Zima 1561. Mladičkou Lukrécii, vévodkyni z Ferrary, manžel Alfonso znenadání odveze na opuštěné venkovské sídlo. Když poprvé usedají k večeři, přepadne unavenou novomanželku... Číst víc
Vycházíme z průměrného údaje o rychlosti čtení 230 slov za minutu, od knihy ke knize a od čtenáře ke čtenáři se to však může lišit.
Zima 1561. Mladičkou Lukrécii, vévodkyni z Ferrary, manžel Alfonso znenadání odveze na opuštěné venkovské sídlo. Když poprvé usedají k večeři, přepadne unavenou novomanželku temné podezření... Číst víc
Zima 1561. Mladičkou Lukrécii, vévodkyni z Ferrary, manžel Alfonso znenadání odveze na opuštěné venkovské sídlo. Když poprvé usedají k večeři, přepadne unavenou novomanželku temné podezření. Proč ji odvezl do téhle pustiny? Chce ji zabít. Až dosud žila šestnáctiletá Lukrécie s rodinou za zdmi přepychového paláce ve Florencii. Zde je úplně sama, vydána na milost a nemilost manželovým rozmarům. Co si počne? Má proti vévodovi Alfonsovi, o dvanáct let staršímu válečníkovi, šanci? Dokáže přežít? Portrét novomanželky nám strhujícím způsobem líčí, jak to tehdy mohlo být. A mladá žena, jež zápasila o život před dávnými stoletími, na stránkách románu ožívá a vzbuzuje v nás zaujetí, obavy, soucit i napětí.
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
Historické romány obvykle vždy zaujmu moju pozornosť od A po Z. Dôkazom je aj tento fiktívny "Manželský portrét". Autorka Maggie O'Farrellová ma vrátila do renesančného Talianska, kde sa krása spájala s nebezpečenstvom.
Pätnásťročná Lukrécia de Medici sa musela nečakane vydať za Alfonsa d’Este, vojvodu z Ferrari. Následne sa ocitla na cudzom dvore v zlatej klietke. Skoro zistila, že jej úlohou je hlavne porodiť dediča. Pokiaľ zlyhá jej život bude ohrozený. Autorka verne opisala premenu dievčaťa na dospelú ženu uväznenú v patriarchálnom svete plnom dvorských intríg.
Lukrécia bola v rodine považovaná za sivú myšku, ktorú každý podceňoval. Pritom sa podstatne líšila od svojich starších súrodencov. V kútiku duše to bola nespútaná divoška, ktorá túžila po slobode, prírode a maľovaní. Nebola stvorená pre svet moci, peňazí a rodových intríg. Vlastnú cestu si však nemohla vybrať. Autorka sa voľne inšpirovala slávnou básňou Roberta Browninga "Moja posledná vojvodkyňa". Vykreslila postavy, ktoré reálne kráčali po zemi. Detaily ich príbehov ale geniálne dotvorila svojou fantáziou. Výsledkom jej tvorivej činnosti je skvelé vykreslenie mladej ženy, ktorá bojovala na cudzom dvore o prežitie.
Velice čtivý román, který odhaluje, jak asi mohlo probíhat jedno šlechtické manželství v 16. století. Konec mě překvapil, ale jsem ráda, že se autorka rozhodla takto.
Knihu doporučuji.
Hneď na začiatku poviem, že The Marriage Portrait je jedna z najlepších kníh, čo som tento rok prečítala. Páčilo sa mi na nej asi úplne všetko. Spôsob, akým autorka podáva čitateľom príbeh, je pre mňa takmer pohľadenie po duši. Dej je rozhodne pomalší, ale za to hĺbavý, zameraný na prostredie a najmä rozmýšľanie hlavnej postavy.
Lucreziu som si obľúbila hneď od začiatku. Už to, aká bola iná než jej súrodenci, vnímala okolie úplne iným spôsobom, až som mala pocit, že myslením ani nepatrí do vtedajšieho obdobia. Práve to sa mi na celej knihe páčilo najviac, jej chápanie sveta a odmietanie zabehnutých konvencií. Bol to úžasný príbeh dievčatka a neskôr mladej ženy, ktorá sa kvôli spoločenskému postaveniu musela podriadiť a potlačiť svojho slobodného ducha.
Čo ma dvíhalo zo stoličky, ale zároveň úžasne doplnilo dej, bolo klasicky vtedajšie postavenie žien. Vo vyšších spoločenských kruhoch je ženský potomok dobrý len na výhodný vydaj a plodenie detí. Manžela je nutné počúvať na slovo a keď pár nie je schopný splodiť potomka, vždy je to vina ženy. Lebo je slaboduchá, má horúcu krv a málo myslí na zdravé bábätká.
Pomalé rozprávanie, dôkladne opisy a postavy z knihy pre mňa spravili takmer dokonalý čitateľský zážitok. Nutne potrebujem aj ďalšie autorkyne knihy.
Myslím, že ťažko sa hľadajú slová, akými opísať túto knihu. Určite odporúčam každému, koho zaujíma postavenie žien v minulosti. Nemyslím si, že by kniha mala čitateľa prekvapiť novými faktami, ale ponúka paralelu s dnešnou dobou, pretože násilie na ženách pretrváva. Nemyslím si tiež, že je to len historická kniha, ale taktiež ponúka dokonalý ponor do duše človeka, ktorý žije s násilníkom.
Manželský portrét od Maggie O'Farrell je historický fiktívny román, ktorý pretvára život Lucrezie de' Medici, mladej vojvodkyne, ktorá sa v 16. storočí vydala za Alfonsa II d'Este, vládcu Ferrary. Román je inšpirovaný básňou Roberta Browninga Moja posledná vojvodkyňa, ktorá zobrazuje Alfonsa ako žiarlivého a tyranského manžela, ktorý možno zabil Lucreziu, pretože mu nepriniesla dediča.
O'Farrellov román je bohatý a živý, oživuje historické prostredie renesančného Talianska s jeho umením, kultúrou, politikou a intrigami. Tiež skúma témy identity, agentúry, lásky a smrti cez objektív Lucreziinho portrétu, ktorý sa stáva symbolom jej osudu a odkazu. Román je dobre preskúmaný a založený na historických faktoch, no pridáva aj niekoľko fiktívnych zvratov, ktoré udržia čitateľa v napätí a prekvapení.
Manželský portrét od Maggie O'Farrell je strhujúci a pútavý román, ktorý ponúka nový pohľad na zabudnutú ženu z histórie. Je to príbeh o vášni, zrade a prežití, ktorý osloví fanúšikov historickej a literárnej fantastiky.
Katarína Taragelová
Ověřený nákup
9.8.2023
Velmi, velmi dobrá
Autorka píse vyborne, cítite emócie. Dej nie je velmi bohatý, ale vobec som sa nenudila. Človek sa vie vžiť do koži hlavnej hrdinky Lucrecie.
Zatial som od O'Farrel citala len túto knihu a Hamneta. Musím si precitat aj ostatné, je to výborná autorka
Manželský portrét je príbeh dospievajúcej Lukrécie, tretej dcéry Cosima de’ Medici, ktorá sa proti svojej vôli ocitá v politicky výhodnom manželstve s Alfonsom, vojvodom z Ferrary. Aby naplnila svoju manželskú povinnosť, očakáva sa od nej, že vojvodovi privedie na svet silného a zdravého dediča. O rok neskôr sa Ferrarou začnú šíriť klebety o tom, že Lukrécia umrela rukou vlastného manžela.
Lukrécia je už od začiatku veľmi zvláštna, neopakovateľná postava s bohatým vnútorným svetom. Je utiahnutá, nevýrečná, no zato má výnimočný dar rozumieť zvieratám a zhmotňovať svet okolo seba prostredníctvom farieb. Jej myseľ a umelecký cit sú fascinujúcou studnicou pokladov, avšak len za predpokladu, že je čitateľ otvorený jej inakosti. Nie je to postava, ktorú si zamiluje každý, no mne sa prostredníctvom Lukrécie autorka prihovárala priamo do duše.
Príbeh je vláčny a pomalý, nejaký čas trvá, kým naberie na obrátkach. Autorka má neuveriteľnú schopnosť opísať jednotlivé scény do najmenších detailov, čo vytvára dojem, akoby sa čitateľ nachádzal priamo uprostred napínavého boja o Lukréciin holý život. Je tam po celý čas s ňou. Intenzívne prežíva jej pocity, nanáša pestré farby na plátno a vzápätí ich prekrýva pod nánosmi novej maľby, počuje vlastný dych a tlkot srdca, hladí dlaňou teplý kožuch tigrice. Vníma, ako smrť dýcha Lukrécii na krk. Napätie sa každou stránkou, každým zdĺhavým opisom stupňuje, až je doslova na nevydržanie.
Pri čítaní som neraz videla paralelu medzi Lukréciou a Agnes, hlavnou postavou z Hamneta. Obe knihy sú však výnimočné, obe ma preniesli do úplne inej doby a nedá sa objektívne porovnávať jednu s druhou. Čo ma však pri Hamnetovi nenechalo chladnou, bol koniec príbehu, zatiaľ čo ten Lukréciin sa skončil na môj vkus akosi prirýchlo. Inak ale knihu hodnotím ako literárny zážitok a rozhodne ju odporúčam, najmä ak vás bavia príbehy s bohato vystavaným vnútorným svetom postáv, ale taktiež ak vás zaujíma hodnoverný obraz renesančnej doby.
„Lukrécia má pocit, ako keby tu zrazu vôbec nebola alebo odtiaľto zmizla, vyparila sa do vzduchu. Je tu vojvodkyňa prítomná na obraze. Tam stojí. Ona, Lukrécia, už nie je potrebná. Môže ísť. Jej miesto je zaplnené. Jej úlohu v živote preberie portrét.“
Maggie O'Farrell píše ako z iného storočia. Necítim v jej štýle písania to, čo u iných historicky píšucich autorov. Ako keby nepoznala modernú dobu, moderný jazyk, nevie nič o výdobytkoch modernej doby. Píše, akoby žila v danom storočí, akoby tam kráčala, dýchala ešte neznečistený vzduch, rozprávala sa s ľudmi, ktorí sa už dávno vydali na večný odpočinok. A v Manželskom portréte to nebolo inak.
Veľmi sa mi páči, že autorka nepíše o ženách, ktoré sú svetu až tak známe, nie sú obľúbené, či najkrajšie. V tomto románe si autorka vybrala mladú Lukréciu z rodu Mediciovcov, ktorá do roka od svadby zomrie. Postupne sledujeme v kratších kapitolách ten moment, kedy k tomu má prísť a v dlhších zase máme možnosť spoznať Lukréciu, ako takú. Autorka si vždy vyberie postavu, ktorá reálne kráčala po tomto svete, ale detaily jej príbehu dopíše autorkina fantázia. Lukrécia je taká sivá myška, ktorú každý v živote podceňoval. Nebola ako jej starší súrodenci, bola nespútaná, v kútiku duše to bola divoška, ktorá túžila len po slobode, maľovaní, po prírode, ktorá jej ponúkala veľkú inšpiráciu. Nebola stvorená pre svet moci, peňazí, intríg a rôznych rodových stratégií. Ale ako to už býva, ani ona si nemohla vybrať vlastnú cestu.
Mám pocit, že Lukrécia dôverne poznám. Viem si ju živo predstaviť, to ako vyzerá, ako sa pohybuje, ako myslí a ako sa díva na tigricu, ktorá jej pohľad opätuje. Za to vďačím autorkinmu talentu, ktorý postave z portrétu a zo zopár historických záznamov stvoril človeka, ktorého som si obľúbila. Stvorila človeka, ktorý má dušu a myseľ, sny a túžby.
Pripravte sa na to, že kniha nie je veľmi dynamická, Maggie sa skôr pohybuje v hlavách postáv a vytvára im osobnosť . Tento druh príbehov veľmi obľubujem, preto mi Manželský portrét hneď sadol. Užívala som si každú stránku, aj napriek tomu, že som na túto knihu potrebovala čas. Ak máte radi pomalší, ale o to viac prepracovanejší príbeh, Manželský portrét bude pre vás.
Po Hamnetovi, ktorý mi vôbec nesadol som sa rozhodol dať autorke ešte jednu šancu. Manželský portrét sa mi páčil oveľa viac. Umožňuje nám nazrieť do mysle mladej talianskej šľachtičnej, ktorá sa vďaka dohodnutému manželstvu ocitla v zlatej klietke. Lukrécia je zaujímavá postava. Je bystrá, má rada prírodu, umenie a snaží sa byť čo najlepšou manželkou. Žiaľ, povahovo nie je stavaná na prostredie palácových intríg a to a jej stáva osudným. Myslím, že autorke sa skvele podarilo zachytiť Lukréciine myšlienky a vnímanie sveta. Čitateľ má pocit, že sa naozaj preniesol do 16. storočia a vidí očami hlavnej postavy. Kvôli autorkinmu štýlu písania, ktorý mi ani v tejto knihe nesadol však Manželský portrét nezaradím medzi moje najobľúbenejšie. Autorka používa na môj vkus veľmi rada a často dlhé opisy a k tomu čo chce povedať ide vždy strašnou okľukou. Miestami som mal pocit akoby chcela nahrabať čo najviac slov. Inak však knihe nemám čo vytknúť. Odporúčam všetkým fanúšikom historických románov a životopisných príbehov.
Maggie O’Farrell je výborná spisovateľka. Jej historické fikcie sú vždy živé, reálne. Človek má pocit, že sa to tak naozaj stalo, aj keď v doslove, samozrejme, vždy prizná, že mnoho historických faktov bolo prispôsobených románu.
V šestnástom storočí bola jedna Lukrécia, ktorá sa vydala do Ferrary za vojvodu Alfonsa. Po spoločnom roku však záhadne umiera. Povráva sa, že ju zabil manžel. Manželský portrét je jej príbeh.
Musím povedať, že zo začiatku mi postava Lukrécie, tak ako ju vykreslila autorka, moc nesadla. Postupom času, čím viac som sa dostávala do príbehu, som jej však porozumela. Prispel k tomu najmä fakt, že som si uvedomila jej vek. Mala len šestnásť. V tomto ohľade autorka jej vnútorný svet vlastne zvládla veľmi dobre.
Taktiež mi trvalo trochu dlhšie kým som sa začítala. Prvá polovica ma, úprimne, trochu nudila, až neskôr som sa naplno ponorila a už len dychtivo otáčala stránky jednu za druhou.
Ak teda máte radi historické romány, určite choďte do toho! Bola to veľmi príjemná kniha, aj keď pre mňa je autorkin Hamnet stále číslo jedna <3
Nakladatelství Argo vzniklo v roce 1992 a vydalo více než dva tisíce titulů. Naší hlavní zásadou je týmová práce, díky níž dokážeme seznamovat čtenářskou obec se zajímavými knihami známých autorů, ale i objevovat pozoruhodné autory nové. Samozřejmou podmínkou naší práce je úzká a pečlivá spolupráce autorů a překladatelů s redaktory při přípravě textů, kooperace technických redaktorů s grafiky a tiskárnami i zodpovědné fungování propagačního i odbytového oddělení.
Snažíme se také získávat a podporovat talentované autory a kvalitní překladatele. Také díky tomu Argo za dobu své existence získalo pověst vydavatele kvalitní beletristické, historické i jiné odborné literatury, a to českého i zahraničního původu. Přeložené beletristické tituly soustřeďujeme do reprezentativních edic AAA (edice anglo-amerických autorů) a SSP (edice současné světové prózy), případně je vydáváme mimo řady, ovšem se stejným ohledem na kvalitní grafickou úpravu. Úroveň námi vydávané současné české beletrie snad ilustruje i přehled našich oceněných titulů v rámci ceny Magnesia Litera, péče o kvalitní grafické a knihařské zpracování našich knih nám přinesla i řadu ocenění v soutěži Nejkrásnější kniha roku (kompletní seznam našich úspěchů zde).
Žánrové spektrum jsme v poslední době obohatili o sci-fi a fantasy tituly. Stále se rozšiřuje nabídka odborných titulů, především z oblasti společenských věd. Velkou oblibu si získaly historické edice Historické myšlení, Každodenní život , Ecce Homo a Dějiny Evropy. Pro svou vysokou odbornou úroveň je ceněna edice kulturní antropologie Capricorn.
Do svého profilu Argo čím dál tím více zahrnuje i velké obrazové publikace.
Chtěli byste si prohlédnout všechny své recenze na jednom místě a podělit se o ně s ostatními čtenáři? Aktivujte si čtenářský profil, kde můžete zvyšovat svou knihomolskou úroveň.
PDF
EPUB (Adobe DRM)
