Čtenářské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profil
Zo začiatku sme sa s touto knihou len tak opatrne oťukávali. Nič veľké, žiadne wow hneď na začiatku. Mala som ale pocit, že nevstupujem len do knihy, ale do sveta, ktorý má vlastné pravidlá, históriu a rytmus. A čím viac strán som mala za sebou, tým viac som mala pocit, že som v tom príbehu doma. Nič tu nepôsobí náhodne ani narýchlo vymyslené. Práve naopak - každý detail má svoje miesto a význam, aj keď si ho spočiatku možno ani neuvedomíte.
Postavy mi prišli presne také, aké mám rada - nedokonalé a uveriteľné. Nikto tu nie je len dobrý alebo zlý a ich rozhodnutia nie sú vždy príjemné, ale dávajú zmysel. Hlavná hrdinka na mňa pôsobila veľmi ľudsky. Niekedy silná, inokedy zmätená, občas unavená zo všetkého, čo sa na ňu valí. A práve vďaka tomu som jej verila a mala som chuť jej fandiť, aj keď som s ňou nie vždy súhlasila.
Dej plynie skôr pokojnejšie, no rozhodne nie prázdno. Skôr som mala pocit, že si príbeh berie čas, aby mi ukázal svet taký, aký je, a nechal ma pochopiť jeho fungovanie. Veľa vecí sa len naznačuje, niektoré odpovede prídu až neskôr a niečo si musíte pospájať sami. Ak pri čítaní občas spomalíte, kniha sa vám za to pekne odmení.
Objaví sa tu aj jemný náznak romantiky, ale vôbec nie je tlačený na silu. Skôr ako pocit, ktorý tam niekde visí vo vzduchu a necháva vás premýšľať, či z toho niečo bude. Mne osobne sa páčilo, že romantika neprebíja príbeh, ale len ho potichu dopĺňa.
Po dočítaní som mala ten známy pocit, keď sa vám z knihy nechce odísť. Ostalo mi veľa otázok, veľa myšlienok a hlavne chuť zistiť, kam sa tento svet posunie ďalej. Deti Vilderienu vo mne zanechali dojem, ktorý len tak rýchlo nevyprchá - a ja už teraz viem, že na pokračovanie sa budem veľmi tešiť.
Je zvláštne, ako môže príbeh zasadený do mrazivej krajiny pôsobiť tak hrejivo. Táto kniha nie je o úteku pred bolesťou, ale o tom, čo sa stane, keď jej konečne dovolíme byť súčasťou nášho príbehu.
Molly nesie v sebe smútok, ktorý sa nedá obísť ani preskočiť. Strata rodičov, únava z dlhého obdobia starostlivosti, vzťah, v ktorom sa už dávno necíti videná… to všetko sa v nej vrství a vytvára pocit, že stojí na mieste, zatiaľ čo život okolo ide ďalej. Práve táto tichá bolesť na mňa pôsobila najviac bola úprimná, nevyhladená a veľmi ľudská.
Island tu nebol len kulisou. Bol únikom, liekom aj zrkadlom. Divoká príroda, polárna noc, horúce pramene a nekonečný priestor jej dávali presne to, čo v bežnom živote chýbalo ticho na premýšľanie a odvahu pomenovať pravdu. Čítala som a mala som pocit, že cítim chlad na lícach a zároveň zvláštne teplo niekde hlboko vnútri.
Romantická linka sa rozvíja nenásilne a prirodzene. Nepôsobí ako záchranné lano, ale skôr ako pripomienka, že nové city môžu prísť až vtedy, keď sa človek prestane držať toho, čo ho ťahá ku dnu. A práve to sa mi na tomto príbehu páčilo najviac že neponúka zázraky, ale malé, tiché posuny vpred.
Silnou stránkou knihy je aj práca s témou rodiny a nevypovedaných vecí. Vzťah medzi sestrami, rozdielne prežívanie smútku a potreba pomenovať staré krivdy dodávajú príbehu hĺbku, ktorá presahuje rámec bežnej romantiky. Práve v týchto momentoch som mala pocit, že kniha dýcha skutočnými emóciami.
Po dočítaní som mala chuť zabaliť sa do deky, zostať ešte chvíľu v tom tichu a nechať emócie dobehnúť. Kouzlo islandské noci vo mne nezanechalo len obraz zasneženej krajiny, ale aj pocit, že niektoré knihy k nám prídu presne vtedy, keď ich najviac potrebujeme. A táto bola jednou z nich.
Kniha Příběh na smrt a na život vo mne zanechala zvláštny, ťažko opísateľný pocit. Je to príbeh, ktorý vo vás ostane, vracia sa v myšlienkach a núti vás klásť si nepríjemné otázky o vine, treste a spravodlivosti.
V centre knihy stojí prípad trojice maturantov, ktorí za účelom vykradnúť firmu spáchali krutý zločin zavraždenia mladej ženy Jolky - či to bolo alebo nebolo súčasťou plánu vedia len páchatelia. Medzi trojicou odsúdených bola žena - Monika Osińská (vo väzení prezývaná Vosa či Doživotka) žena odsúdená na doživotie, hoci osobu Jolku priamo nezabila, ale podieľala sa na krádeži. Práve tento akt sa počas čítania neustále rozpadá a znovu skladá. Kde je hranica spoluviny? Kedy sa z účasti stáva vina na celý život?
Silným prvkom knihy je postava reportérky Lidie, ktorá sa rozhodla Monikin príbeh zachytiť, pretože cítila, že doživotný trest je v jej prípade neprimeraný. Ich vzťah dlhoročné priateľstvo, pravidelné návštevy vo väzení, ticho, dôvera aj postupné vzďaľovanie...hovorí o tom, že Lidia hľadala pre Moniku pomoc. O to bolestnejšie pôsobí fakt, že Lidia svoju plánovanú reportáž, či skôr knihu, nestihla dokončiť. Tochman po dohode s Lidiinými príbuznými pokračuje v jej práci a tak skladá knihu z fragmentov: z Lidiiných spisov, jej denníkových zápiskov, úradných dokumentov aj z vlastných rozhovorov s Monikou.
Výsledkom nie je klasická reportáž, ale mozaika života ženy, ktorá dospievala za múrmi väznice. Monika sa počas rokov mení, dozrieva, učí sa niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Keď požiada o podmienečné prepustenie a je jej zamietnuté, čitateľ cíti bezmocnosť spolu s ňou. Najdojemnejšie momenty knihy sa viažu na jej rodičov a na vedomie, že práve oni a priateľstvo s Lidiou boli tým, čo ju vo väzení držalo pri živote.
Příběh na život a na smrt nie je knihou, ktorá ponúka jednoduché odpovede. Skôr vás postaví pred otázku, či je spravodlivosť vždy spravodlivá a či má človek právo na druhú šancu, aj keď sa raz ocitol na zlej strane príbehu. Ako Monika nakoniec dopadne, by som nechcela prezrádzať. Tento príbeh si totiž zaslúži, aby ste ho dočítali sami so všetkou jeho ťažobou, pochybnosťami a tichom medzi riadkami.
Knihu Zlodej umenia nemožno radiť medzi klasický kriminálny príbeh o chamtivosti a peniazoch. Rozpráva fascinujúcu a miestami až absurdnú históriu muža, ktorého nehnala túžba po bohatstve, ale po kráse. Stéphane Breitwieser nekradol preto, aby predával. Kradol, pretože chcel umenie vlastniť. Chcel sa ním obklopiť. Chcel ho mať na dosah očí.
Breitwieser pôsobí ako prototyp posadnutého estéta. Študoval brožúrky, poznal históriu diel, obdivoval techniku, symboliku, detaily. A keď ho niečo v múzeu očarilo, nedokázal odolať. Musel to mať aj za cenu rizika väzenia. Jeho partnerka Anne-Catherine Kleinklausová bola tichým tieňom v pozadí. Priamo nekradla, ale stála na stráži, sledovala personál, vytvárala mu bezpečný priestor. Spoločne počas rokov ukradli stovky diel obrazy, sochy, kalichy, tabatierky, medailóny, predmety zo slonoviny z múzeí a galérií naprieč celou Európou. Ukradnuté artefakty skrývali v podkrovnej izbe domu jeho matky, zamknuté, usporiadané ako súkromná galéria.
Autor pristupuje k príbehu systematicky a trpezlivo. Sleduje Breitwieserove začiatky drobné, takmer amatérske krádeže, cez krádeže obrovských hodnotných diel, až po jeho pád a dolapenie jedného z najvelkolepejších zlodejov umenia v histórii. Finkel zhromažďoval informácie o knihe priamo z rozhovorov so samotným Stéphaneom, no zároveň vediol dialógy s vyšetrovateľmi, riaditeľmi múzeí a galérií, právnikmi a študoval množstvo literatúry o umení, ktoré by mu možno len na maličký okamih umožnili pochopiť obsesívnu myseľ Stéphana.
Stéphan Breitwieser nepôsobil ako typický kriminálnik. Pôsobil skôr ako človek, ktorého vlastná posadnutosť postupne pohltila. Jeho príbeh je dôkazom, že aj láska ku kráse sa môže zvrhnúť do deštruktívnej formy. Zlodej umenia je pozoruhodná kniha práve preto, že nejde len o senzáciu. Je to psychologická štúdia obsesie, portrét muža, ktorý prekročil hranicu medzi obdivom a privlastnením si, a zároveň detailne spracovaná reportáž o jednom z najväčších zlodejov umenia všetkých čias. Michael Finkel odviedol naozaj výbornú prácu!
Zlomená krajina je tak smutno-krásny príbeh, že zlomil aj mňa.
Príbeh rozdelený do 3 dejových línií pred nami postupne rozpletá celý príbeh, dieliky zapadajú do seba a vytvoria celistvý obraz - príbeh lásky ženy k dvom mužom a silnej materinskej lásky a hlavne príbeh odpustenia.
Kniha sa čítala ľahko, rýchlo a občas mi až srdce stislo....mňa kniha dojala.
Odporúčam
Marianna liked Nikola Niedelová's status update
Nikola NiedelováNikola Niedelová is on page 77 of 232 of Hobit
Delete
1 minute ago
Marianna rated a book liked it
My Dinner with Hayden by Rachel ReidMy Dinner with Hayden: A Heated Rivalry Short Story (Game Changers, #2.5)
by Rachel Reid
Read
My rating:
1 of 5 stars2 of 5 stars[ 3 of 5 stars ]4 of 5 stars5 of 5 stars
Delete
58 minutes ago comment
Marianna liked #Královna’s status update
#Královna#Královna wants to read Pohřběte kosti mé v půlnoční půdě
Delete
58 minutes ago
Marianna rated a book liked it
My Dinner with Hayden by Rachel ReidMy Dinner with Hayden: A Heated Rivalry Short Story (Game Changers, #2.5)
by Rachel Reid
Read
My rating:
1 of 5 stars2 of 5 stars[ 3 of 5 stars ]4 of 5 stars5 of 5 stars
Delete
1 hour, 0 min ago comment
Marianna wants to read
Unrivaled by Rachel ReidUnrivaled (Game Changers, #7)
by Rachel Reid
Want to Read
Rate this book
1 of 5 stars2 of 5 stars3 of 5 stars4 of 5 stars5 of 5 stars
Delete
1 hour, 0 min ago like comment
Marianna wants to read
The Long Game by Rachel ReidThe Long Game (Game Changers, #6)
by Rachel Reid
Want to Read
Rate this book
1 of 5 stars2 of 5 stars3 of 5 stars4 of 5 stars5 of 5 stars
Delete
1 hour, 0 min ago like comment
Marianna has read
My Dinner with Hayden by Rachel ReidMy Dinner with Hayden: A Heated Rivalry Short Story (Game Changers, #2.5)
by Rachel Reid
Read
My rating:
1 of 5 stars2 of 5 stars[ 3 of 5 stars ]4 of 5 stars5 of 5 stars
Delete
1 hour, 0 min ago like comment
Marianna rated a book really liked it
Spalující rivalita by Rachel ReidSpalující rivalita
by Rachel Reid
Read
My rating:
1 of 5 stars2 of 5 stars3 of 5 stars[ 4 of 5 stars ]5 of 5 stars
To bolo teda jazda. Ani som nevedela a nevnímala, a zrazu som čítala epilog.
Úvod ma až tak neoslovil, bolo to slabšie, vpodstate v každej jednej kapitole bol sex a málo hokeja. Ale časom, ako sa rozvíjal ich vzťah, tak som si ich a aj celý príbeh veľmi obľúbila. Najmä Shanna. Vždy som mala radšej takýchto dobrých, rozkošných, slušných chlapcov, ktorí by nikdy nikomu neublížili. Okrem ľadovej plochy, samozrejme.
Btw, čas olympiády a celkovo keď sa koná nejaký hokejový šampionát ja rozhodne čas kedy čítať túto knihu!
No po Pôvode sa tejto knihe opäť trošku dvihla s môjho pohľadu laťka ale zas nie o veľa.
Tentoraz nás autor zavedie do Prahy, a zabŕdne do histórie ale samozrejme hlavne do vedy a výskumu.
Je zabitá vedkyňa, jej asistetnka je v problémoch a Langdon jak by dal. Po ňom prahne premotivovaný mladý policajt - fakt ani v jednej časti nemôže mať kľud bez toho aby po ňom niekto išiel? Ale jasné potom by to nebolo akčné a myslím, že práve táto akčná stranka ma drží pri týchto knihách.
Avšak prišli na niečo čo dokáže zmeniť veľa, mikročip, ktorý pomaha epileptikom - to by bolo skvelé keby nebolo to veľké niečo v pozadí čo zas tak úplne skvelé nie je.
Neviem no myslim, že s autorom končím jeho knihy nie su úplne pre mňa to orechové a nemať ich v SČ asi by som ani jednu nedocitala
Priznám sa, že som mal s týmto príbehom trochu problém. Nedôveryhodný rozprávač sa prvýkrát vytratil a zostala sonda do života jedného androida, ktorý sa snaží vykonať zázrak. Prvá časť knihy na mňa v rámci drobnokresby fikčného sveta pôsobila trošku ťažkopádne. V druhej a hlavne s postupným odkrývaním motívov nabrala povestný spád a aj naplno ukázala Ishigura v plnej forme. Po dočítaní mi zostalo zase raz smutno. Oceňujem metafory aj náznaky, dokonca aj spoločenskú kritiku. A aj ten ľahký sci-fi motív, ktorý pripomenul perfektné Never let me go. Ale zároveň som si nedokázal ku Kláre nájsť cestu. Jej náhľad na svet aj jej emócie ma nechali chladným. Čo ale nepovažujem za autorovu chybu. Zároveň si ale dovolím tvrdiť že má minimálne päť lepších a trefnejších románov. Klára a Slnko mi príde z celej jeho doterajšej tvorby ako jeho najslabšie dielo. Alebo som ju len čítal v zlom čase. Slnko vie.
Hlboké, osobné a povzbudzujúce čítanie, ktoré prináša nádej a vieru do každodenného života. Autor sa delí o svoj pohľad na uzdravenie nie len to telesné, ale aj vnútorné a duchovné a ukazuje, ako môže byť Ježiš oporou v náročných chvíľach. Príbehy a úvahy sú písané srdečne, jednoduchým jazykom a ľahko sa čítajú, pritom však oslovujú na úrovni srdca. Kniha dokáže potešiť, utešiť a priniesť pokoj do duše.
