Čtenářské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profil
Moje hodnotenie: 4,5/5
Toto bolo tak dychtivé a vzrušujúco napísané. Žiadne hluché miesta, dej sa sypal. Výborný štýl písania, bez omáčok. Ideme, ideme idem a čítame čítame. Veľmi rýchlo a dobre sa to čítalo, stránky mi ubiehali. Bola som zvedavá, ako sa tento príbeh bude ďalej vyvíjať a to ma nútilo čítať každú voľnú chvíľu.
Tento príbeh nie je rozprávka, povedala by som, že je to realisticky napísané. Dobre, tie dohody sa dúfam, že v realite nedejú....ale je to uveriteľný príbeh bez ružových okuliarov. Tu nie je ani jedna postava bez viny. Nevedela som, ako sa mám cítiť, komu fandiť, pretože ako som spomenula, ani jeden nebol bez viny. Páčilo sa mi, keď Lesia odbíjala Ericha a doslova ho vyhadzovala, že nedoliezal. Ale pekne odišiel, zavrel dvere. Toto asi mužov vzrušuje, takéto odmietanie. Ale toto bolo odmietanie level 100000. Niekedy bola too much. Musím povedať, že ako išiel čas, tak mi začínala byť Lesia aj nesympatická...
Ani vedľajšie postavy si nezískali moje sympatie. A verím, že takýto príbeh musí určite zasiahnuť vydaté ženy, ktoré si možno niečo podobné prežili. Im sa to čítať asi ľahko nebude....a možno ani takým, ktoré si to neprežili. Lebo, čo ak sa niečo také stane v budúcnosti im?....
A body strhávam ešte za sex, pretože toľkoto som ešte asi nečakala, čo by mi nevadilo, ale keď už sme sa konečne dočkali, tak sa mi to vôbec nepáčilo, ani prostredie, ani priebeh.....a následne bolo viac a viac sexu a bol iba tak trochu spomenutý, opísaný, že to sa rýchlo premlelo....po toľkom čakaní sme si zaslúžili niečo lepšie! :D
Treba si prečítať, priblížiť a pripomenúť, že v 21. storočí dovoľujeme, že takáto krajina existuje. A potom sa poďakujme, že sme v nej nenarodili. Čítame príbehy poskladané z rozhovorov s ľuďmi, ktorým sa podarilo zo Severnej Kórei ujsť. Pri každom jednom vidíme moment, kedy sa pre útek rozhodli a tušíme, čo všetko museli obetovať alebo opustiť.
Táto kniha bola pre mňa objavom, Absynt znovu nesklamal. O histórii Petrohradu som predtým veľa nevedela. Kniha mapuje dejiny mesta od úplných počiatkov od čias, kedy na jeho mieste bola ešte bažinatá Nyanská oblasť, cez cárske obdobie až po tragické momenty 20. storočia vrátane vojnovej blokády Leningradu. Autorka históriu mesta nepodáva len chronologicky, zároveň odkrýva chladný a systematický mechanizmus moci, ktorá likviduje nežiaduce fakty. Je desivé čítať o tom, ako totalitný režim dokázal potláčať tradície, prekrúcať a ohýbať históriu tak, ako sa mu to práve hodí, vyhládzať celú pôvodnú kultúru a doslova preorávať staré cintoríny, aby vymazal pamäť národa. Keď raz povedali, že mesto založil Peter, tak miesta pre pôvodnú kultúru niet.
Jadrom knihy sú ľudia. Tí čo prežili blokádu, tí ktorí sa vynorili zo starých noblesných čias do sivej prítomnosti. Príbehy tých prvých sa čítali ťažko, ľudia zomierali vo veľkom a zachránila ich často náhoda alebo len väčšia bezohladnosť. Tie láskavejšie, ale tiež náročné, boli kapitoly o starých dámach a pánoch, niekdajších šľachtičnách a aristokratoch, ktorí pamätali staré zlaté časy cárskeho Petrohradu. Mesta, ktoré kedysi tiahlo kultúrne na západ, viac k Európe. Škoda ho.
Žiť vo svete dospelých je veľmi ťažké, lebo každý má nejaké starosti a problémy. Ale čo ak tieto starosti a problémy zažívajú už aj tínedžeri? Je kopec takých, ktorí majú problémy so sebaláskou, ktorí chcú byť milovaní a u rodičov to nenájdu, ktorí musia byť dokonalí pre spokojnosť iných.
Táto kniha je presne o tom. O dospievajúcej mládeži a ich problémoch, citoch, túžbach. O prvých bozkoch, sexe ale aj o menej pekných veciach, napríklad zneužívaní, sexuálnej orientáci, šikane.
Veľmi sa mi páči, že kniha je podaná z uhla viacerých mladých. Že nie je kniha venovaná len jednému páru napríklad.
Kapitoly sú z pohľadu Andrei, dokonalej žiačky, ktorá všetko robí správne, rodičia ju majú za dokonalú a dokonca robí pestúnku neznesiteľnému a drzému mladšiemu bratovi. No chce byť pobozkaná, ale jej priateľ býva veľmi ďaleko. No objaví sa jej v živote temný rocker z kapely, ktorý bude doučovať jej brata. No môže sa svetlo spojiť s tmou? Bude to dobrá kombinácia?
Ďalej je tu pohľad Sofie, ktorá je dokonalá, ale len navonok. Je krásna, jej matka má ambície dostať ju na miss a zarábať na nej peniaze, ktoré premení na fľaše. No cena byť krásnou niekedy niečo stojí a Sofia urobí preto mnoho zlých rozhodnutí.
Ďalej je tu pohľad Nory, ktorá sa dostane do nemocnice preto a má problémy dostať sa späť do fázy, že by bola spokojná so svojím telom. Miluje hudbu, kapelu a jedného jej člena.
A na záver tu je pohľad Borisa a Maroša. Každý má svoje problémy. Jeden vie, že nikdy nebude prijatý skrz svoje city a pocity a druhý je problémový, pretože to má zrejme v rodine.
Jedna kniha a v nej spomenutých veľa tém, ktorým je potreba venovať pozornosť. Pretože deti sú nevinné a čisté a je potreba, aby zažili detstvo, aké si zaslúžia. Lebo detstvo majú len jedno a nemali by sme chcieť, aby dieťa bolo skoro dospelým.
Kniha sa mi veľmi páčila, pretože už na začiatku ma vtiahla do deja a bola som zvedavá, ako si poradia. Napriek tomu, že sa mi kniha veľmi páčila, mi však prišla akási neuzavretá. Takže uvidíme, idem sa pustiť do ďalšej...
Moje pocity z tejto knihy sú pomerne rozporuplné. Mágia havranov ponúka príbeh, ktorý ma chvíľami neskutočne bavil a hltala som stranu za stranou, no vzápätí prišli pasáže, kedy ma dej až tak neudržal a musela som sa do čítania trochu nútiť. Hlavne pri opisoch slávností a akože nečakaných komplikáciach.
Autorka vytvorila zvláštny svet víl, ktorý je úplne iný, než na aké sme bežne zvyknutí. Nie sú to žiadne milé rozprávkové bytosti. Tento svet mi svojou krutosťou, vrtošivosťou a temnou estetikou veľmi pripomínal svet víl od Holly Blackovej (Krutý princ). Víly sú tu nebezpečné, márnivé, nedokážu tvoriť a ľudské remeslá sú pre ne drogou.
Zvláštny bol aj hlavný hrdina. Jeho správanie, chlad a tajomnosť ladili s celkovou atmosférou príbehu, no chvíľami bolo náročné sa s ním (a vlastne aj s hlavnou hrdinkou Isobel) stotožniť a plne ich motiváciám porozumieť.
Kniha Z neba spadli tri jablká ma veľmi pomaly a postupne očarila. Je to nádherný, komorný príbeh ľudí z malej vymierajúcej dedinky pod pohorím Maniškar.
Od prvých stránok som mala pocit, akoby som v tej malej, izolovanej arménskej dedine bola, všetkých tých zaujímavých dedinčanov osobne poznala, prežívala s nimi ich všedné dni a sedela s nimi pri stole. Život, smrť, láska, vojny, osobné aj dedinské nešťastia to všetko je v knihe opísané presne tak, ako to osud prinášal. Pragmaticky a bez veľkých emócií, s obrovskou dávkou tichého prijatia a pokory.
Napriek všetkým ťažkostiam, ktorými si postavy prešli, z knihy sála neuveriteľné teplo a prináša pohladenie pre dušu.
Slobodná - čo to znamená? V prvej polovici knihy, počas socializmu, je Lea presvedčená, že žije v slobodnej krajine a všade na svete vládne útlak. Paralela s našou vlastnou krajinou. V druhej polovici, po páde režimu tá vytúžená sloboda prichádza, ale prináša chaos, vojnu, stratu istôt. Autorka napísala výbornú knihu. Páčilo sa mi, že detstvo opisuje svojím vtedajším vnímaním ako si udalosti pamätá, z detského pohľadu. Až po páde režimu sa spolu s ňou dozvedáme, ako dospelí v jej živote vlastne režim vnímali. Príbehy, ľudia, osudy - všetko tvorí celok a vykresľuje atmosféru doby ľahkým, vtipným spôsobom.
V knihe opisuje atmosféru v Albánsku, fascinujúcej krajine, bohatej kultúrne aj prírodne. Zároveň je však historicky ťažko skúšaná režimom aj divokým prechodom ku kapitalizmu.
DOPAMINE NATION od Anny Lembkeovej je dielo, ktoré si zaslúži širokú spoločenskú pozornosť. Lembkeová sa vo svojej knihe venuje jednej z najväčších výziev, ktorým čelí moderná spoločnosť a ktorá formuje naše každodenné prežívanie.
Erudovaná autorka svojim dielom približuje dôležitosť a funkciu dopamínu a ozrejmuje funkčné princípy dopamínových odmien, podmienky vyrovnávania dopamínových hladín, či kľúčovosť homeostázy. Fakt, že nás gniavi záplava lacného dopamínu, ktorému podliehame i kvôli značnej neochote čeliť diskomfortu, autorka ilustruje nielen autentickými príbehmi iných, ale i svojím vlastným.
Napriek nepriaznivým ukazovateľom a pokriveným vzorcom správania však existuje recept, ako zo seba pocit prázdnoty a večnej nespokojnosti striasť. Čaro spočíva v zdržanlivosti, abstinencii, pravdovravnosti, spomalení, sprítomňovaní, budovaní odolnosti, vytrvalosti a v ochote čeliť nepríjemným situáciám, ktorú dopamínové receptory adekvátne odmenia.
V čase, keď mnohí uviazli v dopamínovej pasci, je dôležité vysvetľovať a ukazovať, ako sa z nej dostať, a presne to Lembkeová robí.
U autorky a este viac u tejto serie su Bozk-avacie knizky stavka na istotu, ze dostaneme kvalitny YA pribeh, s kopou humoru, lasky a prepracovanych postav.
Pribeh Deni a Tobiasa som si uzila. Autorka nam poukazuje, ako su nielen mylne nalepky od druhych, ale co sa stane, ked nim zacneme verit aj my sami.
Dufam, ze tato seria bude este pokracovat a ja budem urcite pri tom!
Opäť jeden krásny príbeh plný emócií.
Clara a Izzy sú naše dve hlavné postavy, ktoré delí takmer celé storočie.
Izzy je mladé dievča, ktoré prišlo o rodičov v útlom veku. Mama zastrelila otca a skončila vo väzení, a odvtedy si vyskúšala nejednu pestúnsku rodinu. Krátko pred plnoletosťou sa konečne dostáva k rodičom, ktorí sú pre ňu tou najlepšou voľbou. A práve tu ju čaká veľké dobrodružstvo. Keď ju adoptívni rodičia vezmú do dávno zatvorenej psychiatrickej liečebne, kde dostali povolenie vziať niekoľko predmetov do múzea a prehrabať sa v archívoch, narazí na zaujímavý denník záhadnej Clary.
Clara je dievča, ktoré žilo v dobe, keď peniaze a dobrý sobáš znamenali viac než lásku. V čase, keď muži otcovia a manželia mali právo rozhodovať o tom, čo budú ženy robiť, za koho sa vydajú a v prípade neposlušnosti ich mohli nechať zavrieť do ústavu. A práve tam sa ocitne Clara. Odmietne sobáš, túži po láske a jej otec rozhodne, že je choromyseľná, a dá ju zavrieť do ústavu.
Hoci boli obe dejové línie veľmi emotívne Izzy si prechádza školskou šikanou a objavovaním samej seba predsa len sa mi viac páčila Clarina dejová línia. Bola v nej cítiť obrovská beznádej. Ako mohlo skončiť krásne a inteligentné dievča na mieste, kde jej nikto neverí? Ako sa dokáže zmieriť s tým, že sa odtiaľ bez súhlasu otca nedostane, hoci je plnoletá? A čo jej láska? Dokáže ju vôbec nájsť? A ak áno, bude mať niekto možnosť ju zachrániť?
Veľmi silný príbeh, pri ktorom si človek uvedomí, koľko žien v minulosti takto dopadlo, keď išli proti prúdu, prišli o dieťa alebo jednoducho nevyhovovali svojej rodine či manželovi.
Nikto nemá právo narábať so životmi iných a rozhodovať o ich šťastí. No kedysi ženy o možnosť rozhodovať o vlastnom živote často prichádzali.
Veľmi sa mi páčia knihy z psychiatrického prostredia, najmä ak sú zasadené do minulosti. Autorka sa tu neuveriteľne vyhrala s opismi prostredia aj s praktikami, ktoré sa v tej dobe používali.
Som veľmi spokojná
