Píseň L. - Veronika Opatřilová, Prostor, 2024

Branislav Meliška

27

Moje srdcovky

Moje odznaky

Moje aktivity

27
27

Branislav Meliška napsal recenzi

16.05.2024 08:07

Krásny príbeh o priateľstve, láske a strate odohrávajúci sa na pozadí druhej svetovej vojny. Dva brehy oceánu sú napísané veľmi citlivo s dôrazom na psychiku postáv. Nie je to kniha s veľkým dejom, naopak, oveľa viac je o vnútornom prežívaní a komplexných rodinných vzťahoch. Napriek tomu, že postáv je v knihe celkom dosť, prakticky všetky som si nejakým spôsobom obľúbil. Každá mala v príbehu nezastupiteľné miesto. Kapitoly sú veľmi krátke a písané z viacero pohľadov. Popravde som si na to musel chvíľu zvykať, pretože jednotlivé pohľady sa striedali naozaj rýchlo. S čím som ale v knihe bojoval bol štýl priamej reči. Autorka nepoužíva úvodzovky ani pomlčky, ale kurzívu. Tento spôsob robí text pomerne hutným, uberá na dynamike a je trochu ťažšie sa v ňom orientovať. Určite mnohých poteší, že dej priamo nezachytáva násilie a hrôzy druhej svetovej vojny. Dva brehy oceánu majú naozaj jedinečnú atmosféru, ktorá s vami ostane aj dlho po dočítaní. Túto knihu odporúčam fanúšikom knihy Svetlo, ktoré nevidíme. Precítený, miestami nostalgický až trochu melancholický príbeh. Krásne.

Číst víc

27
27

Branislav Meliška napsal recenzi

16.05.2024 07:57

Napriek tomu, že má tento diel všeobecne veľmi dobré hodnotenia, tak si moje sympatie nezískal. Zo všetkých kníh, ktoré som od autorky prečítal sa mi zatiaľ páčil najmenej. Hlavný vyšetrovaný prípad bol tuctový, nezaujímavý a celkovo mi prišlo, že ho tam autorka nasilu natlačila, len aby sa nepovedalo. Väčšiu pozornosť venuje Alexandre Thormovej, psychopatickej doktorke, ktorá sa rozhodla pomstiť. Na to, že sa jedná o krimi triler, tak to bolo dosť vláčne a nudné. Nepomohol tomu ani fakt, že kapitoly sú krátke, postavu Kim mám rád a knihu som počúval ako audio. Opakovane som sa pristihol pri tom, že premýšľam nad niečím úplne iným a audioknihu vôbec nevnímam. Dej obsahuje viacero náhod, ktoré nedávajú zmysel a miestami mi správanie postáv prišlo pritiahnuté za vlasy. Ako celok to proste nefunguje. Veľkú rolu na mojom sklamaní hrá určite aj fakt, že predchádzajúci diel sa mi veľmi páčil. Asi si dám od série na chvíľu pauzu. Myslím si, že tento diel môžete pokojne preskočiť. Neodporúčam.

Číst víc

27
27

Branislav Meliška napsal recenzi

08.05.2024 12:01

Román Chlapci z Nickelu je fikcia inšpirovaná príbehom skutočnej Dozierovej polepšovne, ktorá fungovala viac ako sto rokov a zničila život tisíckam detí. Chlapci tam boli pravidelne vystavený fyzickému a psychickému týraniu a mnohí z nich „výchovné tresty“ neprežili. Kniha začína dosť zoširoka. Autor čitateľovi objasňuje nálady v americkej spoločnosti v 60. rokoch a hlavného hrdinu vykresľuje ako inteligentného chlapca plného ideálov. Elwood si za svojimi ideálmi stojí aj v momente, keď ho neprávom odsúdia za krádež, ktorú nespáchal. Nasledujú relatívne krátke kapitoly zachytávajúce život a násilie v Nickeli. Nemusíte sa báť, scény nie sú popísané výrazne explicitne. Viac sa v knihe rozoberá emočná stránka týrania, než týranie samotné. Autor toho celkovo z prostredia polepšovne veľa neukáže, oveľa viac času strávite v Elwoodeovej hlave. Je dôležité, aby ste sa na túto knihu nedívali ako na knihu o nápravnom zariadení, ale ako na knihu o priateľstve, nespravodlivosti a túžbe po živote a slobode. Rozprávanie nie je lineárne, obsahuje pár odbočiek a udržuje tak napätie do samotného konca. Záver ma veľmi prekvapil. Krátka, no aj tak silná kniha, ktorú určite odporúčam.

Číst víc

27
27

Branislav Meliška napsal recenzi

01.05.2024 14:19

Táto kniha by sa dala nazvať retellingom na Šípkovú Ruženku, príbeh má taký veľmi jemný nádych tejto rozprávky. Zdôrazňujem veľmi jemný. Ono to autorka asi chcela urobiť temnejšie, ale na mňa to pôsobilo skôr ako paródia. Zaujímalo by ma, prečo je táto kniha označená ako New Adult ? V knihe sa nenachádza erotika, ani nejaké extra násilie. Témy, ktoré sa v knihe riešia sú typicky Young Adult. Ja by som sa túto knihu nebál dať čítať ani 11-12 ročným deťom.
K budovaniu sveta poviem len toľko, že sa v knihe žiadne nenachádza. Dej ma od začiatku extrémne nudil. Povedzme si pravdu, ono ho tam zas až tak veľa nie je. Myslím si, že keby bol kniha napísaná vo forme 50 stranovej poviedky, bohato by to stačilo. Autorka sa snažila vykresliť hlavnú postavu, Violet, ako morálne šedú. Zo začiatku to ešte ako tak šlo, ale ja ani po prečítaní celej knihy vám nie som schopný povedať aký bol vlastne jej motív. Čo vlastne táto postava chcela? To isté sa týka postavy Danta, blízkeho priateľa Violet a princa. Hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá, tie postavy sú úplne ploché.
Autorka načrtla zaujímavý motív, zámeny strachu, vplyvu a manipulácie s rešpektom a úctou. Ale nejak extra to ďalej nerozvíja. Mal som pocit, že s každou stranou sa ten príbeh rozpadá, kvalita písania klesá a celé to uzatvára záver, ktorý ani nie je záverom.
„Niektoré rozprávky snáď ani nemôžu mať šťastný koniec.“ Súhlasím a rozhodne nepotrebujem za každú cenu happy end. Problém je, že táto kniha končí otvorene. Takže vy čítate 340 strán, aby ste sa nič nedozvedeli, aby to proste nedopadlo nijak. Určite jedna z najslabších kníh aké som kedy čítal. Nerozumiem prečo to vôbec vyšlo, nie to ešte prečo sa to prekladá. Vôbec sa nedivím, že druhý diel bol zrušený.

Číst víc

27
27

Branislav Meliška napsal recenzi

29.04.2024 12:44

Nebezpečné známosti sú menej známou klasikou, ktorá však inšpirovala mnohých súčasných autorov. Je to román písaný formou listov, čo je forma, ktorá nemusí každému vyhovovať. Ja som to zistil až po kúpe fyzického výtlačku a tak som si zaobstaral aj audioknihu, ktorá je teda nahovorená majstrovsky. Celá kniha je postavená na intrigách, ktoré prichádzajú z každej strany. Dominuje manipulácia, pretvárka a ohováranie. Z toho vyplýva, že deja je v knihe minimum a tempo je veľmi pomalé. Najzaujímavejšou postavou je podľa mňa markíza de Merteuil. Zákerná, vypočítavá, ale mimoriadne inteligentná žena so zmyslom pre humor. Údajne sa ňou inšpiroval aj George R.R. Martin keď vymýšľal Cersei. Milostné scény sú v knihe popísané veľmi jemne, elegantne, bez vulgárnosti a napriek tomu fungujú. Autorky dnešných erotických románov sa majú čo učiť. Samozrejme, z knihy je cítiť, že bola napísaná pred takmer 300 rokmi. Niektoré veci, ktoré boli v tej dobe považované za neprípustné a škandálne, dnes považujeme za úsmevné. Nemyslím si, že je to kniha pre každého. Ja osobne by som ju v papierovej podobe asi tiež nezvládol, ale audiokniha je fenomenálna. Odporúčam!

Číst víc

27
27

Branislav Meliška napsal recenzi

29.04.2024 12:43

Ako prach vo vetre je kronikou spoločensko-politickej situácie na Kube od druhej polovice minulého storočia po súčasnosť. Jedná sa o pomerne rozsiahle dielo, ktoré sa venuje sile priateľstva, medziľudským vzťahom, politickým nezhodám a z časti tam vidím aj tému generačnej traumy. Pri čítaní sa strieda viacero pohľadov, takže čitateľ má možnosť nahliadnuť do vonkajšieho aj vnútorného sveta viacerých postáv. Postavy sú pomerne pestré a majú rozličné sociálne zázemie a pohľad na život, hoci ich všetky spája priateľstvo z čias mladosti. Kniha je napísaná veľmi dobre čitateľným štýlom, takže hoci je rozsahom dlhšia, rýchlo sa číta. Napriek tomu si však myslím, že určité pasáže by sa hodilo preškrtať. Predsa len sa mi občas zdalo, že niektoré jednoduché myšlienky boli napísané príliš košato a obšírne. Ako prach vo vetre je výnimočné, komplexné dielo, ktoré má na to stať sa novodobou klasikou latinskoamerickej literatúry. Asi nesadne úplne každému, ale ja ju určite odporúčam.

Číst víc

27
27

Branislav Meliška napsal recenzi

22.04.2024 11:44

Christy Lefteri patrí medzi moje obľúbené autorky, Knihu ohňa však považujem za menej podarenú. V tejto knihe panuje dusná, ťaživá atmosféra a dalo by sa povedať, že horúčava požiaru a extrémneho sucha na čitateľa doľahne hneď od prvých stránok. Samotný námet je zaujímavý a citlivo spracovaný. Predstavuje spojenie ekologického, spoločenského románu s malou kvapkou detektívky. Jazyk je veľmi bohatý, kvetnatý, tak ako sme zvyknutí z predchádzajúcich kníh. V knihe sa otvára viacero tém ľudská chamtivosť, zhoršujúca sa klíma a naštrbené vzťahy medzi Gréckom a Tureckom. V druhej polovici knihy som mal pocit, že autorka stratila dych a tak nejak zabudla, čo chce vlastne povedať. Začala sa točiť v kruhu. Aj samotné rozuzlenie mi prišlo také nijaké. Hlavná postava mi tiež nesadla. S jej rozmýšľaním som sa nevedel stotožniť. Podľa mňa človek nemôže ľutovať niečiu smrť a zároveň byť rád, že ten človek zomrel, to proste nedáva zmysel. Kniha ohňa na mňa celkovo, oproti predošlým knihám autorky, pôsobí prvoplánovo. Odporúčam fanúšikom knihy Ostrov stratených stromov.

Číst víc

27
27

Branislav Meliška napsal recenzi

17.04.2024 10:32

V tejto knihe sa spája viacero veľmi obľúbených motívov z iných fantasy, ktoré predstavujú polovicu úspechu. Sú to akademické prostredie, vražedná súťaž, draci, krásni svalnatí chlapi, rodičia, ktorí nechápu svoje deti a túžba po pomste. Ďalšou výhodou je, že sa to veľmi dobre číta. Štvrté krídlo je z tých kníh, ktoré vás prakticky ihneď vtiahnu do deja. Je napísané jednoducho a efektívne a to si myslím, že bol kľúčový faktor, kvôli ktorému som sa zaradil medzi tých, ktorým sa kniha páčila. V romantasy mávam problém, že ma hlavné hrdinky zvyknú vytáčať, väčšinou je to pre ich hlúposť, naivitu, vysoké sebavedomie... Violet je výnimka a síce nemôžem povedať, že by som ju zaradil medzi moje najobľúbenejšie postavy, nevadila mi. Neskutočne ma bavili draci a koncept puta a mágie s nimi spojenými. Budovanie sveta a jeho história sú načrtnuté, ale dozvieme sa toho veľmi málo. Dúfam, že sa to zmení v druhom diely. Čo sa týka deja, tak ten je predvídateľný, ale bavil ma. Táto kniha vo mne vyvolala nostalgické pocity z mojich teenegerských čias. Celkovo by som povedal, že Štvrté krídlo je pre mňa na rovnakej úrovni ako prvý diel Dvorov. Má svoje muchy, ale čítanie som si užil. Na druhú stranu, neprináša do žánru nič nové, takže ten veľký hype okolo knihy som celkom nepochopil. Každopádne odporúčam a som veľmi zvedavý aké bude pokračovanie.

Číst víc

27
27

Branislav Meliška napsal recenzi

10.04.2024 12:47

Toto bola jedna z mojich najočakávanejších kníh tohto roka, všetci okolo mňa ju milujú a ja som sa na ňu nesmierne tešil. Čakal som epický historický fantasy román s enemies to lovers, inšpirovaný svetovými vojnami v minulom storočí. Moje sklamanie nemohlo byť väčšie. Do príbehu som sa vôbec nevedel začítať. Dlho som nevedel prísť na to, čo presne mi vadí. Námet je originálny, prostredie určite zaujímavé a vo fantasy neokukané a kniha obsahuje aj veľmi veľa pekných myšlienok. Napriek tomu som sa strašne nudil. Až v poslednej tretine knihy som pochopil prečo. Keď z príbehu zoškrabete tenkú glazúru z fantasy, tak zistíte, že pod jej povrchom sa ukrýva romantika, ktorá je úplne mdlá. Medzi tými postavami nie je absolútne žiadna chémia. Ten vzťah nemá iskru a funguje iba preto, lebo autorka nás nasilu presviedča o tom, že má fungovať. Navyše, možno je to mnou, ale mám pocit, že v druhej polovici knihy sa charakter Iris vytratil. Zostala z nej plochá postava, ktorá proste miluje Romana. Viem, že do veľkej miery som si zážitok z knihy pokazil sám svojimi očakávaniami. Preto som sa rozhodol dať knihe aspoň tri hviezdy, hoci som si jej čítanie vôbec neužil a asi som ju mal v určitom momente radšej prestať čítať.
Ešte jedna poznámka na záver, nemyslím si, že by sa táto kniha mala radiť medzi fantasy alebo romantasy. Ja by som ju zaradil medzi obyčajnú YA romantiku

Číst víc

27
27

Branislav Meliška napsal recenzi

06.04.2024 12:15

Táto kniha ma zlákala svojou obálkou a námetom. Jedná sa o YA heavy contemporary s nádychom magického realizmu. Samotná zápletka je jednoduchá, priamočiara, napísaná jednoduchým a dobre čitateľným jazykom. Knihou sa nesie sentimentálna atmosféra, ktorá postupne prechádza do jemnej nostalgie. Jediná vec, ktorá mi na knihe prekáža, je hlavná hrdinka. Má totiž veľmi zvláštnu psychiku. Julie je impulzívna, ambivalentná a veľmi sebecká a egocentrická. Je to trochu škoda, pretože hoci prejde vývojom, tak to nie je až taká výrazná zmena, akú by som očakával a aká by sa do príbehu hodila. Moje nesympatie k nej sa najviac prejavili v závere knihy, ktorý je veľmi pekný a mal by pôsobiť dojímavo a ja som s ňou nedokázal súcitiť. Som zástanca názoru, že Sam bol pre ňu až príliš dobrý a myslím si, že je to predsa trochu iná take home message , než autor plánoval. To však nemení nič na tom, že Ahoj, tu je Sam je príjemné, oddychové čítanie na víkend. V rámci žánru a svojej kategórie, určite patrí k tomu lepšiemu na trhu.

Číst víc

„V tajemstvích je síla. A ta síla slábne, když se o ně někdo rozdělí, takže je nejlepší, když se tajemství udržují, a udržují se pořádně. Když se o tajemství podělíš, o opravdová tajemství, o ta důležitá, dokonce jen s jedním jediným člověkem, změní je to. Když si je napíšeš, je to ještě horší, protože se nedá odhadnout, kolik lidí je uvidí na papíře, ať jsi s tím sebeopatrnější. Takže když už máš tajemství, je opravdu nejlepší je udržovat, jak pro jejich vlastní dobro, tak pro tvoje.“

Noční cirkus - Erin Morgenstern, 2020
Noční cirkus
Erin Morgenstern