Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Túto sériu som si celkom obľúbila. Je to také príjemné, nenáročné fantasy spojené s cestovaním v čase, trochou histórie a štipkou romantiky. Všetko tak akurát nakombinované, nadávkované. Jednoducho nič prehnaného, prekombinovaného či presladeného. Zahrada slibů a lží je už treťou časťou z tejto série a príbeh a celková zápletka sa posúvajú zase o niečo ďalej.
<i>Uplynulo pár mesiacov odkedy Xanthe vo svojej dobe zahliadla Fairfaxa. Tak ako sa z nenazdania objavil, tak aj zmizol. Obchodu so starožitnosťami, ktorý má so svojou mamou sa začína dariť. Vydávajú sa preto na ďalšiu dražbu. Na jednej takej k nej zaspievajú svadobné šaty. Xanthe je odhodlaná zistiť ich príbeh. Aby toho nemala málo, znova sa objaví Fairfax a vyhráža sa jej. Nezastaví sa pri ničom a tak sa Xanthe spolu so svojou mamou ocitajú v ohrožení. Je viac než dôležité aby cestovala do minulosti a vysporiadala sa s ním. A s tým jej práve pomôžu svadobné šaty, ktoré ju k nemu zavedú. Ako dopadne ich ďalšie stretnutie? Vysporiada sa s ním raz a navždy? Alebo to bude Fairfax kto z ich boja vyjde ako víťaz?</i>
Prvé dve časti som si naozaj užila a aj preto som sa tešila na túto tretiu. Musím však priznať, že táto časť mi prišla slabšia oproti prvým dvom. Nejde o to, žeby sa v nej nič nedialo. Práveže udialo sa toho viac než dosť, ale tak nejak mi tu chýbal ten spád, ktoré mali tie časti pred touto. Áno, akcie tu bolo viac než dosť, ale bolo to tak rozdelené a nadávkované do jednotlivých častí príbehu. Tentoraz nás zo začiatku čaká dlhší rozjazd oproti minulej časti, kedy sme do minulosti skočili krátko po začiatku. Hold záchrana Samuela bola dôležitejšia ako vypátranie príbehu šiat. Až musel Fairfax zasiahnuť, urobiť trochu bububu aby sa Xanthe konečne rozhýbala a skočila do minulosti.
A to rovno do 19st., kde snáď ukončí už celú záležitosť okolo Fairfaxa. Treba ho zastaviť čo najskôr. Tentoraz však nie sama, keďže sa konečne rozhodla povedať ľuďom okolo seba a hlavne svojej mame pravdu. Že aj bolo na čase, lebo ďalšie kolo klamania a zavádzania by som už asi nedala. Páči sa mi ako sa s každou cestou do minulosti Xanthe stáva sebavedomejšou. Už prestáva byť taká zbrklá a všetko si predtým poriadne naplánuje, pripraví a už do toho neskáče tak bezhlavo a bez rozmyslu. Jej schopnosti sa rozvíjajú zas o niečo viac, má k dispozícií aj knihu, ktorá jej s tým pomáha a ona ovláda ďalšie a ďalšie veci. Ale tak chcelo by to skôr poriadne štúdium a nie len nahliadnuť do nej keď potrebuje odpoveď. Aj keď teda treba napísať, že nie vždy je stále jej správanie úplne logické a tak som nad pár jej nápadmi a riešeniami krútila hlavou. Však jasné, prečo netvrdiť, že dá Fairfaxovi knihu a ukuchtiť na neho pascu. Ten plán dopadne predsa dobre. Čo by sa takého mohlo pokaziť, že? Príbeh tak ku koncu naberie ten spád, ktorý mi chýbal a na konci sa to všetko teda dobre dobabre.
Ako som už spomínala zápletka sa nám posúva zas o niečo ďalej. Na jednej strane teda Xanthe rozvíja svoje schopnosti, na druhej zase postupne odhaľujú tajomstvá, ktorými sú opradený Prevracači času. Dozvedá sa tak zaujímavé veci o nich, ako napr. to, že sa delia na isté skupiny a tie stoja proti sebe. To teda zase o niečo mení pohľad na zápletku. Rovnako spolu s ňou zisťuje, že aj keď bol Fairfax zákerným protivníkom, nemusel byť tým najhorším. V inom svetle sa ukazuje postava, o ktorej sme si to doteraz nemuseli myslieť. Aj keď musím napísať, že mi na tejto postave niečo úplne nesedelo a neverila som jej. A aha, moje pavúčie zmysly mali pravdu.
Keďže táto časť skončila tak ako skončila, nutnosť dať tú štvrtú je o to väčšia. Som naozaj zvedavá ako autorka uzavrie príbeh Xanthe a jej priateľov.
Brandon Sanderson je pre mňa PÁN AUTOR a jedným z mojich najobľúbenejších autorov. A čím si zaslúžil toto označenie? Milujem tú jeho schopnosť siahnuť po akomkoľvek žánri a vytvoriť dokonalý príbeh a svet, z ktorého človek padne na zadok. Či už je to fantasy, sci-fi, urban fantasy, dystopy atď, ani raz to nie je krok vedľa. Séria Mistborn nie je žiadnou novinkou z jeho pera. Je to séria, ktorá už má vo svete svojich fanúšikov a ktorá sa konečne po rokoch dočkala aj slovenského prekladu a tak sa táto kniha dostala aj do mojich rúk. A môžem povedať len jediné. Sanderson opäť nesklamal. Však akoby aj mohol, veď je predsa Brandon Sanderson. A teraz môžu začať pochváľne ódy na túto knihu. Tri, dva, jeden...
<i>Už tisíc rokov padá na impérium popol a nijaká rastlina nedokáže zarodiť. Vo svete, ktorému vládne krutý Pán vládca, sú skaaovia podradnou rasou, obyčajnými otrokmi, ktorí sa každé storočie pokúšajú o vzburu. A keď sa nádej stane už len spomienkou na neúspešné snaženie, z pekla pracovných táborov sa podarí uniknúť mužovi, ktorý sa to všetko rozhodne zmeniť. Kelsier je polovičný skaa, a preto má schopnosť čerpať magickú silu z kovov, ktorá mu prepožičiava výnimočné vlastnosti. Sníva o zvrhnutí tyranského Pána vládcu a o svete, v ktorom by viac nebolo otrokov. No aj s pomocou tých najšikovnejších kriminálnikov je stále o krok pozadu. Až kým nestretne Vin, mladé šestnásťročné dievča so schopnosťami, o akých sa nikomu ani len nesnívalo. S jej pomocou by mohli nad Pánom vládcom zvíťaziť, no ich plán sa už od začiatku zdá odsúdený na neúspech. A aj keby sa stal zázrak, je to len jedna bitka z mnohých, ktoré ešte treba vybojovať.</i>
Čím začať ospevovanie tejto knihy? Sandersonovi sa v Mistborn podarilo vytvoril naozaj dokonalý magický svet, ktorý má svoj vlastný a do posledného detailu prepracovaný magický systém. Ale, že naozaj do detailu. Nezabúda ani na ten najmenší detail, nič neopomína pri vysvetľovaní fungovania sveta, ktorý vytvoril. V príbehu vytvára vlastné mýty, legendy a náboženstvá. Budete len pozerať a rozmýšľať z kade to berie. Dámy a páni, takto sa tvorí magický svet. Kúsok po kúsku, legendu po legende. Nenápadne a pomaly. Máme tu dobrú stranu, aj tu zlú. Život v tomto svete, kráľovstve nie je pre všetky postavy dokonalý a tak tu máme vyššie vrstvy, obyčajných ľudí a tých ešte obyčajnejších, ku ktorým sa správajú ako k handrám a nemajú ich za nič.
Začiatok je možno teda trochu pomalší kým sa čo to vysvetlí. Plne chápem, že niekomu by mohlo to pomalé tempo rozprávania vadiť, prípadne môže byť pre niekoho ťažšie začítať sa plne do príbehu, ale verte, že mu to pomalé tempo budete po celý čas žrať aj s navijakom. Jednoducho sa necháte unášať tam kam vás v daný moment zoberie. Priznávam, že aj mne chvíľu trvalo kým som sa do toho dostala, ale ja mám ten problém, že vždy potrebujem všetkému chápať a všetko poznať už od prvých strán. No čo, tak som trochu netrpezlivá. Ani neviem kedy prišiel ten moment, kedy ma mal príbeh na 100% chytenú a ja som v potrebe zistiť ako to dopadne otáčala stránku za stránkou.
Sanderson určite nechce hneď zahltiť čitateľa obrovským množstvom informácií, lebo potom by bol naozaj už stratený. A tak postupne pred čitateľom odhaľuje smerovanie príbehu kúsok po kúsku a jednotlivé časti zápletky. Celý ten plán, ktorý Kelsier má, môže tak trochu pripomínať istú zápletku s lúpežou. Predsa len dáva dokopy tím ľudí, z ktorých každý niečo dokáže (ovláda iný kov), pomaly sa infiltrujú niektorí z nich do spoločnosti, zisťujú informácie a rozohrávajú zákulisnú hru a čachremachre. Cieľom však nie je lúpež, ale zvrhnutie samotného vládcu. Takže asi nie tak úplne heist, že? Ale to vôbec nevadí. Aj tak budete sledovať členov tejto partičky ako sa snaží čo najviac priblížiť k cieľu ich plánu. Samozrejme, že také jednoduché to nebudú mať a narazia na prekážky viackrát než je to pekné. Zopárkrát sa teda zopakuje istý vzorec v zápletke. Záver však dokonalejší ani nemôže byť a vy tomu celému odpustíte všetko. Či už pomalšie tempo, repetetívnosť zápletky ..... všetko.
Čo Sanderson vie perfektne je písanie postáv, ktoré vie vykresliť naozaj dokonale so všetkými dobrými aj zlými stránkami. Vie ako z nich urobiť postavy z mäsa a kostí. Vie ako opísať ich správanie, konanie, motiváciu, emócie, túžby, vnútorné monológy a boje. Veríte im všetko a všetko prežívate spolu s nimi. Aj vďaka postavám a ich uvažovaniu, mysleniu, konaniu je príbeh plný silných myšlienok, ktoré vás donútia zamyslieť sa. Ten vývoj postáv, najmä čo sa týka Vin, je naozaj viditeľný. To dievča je dokonalé. To čím si prešla, by jedného položilo, ale ona sa odmietla vzdať a išla na doraz, na pokraj svojich síl. A za to si zaslúži aj tú romantickú linku, ktorá vôbec nepôsobí umelo a násilne vytvorená, ale všetko v nej prichádza prirodzene. A taký Kelsier tiež nie je na zahodenie. Aj keď tá jeho genialita občas hraničí s bláznovstvom. Možno ho budete mať za tak trochu arogantného, ale on vie čo robí.
V knihe sa nachádzajú aj slovník s dôležitými termíny a tabuľka, ktorá vysvetľuje schopnosti allomantikov. Tu by som prijala keby to bolo na začiatku knihy, pretože listovať na koniec knihy, môže so sebou niesť riziko vyspoilerovania si záveru a to nik nechce.
Som veľmi rada, že sa konečne táto séria dostala aj ku nám. Dúfam, že sa jej aj u nás dostane zaslúženej pozornosti, aj keď teda nie je ničím novým a veľa ľudí si ju už prečítalo v českom alebo inom jazyku. Zaslúži si to. Ja mám našťastie po ruke už aj druhé pokračovanie, do ktorého sa v skorej dobe plánujem pustiť a zistiť tak ako bude príbeh ďalej pokračovať.
Bez hanby priznávam, že som podľa knihám Dominika Dána. A to som sa im pred pár mesiacmi ešte bránila, keby som vtedy vedela čo dnes, tak po nich siahnem oveľa skôr. Je to také slovenské krimi bez príkras, o krutej realite prípadov a fungovania systému v našej krajine. Každá jedna kniha čo som zatiaľ čítala ma svojim spôsobom dostala a zaujala.
<i>Na oddelení vrážd kriminálnej polície v Našom Meste panuje tradične dobrá nálada, pretože do ranného nástupu ostáva ešte osem minút a Chosé všetkých zabáva opisom vášnivých chvíľ, ktoré v noci strávil so svojím najnovším objavom. Jeho verný poslucháč, Tlstý Váňa si od vzrušenia zabudol naložiť ďalšie sústo, ale krpatý Kuky mu nezabudol z kopy pred ním uchmatnúť kus tlačenky a vajce na tvrdo. Dobrú náladu ukončí telefonát šéfa... majú naliehavú prácu. V priechode starého domu v centre mesta našli smetiari zakrvavenú mŕtvolu muža. Už prvé zistenie na mieste činu je šokujúce nie je to muž, je to iba chlapec a na tele má stopy po krutom mučení! Je to Peter, nezvestný už päť dní, alebo našli iného chlapca? A... koľko bude ešte mŕtvych, kým hyenu v ľudskej koži nechytia? Detektívi Richard Krauz a Jozef Fischer zvaný Chosé ani netušia, čo im nový prípad prinesie, ale jedno je isté už na začiatku, krvi je na mieste činu akosi priveľa a je rozliata na čudných miestach... aj pod balkónom rozmaznanej zbohatlíckej Zdeny, ktorá klame od začiatku výsluchu. A čo jej manžel, bývalý boxer, má dosť sily aby spáchal niečo také ohavné?</i>
Hriech náš každodenný bola veľmi náročná kniha, keďže išlo o veľmi smutný, zlý a škaredý prípad. Aj vražda dospelého je zlá, ale ešte horšia je tá vražda mladého človeka, dieťaťa. A aj o tom je táto časť. Kto mohol chcieť ublížiť a zneužiť mladému chlapcovi preboha? Na začiatku naši detektívy tápajú, nevedia ktorým smerom sa pohnúť. Teórií by mali viacero. Ale ktorá je tá správna? Ktorú sledovať na to aby odhalili pravdu? Čo ak však za to nemôže len jeden a svoj podiel viny na tom má viacero aspektov a osôb. Prípad sa totižto stáča viacerými smermi a ponúka nám viacerých podozrivých. Postupne tak sledujeme jednotlivé stopy a skladáme si obraz toho čo sa v tej osudnej noci stalo a toho čo k tomu viedlo. Jednotlivé časti tohto prípadu sú naozaj desivo reálne aj v skutočnosti a nie ešte keď sú spojené do smrti jedného mladého chlapca. Keď prišlo na záverečné odhalenie, ktorým to všetko do seba zapadlo, bolo mi zle. Cítila som smútok a hnev, pretože sa niečo takéto sa bohužiaľ dejú
Tak ako náročný a smutný bol tento prípad, tak veľmi bol túto časť potrebný ten vraždársky humor, ktorý to celé v správnu chvíľu odľahčil a vyčaril tak jemný úsmev na tvári. Však kto by ich bandu jednu nemiloval. Majú to ťažké a práve aj vďaka tomuto humoru to zvládajú. A my spolu s nimi. A práve tento svojský humor je spolu s postavami jednou z vecí, ktoré som si na dánovkách obľúbila a na ktoré sa teším každú časť, pretože s nimi sa dá zvládnuť akýkoľvek náročný prípad.
Ako opísať túto knihu tak ako si zo zaslúži? Zmluva s vodou je jedným z mojich najkrajších, najsilnejších a najdojímavejších čitateľských zážitkov za tento rok. Ak nie tým naj. Je to PANI kniha. Aj keď priznávam, že cca prvých 100 strán som si trochu popindala, rozmýšľala čo na knihe ľudia vidia a pohrávala som sa s myšlienkou, že ju zavriem. Lenže to nerobím rada a tak som si sadla ku knihe aj ďalší večer. A to čo som potom dostala bol jeden neuveriteľný, krásny a silný príbeh. Odložiť túto knihu po 100 stranách, tak si búcham hlavu o stenu dodnes. Takže nenechajte sa odradiť hrúbkou knihou, ale nechajte sa nalákať jej krásnou obálkou a pustite sa do čítania.
<i>Kérala, okolo roku 1900: Mladučká Mariamma odchádza z domu, aby žila so svojím novým, oveľa starším manželom v Parambile, v kraji uprostred riek a kanálov, paliem a chlebovníkov. Mladej neveste chýba matka a mlčanlivý manžel o ňu takmer nejaví záujem. Čoskoro si však nájde spoločníka a spriaznenú dušu vo svojom päťročnom nevlastnom synovi JoJovi. Keď sa chlapec, ktorý sa odjakživa vyhýbal vode, nešťastnou náhodou utopí, Mariamma odhalí tajomstvo svojej novej rodiny: po celé generácie sa mnohí z jej členov utopili, hoci z vody mali panický strach a stránili sa jej. Pre všetkých však zostáva nepochopiteľnou záhadou, čo sa skrýva za týmto prekliatím. Roky plynú, Mariammina rodina sa rozrastá a ona sama sa stane šťastnou mamou, starou matkou a po manželovej smrti hlavou rodu s najvyššou autoritou. Všetci ju poznajú ako Veľkú ammačí. Historické zmeny, najmä oslobodenie Indie spod britskej koloniálnej nadvlády a s tým spojený pokrok, si nájdu cestu aj do Parambilu. Budujú sa cesty, školy, nemocnice, zavádza sa elektrina a ľudia majú konečne prístup k lekárskej starostlivosti. Vnučka Veľkej ammačí, ktorá symbolicky nesie jej meno, má v novej dobe možnosť vyštudovať medicínu a vďaka nadobudnutým vedomostiam konečne vyrieši záhadu „prekliatia vody“. </i>
Kniha vás po prvýkrát očarí svojou obálkou. Po druhýkrát to bude svojím príbehom. Po tretíkrát vás očarí autorovým rozprávačským talentom, ktorý je naozaj krásny a poetický. Aj vďaka nemu príbeh plynie tak ako voda. Miestami pomaly, pokojne, inokedy divoko, miestami sa môže aj vzbúriť a vyliať. Nie je to kniha, ktorú prečítate na jedno posedenie ale bude vám to pár dní trvať. A práve v tom spočíva jej čaro. Na tých pár dní, ktoré pri nej strávite vás príbeh pohltí a zoberie do ďalekej Indie, ktorá si vás podmaní svojimi farbami, vôňami, chuťami. Krútiť hlavou bude nad všade prítomným kastovým systémom či miernou zaostalosťou v istých oblastiach a niektorými predsudkami.
Zmluva s vodou je krásnym a silným príbehom troch generácií jednej rodiny. Roky túto rodinu sužujú tragédie. Príbeh sa pred nami rozvíja počas nasledujúcich rokov v dvoch časových líniách, ktoré sa postupne prepletajú a prelínajú, tak ako príbehy a osudy jednej rodiny a postáv, ktoré do ich životov postupne vstupujú. Niekedy sa v ich životoch mihnú len na okamih a aj to stačí aby ich ovplyvnili. Ale aj oni majú svoje príbehy a osudy a tak je Zmluva vodou aj ich príbehom. A po štvrtýkrát vás kniha očarí vďaka postavám. Tie si vás získajú. Budete s nimi prežívať tie veselé a pekné okamihy ale aj tie škaredé a smutné. To čo sa im bude diať a čím si budú prechádzať vás zasiahne.
Zmluva s vodou je tak silnou, krásnou a dojemnou výpoveďou troch generácií jednej rodiny, ľudí, ktorí sa v ich životoch objavili a zároveň príbehom samotnej Indie. Na pozadí príbehu jednej rodiny tak sledujeme rozvoj Indie ako krajiny. Jej oslobodenie spod britskej nadvlády cez rozvoj medicíny, budovanie nemocníc, škôl, infraštruktúry. Sledujeme tak postupný prerod a vývoj krajiny, ktorý síce napreduje, ale nemusí to byť tak rýchlo ako v iných krajinách. Tieto príbehy sú plné zmien, viery a lásky, ale zároveň aj boja s kastovým systémom, predsudkami, viny a vykúpení.
Aj vďaka, hlavne vďaka knihám Lucindy Riley som si obľúbila taký ten romantický žáner, ktorý je spojený s rodinnými ságami, príbehmi a osudmi jej členov. Preto ma vždy poteší keď narazím na podobné príbehy. Naposledy to tak bolo s Dcérami kvetov. No a krátko po prečítaní tejto knihy sa mi znova podarilo nájsť zaujímavú sériu, ktorá splňovala moje podmienky- tj. prepletené rodinné príbehy a osudy, rodinné tajomstvá, romantická linka a očarujúce prostredie. A tou sériou sú Toskánske sestry. Aj keď by mi kľudne stačil len ten názov, ktorý má v sebe Toskánsko a kniha by mala moju pozornosť, pretože tento kraj je čistá láska.
Lucrezia sa po smrti otca vracia domov. Uplynulo takmer 20 rokov odvtedy čo tu naposledy bola. Po istom incidente ju jej otec poslal preč. Pravdu o jej odchode vedeli len oni dvaja. Jej vzťahy s jej sestrami sa narušili, od jej odchodu sa nevideli a aj listy ustali. Bojí sa teda toho čo bude. Aké to bude znova byť doma po toľkých rokoch? A čo jej sestry? Ako zareagujú keď ju znova uvidia? So sestrami si majú čo vysvetľovať, aby boli staré rany zahojené treba odhaliť pravdu o tom čo sa stalo. Lucreziin návrat domov otvorí staré rany, ktoré bude treba zahojiť. Navyše jej jej otec okrem domu zanechal aj obrovské dlhy a ona bude musieť bojovať za záchranu svojho domova. Riešením je predať ho druhej rodine, ale čo ak to nepôjde tak ľahko? Bude preto potrebné odhaliť odhaliť pravdu a rodinné tajomstvá. Jedine potom môžu Lucrezia a jej sestry nájsť pokoj. Je však ešte čas? Nie je už neskoro na zahojenie niektorých rán?
Táto séria bola príjemným prekvapením. Na začiatku mi to možno rovnako ako Dcéry kvetov, pripomenulo Sedem sestier. Ale to len skrz to, že tu máme rodinu (sestry), návrat domov po smrti rodiča (Lucrezia), rodinné tajomstvá. Tam však podobnosť začínala a končila. Toskánska sestra sa vydala vlastnou cestou a už po pár stranách zabudnete na to, že vám to pripomínalo inú sériu. Necháte sa unášať čarom toskánskeho vidieka a budete sledovať príbehy a osudy štyroch sestier.
Bez akéhokoľvek náznaku priznávam, že ja, ktorá romantické príbehy až tak nevyhľadáva (skôr ich mám spojené s istou presladenosťou, gýčovitosťou a šablónovým príbehom), tak som si Toskánsku sestru užila. Aj keď by mi stačilo len to prostredie Toskánska a príbeh môže ísť popri mne a nevnímam ho. Bola to romantika presne podľa môjho vkusu. Teda presne niečo takého pri čom sa nebudem cítiť ako po silnej dávke cukru v krvi. Príbeh a zápletka nepôsobili nijak naivne, prihlúplo, prisladko a aj tá romantická linka pôsobila príjemné a neprechádzala do žiadnych zbytočných posteľných scén.
Veľmi sa mi v príbehu páčila tá rodinná linka a to ako prostredníctvom nej autorka poukazovala na rôzne rodinné vzťahy. Aj tie pekné, aj tie škaredé. Na to, že nie vždy je všetko ideálne a nie vždy sa všetko napraví zázrakom v jednom okamihu, ale je na to potrebné prejsť istú cestu. Na to, že je v poriadku cítiť sa tak ako sa človek cíti. Autorka poukazuje na rôzne druhy lásky. Na tu partnerskú, súrodeneckú, materinskú ale zároveň aj na jej nedostatok a na to ako sa láska môže rýchlo zmeniť na nenávisť, ktorá má zničujúce následky.
Do toho pridajte istú dávku rodinných tajomstiev, za ktorými sa skrýva nie práve najkrajší príbeh. Tajomstiev, ktoré ublížili mnohým a po smrti jedného člena rodiny prišiel čas aby boli odkryté. Postupne sa pred nami odhaľuje pravda o tom čo sa stalo s mamou Lucrezie, prečo ju jej otec poslal preč a čo je príčinou napätých vzťahov s inou rodinou. Samozrejme nám nie je odkryté všetko a zopár otázok by možno ešte aj ostalo. Však treba si niečo nechať aj na ďalšie časti, že.
Táto kniha bola teda pre mňa naozaj príjemným prekvapením. Ak nad ňou uvažujete, určite po nej siahnite. Ja ju môžem len a len odporúčať. Majú však len jednu jedinú chybičku. Celé Vám to uplynie naozaj rýchlo. Kľudne by som prijala keby mal príbeh zopár strán navyše a niektoré veci by tak možno boli viac rozpísané. Už teraz sa teším a som zvedavá na príbeh ďalšej z týchto štyroch sestier.
Jazdci časom sú sériou, ktorej sa dostalo pred pár rokmi na sk knižnom trhu istej pozornosti. Ale tak ako ich hviezda rýchlo zažiarila (a právom), tak aj rýchlo zhasla (neprávom). V slovenskom preklade vyšli len totižto len prvé štyri časti. Čo je obrovská škoda, pretože táto séria si zaslúžila byť dovydávaná. Má v sebe totižto veľký potenciál a s každou časťou je lepšia a lepšia. Hold pred pár rokmi však viac pozornosti vzbudzovali upíri, vlkolaci a spol. ako cestovanie v čase. Absolútna vojna je teda poslednou časťou, ktorá u nás vyšla.
<i>Niekto sa opäť zahráva s časom! Liam, Maddy a Sal sa musia pripraviť na štvrtú misiu v najdobrodružnejšej sci-fi sérii so štipkou histórie. Cestovanie časom môže zničiť náš svet. A teraz ide naozaj do tuhého! Časová vlna vymazala z dejín Abrahama Lincolna - významného amerického prezidenta. Pri Liamovom pokuse zistiť, čo sa vlastne stalo, oblafne prezident Lincoln aj Jazdcov časom a ocitne sa na ich základni v roku 2001. Bez Lincolna sa však Americká občianska vojna nikdy neskončila - táto nekonečná a absolútna vojna trvá už 150 rokov a teraz hrozí, že premení svet na večné bojisko. Túto misiu zachráni len Maddy. Musí prinútiť obe bojujúce strany vyhlásiť dočasné prímerie, aby mohli Jazdci časom zachrániť budúcnosť sveta.</i>
Cestovanie časom je dokonalým námet pre akúkoľvek zápletku. Záleží to len na autorovi/autorke ako sa k tomu postaví a čo z toho vyťaží. Alex Scarrow vedel čo robí keď začal písať túto sériu. Vytvoril si vlastné pravidlá, nezabudol však ani na paradoxy, ktoré to celé môže priniesť. Do toho vplietol zápletku, ktorá nie je vôbec jednoduchá a každou ďalšou časťou nám z nej odhaľuje len kúsok. Ale len taký kúsok, ktorý nie že by niečo vysvetlil, ale taký, ktorý to všetko ešte viac zamotá a potrápi nás. Vie však ako to napísať tak aby čitateľa neodradil, ale práveže nalákal (aj keď by mal nadávať). V druhej a tretej časti to bola tajomná Pandora a teraz sa k tomu pridáva ďalší jazdec časom (?) a istý plyšový macík. Džahulla.
Za zápletkou nebudú musieť tentoraz cestovať naši hrdinovia ďaleko. Stačí len jedna cesta do minulosti aby napravili kontaminačnú vlnu a následný návrat z nej, aj spolu s niekým kto v nej mal ostať. Páči sa mi ako Alex Scarrow pohral túto časť s myšlienkou akoby sa mohol zmeniť svet v dôsledku neprítomnosti jedného človeka? Čo ak by tým niekým bol Abraham Lincoln. Čo ak by sa z neho nikdy nestal prezident? Zmenilo by to veľmi históriu? Vyzerá to tak, že hej. Jeho vplyv v americkej občianskej vojne bol naozaj významný, takže jeho neprítomnosť v dejinách narobí dobrú šarapatu. Vojna totižto neskončila a stále trvá. Naši hrdinovia majú tak čo naprávať.
Táto časť je teda plná akcie od prvej strany. Snáď ešte väčšia ako v minulej časti. Nikto z našich hrdinov nie je v bezpečí, najmä nie po tom ako sú nútení rozdeliť sa. Kým sa teda predchádzajúce časti zápletka odohrávala striedavo v minulosti a prítomnosti, v tejto časti zažijeme tak trochu zmenu keďže sa dej odohráva práve v zmenenej prítomnosti. Máme tak teda možnosť konečne "zažiť" dôsledky kontaminačnej vlny na plno. A pekné to teda nebude. Autor tentoraz totižto do zápletky zakomponoval pokusy s eugenikmi, ktorá môže byť ľahko zneužitá a zároveň predstavuje istý etický problém. Tu sa určite ako zaujímavé javili paralely medzi genikmi (eugenikmi) v zmenenej prítomnosti a černochmi (otrokmi) počas občianskej vojny, ktoré autor predkladal čitateľovi.
Táto séria má len a len jednu chybu, že nebola do slovenčiny preložená celá. Kto sa dostal až na koniec tretej časti si môže ísť od zúfalstva búchať hlavu, pretože by to nebol Alex Scarrow, keby príbeh nezakončil ďalšou bombou, ktorú hodí na čitateľov. Ďakujeme, Alex Scarrow. A keďže teda chcem zistiť ako to celé bude pokračovať ďalej, tak siahnem konečne po zvyšných častiach v angličtine a konečne sa tak po rokoch pustím do dočítania tejto série.
Tim Weaver s jeho Davidom Rakerom sa stali súčasťou mojej čitateľskej rutiny a vždy mám rozčítanú jednu z jeho kníh. Až tak som si ho obľúbila. Štýl, ktorým píše som si obľúbila a viem, že keď potrebujem nutnú dávku dobre zamotaného trilleru, ktorý potrápi moje malé šedé bunky tak sa mám siahnuť po jednej z jeho kníh. Keďže s Davidom už trávim nejaký čas tak prišla rada na Němé oběti, ktoré sú už 6 knihou v poradí z tejto série. Němé oběti sú dôkazom, že Timovi Weaverovi určite nedochádza dych a stále vie napísať zápletku, ktorá potrápi svojou zložitosťou. Aj keď nestranná k tejto sérií asi nedokážem byť, pri tejto časti mám jednu výtku a idem prvý krát s hodnotením na 4*.
<i>Colm Healy patřil k nejlepším detektivům Metropolitní policie až do chvíle, kdy se začal zabývat případem brutální vraždy mladé matky a osmiletých dvojčat. Vyšetřování uvázlo na mrtvém bodě a skutečnost, že nikdy nedokázal najít a potrestat viníka, Healymu zničila kariéru a připravila ho o rodinu. David Raker, který se specializuje na pátrání po nezvěstných osobách, je jediný přítel, který Healymu zbyl. Zároveň jako jediný chápe, že bez odpovědí Healy nikdy nedokáže najít klid a jeho život zůstane v troskách. Proto se společně znovu pouštějí do vyšetřování. Ani jeden z nich ale netuší, že vrah ze stínů sleduje každý jejich krok a pouze čeká na správnou chvíli, aby je mohl pohřbít i s posledními důkazy svého ohavného činu…</i>
Jedna z vecí, ktorú mám rada na Weaverových knihách je tá zamotanosť zápletky kedy v polovici zabudnem ako sa volám a kde je sever. Ale niekedy sa stane, že zápletka je zamotaná až príliš. A to je aj prípad tejto časti. Dalo by sa povedať, že sa tentoraz zápletka skladala z dvoch častí. Začíname jednoducho (ako vždy, že). Na začiatku stojí prípad, ktorý kedysi Healyho zlomil a to vražda dvoch malých dievčatiek s ich mamou. Prípad, ktorý už bol viac krát v tejto sérií spomínaný a až doteraz bol opradený rúškom tajomstva. Tešila som sa teda a bola som zvedavá čo sa za tým skrýva. Pretože ak to má niekto vyriešiť, tak David že. Healy však zmizne a tak David začne pátrať po ňom. Tu by to bolo zatiaľ ešte dobré, človek sa zvláda orientovať.
Do polovice to teda bolo za mňa inak výborne. Niežeby potom ale nebolo. Bolo. Lenže k slovu sa začala hlásiť tá druhá časť zápletky a prípad a zápletka sa však postupne začali uberať rôznymi, úplne inými smermi, ktoré som priznávam nečakala. Už to nebolo len o Healyho niekdajšom prípade, ale stalo sa z toho niečo úplne iného. Neviem či som bola z toho sklamaná, pretože som skôr čakala, že sa to bude celé točiť okolo tejto vraždy a že pozadie tohto prípadu bude trochu iné. Ide o to, že akonáhle sa prípad začal odvíjať istým smerom, mala som pocit, že sa zápletka od smrti dievčatiek a ich mamy vzďaľuje viac a viac, až to bolo nakoniec o niečom úplne inom a ich smrť bola len vedľajšou škodou v niečom väčšom. Táto druhá časť zápletky, bola tiež viac než zaujímavá a riadne domotaná, len ma trochu mrzelo, že prebrala v tom celom hlavnú úlohu.
Aj keď teda mám menšie výtky k tejto časti, tak som si ju užila od prvej strany po poslednú. Zápletka potrápila viac než dosť, fakt som už ku koncu netušila kde je sever. A aj keď v závere obe časti zápletky do seba zapadli, aj tak som bola možno trochu v tom stratená ako som si to spájala v hlave. Ale to je Tim Weaver a jeho štýl písania, ktorý mám rada na ktorom som závislá, takže má odpustené.
S tvorbou Alex Dahl som sa po prvýkrát stretla pri knihe Smrtiaca posadnutosť. Bol to triller presne podľa môjho gusta a odvtedy som si postupne nosila domov z knižnice ďalšie autorkine knihy. A rovnako výborné boli všetky. Tá posledná Keď zmizla mi však prišla trochu slabšia, resp. mala som pocit, že už v polovici som odhadla čo sa deje. Ale aká som bola natešená keď som zistila, že má autorka ďalšiu knihu. Neváhala som a pustila sa do nej. A tentoraz som teda sklamaná nebola.
<i>Dvě nejlepší kamarádky, dámská jízda na Ibize a jedna noc, která změní vše. Charlotte, známá jako Keto královna, proslula svými nízkosacharidovými recepty a vlastním pořadem v televizi. Je ztělesněním ženy, která „má všechno“. Když potká Bianku, okamžitě si padnou do oka. Bianka je kreativní a umělecká, díky ní se Charlotte cítí uvolněnější a divočejší a okamžitě se z nich stanou nerozlučné kamarádky. Ale když Charlotte zorganizuje dámský pobyt na Ibize, jejich přátelství se začne ubírat temnějším směrem. Z dovolené plné slunce, moře a koktejlů se brzy stane noční můra. Zůstane to, co se stalo na dámské jízdě, skutečně na dámské jízdě? Nebo otřesou události z tohoto týdne Charlottiným pečlivě naplánovaným životem?</i>
Čo sa stane na Ibize, ostane na Ibize. Už od prvých strán som vedela, že ma čaká zápletka, ktorá dobre potrápi a pri ktorej si nebudem môcť byť istá ničím a nikým. A presne to som aj dostala. Zápletka bola naozaj dokonale zapletená a je postavená hlavne na sledovaní priateľstva, vzťahu Charlotte a Bianky. Tie dve odlišnejšie asi ani nemohli byť a predsa sa dokázali spriateliť. Avšak po celý čas šípite, že na tomto priateľstve nie je niečo v poriadku? Kladiete si otázku čo ak nejde o úprimne priateľstvo ale jedna zo strán využíva a manipuluje s tou druhou? A ktorá je tá zlá, Charlotte či Bianka? Na oboch bolo niečo čo pôsobilo podozrivo a čo vám na nich nesedelo. Postupne ako príbeh postupuje si všímate drobné náznaky a skladáte si celkový obraz o tom čo sa deje. Teda sa o to aspoň snažíte. Také jednoduché to však nebude.
Príbeh je rozprávaný z viacerých strán, tak ako sme na to už u autorky zvyknutý. Samozrejme to boli pohľady Charlotte a Bianci. Každá má svoj pohľad, svoju pravdu, ktorú nám odhaľuje. Tretí pohľad patrí Stormovi, nevlastnému synovi Bianci a aj vďaka nemu si môžeme utvárať obraz o Biance. Nič nemusí byť také ako sa zdá a dokonalý obraz, ktorý okolo seba vystavali obe priateľky začína postupne získavať praskliny a rúcať sa.
Príbeh naberie spád keď sa naše hrdinky vyberú na dámsku jazdu na Ibizu. Po tomto výlete už nič nebude rovnaké. A čo sa stane na Ibize, ostane na Ibize. Priateľstvo Charlotte a Bianci sa mení. Atmosféra hustne, dusno sa stupňuje a vy len čakáte kedy to všetko vybuchne a aké to bude mať následky. Postavy rozohrávajú hru plnú pretvárok, manipulovania a chorobnej posadnutosti. Toxické priateľstvo v celej jeho kráse. Zápletka tak dostáva nový rozmer. A vy už len otáčate stránku za stránkou aby ste zistili ako to celé dopadne. A záver teda stál naozaj za to.
Přítelkyně sú dokonalým psychotrillerom, ktorý sa s vami pohrá od prvej strany po poslednú. Príbeh o tom aké toxické môže byť jedno priateľstvo, ak človek nesie v sebe isté krivdy, s ktorými sa nevyrovnal. A aký dopad to môže mať na jeho okolie a blízkych. Takže ak túto knihu uvidíte či už v kníhkupectve alebo v knižnici, tak po nej určite siahnite.
Už od malička rada čítam mýty a legendy, predovšetkým tie grécke. Postupne som si obľúbila aj príbehy, ktoré sú práve rôznymi mýtami a legendami inšpirované. V poslednej dobe som si tak okrem tej gréckej mytológie obľúbila tú slovanskú či ázijskú. Keď sa mi teda naskytla možnosť prečítať si príbeh inšpirovaný práve perzskou mytológiou, neváhala som a do knihy sa pustila. Prepletené kráľovstvo je mojím prvým stretnutím s autorkou a jej tvorbou, aj keď teda som samozrejme o nej počula. Po prečítaní môžem povedať, že som spokojná. Prepletené kráľovstvo je príjemným fantasy, ktoré zaujme a vzbudí pozornosť. Určite ničím neurazí, ale možno z neho človek až tak nepadne na zadok. Teda ja som nepadla, ale rozumiem tým ktorí hej.
<i>Alizeh je v očiach celého sveta len bezvýznamnou slúžkou, a nie stratenou dedičkou starobylého kráľovstva džinov, nútenou žiť v anonymite. Korunný princ Kamran sa dopočul o proroctvách, čo predpovedajú smrť jeho kráľa. No nikdy by mu ani nenapadlo, že dievčina so zvláštnymi očami, ktorú nemôže dostať z hlavy, čoskoro rozvráti jeho kráľovstvo - a aj celý svet. Bojujúce ríše, zakázaná láska a dávno zabudnutá kráľovná predurčená zachrániť svoj ľud - to všetko tu nájdete. </i>
Prepletené kráľovstvo je príjemným fantasy, ktoré zaujme tak ako námetom, tak príbehom, prostredím, atmosférou a samozrejme aj postavami. Práve vďaka inšpirácií perzskou mytológiou prichádza tak táto séria niečím novým čo sa týka námetov vo fantasy žánri. A tým originálnym prvkom sú práve džinovia. Veď koľko príbehov s džinmi ste čítali. Ja asi dva. Jeden kedysi dávno a jeden nedávno. Takže to pre mňa bolo príjemnou zmenou po tých všetkých upíroch, vlkolakoch, duchoch a spol. Túto stránku príbehu som si teda užívala a s nadšením a zvedavosťou som sledovala ako pred nami autorka rozvíja príbeh a históriu tohto sveta. Sveta, v ktorom kedysi džinovia mali väčší priestor, v ktorom mali vlastné kráľovstvo kde vládli a v ktorom sa teraz musia skrývať.
Začiatok môže pôsobiť trochu rozťahane a rozvláčne keďže dlhšiu dobu sa nič takého výraznejšieho nedeje a skôr je to celé sústredené na budovanie tohto bohatého a zaujímavého sveta džinov a hlinených (ľudí) so všetkými jeho zákutiami. Niektorým častiam venuje autorka väčší priestor a opisuje ich detailnejšie, iné zase menej. Samozrejme nemôžu chýbať zákulisné politické ťahanice a proroctvá, ktoré predpovedajú osud kráľovstva a postáv. Oplatí sa však vytrvať a neodložiť hneď knihu, pretože príbeh je naozaj zaujímavý a má veľký potenciál. Zatiaľ nám autorka z neho ukázala len jeho časť. V tej časti však nie je núdza o napätie, akciu (najmä v závere), rôzne zvraty a odhalenia, ktoré to celé posúvajú ďalej. Niektoré veci sa možno dali trochu ľahšie odhaliť ak ste dávali dobrý pozor a vnímali aj ten najmenší detail. Nič to však nemení na tom, že príbeh a zápletka sú budované a stupňované naozaj dobre. Aj tú rozťahanosť tomu v konečnom výsledku odpustíte. Záver vás dokonale naláka na pokračovanie a vy si budete želať aby ste ho mali v rukách čo najskôr.
Okrem budovania tohto sveta sa príbeh sústreďuje primárne aj na vývoj postáv. O Alizeh by ste mohli povedať, že je taká perzská Popoluška s magickými schopnosťami. Myšky, tekvice a vílu kmotričku však nečakajte. Alizeh je na to všetko sama. Svoju minulosť musela síce nechať za sebou, bola donútená živiť sa ako slúžka, ale nezabúdala. Jej pôvod a vzdelanie boli miestami v jej správaní cítiť a bolo tak jasné, že nepôjde len tak o obyčajnú slúžku. Napriek tomu Alizeh pôsobí ako skromná, pokorná a milá postava. Je určite zaujímavou hrdinkou a ja som zvedavá kam ďalej sa bude jej postava vyvíjať. Samozrejme naša hrdinka nemôže ostať sama, veď je to predsa romantasy a tak potrebuje objekt budúcej lásky. Ten predstavuje princ Kamran. Ten nie je dokonalý a tiež si postupne prejde istým vývojom. S čím som trochu bojovala bola tá ich insta love. Aj keď sa tá chémia medzi nimi nedá poprieť, na na môj vkus prišla až príliš rýchlo a bez nejakého prirodzeného vývoja. Proste Kamran mal Alizeh v jednom momente za špiónku, potom keď zistil isté veci tak si uvedomil, že sa v nej asi mýlil a v tom ďalšom ňou bol úplne zaujatý. Takže im stačilo pár scén a už ich to k sebe ťahalo.
Moje prvé stretnutie s autorkinou tvorbou dopadlo na výbornú. Pútavý štýl, ktorým autorka píše sa jej nedá odoprieť, aj keď to môže byť pomalšie. A tých takmer 500 strán dáte naozaj rýchlo. Určite teda siahnem aj po autorkiných ďalších sériách. Teraz si hlavne prosím pokračovanie tohto príbehu.
3,5*
Aj keď som z predchádzajúcej autorkinej knihy mala zmiešané pocity a moje hodnotenie Tetovača z Auschwitzu nebolo tak práve najpozitívnejšie, rozhodla som sa po rokoch skúsiť aj Cilkinu cestu. Tá sa teší rovnako pozitívnym ohlasom ako Tetovač. Ja však zase pôjdem asi s mojim názorom proti prúdu. Aj tu sa totižto našli isté veci, ktoré vo mne úplne nezarezonovali ako u ostatných. Nie som odborník na tému koncentračných táborov a ani nikdy ním nebudem, zopár kníh už mám však prečítaných. Sú tak bohužiaľ veci pri tomto žánri, na ktoré som citlivá a to je upravovanie historických faktov a súvislostí. A to práve preto, že si myslím, že príbehy ľudí, ktoré zažili peklo týchto táborov, si zaslúžia aby boli vypovedané s čo najväčšou úctou a čo najviac pravdivo.
Cecília „Cilka“ Kleinová mala len šestnásť rokov, keď ju deportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Tam si ju vyhliadol veliteľ Schwarzhuber a násilne ju oddelil od ostatných väzenkýň. Cilka rýchlo pochopila, že moc, hoci nechcená, znamená šancu prežiť. Zato, že spala s nepriateľom, ju obvinili z kolaborácie. Mala však na výber? Kde sú morálne hranice pre dieťa, ktoré skončí v koncentračnom tábore? Po vojne Cilku odsúdili na pätnásť rokov nútených prác v gulagu. Na Sibíri čelí novým hrôzam vrátane nechcenej pozornosti dozorcov. Vďaka priazni istej lekárky dostane príležitosť starať sa o chorých. Tí zápasia o život v neľudských podmienkach a mladá žena sa tak dennodenne borí so smrťou. Napriek útrapám však stále nachádza dosť síl na prežitie a napokon aj na lásku.
Heather Morris sa o Cilkinom príbehu dozvedala vďaka Lalemu. Jej príbeh ju zaujal rovnako ako ten jeho. Snažila sa teda čo to o nej vypátrať a dať na papier aj jej príbeh. Áno, autorka si dala naozaj prácu pri zbieraní všetkých faktov a správ o Cilke a jej živote. Snažila sa čo najviac zotrieť hranice medzi fikciou a životným príbehom. No ani tu sa jej tomu nepodarilo bohužiaľ vyhnúť. Keďže už Cilka nežije, nemohla sa s ňou porozprávať, musela sa spoliehať na to čo sa jej podarilo zistiť o nej z výskumov a opierala aj o to čo jej o nej povedal Lale. Čo to teda v príbehu upravila a prispôsobila jeho potrebám. Aj keď to teda bývajú úpravy, ktorým sa bohužiaľ autori nedokážu vyhnúť, je dôležité aby ich bolo čo najmenej a príbeh tak nestrácal veľa na autenticite.
Cilka bola neuveriteľne silná žena, ktorá prešla nie jedným, ale hneď dvoma peklami. To čím si prešla v Auschwitzi nebola jej voľba, aj keď nepovedala nie a nebránila sa. Znásilňovanie žien bolo na bežnom dennom poriadku. Stále však ostávajú niektoré veci z týchto miest, ktoré sú nevypovedané a toto je jedna z nich. Namiesto toho aby po oslobodení tábora Cilka našla pokoj, bola za toto bola Cilka odsúdená na nútené práce v gulagoch. Bez nejakého vypočutia, vysvetlenia, preskúmania. Spala si z nepriateľom? Čo tam po tom, že to bolo znásilňovanie. Odsúdime ťa a zavrieme ťa na ďalšie kruté miesto. Logika, že? Bohužiaľ však krutá realita a ukážka toho ako to vtedy chodilo.
Cilkina cesta urobila na mňa väčší dojem ako Tetovač. To čím si prešla bolo naozaj zlé a ťažké, ale nestrácala silu a bojovala ďalej koľko mohlo. Bolo mi jej ľúto a priala som jej aby konečne našla tak zaslúžený pokoj a šťastie. Miestami som sa však nedokázala zbaviť dojmu, že mala akoby až priveľa "šťastia" na to v akých podmienkach sa ocitla. Každú situáciu do ktorej sa dostala, nejako zvládla a podarilo sa jej z nej vyjsť živej. Našla si prácu a vystriedala viacej pozícií a na každej sa jej darilo. Pomáhala sebe ale aj iným. Tu sa preukazovala jej nesobeckosť, kedy častokrát myslela v istých situáciách skôr na druhých ako na seba. Prišlo mi teda občas akoby sa autorka snažila vytvoriť až jej príliš dokonalý obraz. Áno, Cilka bola silná žena, ale nejak sa mi nechce veriť, že jej život na tomto mieste bol až takto plný takýchto náhod.
Čo ma trochu zamrzelo bol koniec. Na jednej strane chápem, že meno Cilkinho manžela zmenila z dôvodu úcty k súkromiu jeho rodiny. Na druhej strane mi to však príde ako alibistické ospravedlnenie. Pretože prečo potom dotvárala a upravovala niektoré detaily z Cilkinho života? Nezaslúžila si Cilka rovnakú úctu a prístup? Tým, že v závere opíše v krátkosti jej život so zlomovými momentmi, to nevynahradí.
Aj keď som teda mala isté výtky, Cilkina a jej príbeh ma zaujalo o niečo viac ako ten Laleho. Možno to bolo aj tým, že priestor dostali v príbehu tentoraz ruské gulagy, ktoré existovali rovnako ako koncentračné tábory. Avšak mnoho príbehov z nich nenájdete a práve preto je táto kniha dôležitým svedectvom. Aj keď nie úplne dokonalým.
