Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje aktivity
Kniha "Všetky farby temnoty" je zaradená ako psychologický thriler. A zároveň je to klasické detektívne krimi pátranie po sériovom vrahovi. Z anotácie budete mať určité očakávania - ktoré pravdepodobne budú úplne mimo... Lebo hoci celým príbehom sa tiahne snaha nájsť unesené dievča a odhaliť vraha, ktorá vás núti obracať stránky; zároveň dostanete oveľa, oveľa viac. Príbeh o láske. Spoločenský román jedného amerického malomesta. Silné rozprávanie o oddanosti, traume, priateľstve, strate, tajomstvách, nádeji, posadnutosti, temnote aj chvíľach radosti...
S hlavými hrdinami Patchom a Saint, prežijete takmer štyri desaťročia, obľúbite si ich ako priateľov ... a ich osudy vám zlomia srdce - a nie raz
Chris Whitaker vytvoril jeden temný, komplexný, neuveriteľný a zároveň krásny príbeh o živote, ktorý som mu zožrala aj s navijakom.
Ewald je za mňa skvelý v umení vtiahnuť vás do prostredia, do okamihu ktorý vytvoril - v pár krátkych vetách vykreslí svetlo, farby, miesto, vône, chute ... scénu takmer precítite zmyslami hoci o nej iba čítate.
Pomalé, jarno-letné, voňavé čítanie z nemeckého vidieka 70tych rokov, pod zdanlivo nudnou každodennosťou ukrýva krásne vykreslený konflikt medzi láskou k pôde a svojim koreňom a túžbou vydať sa vlastnou neprebádanou cestou. Okrem osudov hlavných postáv, dostávame možnosť nahliadnuť i do zaujímavých príbehov tých vedľajších, čo tiež potešilo.
Príbeh o každodenných maličkostiach, o láske, ale aj strate, o tom, že niekedy pramálo poznáme práve našich blízkych (hoci s nimi prežijeme mnoho rokov). A niekedy dobre nepoznáme ani samýchseba a až láska a viera niekoho iného, nám ukáže cestu k tomu čo všetko dokážeme.
Opäť jedna výborná reportážna kniha z dielne Absyntu. Joanna Kuciel-Frydryszak spojila listy, archívne materiály, články, dobové fotografie, ale najmä informácie pracne získané rozhovormi s posledným ženami z generácie našich prastarých mám a ich potomkami, do živých príbehov, ktoré nám dávajú nahliadnuť za zatvorené dvere chudobných dedinských chalúp.
Sedliačky ponúkajú pohľad na životy žien v 20tych a 30tych rokoch z rôznych uhlov pohľadu - náboženského, zdravotného, opisujú (ne)možnosť vzdelania či výberu partnera, ako aj nevyhnutnú migráciu za prácou. Ani jedna z tém veru nie je ľahké čítanie...
"Neplač dieťa moje. Každá žena je otrokyňa, tak ani ty nebudeš vyvolená."
Moje prvotné predstavy o sedliackom živote neboli romantické ani ružové. Realita ma napriek tomu riadne ovalila po hlave a miestami som mala pocit, že scény by lepšie zapadli do kulís so stredovekým hradom v pozadí, ako do medzivojnových rokov .
Len zopár štastným výnimkám sa podarilo zmeniť svoj osud k lepšiemu. Aj tu ale autorka nezabúda spomenúť traumy, ktoré si nesú so sebou a často nimi nechtiac ovplyvnia aj ďalšie generácie. Silné výpovede žien, ktoré mlčky niesli na pleciach ťarchu celého (ich) sveta a plným právo si zaslúžia aby sa na ne nezabudlo!
David Grann jednoducho vie písať! Hoci sa jedná o literatúru faktu; autor ju vždy podáva formou príbehu, ktorý vás (nemám iné slovo) "zhltne".
Úplne rozumiem hlavným hrdinom, ktorých "tiché hlasy" vábia prekonávať limity do extrémne náročných a málo prebádaných podmienok.
V prvej časti knihy sa dozvedáme čo-to zo života Henryho Worsleyho a absolvujeme prvú výpravu - prechod Antarktídou na výročie neúspešnej Shackletnovej expedície, pričom účastníkmi sú potomkovia mužov z pôvodnej expedície. Stále síce ide o nebezpečnú a extrémne náročnú výzvu, ale nepodceňovali fyzickú ani vedomostnú prípravu, vzájomne sa istili v najnebezpečnejších úsekoch a v prípade najhoršieho bol v zálohe satelitný telefón na privolanie pomoci - a expedícia bola korunovaná úspechom!
V druhej časti sa Henry rozhodne výpravu zopakovať - no tentoraz úplne sám! A rovno prejsť naprieč celým kontinentom....Šialené? Áno! Extrémne som mu držala palce ...
Autor sa opiera nie len o denníkove zápisky, ale aj o správy, ktoré Henry každý deň vysielal. Jeho boj s ľadom, vetrom, chladom, ale najmä s osamelosťou a vlastnou psychikou, tak sledujeme z prvej ruky. A ten záver ma úplne dostal .
Uvarte si horúci čaj, poriadne sa zamotajte do teplej deky a dajte si jedno úžasné, mrazivé antarktické dobrodružstvo!!!
Hneď na začiatku je namieste povedať, že antoácia z obálky sľubujúca "román o strhujúcom pátraní" je k pravde asi tak blízko, ako aktuálne zimy v Bratislave k vysokým snehovým závejom...
Naopak, príbeh patrí medzi jeden z najpomalších, aké som čítala... očakávať od alpskej dediny roku pána 1951, ktorú pomaly, tichučko, zasýpa sneh akčné prostredie, by bolo ozaj naivné...
Viedenský historik Max Schreiber prichádza do odľahej dedinky napísať knihu o vražde miestnej "čarodejnice". Prostredníctvom jeho vlastných zápiskov sa však čitateľ presvedčí, že preniknúť do uzavretej komunity vyžaduje veľa snahy, trpezlivosti, prináša veľa osamelosti a celé úsilie sa môže veľmi rýchlo zvrtnúť, ak sa do cesty pripletie náklonnosť k "nesprávnej" osobe... Ponurú atmosféru nedôvery a vykorenenia umocňuje oklitá hradba hôr a postupujúca zima, ktorá odrezáva obyvateľov od sveta. Príroda ukazuje svoju silu i neľútostnosť a dedinku postupne takmer pochová pod nánosmi lavín. Nasleduje antáciou sľubovaná vražda, po ktorej zmizne v snehu aj samotný Max....
Po mnohých rokoch sa v denníkových stopách vydáva po jeho osude pátrať istý Američan... podarí sa mu odhaliť vraha?
Knižný kúsok do mrazivých dní, keď za oknom zavíja severák a vy sa môžete ponoriť do príbehu, ktorý sa nikam neponáhľa a o to dôkladnejšie vás vtiahne do života svojráznych horalov.
Príbehom, ktorý bravúrne spája slovenské povesti, westernového hrdinu a pátranie v štýle Indiana Jonesa.
Na Gemer prichádzajú podivuhodní cudzinci a hoci by Dobšinský a Adam Šarkan najradšej zabudli na desivé udalosti v Zakliatom kláštore, autor im nedá dlho vydýchnuť a rovno ich zapletie do hľadania tajomnej "zlatej truhly". Páčilo sa mi umiestnenie deja na plešiveckú planinu, ktorá je u nás pomerne málo známa a do príbehu skvele zapasovala.
Adam Šarkan prekvapujúco nie je po celý čas v centre diania a priestor dostáva jeho milá Zuzana. Chválim, že ženská postava okrem múdrej hlavy disponuje miestami aj dobre podrezaným jazykom; ba dokonca sa i "bambitkou" pooháňala!
Čerešničkou na torte sú vynikajúce ilustrácie od Michala Ivana
Ak spáchate niečo neodpustiteľné, máte právo začať znovu?
Nádherné a tiché prostredie vymierajúcej alpskej dedinky, spojí dvoch úplne odlišných ľudí, ktorí sa sem prišli ukryť pred svetom a vlastnou minulosťou ... a pomaly, pomaličky začnú budovať niečo krehké a pekné, niečo pre seba (a ja som dúfala s nimi ). Bohužiaľ len do momentu, než zasiahne ľudská závisť a znovu všetko rozbije na kúsočky...
Silvia Avallone bravúrne zobrazuje vnútorný svet postáv, všetky ich dobré aj zlé stránky, snahu posunúť sa vpred, ale i temnotu viny a démonov, ktorých si nesú stále so sebou. Emócie vás riadne zomelú (áno aj si dobre porevete ) len aby sa následne objavila iskierka nádeje. Striedanie minulosti s prítomnosťou vyžaduje pozornosť a autorka nás drží v napätí takmer do úplného konca - je možné, aby bol napriek všetkému šťastný? Silné, výborné, odporúčam.
Rozprávka plná fantázie, prekonávania prekážok, smiechu ale aj clivoty, plná roztomilých postavičiek, ktoré si zamilujete. Putovanie za živou vodou mi miestami trochu pripomínalo Gulliverove cesty či Odysseov dobrodružný návrat domov.
Príbeh o odvahe, dospievaní, o hľadaní (seba samého) a o vytrvalosti, ktorá vás povedie, keď všetko ostatné zlyhá; "lebo život má viac predstavivosti a fantázie ako my. Keď stratíme všetku nádej, život niečo vymyslí."
Viem si to predstaviť ideálne, ako večerné čítanie na pokračovanie pre deti, ktoré miestami vykúzli úsmev a nebude nudiť ani dospelých.
Rozcestí krkavců je taký návrat "domov" pre fanúšikov celej ságy, ale aj skvelý začiatok pre tých, ktorí sa do Zaklínačského sveta iba chystajú vstúpiť.
Sapkowski nám v knihe umožnil spoznať mladého Geralta, ktorý sa po ukončení štúdia po prvý raz vydáva do sveta a jeho neskúsenosť a naivita ho nevedú práve najľahšou cestou. Rozprávanie spletené zo samostatných príhod krásne dopĺňajú ilustrácie v štýle perokresby. (Trošičku by som ale vyškrtala to množstvo latinských výrazov, ktoré miatli tak mňa ako aj samotného Geralta )
O akciu a roztodivné príšery nie je núdza, pomedzi boje sa mladý zaklínač snaží zorientovať vo svete, ktorý rozhodne nie je čiernobiely, často sa dostáva na skutočné i metaforické "rozcestí". Nájde si prvých "priateľov" ale zároveň si vytvára aj mocných nepriateľov. Autor v scénach nešetrí jemu typickým suchým humorom a ako bonus sa dozvedáme, ako vznikli zaklínači. Čo vám poviem... pokojne by som si dala ešte ďalších 200 strán lebo tento návrat sa vydaril.
Bez hanby priznávam, že do tejto knihy som sa pustila len vďaka obálke (good job ). Internátna škola, dvaja outsideri a trendy LGBTI vzťahová téma okorenená fantasy prvkami...od YA som nečakala veľa .
O to väčšie bolo moje prekvapenie - je to temné, bolestivé, čudné, miestami až surové a predsa sa to číta samé! Príbeh o (toxickej) láske, šikane, traume, vine, boji s vlastnými slabosťami a pocitmi, ktorým občas ani sami nerozumieme.
Les spolu s jeho príšerami je všadeprítomný; takmer samostatná postava, postupne zapúšťa korene do čoraz väčšej časti príbehu, potácame sa medzi snom a bdením (a tie ilustrácie ). Ustavične som sa pýtala: "Je to metafora? Realita? Sen? Ako tento bizár dozliepame do zmysluplného konca?"
A koniec teda je - čerešnička na torte! Prekvapujúci, premyslený, napísaný v duchu celého príbehu tak bravúrne, že si ho viete vysvetliť "podľa seba". Bolo to skrátka INÉ, kniha určite nesadne každému, ale za mňa radím ku knižným prekvapeniam roka .
