Čtenářské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profilZ kníh navrhnutých na Cenu René sa mi zdá zatiaľ táto najlepšia, ostal mi len Rankov a jeho Maratón, tak uvidíme, či to prekoná. Text sa číta veľmi ľahko, plynie rýchlo, bez rušivých zbytočných odbočení..., podáva autentický obraz totalitnej spoločnosti, z ktorej jediný spôsob úniku je sloboda. Dojímavý obetavý príbeh lásky rodičov Márie a Jána k dcére, ktorej mozog napokon aj tak ukradne vyššia moc, sa v závere stáča nie do rezignácie pred osudom, ale naplnenie hlbšieho zmyslu života - obetovanie sa pre iných, sebavyjadrenie slobody, čo mi trochu pripomína Hľadanie zmyslu života od Frankla. Kniha je apelom na zachovanie kritického myslenia, poukazuje na bezmocnosť zmanipulovaných más ovládaných dezinformáciami a propagandou, zároveň nastoľuje aktuálne otázky o voľbe medzi ľudskou láskavosťou rodiny a hrubým industriálnym zneužívaním práce, v ktorej sa človek naturalisticky premieňa na vec, nič. Dôležitým symbolom, ktorý v tom zmysle spája začiatok a koniec je symbol jahôd - skutočných , ale aj tých priemyselných - umelých, pri ktorých sa v pracovných táboroch zomiera.
Tento príbeh asi nebol pre mňa… Jediné čo sa mi v deji páčilo, boli historické kontexty a udalosti, ktoré boli spomínané aj keď občas jemne upravené.
Príbeh ako taký všal bol celkom nudný a na môj vkus sa dej príliš pomaly vyvíjal a miestami sa vlastne ani nič nedialo. Koniec príbehu mi vôbec nedoprial satisfakciu, práve naopak
Úprimne, čakala som od tohto príbehu trošku viac než hlavnú hrdinku, ktora mi miestami dala poriadne zabrať. Musím však uznať, že téma mentálneho zdravia o ktorej autorka píše je dôležitá, najmä v dnešnej dobe. Hoci som občas mala chuť odložiť túto knižku bokom, nemohla som, pretože ma zaujímalo ako skončí príbeh hlavnej hrdinky.
Príbeh plný trápenia, trýznenia mysle, výčitiek… Ukazuje nám ako jeden čin, jedno presvedčenie ovplyvní náš život a najmä naše vnútorné prežívanie
Do tejto knihy som šla s vysokými očakávaniami a nesklamala ma. Celý čas ma nútila premýšľať, ako sa dej bude vyvíjať ďalej.
Zaujala ma perspektíva spisovateľky - to, aké náročné je písať dramatickú knihu v pyžamku, papučkách, s teplým čajíkom po ruke. Páči sa mi aj to, že niektoré myšlienky autorka nechala nevyslovené a ponechala priestor predstavivosti čitateľa.
Zaujala ma aj myšlienka, že si radi prečítame aj scény, ktoré by sme sami neradi zažili, aj keď si to možno nemyslíme.
Ešte stále rozmýšľam nad tým, ako to Petra napokon dopadla - no mám na to určitú predstavu. :)
Knížka mě bavila. Nemohla jsem se začíst, ale po 100 stranách už jsem nemohla přrestat.
ČO ZÁVET SPOJIL ma od začiatku miatol a vôbec som nevedela, čo od knihy čakať. Vykľul sa z toho príbeh nefunkčnej veľkej rodiny zasadený do tradičného, homofóbneho, malomestského prostredia juhu USA, ktorý otvára mnoho silných tém, no zároveň je jednoduchým ľúbostným príbehom dvoch ľudí, ktorí sa nájdu v neočakávanom čase.
Hlavná hrdinka Georgia žije v Londýne, študuje psychológiu a je expertka na reč tela. Podľa mimiky, gest, postoja, dokáže v ľuďoch čítať ich emócie. Toto je veľmi zaujímavý element príbehu, aj keď asi nesúhlasím s absolútnou interpretáciou každého jedného gesta. (Napríklad: priložil si prst na ústa = niečo zatajuje, niečo nechce povedať.)
Georgia a jej (gay) brat alkoholik sú čiernymi ovcami jednej úzkoprsej, bohatej rodiny z Južnej Karolíny a už roky s nimi nie sú v kontakte. Keď však ich otec náhle zomrie, Georgia sa vráti do USA na pohreb a je nútená opäť komunikovať s narcistickou staršou sestrou a mamou, ktorá ju v 16-tich poslala preč z domu. Hneď prvý deň po príchode zároveň stretne Sama, ktorý pomáha jej bratovi so závislosťou na alkohole. A o pár dní neskôr pri čítaní poslednej vôle si všetci uvedomia, že ich otec nebol ten, za ktorého ho považovali.
Autorku Jessu Hastings som doteraz nepoznala, no zistila som, že je veľmi populárna. Jej štýl písania je krásny, používa originálne metafory a hry so slovami. Sú tu témy traumy, smútku a odpustenia, závislosti, generačných konfliktov a mnoho ďalšieho, no je to celé napísané veľmi čitateľne a bez nejakých hluchých miest.
Pol hviezdy strhávam za tie príšerné rodinné hádky typu “Buď ticho”, “Nie to ty buď ticho!” (akurát v oveľa vulgárnejších odtieňoch), ktoré ma neskutočne iritovali Inak je to ale kniha, kde máte rodinné tajomstvá, emocionálne zložité postavy, vzťahy, ktoré majú mnoho vrstiev, aj romantický vzťah bez zbytočne silených konfliktov.
Rada si prečítam od autorky aj niečo ďalšie.
PS Obálka bola pre mňa trochu zvláštna a muž sa ma počas čítania viackrát spýtal, či som presedlala na nejakú náboženskú literatúru, no po dočítaní ten dizajn chápem a neviem si predstaviť nejakú menej nápaditú ilustráciu. Asi by sa to ku knihe nehodilo!
“Keby v to májové ráno nebolo pršalo, celý život Valancy Stirlingovej by sa bol odvijal úplne inak. Bola by bývala šla spolu s ostatnou rodinou na zásnubný piknik tety Wellingtonovej a doktor Trent by bol odcestoval do Montrealu. Lenže v to májové ráno pršalo, a tak si teraz môžete vypočuť, čo sa jej vďaka tomu prihodilo.”
Lucy Maud Montgomery milujem, s jej Annou zo Zeleného domu som strávila moje tínedžerské roky a mám ju doma v rôznych jazykových verziách a vydaniach. BELASÝ ZÁMOK je novela pre dospelých, ktorú som čítala už dávnejšie, no teraz vyšla v edícii Svetoví klasici v tomto nádhernom vydaní.
Doteraz sme ju v slovenčine poznali pod názvom Osudný omyl (ktorý ma neskutočne iritoval, pretože znie skôr ako titulok článku v bulváre). Veľmi ma teší návrat k originálnemu názvu, nakoľko “belasý zámok” je dôležitou súčasťou príbehu - je to vysnívaný domov hlavnej hrdinky a spomína sa od prvej kapitoly:
“Valanciným duchovným domovom bol takmer odjakživa Belasý zámok. Bola ešte malé dieta, keď jej po prvýkrát učaroval. Zatvorila oči a mohla ho vidieť, ako keby bol skutočný, so štíhlymi vežičkami a s pestrými vlajočkami trepotajúcimi sa vo vetre; zahalený v belasej nádhere, vypínajúci sa na vrchu zarastenom borovicami oproti oblohe sfarbenej lúčmi zapadajúceho slnka v čarovnej, neznámej krajine.“
Je to jedna nádherná rozprávka pre dospelých plná fantázie, lásky a odvahy, presne taká, akú by ste od autorky Anny zo zeleného domu čakali. Valancy si vypočuje od doktora, že jej zostáva rok života a tak sa rozhodne, že sa prestane podriaďovať požiadavkám spoločnosti a toxickej rodiny, ktorá v nej vidí len starú dievku, ktorú môže kibicovať a ponižovať. Prestane si dávať servítku pred ústa a skúsi sa ísť hľadať kúsok šťastia a radosti zo života, kým nebude neskoro.
Toto je dokonalosť
Úprimne si myslím, že Franck Thillez je podceňovaný autor na Slovensku. Existuje malo autorov, ktorí do poslednej strany, Vas budu držať v napätí. Dej je dynamicky a bez zbytočností. Prekvap prepojenie na "Nedokončený rukopis" ( preto odporúčam začať touto knihou). Cim hlbšie sa začítate do knihy, tym viac autor odhaľuje temne zákutia ľudskej psychiky, obsesie a moralne hranice. Viac už nechcem napísať, lebo by som len prezradila dej :)
Perfektný návrat do detektívneho tímu.
Už v predchádzajúcej časti bolo jasné, že Jack nevydrží dlho mimo služby, a keď ho navštívia starí priatelia, aby im pomohol s prípadom, netreba mu to dvakrát hovoriť.
Avšak kto mohol zabiť ženu a jej malú dcérku? Mohla to urobiť sama matka? Opäť sa stretávame s celým tímom a tu musím povedať, že Ben napriek veľkej strate stojí ako pilier a za to má môj veľký obdiv.
Objasniť prípad však vôbec nie je jednoduché a hoci majú viacero podozrivých, nájsť proti nim dôkazy je veľmi ťažké.
Keďže sme sériu čítali postupne, nemôžem ani povedať, že som sa na tento návrat tešila po dlhej dobe, ale o to viac sa teším na ďalší prípad, ktorý nás s Jackom, verím, čaká.
