Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Každý správny knihomoľ má miesta, na ktorých sa cíti dobre. Či už sú to kníhkupectvá, rôzne krásne knižné miesta a samozrejme knižnice. V nich vždy nájdeme čo hľadáme. Stačí sa len ponoriť do ich uličiek, prechádzať sa medzi poličkami s knihami a jasné, že s prázdnymi rukami z nich neodídeme.
V knižnici nájdeš to, čo hľadáš je krásna, milá kniha s príjemnou atmosférou, ktorá vás pohladí na duši. Na prvý pohľad vás očarí jej obálkou, ktorá je naozaj milá, čarovná a vyžarujú z nej pokoj a kľud. Pod obalom, na jej stránkach nájdete presne to čo potrebujete a možno aj niečo viac.
<i>Správna kniha dokáže zmeniť život. „Čo hľadáte?“ Túto navonok obyčajnú otázku kladie Sajuri Komači pomerne často. Ako správna knihovníčka má dokonalý prehľad o každej knihe, ktorá sa v jej knižnici v Tokiu nachádza. Okrem toho dokáže aj vynikajúco odhadovať ľudí, akoby im svojím prenikavým pohľadom nazerala priamo do duše. Vždy pozná, čo človek v živote potrebuje a ako by to mohol dosiahnuť stačí mu len odporučiť tú správnu knihu. Takú, o ktorej ani len netušil, že ju hľadá. Návštevníci knižnice sa od seba líšia, každý má iné postavenie, iné sny a túžby. Od roztržitej predavačky z obchodu s dámskou módou, ktorá netuší, ako sa v živote posunúť ďalej, až po ťažko pracujúcu mamičku snívajúcu o kariére v redakcii časopisu. Rozhovor so Sajuri a tá správna kniha môže všetko zmeniť. Takže... „Čo hľadáte?“</i>
Päť príbehov. Päť neznámych ľudí. A predsa majú niečo spoločné. Každý z našich piatich hrdinov sa ocitol v istom momente v živote, v ktorom uvažuje nad tým kde je a čo by chcel robiť so svojim životom ďalej. Kroky každého z nich v jednom momente povedú do komunitného centra, kde sa nachádza aj malá knižnica. V nej za pultom z referenciami sedí knihovníčka Sajuri Komači. Stretnutie s ňou im zmení životy. Totižto k požičaným knihám vždy dostanú aj nejakú inú a malú drobnosť. A práve to je tým novým hybným momentom v ich životoch. Páčilo sa mi aj to, že aj napriek tomu, že išlo o päť samostatných príbehov, príbehy a osudy postáv sa vždy v istom nenápadnom bode preťali a spojili. Posledná poviedka to všetko pekne krásne uzavrela.
V príbehoch postáv budete možno badať istú podobnosť a prídu vám opakujúce sa, repetetívne, pretože každý z nich sa drží rovnakej šablóny. Na úvod sa zoznámime s postavou, s jej/jeho problémov, potom idú do komunitného centra, do knižnice, niečo si požičajú, dostanú niečo navyše a potom je to už len na nich. Nič to však nemení na tom, že aj keď šablóna je rovnaká, ich príbehy sú rozdielne. Každý z nich plynie pokojne, autorka sa v ich rozprávaní nikde neponáhľa a práve v tom je to čaro. Kniha vás donúti spomaliť, užívať si príbehy postáv odvíjajúce sa na jej stránkach. Na riadkoch tejto knihy, ale aj medzi nimi nájdete množstvo hlbokých a silných myšlienok, ale aj niečo nevypovedaného. Už je na každom z nás čo to bude. Každý príbeh tak v sebe nesie istú myšlienku, ktorá vás donúti zastaviť sa a zamyslieť sa. Možno sa v niektorom z príbehov aj dokonca nájdete. Pretože nikde nie je neskoro na sebe pracovať, pohnúť sa v živote ďalej či ísť si za svojím snom. Vek a iné veci by nemali byť prekážkami.
PS: Kto z nás by nechcel dostať takú malú drobnosť pri návšteve, že?
Okrem kníh patria medzi moje záľuby aj seriály a filmy. Tak trochu sa teda orientujem v tomto svete. Sem tam niečo zachytím, nejakú kauzu a pod. Seriál iCarly som registrovala, hlavne vtedy keď sa začalo vysielať jeho revival. Jennette McCurdy som ale nejak bližšie nevnímala. Bližšie som ju začala registrovať až keď sa začalo hovoriť o jej životopise. Práve jeho názov upútal moju pozornosť, lebo je ozaj provokujúci a pre neho kontroverzný. Nejak som to ale odsunula mimo až kým nevyšla táto kniha v slovenskom preklade a moja pozornosť bola znova vzbudená. Tajne som dúfala, že sa mi ku knihe podarí nejak dostať. A keď sa mi potom naskytla možnosť prečítať si ju v rámci knižných štafiet, neváhala som.
<i>.Jennette McCurdy mala len šesť rokov, keď absolvovala prvý herecký konkurz. Matkiným snom bolo, aby sa jej jediná dcéra stala hviezdou a Jennette pre to robila všetko. Súhlasila s obmedzením príjmu kalórií a vážila sa päťkrát denne. Keď jej mama vyčítala, že má „neviditeľné mihalnice“, pristúpila na rozsiahle estetické premeny, lebo „aj Dakota Fanning si ich farbí“. Mama ju dokonca do šestnástich rokov sprchovala a Jennette sa s ňou delila o svoje denníky, emaily aj všetky príjmy. V knihe Som rada, že mama zomrela Jennette podrobne rozpráva o všetkom, čo sa dialo, aby splnila mamin sen. Keď dostala hlavnú úlohu v seriáli iCarly, odrazu sa stala slávnou. Jej mama bola vo vytržení. Posielala emaily vedúcim fanklubov a paparazzov oslovovala krstným menom. V Jennette sa však hromadili pocity úzkosti, hanby a sebanenávisti, ktoré vyústili do porúch príjmu potravy, závislosti a viacerých nezdravých vzťahov. Problémy sa ešte zhoršili, keď po získaní úlohy v seriáli Sam&Cat, po boku s Arianou Grande, jej matka zomrela na rakovinu. Jennette napokon zanechala hereckú kariéru, začala sa venovať práci na sebe a prvýkrát mohla sama rozhodovať o tom, čo v živote naozaj chce.</i>
Tak ako nesie kniha názov "Som rada, že mama zomrela", tak som ja rada, že som si prečítala túto knihu. Jednak som plne porozumela dôvodu prečo si Jennette zvolila pre svoj príbeh práve tento názov. Zároveň som spoznala jej príbeh, ktorý nebol naozaj ľahký. Bol to silný, úprimný príbeh o nenaplnených snoch jednej ženy, ktoré si plnila potom prostredníctvom svojej dcéry, o komplikovanom vzťahu medzi mamou a dcérou, o kariére, ktorú Net ani nechcela, o strate detstva, o poruchách príjmu potravy, o závislostiach ale hlavne o tom ako Jennette postupne znova preberala kontrolu nad svojim životom.
Kniha sa čítala ťažko a rýchlo. Jennette ma naozaj zaujímavý rozprávačský štýl, ktorým si vás získa a vy budete sledovať jej príbeh. Miestami išlo naozaj o silné a ťažké čítanie. Niektoré časti príbehu sa nečítali ľahko. Človeku sa až rozum zastavoval nad tým ako sa môže jedna matka správať ku svojmu dieťaťu. Jennette svoje rozprávanie nijak neprikrášľuje ani nezľahčuje. Veci opisuje tak ako sa stali, bez akéhokoľvek filtru. Svoje rozprávanie začína ako dieťa, plynule prechádza do teeneagerských rokov až do dospelosti. Veľkú rolu v jej príbehu zohráva jej mama a ich vzťah. Ten bol naozaj komplikovaný a až miestami nezdravý. Jej mama ju zneužívala naozaj rôznymi spôsobmi, ktoré boli keď sa tak človek na to pozrie dobre premyslené. Mala kontrolu nad celým jej životom. Nad každým kúskom. Kontrolovala čo robí, ako to robí, čo je, ako vystupuje na verejnosti. Jej vplyv na Jennette bol naozaj veľký. A silný, keďže pretrval aj po jej smrti.
Postupne však krok po kroku sa Net z neho začínala dostávať. Nebola to však ľahká a krátka cesta. Jennette svoju mamu vnímala tým detským pohľadom, mala ju naozaj rada a robila všetko aby bola šťastná. Postupne si však vďaka pomoci, ktorej sa jej neskôr dostalo, uvedomila aký toxický ich vzťah naozaj bol. Pravda nebola pekná, ale potrebovala ju počuť aby sa z toho všetkého dokázala vyslobodiť a žiť taký život ako chce ona a nie niekto iný. Bola som veľmi šťastná, keď sa jej to podarilo.
Prostredníctvom príbehu Jennette sme mali možnosť nahliadnuť aj do problematiky detských hercov. Nie každé dieťa, ktoré sa objaví pred kamerami prejde tým prechodom z dieťaťa na dospievajúcu osobu až dospelého herca. Stačí sa pozrieť na takého Macaulaya Culkina či Karen zo seriálu Krok za krokom, ktorú vlastný rodičia obrali o peniaze. V dospelosti sa rozhodla založiť organizáciu, ktorá má pomáhať práve detským hercom naučiť sa spravovať ich financie. Niektorí to teda zvládnu a dokážu si vybudovať kariéru aj v dospelosti viď Zendaya či sestry Fanningove a niektorí sa zase rozhodnú nepokračovať pod vplyvom tých akých okolností.
Som rada, že mama zomrela je knihou, ktorú určite môžem len a len odporúčať. Tak ako ukazuje komplikovaný vzťah medzi matkou a dcérou, ukazuje aj to čo sa skrýva za pozlátkom herectva. Nie vždy je to také ružové ako si môžu niektorí predstavovať a stojí za tým veľa námahy a odopierania sa. Je to intímna spoveď niekoho kto si tým prešiel.
Osemdesiate roky 20st. Obdobie kedy ste si museli dávať pozor čo povie, čo urobíte, či vás niekto nevidí. Obdobie keď ste odmietli vstúpiť do strany a neboli ste sami kto niesol následky. Toho obdobie nebolo však tak dávno. Generácia ľudí, ktorá ho zažije je stále medzi nami. Ja osobne som ho nezažila. Nanešťastie. Patrím k tej generácií nasledujúceho desaťročia. Myslím si ale, že je dôležité aby sme poznali svoju minulosť a nezatvárali pred ňou oči. Preto vždy so záujmom siahnem po nejakej takejto knihe.
<i>Strhující příběh z konce osmdesátých let dvacátého století. Když Lada, pětadvacetiletá sousedka Kozderkových, jednoho dne uslyší dětský pláč, obviní svého souseda, vysoce postaveného funkcionáře, z týrání. Pak už jde vše ráz na ráz. Pro Ladu začíná opravdové peklo. V práci je přeřazena na nižší pozici, její osobní život se změní o sto osmdesát stupňů, a nakonec se dostává až do vězení. Druhou dějovou linku tvoří pohled sedmileté Kozderkovy dcery Alenky, která v Ladě vidí princeznu. Alenka se snaží být hodnou dcerou, vzornou jiskrou a dobrou kamarádkou, a stejně jako Lada vzdorovat nepřízni osudu. Příběhy Lady a Alenky se nakonec protnou ve strhujícím finále.</i>
Sametový pelýněk bol mojím prvým stretnutím s autorkinou tvorbou a som rada, že to bolo práve prostredníctvom tejto knihy. Išlo o naozaj silný, dojemný príbeh. Príbeh o tom čo znamenalo žiť v režime socializmu. Príbeh mladej ženy, ktorá mala celý život pred sebou, ale systém bol silnejší. Je to ale aj príbeh malého dievčatka, ktorého jeho otec má chrániť a byť pre neho bezpečným prístavom, namiesto toho však v ňom vzbudzuje strach a bije ju. Je to príbeh, ktorý vás zasiahne a zatne do živého. Donúti vás nad všetkým sa zamyslieť.
Jeden panelák, dva príbehy. Jeden si povie čo môžu mať príbehy dospelej ženy a malého dievčatka spoločného. Veľa. Príbehy Lady a Alenky sa pretnú hneď na začiatku. Pre Ladu je to zlomovým momentom v jej živote, ktorý sa odvtedy začne vyvíjať nie ľahkým smerom. Avšak mohla predsa nechať tak, nemala to srdce. A práve tak ako reagovala ona na detský krik z vedľajšieho bytu, by mal reagovať každý z nás. Sametový pelýněk má dve rozprávačky. Autorka pred nami postupne rozvíja ich neľahké príbehy a osudy. Lada znáša úklady toho ako sa rozhodla zdvihnúť hlas proti mužovi, ktorý má isté postavenie. Alenku zase trápia nočné mory, ale ani skutočnosť nie je práve najružovejšia a práve v nej sa skrývajú odpovede na jej trápenie. To čo sa jej stalo, by sa nemalo stať nikomu. Nie dospelej žene, mladému dievčaťu a určite nie malému dievčatku. Po celý čas šípite isté náznaky, tajne si však prajete aby tomu tak nebolo. Namiesto toho aby našla útočisko u svojho otca, ten sa od nej odvracia. Všetko čím si prechádzajú, prežívate spolu s nimi. Cítite hnev a bolesť keď sa im deje niečo zlého a keď trpia. Prajete im každý jeden pekný a šťastný moment v ich životoch.
Kniha má nejakých 250 strán. Nie veľa ale ani málo. Na vypovedanie príbehov Alenky a Lady to stačí. Každá jedna strana nesie v sebe krehkosť, silu, boj, útlak, smútok ale aj šťastie, lásku a nádej. Kapitoly sú krátke a tak sa vám kniha bude čítať rýchlo a "ľahko". Nie je to práve najľahšie čítanie, ale túto knihu by si mal prečítať každý z nás aby pochopil ako to vtedy bolo, najmä tie mladšie generácie. Hneď je potom človek o to viac vďačnejší a váži si toho čo má.
Freida, Freida ako to robíš, že tie tvoje knihy hltám na posedenie. Je to zápletkou? Je to zvratmi a odhaleniami, ktoré do nej vkladáš? Je to koncom, ktorý mi vždy odpáli dekel? Alebo je to všetkým spomenutým a ešte niečím viac? Áno, tým to bude. S pokojným svedomím a bez akýchoľvek výčitiek priznávam, že som na jej knihách závislá. A tak som v krátkej dobe dala ďalšie dve jej knihy. Tou prvou bola Anatómia lží a druhou Frajer. Ešte mi ich pár ostáva prečítať, ale zase si budem musieť dať krátku pauzu aby som sa jej kníh nepresýtila. Zbožňujem jej tvorbu, ale chce to radšej dávkovať s odstupom.
<i>Ona hľadá dokonalého muža. On zasa dokonalú obeť. Sydney Shawová má ako veľa iných žien v New Yorku hroznú smolu na mužov. Zažila už všetko: takých, ktorí mali falošnú fotku v profile na zoznamke alebo ju nechali zaplatiť za večeru, ale čo je najhoršie, natrafila aj na mužov, ktorí neustále hovorili o svojej matke. No to sa zmenilo. Konečne totiž stretla toho pravého. Jej nový frajer je úplne dokonalý. Je šarmantný, pekný a pracuje ako lekár v miestnej nemocnici. Sydney je z neho celá bez seba. Políciu medzitým zaskočí brutálna vražda mladej ženy a ukáže sa, že ide iba o jednu zo série úmrtí. Hlavný podozrivý je záhadný muž, ktorý najprv so svojimi obeťami randí a potom ich umučí a zabije. Sydney by sa mala cítiť bezpečne. Koniec koncov, chodí s mužom svojich snov. Nemôže sa však zbaviť podozrenia, že ten dokonalý muž možno nie je až taký bezchybný, ako sa zdá. Niekto totiž sleduje každý jej krok, a ak sa nedozvie pravdu, stane sa ďalšou obeťou…</i>
Bez nátlaku priznávam, že Frajer je ďalšou skvelou knihou od Freidy. Má v sebe všetko čo z neho robí dobrý psyhotriller. Zaujímavú zápletku a k nej tú správnu atmosféru, správne nadávkované zvraty a odhalenia, mierne psycho postavy a zvrat, ktorý vás šokuje. Ruku hore, kto nevyužil aplikáciu na randenie či nezažil zle rande. Veď nikdy neviete kto sa môže skrývať za fotkou na profile. Čo ak si poviete, že s aplikáciami končíte a konečne natrafíte na niekoho bez nich? A je do-ko-na-lý. Je doktor, venuje sa vám, nenudíte sa spolu. Čo by na ňom mohlo byť zlé. Čo ak je však práve on ešte horší ako tí v aplikácií? V meste navyše vyčíňa vrah a vy začnete mať pocit, že možno to je váš priateľ. Začnete byť paranoidná a neviete čomu a komu máte veriť. Spojte si to všetko teda dokopy a voilá máte zápletku pre túto knihu. Samozrejme, že aj tentoraz to Freide vyšlo. Ako inak, že?
Začiatok je trochu pomalší a opatrnejší. Tak ako vzťah Sydney a Záhadného muža. Všetko je pekné a dokonalé kým sa v ich vzťahu nezačnú objavovať prvé trhliny. A práve tu začne príbeh naberať na tempe, ktoré postupne zrýchľuje. Ani neviete ako a ocitnete sa v centre diania, plného klamstiev, manipulácie a hry. Neviete komu a čomu veriť, všetko spochybňujete a každý jeden detail si prehrávate v hlave a snažíte sa naň nahliadnúť z každého možného uhla. V hlave vám stále bliká kontrolka aby ste si dávali pozor. Možno sa necháte aj na chvíľu uchlácholiť odpoveďami, ktoré dostanete. Toho nepríjemného pocitu sa však zbaviť nedokážete.
Príbeh aj tentoraz sledujeme z dvoch pohľadom. Ten prvý patrí Sydney, ktorá si myslí, že po toľkých pokusoch konečne natrafila na Pána pravého. Musím priznať, že nad jej správaním a istou naivitou som musela prevracať očami. Dôveru a naivitu vystriedala paranoja. Občas tak máte pocit, že nebola tou najchytrejšou osobou v miestnosti. Proste mala na očiach ružové okuliare a niektoré veci si dala dokopy až keď bolo takmer neskoro. Druhý pohľad patrí Tomovi a odohráva sa v minulosti. Spoznávame ho ako mladého chlapca, ktorý tak možno nemusí byť v poriadku. A možno je aj nebezpečný. Viete, že na ňom niečo je, len to neviete v ten moment presne pomenovať.
Čo Freida vie, ale že majstrovsky, je kedy má čitateľovi predložiť istú informáciu, to ktoré odhalenie a zvrat, ktoré to posunú celé ďalej. Všetko vám podáva v ten správny moment na zlatej tácke. Vy si to celé prehrávate v hlave a snažíte sa dať si to dokopy. Ja som to teda tak mala. V hlave mi išli všetky možné teórie, tipovala som kto z minulosti môže byť niektorou z postáv v prítomnosti, skladala si to v hlave, snažila sa na to celé pozerať z rôznych strán a uhlov. To všetko len preto, aby mi autorka v závere ukázala ako veľmi som bola vedľa. Ok, možno jeden malinký tip mi vyšiel, ale to je tak všetko. Záver teda znova stál za všetky drobné. Keď sa tak nad tým zamyslím, tak mi možno trochu pripomenul práve ten z nedávnej Anatómie lží. Ale len trochu a len v istom aspekte. To mám za to, že čítam tie jej knihy tak po sebe. Musím si dávať medzi nimi väčšie rozostupy.
Frajer je presne takým psychotrillerom ako sme u Freidy zvyknutý. Výborná zápletka, správne zvolené tempo k nej, výborné zvraty a ešte výbornejší a šokujúcejší záver. To všetko dostanete ak siahnete po jej knihách. Takže smelo do toho. Začať môžete ktorou chcete.
S Rebeccou Yarros som mala zatiaľ tú možnosť stretnúť sa pri jej Štvrtom krídle. Fantasy to je moje a táto jej séria si ma získala. Na moje prekvapenie nasledovalo zistenie, že nepíše len fantasy ale vo svojej tvorbe má aj romantický žáner. So svojou typickou výhovorkou, že tento žáner až tak nevyhľadávam, som tieto jej knihy obchádzala. Mám však pocit, že už sa na to nemôžem vyhovárať, keďže v poslednej dobe si aj on našiel cestu k žánrom po ktorých rada siahnem. Keď sa mi naskytla možnosť prečítať si túto jej sériu, povedala som si "prečo nie". A tak mám za sebou prvú časť z nej.
<i>Dvadsaťročná Ember Howardová vie, čo znamená byť dcérou vojaka. Tri zaklopania na dvere, za ktorými stoja vojaci, neveštia nič dobré. Ako sa má vyrovnať so stratou milovaného otca? Ako má nájsť silu postarať sa o matku, ktorá upadla do zúfalstva, a o smútiacu rodinu?
Vtedy Ember do života vstúpi Josh Walker jej bývalá stredoškolská láska, hokejová hviezda a tréner jej mladšieho brata. Jediným pohľadom, jediným dotykom dokáže zmierniť Emberinu bolesť. S ním po boku začne veriť v seba aj v ich budúcnosť. Josh má však tajomstvo. Tajomstvo, ktoré môže všetko spochybniť a Ember úplne zničiť...</i>
Táto kniha bola pre mňa príjemným prekvapením. Už len preto, že to nebolo to čo som čakala. A čo som čakala? Ani sama neviem. Všetkými zmyslami nie je tou typickou presladenou, gýčovitou romancou s naivnými a hlúpymi dialógmi a ešte naivnejšími a hlúpejšími postavami plnou klišovitých scén. Človek si aj povie, že takých tých romantických príbehoch je veľa a keď sa na ne pozrie podrobne a rozpitve ich, tak sa mu môžu zdať podobné ako vajce vajcu. Proste taká tá klasická šablóna pre knihy z tohto žánru. Všetkými zmyslami.Všetkými zmyslami je presným opakom. V prvom rade je naozaj silným čítaním. Je to kniha, ktorá svojím príbehom tne do živého a vyvoláva všetky možné emócie. Všetkými zmyslami je krásnym a silným príbehom o sile ľudského ducha, o nevzdávaní sa, o strate a vyrovnávaní sa s ňou, smútku, rodine, o obete, o nových šanciach na život a o tom dovoliť si znova byť šťastnými.
Autorka na príbehu Ember opisuje príbeh straty, smútku ale aj príbeh plný lásky a šťastia. Kým však prejdeme spolu s ňou od jedného k druhému, čaká nás dlhá cesta. Hneď zo začiatku hodí Rebeccy na čitateľa jednu veľkú emočnú bombu, ktorá vami otrasie a ktorá vám zlomí po prvýkrát. A jedno vedzte isto, ešte vám ho párkrát zlomí. To len také malé varovanie na začiatok. A malá rada k nemu. Prichystajte si vreckovky. S postavami budete prežívať všetko, aj to dobré a pekné, aj to smutné a škaredé. Na stratu blízkeho každý z nás reaguje inak. Niekto sa zrúti a nevníma nič a nikoho ako Emberina mama, niekto to uzavrie hlboko do seba, niekto sa potrebuje zase vyrozprávať, niekto sa správa ako normálne ale to nemusí znamenať, že netrpí a nesmúti, len sa s tým musí najprv vyrovnať sám vo svojom vnútri. A takto by sa dalo pokračovať rôznymi možnosťami do nekonečna. Každý z nás je iný. A aj o tom je táto kniha. O rôznych podobách smútku a spôsoboch vyrovnávania sa s ním.
Veľmi sa mi páčilo ako autorka vytvárala vzťah Ember a Josha. Poznali sa už zo školy. Jej sa páčil už vtedy, ale nemyslela si, že je jeho typ. Keby tak vedela. Teraz jej prichádza do života vo chvíli kedy je najviac zraniteľná. O tom, že to medzi nimi iskrí niet pochýb. Uvedomujú si to obaja. Josh však vie, že Ember potrebuje najprv niečo iné a tak jej sľúbi, že bude jej čokoľvek. Priateľ s plecom na vyplakanie a objatím, možno aj niečo viac. Chlapec má u mňa plus za to, že nevyužil situáciu a hneď všetko nezneužil. Dal jej priestor a čas. Ale aj to má niekedy svoje hranice. Ember bola silná hrdinka, už len skrz to všetko čím si prechádzala. Nebola však dokonalá a občas to mohlo pôsobiť, že nevie čo chce. V jednom momente nechcela mať s mužmi na istú dobu nič spoločného, v druhej už išla po Joshovi. Musela si to všetko v sebe urovnať. Samozrejme nemohlo chýbať trochu drámy, bez toho by takéto príbehy nefungovali, že? Musím však povedať, že tu bol ten dôvod, ktorý to trochu zdramatizoval napísaný naozaj dobre a človek chápal Ember prečo sa tomu bráni, prečo bojuje s jej citmi k Joshovi. Čo sa mi páčilo na závere a čo na ňom aj oceňujem je to, že to všetko do seba zapadlo, všetko skončilo dobre. Ale neni to taký koniec v štýle žili spolu šťastne až do smrti, pretože život prináša nečakané situácie a zmeniť sa môže z okamihu na okamih. Dúfam a verím v to, že nech si pre Ember s Joshom autorka pripraví ďalej čokoľvek, tak že to spolu zvládnu.
Táto kniha bola pre mňa ozaj príjemným prekvapením a som rada, že som jej dala šancu. Na jej stranách som dostala silný príbeh, ktorý sa ma dotkol. Už viem, že ďalšie knihy z tejto série sa budú týkať iných postáv a teda sa teším a som zvedavá aj na ich príbehy.
3,5*
Prvé dve časti tejto fantasy série z pera slovenskej autorky Natali Fox sa mi páčili. Bolo to pre mňa určite príjemným prekvapením, že takáto fantasy séria môže vzniknúť aj od slovenského autora/ky. Všetky predsudky a rozmaznanie zahraničným fantasy bokom, aj na Slovensku ho vedia písať. Preto som sa veľmi tešila až sa začítam do ďalšej časti. Musím však priznať, že táto časť ma až tak nechytila (dôvody nižšie) a trochu ma to aj mrzí.
<i>Ariina moc rastie a zdá sa, že jej cieľom nie je iba uzurpovanie si moci v Aluvérii a Trésii. Kam sa jej oči teraz upierajú a čo všetko ešte chystá v honbe za absolútnou mocou? Katja a Argos čelia novému problému ako naložiť so znepokojivými informáciami, ktoré sa o sebe dozvedeli, a kam by mali smerovať ich ďalšie kroky? Obaja pocítia silu prastarej mágie, ktorá im bude predkladať nejednu ťažkú úlohu za druhou. Sila mágie bude skúšať ich morálku aj húževnatosť a za svoje rozhodnutia si ponesú následky. Na ich pleciach tak nemilosrdne leží osud mnohých ľudí, no uvedomujú si, že všetkých zachrániť nedokážu. Karty zamiešajú noví hrdinovia, ktorí vstúpia do hry, hoci si nikto nemôže byť istý, na čej strane naozaj stoja.</i>
S názorom k tejto časti pôjdem asi proti prúdu. Chápem všetky tie pozitívne a nadšené názory, no mňa táto časť nedokázala až tak nadchnúť a prišla mi bohužiaľ ako najslabšia. Magické relikvie I sú prvou polovicou z tretej časti, takže dostávame len časť príbehu. Táto časť sa sústreďuje hlavne na Argosa, Katju a ich putovanie. Na konci druhej časti bolo čo to odhalené a teraz sa treba podľa toho zariadiť. A tak ich čaká dlhé putovanie. Zvyšok skupiny našich hrdinov sa tiež presúva ďalej, aby sa postarali o zvyšok. Čo je s nimi zisťujeme len prostredníctvom pár zmienok v deji, ale tipujem, že v druhej polovici tejto časti sa dozvieme čo porábali oni.
Druhá časť bola naozaj nadupaná a plná zvratov, odhalení a akcie. Preto som sa nevedela dočkať pokračovania, aby som zistila čo bude ďalej, čo spravia postavy preto aby prišli na to ako poraziť Ariu. Čakala som, že v podobnom duchu ako druhá časť sa bude niesť aj táto. Predsa je len treba aby sa príbeh posunul zas o niečo ďalej. Namiesto toho mám však pocit, že túto časť sa takmer nič nedialo okrem toho, že naši hrdinovia putovali z miesta na miesto aby sa dostali na iné miesto, sem tam narazili na nebezpečné situácie a došlo k bojom (teda aj k nejak akcii, huraaa), niečo nového zistili a posunuli sa na ich ceste zase ďalej. Na to, že nepriateľ je nieže pred bránami ale už za bránami a na tróne, dokonca svoju moc šíri nebezpečnou rýchlosťou ďalej, tak sa len túto časť stále len presúvame. Mala som pocit, že dokopy sa nič nestalo. Oproti druhej časti ozaj nič. Hej niečo nového čo by mohlo pomôcť v plánoch proti Arii sme zistili, ale tých odhalení bolo tentoraz na jednej strane žalostne málo a na druhej ani to málo nešlo do potrebnej hĺbky. Na to, že sa blížime ku koncu, by som toho čakala oveľa viac. Ale možno si posledné esá v rukáve necháva autorka na záverečnú časť a tam to na nás rozbalí. Bodaj by.
Ako som už spomínala táto časť sa sústreďuje primárne na Katju s Argosom. Katja sa už so svojimi schopnosťami vyrovnala a už ich vie aj ovládať. Aj sa podľa toho občas správa. Na rad tak prichádza Argos, u ktorého sa tiež prebudila mágia. Je tam kde Katja kedysi. Na jeho postavu som sa tešila, keďže v druhej časti dostal menej priestoru. Avšak neviem či sa mi úplne páči čo s ním túto časť autorka robila. Nejak mi to k tomu Argosovi čo som poznala z prvých dvoch častí nesedelo. Áno, istá vec mala svoj podiel na zmene jeho charakteru, ale jej vplyv autorka zatiaľ len načrtla. Ale je jasné, že za tým bude ešte viac. Je to teda ďalšia vec, ktorú čakám, že viac rozvinie v poslednej časti.
Katja je príjemným a naozaj vydareným slovenským fantasy. Naozaj sa veľmi dobre číta. Autorka má veľký talent a každou ďalšou časťou vidno ako sa posúva ďalej. Pri tejto časti som mala tak trochu problém, že sa mi nedostala tak pod kožu ako prvé dve časti. Na môj vkus sa to tiahlo, malo to až príliš veľa strán a bolo mi jedno čo sa deje. Čo ma mrzí, pretože ide ozaj o príjemný slovenský počin a viac takýchto fantasy na našom trhu od našich autorov.
4,5*
Dobry psychitriller si vždy rada prečítam. A tak preto pravidelne siaham po knihách od Sebastiana Fitzkea. Samozrejme aj po iných autoroch, ale jeho knihy vedú. Okrem neho teda rada siahnem napr. aj po Freide McFadden. Aj keď som si asi pred dvoma mesiacmi povedala, že si dávam od jej kníh pauzu, aby som nemala pocit presýtenia, tak som tu znova. A môžem si tak zo zoznamu odškrtnúť ďalšiu prečítanú knihu od nej. Pomôžem si ja keď píše tak dobre.
<i>Novomanželia Tricia a Ethan hľadajú svoj vysnívaný domov. Navštívia odľahlé sídlo, ktoré kedysi patrilo doktorke Adrienne Haleovej, uznávanej psychiatričke, ktorá pred tromi rokmi bez stopy zmizla. Počas obhliadky ich v dome uväzní silná zimná búrka... nemajú šancu uniknúť, pokým sa snehová smršť neskončí. Pri hľadaní knihy, ktorá by ju zabavila, kým neprestane snežiť, narazí Tricia na tajnú miestnosť. Nájde v nej zvukové záznamy všetkých pacientov, s ktorými kedy doktorka Haleová pracovala. Pri počúvaní kaziet sa dozvedá o desivom reťazci udalostí, ktoré viedli k záhadnému zmiznutiu doktorky Haleovej. Tricia si prehráva jednu kazetu po druhej do neskorých nočných hodín. Po každej z nich do seba zapadá ďalší šokujúci kúsok skladačky a pavučina lží doktorky Adrienne Haleovej sa pomaly rozpletá. A potom sa Tricia dostane k poslednej kazete. K tej, ktorá odhalí celú desivú pravdu.</i>
Anatómia lží je príkladom ako k dobrému príbehu stačí len pár postav, v prípade tejto knihy 5. Päť postáv, dva pohľady, striedanie prítomnosti a minulosti, prostredie chaty odrezanej od sveta snehom, žiadny signál, tajomná miestnosť s nahrávkami a možnosť toho, že náš párik nie je v tejto chate sám. Už len toto všetko je prísľubom toho, že nepôjde len tak o suchý príbeh, pri ktorom budete zívať nudou. Ale práve naopak. Po celý čas budete v napätí otáčať stránku za stránkou. Plus k tomu prirátajte Freidin štýl písania a máte pred sebou kvalitný psychotriller, ktorý vás na konci nechá sedieť s otvorenými ústami.
Príbeh sledujeme z dvoch pohľadov. V prítomnosti nás príbehom sprevádza Tricia, ktorá so svojím manželom hľadajú dom, ktorý by kúpili. Jeden by aj mali vyhliadnutý a tak sa vyberú na dohodnutú obhliadku. Lenže to by nemohlo snežiť a oni by neskončili odrezaný od civilizácie. Druhý pohľad patrí psychiatričke a autorke Adriene, ktorá však pred pár mesiacmi zmizla. A patrí je aj dom, v ktorý si prišli pozrieť Tricia s manželom. Freida vie ako má pracovať s príbehom a kedy poskytnúť ten ktorý náznak a stopu v príbehu, aby nechala čitateľa na chvíľu v tom, že vie čo sa deje, len aby mu o pár strán ukázala, že tomu tak nie je. Autorka sa teda s vami veľmi dobre po celý čas pohráva. Neviete čo máte čakať, čo bude ďalej a akú ďalšiu bombu na vás ešte hodí. Vie ako budovať napätie, tak aby ste ostali sedieť prikovaný na mieste. Žije ešte nebodaj Adriene? Kto je ešte v dome s Triciou a jej manželom? Prežijú alebo ich niekto zabije či jeden zabije toho druhého?
V hlave mi išli po celý čas rôzne teórie, v ktorých som sa to snažila všetko dať dokopy. To čo si však autorka pre nás pripravila v záverečnom zvrate, som ani náhodou nečakala. Totálny mind-blow. Odpálilo mi dekel. Nevedela som či mám pozerať ako puk alebo sa začať šialene smiať nad tým aké šialené a dokonalé to bolo. Každý jeden detail, drobnosť a náznak niečo do seba zapadli. Nemôžem tomu ale ubrať to, že išlo ozaj o šokujúce odhalenie, ktoré vám odpáli dekel. Tým dupľom keď sa potom na celý príbeh pozriete novým pohľadom.
Musím však priznať, že od momentu kedy to všetko do seba zapadlo, mi to prišlo, že po tom všetkom napätí a dusivej atmosfére to bolo až rýchlo ukončené. Jasné, všetko sa odhalilo a uzavrelo, takže už nebolo čo riešiť a logicky teda nasleduje koniec. Len mi prišlo, že pri tomto všetkom tie posledné strany akoby prešli až moc rýchlo. Ale možno to bude aj tým, že som po tomto poslednom zvrate bola tak šokovaná, že som nedokázala vnímať nič. Ale zase na druhú stranu, ten epilóg znova nahnal zimomriavky a dodal tomu tú chýbajúcu čerešničku na torte.
S kľudným svedomím môžem povedať, že ďalšia dokonalá Freida za mnou. Dokonale sa so mnou pohrala. Na čo sa ja snažím prísť na to čo sa deje, keď to je aj tak zle. A v tom spočíva čaro Freidy McFadden. Že vám to, že z vás urobí magorkov, nebude ani trochu vadiť a všetko jej odpustíte. Ešte jej to zožeriete aj s navijakom. Také skvelé sú jej knihy. Takže ak máte radi psychotrillery, ktoré vás udržia po celý čas v napätí a koncom poriadne šokujú, len smelo siahnite po autorkiných knihách. Kľudne začnite aj touto.
Tri sestry sú záverečnou časťou série od autorky Heather Morris. S autorkou a jej tvorbou mám taký ani ani vzťah. Z Tetovača, ktorého každý chváli, mám osobne veľmi zmiešané pocity. Práve preto som aj dlho odkladala jej ďalšie dve knihy. Teda Cilkin príbeh a túto. Cilkin príbeh ma zaujal viac, ale stále to nebolo ono. Príbeh troch sestier ma zaujal asi najviac.
<i>Keď boli Cibi, Magda a Livi malé, sľúbili svojmu otcovi, že zostanú spolu, nech sa stane čokoľvek. Keď mala Livi len pätnásť rokov, dostala príkaz na transport do Osvienčimu. O štyri roky staršia Cibi šla s Livi, odhodlaná ochrániť ju. Spolu prežili nepredstaviteľné utrpenie. Len 17-ročná Magda zostala doma, ukrývala sa u susedov alebo v lese, no nakoniec aj ju odviezli do Osvienčimu-Brezinky. Tam sa tri sestry znova stretli a pri spomienke na otca si dali nový sľub, tentoraz jedna druhej prežijú.</i>
Heather Morris mala asi ako každý človek, ktorý sa tejto téme nevenuje bližšie, bežné znalosti čo sa týka holokaustu. O bližšie zaujímanie sa o túto tému ju priviedlo stretnutie s Lalem, ktorého príbeh vyrozprávala vo svojej prvej knihe. Aj vo svojej ďalšej knihe vyrozprávala príbeh Cilky, s ktorou sa stretla v Laleho rozprávaní. Pri písaní Troch sestier bolo impulzom jej stretnutie so synom jednej z Mellewovych sestier. Tri sestry sú tak silným príbehom o odvahe troch sestier, ktoré si sľúbili, že sa postarajú jedna o druhú. A tento sľub dodržiavali po celý svoj život.
Na príbehu je vidno, že autorka sa v jej písaní posúva stále ďalej. Od Tetovača, kedy som bojovala s tým ako píše, badať tú zmenu. Nedá sa jej uprieť jej štýl písania, ktorý je pútavý a človek tak otáča stránku za stránkou tohto ťažkého príbehu. Ani po 3x som sa však nedokázala zbaviť pocitu, že stále v jej rozprávaní akoby len kĺže po povrchu a ani raz nenačrie naozaj do tej hĺbky zloby a krutosti, ktorá sa na tomto mieste odohrávala. Autorka sa snaží podať to prostredie čo najdetailnejšie, ale aj tak. Ak máte prečítaných viac kníh z tohto obdobia a týchto miest, viete, že to bolo ešte oveľa horšie ako to autorka opisuje. Pri jej opisoch máte pocit, akoby postavám všetko až moc ľahko vychádzalo. Áno, zažívajú kruté veci. To si v živote nedovolím spochybňovať lebo nemám na to právo. Ale oproti iným knihám to všetko pôsobí až moc jednoducho. Napr. tu ma už v anotácií zaujalo to, že jedna zo sestier bola do tábora odvlečená až neskôr. Teda sa tu tak vyskytol priestor na opis toho ako to bolo v zázemí. Bohužiaľ autorka to prešla veľmi rýchlo a potenciál tejto časti príbehu nevyužila.
Sestry Mellerove prežili koncentračne tábory, pochody smrti, ale pocit viny, pocit preživšieho si niesli so sebou. To čím si prešli bolo strašné. Za klad tejto knihy považujem aj to, že práve prostredníctvom osudov sestier autorka poukázala aj na to aké to mali preživší po návrate z táborov. Že aj keď bolo po vojne ľudia sa k nim stále správali inak, tá mentalita niektorých sa nemenila tak rýchlo a ľahko. Stále v niektorých z nich prevládali isté predsudky. A tak ak chceli nájsť šťastie a pokoj, museli ho hľadať inde. Táto časť ich príbehu tak bola pre mňa naozaj zaujímavá, pretože s takýmto opisom života PO táboroch som sa v knihách stretla po menej.
Ak vás zaujímajú knihy z tohto obdobia a ešte ste nič nečítali, lebo ste sa ich z istých dôvodov báli, ako to budete znášať. Tak myslím, že táto séria od autorky je na to prvé stretnutie s touto témou ideálna. Autorka opisuje verne tieto miesta, ale nemusíte čakať tie ozajstné hrôzy. Tie nájdete v iných knihách, keď potom budete chcieť.
Netajím sa tým, že mám rada žánre ako sú krimi, triller a keď sa spoja? Fuuuu, nie je o čom. Rozčítaných mám teda takto viacero sérií. Však čo. A prečo teda nepridať ešte ďalšiu, že? Z tejto série nám doma na poličke ležali prvé dve časti už dlhšiu dobu. Raz som sa do nich plánovala pustiť. Ale poznáte to knihomoľské ja a čo znamená raz v jeho poňatí. Keď sa mi teda naskytla príležitosť prečítať si túto sériu, tak som toho využila. Už po pár stranách som vedela, že som našla ďalšiu obľúbenú sériu. Má v sebe všetko čo potrebujem pre šťastie. Príjemné postavy, zaujímavú zápletku, ktorá je tak akurát krvavá a nechutná. Kniha podľa môjho gusta.
<i>Dokonalý zločin je taký, o ktorom nikto nevie. V odľahlom kúte Škótskej vysočiny zhorelo telo Elaine Buxtonovej. Jediné stopy, podľa ktorých môže polícia hľadanú právničku identifikovať, sú zub a zdrap zakrvavenej šatky. V tajnej miestnosti kdesi v Edinburghu medzitým skutočná Elaine Buxtonová vydesene kričí do tmy. Inšpektor Callanach zanechal sľubnú kariéru v Interpole a v Edinburghu začína od nuly. Obstojí pred novými kolegami a podarí sa mu nájsť vraha, ktorý za sebou veľmi starostlivo zahladzuje všetky stopy?</i>
Jednotlivé časti tejto série nesú prívlastok Dokonalé/á/ý. A právom. Lebo mám za sebou len prvú časť z nej a bolo to dokonalé. Zápletka dokonalá, postavy dokonalé, celé dokonalé. Začíname trochu inak ako môže byť čitateľ zvyknutý a to tým, že totožnosť vraha už poznáme. Postupne spoznávame aj jeho motiváciu, zmýšľanie, myšlienkové pochody a dôvody konania. A je nám jasné, že je to dobre chorý a zvrátený človek. To vieme aj vďaka tomu, že v príbehu sa striedajú kapitoly z jeho pohľadu a z pohľadu vyšetrovateľov. Práve toto vždy oceňujem, pretože nám to umožňuje nahliadnuť aj do mysle vraha. Umožňuje mi to tak lepšie pochopiť ho, vcítiť sa do neho aj keď na moment.
Môže sa zdať, že sa z príbehu vytratilo to napätie, ktoré človek cíti ako sa snaží prísť na to kto je vrah a prečo to robí, keďže už vieme kto to je. Ale opak je pravdou. Teraz tu je to napätie z toho či a kedy tohto chorého maniaka zastavia. Koľko obetí jeho činov ešte bude? Vy ste tak po celý čas ako na ihlách aby ste zistili ako to dopadne. Napätia si v knihe užijeme až až. Aj istej dávky nechutnosti, ktorá sa dá zvládnuť. Ak má človek za sebou výcvik v podobe kníh Chrisa Cartera, tak zvládne všetko.
Prípad tohto chorého vraha nebude však jediné čo budú naši vyšetrovatelia riešiť a tak sa v príbehu objavuje aj linka s druhým príbehom. Vždy keď to tak je, mi v hlave zabliká kontrolka, pretože niekedy sa stane, že druhý prípad je buď akoby len do počtu alebo že presiahne ten prvý, ktorý by mal byť hlavný. Tu to tak našťastie nebolo a oba prípady pôsobia seberovne a ani jeden si nekradne väčšiu pozornosť u čitateľa. Druhý prípad síce neobsahuje žiadne vraždy a znetvorené telá, ale vo svojej podstate je rovnako zvrátený a odporný.
Plusom, ktorý robí túto sériu tak dokonalou sú samozrejme aj postavy. Bez nich by to nešlo. Autorka sa zameriava aj na ich osobné životy a umožňuje nám tak lepšie sa s nimi spojiť. Dáva nám dôvod zaujímať sa o ne. Luc je určite zaujímavou postavou. Z istých dôvodov bol donútený zmeniť pracované miesto a my postupne tie dôvody spoznávame. V Edinburgu začína od znova a krátko po jeho príchode ho čaká hneď prvý prípad. Sekunduje mu svojská a tvrdohlavá Ava, ktorá rieši svoj prípad a nebojí sa povedať čo má na jazyku.
Vynikajúca zápletka, ktorá drží v napätí od prvej strany po poslednú, zvrátený a chorý vrah, sympatická dvojica vyšetrovateľov, to je čo potrebuje každá dobrá krimi kniha. Dokonalé stopy splňujú všetky body a tak ak ste fanúšikmi tohto žánru, smelo sa do nej pustite.
Angela Marsons a jej Kim sú pre mňa stávkou na istotu, keď si chcem prečítať dobrú krimi. Viem, že v Angelinych knihách dostanem to čo potrebujem aby som bola počas čítania a na konci spokojná. A to dobre napísaný príbeh s ozaj dobrou zápletkou a postavami, ktoré mám rada. A inak tomu nebolo ani tentoraz. Krvavé stopy sú už piatou časťou z tejto série.
<i>.Pri rutinných archeologických vykopávkach sa nájdu ľudské kosti a pole v oblasti Black Country sa pre detektívku Kim Stonovú odrazu stane komplexným miestom činu. Po hlbšej forenznej analýze vyjde najavo, že v hrobe sa nachádza viac ako iba jedna obeť. Telá sú zahalené hrôzostrašným tajomstvom, čo dokazujú stopy po guľkách i pasciach na zver. Kim musí pri vyšetrovaní spolupracovať s detektívom Travisom, s ktorým sa nerozišli práve v dobrom. Obaja postupne odkrývajú záhadné vzťahy rodín, ktoré vlastnia pozemky s nájdenými kosťami. Kim sa naplno sústredí na jeden z najkomplikovanejších prípadov svojej kariéry a jej tím sa zatiaľ ocitá vo víre nechutných zločinov z nenávisti. Pravda bola doteraz hlboko pochovaná pod zemou, no už viac sa ukrývať nedá.</i>
Čo si budeme hovoriť, Angela Marsons to jednoducho vie. Vie ako napísať zápletku, ktorá vás udrží v napätí a v plnej pozornosti od prvej strany po poslednú. Spočiatku to môže vyzerať na dva rôzne prípady. Jeden vyšetruje Kim a druhý zvyšok jej tímu. Ako sa však postupom času ukáže, oba prípady majú spoločného menovateľa. Angela Marsons vo svojich knihách častokrát spracováva rôzne ťažké témy. A tým poukazuje na ich aktuálnosť a naliehavosť. V Mŕtvych dušiach je to téma rasizmu. Tejto téme sa venuje z pohľadu oboch strán. A práve na tejto téme vystavala zápletku pre tento príbeh. Aj keď tentoraz na nás nebudú čakať žiadne potoky krvi, znetvorené telá aj tak budete so zápletky zhnusení. Ono netreba na to vraha, ktorí sa vyžíva v mučení, ale stačí aj mentalita a pohnútky ľudí, ktorí neváhajú spáchať zločin, ublížiť niekomu len preto, že sú iný.
Ďalšou vecou, ktorú si pripraví autorka v každej časti je istá výzva pre Kim. Tentoraz bude musieť pracovať s iným tímom a s človekom, s ktorým kedysi pracovala ale nerozišli sa v dobrom. Tým, že Kim bola časť príbehu inde autorka mohla rozdeliť našu pozornosť na Kim na jednej strane a na Bryanta, Dawsona a Stacey na druhej. Bolo zaujímavé sledovať Kim v inom prostredí, s inými ľuďmi. Aj keď priznávam, že mi chýbalo to jej doťahovanie s Bryantom, uzemňovanie Dawsona a podpora Stacey. Rovnako bolo teda zaujímavé sledovať aj túto trojicu ako si poradí s ich prípadom sama, bez Kim. Ale tak keď sú všetci spolu je to iné a nech sú každý rozdielnej povahy k sebe ako tím patria.
Ak teda hľadáte nejaké dobré a kvalitné krimi, tak sa určite pustite do tejto série od Angely Marsons. Neoľutujete. Vonku je už zopár častí, takže o čítanie na nejakú dobu budete mať postarané. Ja sa už teraz neviem dočkať ďalšej knihy a toho čo si autorka pripravila pre Kim a jej tím.
