V pohorí Tribeč sa kedysi dávno ťažilo zlato... Na sklonku minulého tisícročia sa v súvislosti s jeho neprehľadnými lesmi začali skloňovať aj záhadné zmiznutia ľudí. A práve mysteriózny aspekt tejto nádhernej oblasti Slovenska pred niekoľkými rokmi spracoval do románovej podoby ružomberský spisovateľ Jozef Karika. Výsledok jeho práce je fenomenálny, preto sa nemožno čudovať tomu, že jeho dielo s názvom Trhlina to dotiahlo nielen na najpredávanejšiu a najdiskutovanejšiu knihu v našej domovine, ale stalo sa tiež bestsellerom v stredoeurópskom meradle, ovplyvnilo návštevnosť regiónu a takmer okamžite sa dočkalo filmovej adaptácie.
Karika v prológu Trhliny tvrdí, že beletristicky spracoval zvukové nahrávky vlastných rozhovorov s mladým mužom, ktorý so svojou partiou navštívil Tribeč v snahe pátrať po pravde o tamojších údajných záhadách. V knihe muž vystupuje pod pseudonymom Igor a je rozprávačom jej príbehu. Jeho zážitky sú divné, znepokojivé a indikujú, že v tribečských horách sa dá stretnúť s niečím, čo presahuje bežnú skúsenosť, poznatky empirických vied i možnosti ľudského chápania.
Paradoxne, s Trhlinou môžu mať problém najskôr znalci alebo milovníci beletrie. Tí prví totiž vedia, aké pravidlá platia pri tvorbe literárnej fikcie, aké ingrediencie má (a aké nemá) obsahovať dobre napísaný príbeh. Tí druhí sú zasa zvyknutí na najčastejšie spôsoby, akými ich pisatelia fikcií robia šťastnými. Spisovateľ však Trhlinu neprezentuje ako fikciu, nenárokuje pre ňu dokonca ani nálepku „podľa skutočnej udalosti“, vyhlasuje ju za zaznamenanie a beletrizovanie toho, čo sa vraj udialo v našom reálnom svete, pričom netvrdí, že to, čo si prečítame je pravda, ani to, že je to lož (porov. s. 5). Preto niektorým jedincom z týchto dvoch množín kniha pravdepodobne nesplní ich očakávania. Trhlina je, v súlade s charakterom svojich protagonistov, na mieru ušitá pre „hľadačov pravdy“ a práve taký prístup k nej (a nielen k nej) vedie k zadosťučineniu. Realita nie je len o krásnom písaní...
Je vôbec (a ak áno, tak nakoľko) príbeh Igora pravdivý? A sú v súlade so skutočnosťou aj iné podivné príhody z pohoria Tribeč? Napriek tomu, že v Trhline sú osoby, objekty a udalosti opísané jasne a maximálne zrozumiteľne, v žiadnom momente deja ani pri nijakej jednotlivosti nám jej autor nedovoľuje nadobudnúť istotu, ako sa veci naozaj majú. Celok diela i všetky jeho časti sú otvorené najrozmanitejším myšlienkovým výkladom.
Karika má vo svojej knihe premiešané všedné s nevšedným v takom úžasnom mixe, že (ako často hovorí v médiách), ani sám už nevie, kadiaľ vedie hranica medzi realitou a fikciou. Navyše, jeho podanie deja je bez hluchého miesta, príbeh má ťah na bránu, nevyskytujú sa v ňom nadbytočné postavy ani rušivé odbočky, protagonisti sú navzájom nezameniteľní, charakterovo jasne vykreslení a vrhnutí proti sebe do nezmieriteľných konfliktov.
Trhlina je výnimočne odvážny literárny počin. Proklamuje, že je prerozprávaním prazvláštnych zážitkov skutočného človeka, ktoré sa majú týkať objektívneho (od subjektu nezávislého) sveta; oslovuje široký okruh záujemcov; interpretačne je do krajnosti otvorená; geografickou dostupnosťou tajomstiev sa vydáva napospas odhaleniu prípadnej mystifikácie zo strany pozorného a kritického percipienta; je kompletne apolitická a svojím zameraním na neobjasnené záhady prírody, prípadne nadprirodzena, je aj v pravom slova zmysle nadčasová. A hoci je románom o súčasnom Slovensku, dominantné fenomény našej beletrie o prítomnosti, akými sú nestále vzťahy, kriminalita či závislosti, v nej ustupujú do úzadia pred pôsobivejšími témami.
Samotná fascinujúca záhada je zveľadená brilantným literárnym spracovaním. Žiadne pyšné tzv. „umenie“, ale jednoduchý a jednoznačný jazyk, ktorým nám autor sprostredkúva dynamiku dejových udalostí, realistické (často vulgárne) rozhovory, napätie, strach, hrôzu, pôsobivé ponory do vnútorného prežívania rozprávača hlavného hrdinu, atmosférou nabité prostredie chátrajúcich budov a temných lesov i výstižné zachytenie vzájomných vzťahov a sociálneho postavenia protagonistov.
Okrem krásy slov, viet, odsekov a kapitol, Trhlina ponúka zásobník odkazov na populárnu kultúru, viacero hypertextových prepojení na články o Tribeči i celú plejádu nenásilných „úvodov“ do rôznych oblastí teórie i praxe (psychológia a psychiatria, história, tvorba blogu, sprejerstvo, turistika atď.) Náročnejším čitateľom umožňuje zamyslieť sa nad koreňmi logiky, nad neochvejnosťou matematických právd, narýchlo sa zoznámiť s niekoľkými výstrednými teóriami modernej fyziky, budovať ontológiu sveta s ohľadom na opísané zvláštnosti alebo zabojovať s tými najťažšími epistemologickými výzvami.
Trhlina funguje na mnohých rovinách: ako dobrodružný príbeh, mysteriózny triler, horor, cestopis, psychologická sonda, vzťahová dráma, spoločensko-kritická štúdia, úvaha o spisovateľskom remesle, filozofická rozprava o charaktere skutočnosti a o našich možnostiach poznať ju. Kto je schopný vnímať tento komplexný svet diela, stojí na prahu výnimočného zážitku.
Karikov výtvor (bez ohľadu na to, či jeho námet napísal „sám život“, alebo človek s nickom Howadoor) je majstrovské dielo, ktoré sa pri povrchnom pohľade javí ako lacná, na čitateľov bulvárnych plátkov zameraná, knižná senzácia.
(Tieto riadky vychádzajú z textu, ktorý bol publikovaný v časopise Distance, číslo 3, rok 2023.)
Číst víc