedu. Poslal zelenú opicu z penovej hmoty. Papuľu mala červenú ako malina. Chlapci sa začali prekrikovať aká je to opica. Jeden vykríkol bude to vodník, druhý, že je to obojživelník a tretí vykríkol, že ho budú volať Salamander. A tak chlapci majú 14 opíc. Deň pred školským rokom sa stala havária. Frickovi sa pri hraní roztrhlo očko ale našťastie v Bratislave pri divadle majú nemocnicu pre hračky, a tak išiel Fricko na liečenie. Keď mali prísť po Fricka Jožo stratil lístok ale Fero si zobral celé svoje sporenie a išiel po ňu aj bez lístka. Nakoniec porozprával tete v obchode príbeh o tom, ako sa k nim dostal Fricko a teta mu ju dala. Fricko mal už dve krásne očká a bol pripravený sa vrátiť medzi svojich kamarátov domov. Keď prišiel domov, Fricko zistil, že pribudla ďalšia opica a bola najstaršia. Bol to starý otec opičiak. A tak sa končí príbeh opice z našej police. 15 opíc a traja bratia spia po takomto náročnom dni ako, keď ich do vody hodia.
Podľa názvu knihy som si predstavovala nemilý príbeh o pivnici. Očakávala som príbehy plných negatívnych skúseností. Myslím si, že každé dieťa sa bojí pivnice a preto to vo mne evokovalo niečo zlé. Ale opak bol pravdou. Kniha opisuje dobrodružnú cestu, na ktorej malý prašiškriatok hľadá svojich rodičov. A práve preto, že sa odohráva celá táto dobrodružná cesta na tom najstrašidelnejšom mieste (či už pre deti ale aj pre mňa) je pre mňa pútavá a myslím si, že záujme veľkú skupinu čitateľov. Tiež sa mi veľmi páči ako autor vykresľuje tie najmenej obľúbené zvieratá, ktoré sa vyskytujú v pivnici, a to pavúka a moľu. Kniha je doplnená o pekné ilustrácie, ktoré dotvárajú celé putovanie. Prostredníctvom týchto ilustrácii som sa vedela vžiť do príbehu.
Jazyk knihy je veľmi jednoduchý a ľahko čitateľný, nenachádzajú sa v nej ťažké slová a ani zahraničné slová. Páči sa mi, že knihu môžeme rozdeliť do 7 dní a každý deň prečítať jeden príbeh, čím získa aj slabšieho čitateľa. Text v knihe je podľa mňa viacvýznamový (dá sa čítať z pohľadu dieťaťa alebo rodiča) - či už to priateľstvo medzi pavúkom a moľou, uvedomenie si motýľa, že nie je jediný najkrajší alebo o ochote pomôcť bojovať so švábmi. Našla som tam vždy vyšší zmysel toho skutku alebo danej situácie. Celý príbeh sa mi tak páčil, že knihu som opakovanie čítala. Kniha ma naozaj zaujala a ovplyvnila. Po prečítaní som si našla aj verziu audioknihy, ktorá ale už nie je taká vynikajúca, pretože mi chýbali ilustrácie. Každopádne kniha zmenila môj pohľad na pivničné priestory :D . Uznávam autora za to, ako dokázal opísať neobľúbené miesto .
