Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Čítam pravidelne každý deň. 41 strán denne, ročne 15 000 strán a okolo 50 kníh.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
K Sophiinej voľbe som pristupoval veľmi rezervovaný - dielo, ktorého pointa je tak známa, až sa stala frazeologizmom. Ten najznámejší obraz si Styron nechal na takmer záver a svojou svetoznámosťou tak nemal šancu byť úderný ako pri čítaní nepoznačenom akýmkoľvek spojlerom.
Sophiina voľba však nie je len o dvoch rozhodnutiach, z ktorých jedno aj druhé je zlé a oba sú (vnútornou) prehrou. Motív voľby - a nielen Sophiinej - sa tiahol celým románom. Dosť dlho som si zvykal, keďže anotácie na knihu a film akcentovali hlavne osvienčimskú líniu, že príbeh sa točí predovšetkým okolo spisovateľa a priateľskom trojuholníku. Mierne mi dielo pripomínalo Kingovo To. Hlavne otázkou raszismu a riešením vnútorných stavov z detstva. Zaujímavé bola komparácia európskeho nacizmu s rasizmom amerického otrokárstva z obdobia sever proti juhu.
Veľmi prekvapený som bol z až pornografických častí knihy, ktoré sa dávkovali tak po každej desatine prečítaného v neskutočných tvrdých obrazoch. Tu som si spomenul na Rives of Babylon. Čímsi mi Voľba pripomenula - jazykom, tempom, náladou - aj poľské veľdielo Quo Vadis, ktoré som čítal už dvakrát. Ak budem mať ešte niekedy čas čítať už raz prečítané, tak Sophiina voľba bude medzi prvými.
Prvá kniha bola pre mňa sklamaním. Aj keď ide o bestsellerové čítanie, strohé dialógy, minimum opisu bolo toho na úspešnú knihu pre mňa málo.
Nepresná muška - to je znova štvorica dôchodcov okolo 70, ktorí sa vŕtajú v starých / nových prípadoch. Keďže postavy som už z prvej knihy poznal, čítalo sa lepšie. Rýchlejšie oddychové čítanie utekalo aj vďaka 90 kapitolám na cca 300 stranách. Veľa voľného miesta ako u Dominka Dána, hlavne, že to odsýpa. Suchý anglický humor trocha viac vykvitol a bavil. Z tajných agentov sa stanú malé rozplakané decká, dôchodci majú čas a zaujímavé bolo rozohranie témy nastupujúceho alzhaimra, ktoré nakoniec bolo vysvetlené asi ako koniec Tajomného ostrova s DiCapriom...
Druhý diel som už nebral ako stratu času pri oddychovom čítaní. Humbuk okolo série je nafúknutý, kto čakal novú Agathu Christie (také sú prirovnania), nech nie je nadšený. Prečítaním nič nestratíte, získate... možno...
Je niekto, komu sa doma nepovaľuje aspoň jedna kniha z edície Najlepšie svetové čítanie? Reader´s Digest. Kniha vyšla aj vo vydavateľstve IKAR a v štvorici kníh je vraj krátená. Niekedy treba prečítať nejakú blbosť, aby sme si vážili kvalitu. Anotácia ponúkala veľa (postava v kóme, to, že je v nej nebola náhoda ale pokus o... vraždu!!!).
Silne som si spomenul na Kingovu Mrtvú zónu, ktorej titul nesiaha ani po členky (celkom mi bolo ľúto, že Mrtvu zonu som len počúval, keď budem mať hordu času, určite prečítam, presah na aktuálne politické dianie resp. zvolenie Trumpa za prezidenta z knihy z 80. rokov je zaujímavý).
Aspoň dvakrát za rok prečítam nejaké to kompletné najlepšie čítanie, zas blbosti to celkom nie sú - spoznal som tak postavu Jacka Reachera, ku ktorému by som sa nedostal (o film nemám záujem).
Ku prečítanej knihe. Vrah sa odhalí od polovice a druhá polovica nám toto odhalenie vôbec ničím nenahradí až na jednu (celkom nečakanú) vraždu. Jedna z najslabších kníh, ktoré som tento rok čítal a to mám koncom jesene 40 (kníh) za sebou.
11 poviedok, z toho (iba) dve od autora. SIlné zastúpenie žien mal aj minuloročný zborník.
Trocha som sa obával ženskej grafománie zahľadenej do seba a úvod predsedu poroty K. Horváta moje obavy zväčšil. No kúpou som sa rozhodol ísť do boja - prečítať. Nakoniec - spokojnosť. Prekvapil ma pestrý vekový rozptyl poviedkárskej jedenástky (väčšina 1985, naj... 1978, naj... 2001, takže mi ešte úplne neujel vlak:-). Zúčastnení sú autori, ktorí majú čo to za sebou - debut, štúdium VŠMU, publikované práce. Zaujali poviedky Kamarátky, Zima na šiestom poschodí, Telo na pláži.
Mal som vždy šťastie na dobré motivačné knihy, nie utopistické texty nereálne v živote. Po Atómových návykoch som pokukoval roky, mierne ma odrádzala silná pozícia najpredávanejšej knihy nielen vo svete ale aj doma.
Kniha sa dobre číta a vo výsledku ponúka štyri jednoduché kroky, pravidlá, zákony ako si osvojiť nový návyk a zbaviť sa zlozvykov. Čarovné na tom je to, že tí, ktorí si vybudujú dobré návyky a zmeny idú na to intuitívne sami od seba aj bez prečítaní knihy. Ak vám niečo funguje, nájdete to zdôvodnené prečo je to tak v knihe. Pokým nastavenie a motiváciu nemáte v sebe, môžete sa snažiť koľko chcete. Všetko čo mi zafungovalo pri napr. písaní, chudnutí, hre na nástroj... (pravidelnosť, zapisovanie výkonov, eliminovanie vizuálnych nástrah) som objavil v knihe, že to mám robiť tak ako som to robil doteraz.
Aby to nebolo len o samochvále aký som úžasný aj bez prečítania múdrej knihy Od prečítania som sa nezbavil žiadneho zlozvyku, mám ich neskutočne veľa a skôr človek nevie, čo si vybrať. Aj preto je dobré si po prečítaní knihu odložiť na viditeľné miesto a pre osvieženie pamäti prelistovať, pozrieť závery kapitol...
Prečítate množstvo kníh a potom siahnete po jednej a zrazu desiatka bežných, bestsellerovsky vychválencýh kníh či zaručených čitateľských zážitkov, vyblednú. Traja kamaráti mi dali to čo Sophiina voľba. Inak, bez živej línie vojnových udalostí. O to viac sugestívnejšie pôsobila krátka či niekoľkoriadková zmienka o vojne, ktorou si prešli traja kamaráti.
To že sa to celé točí okolo auta, autodielni, taxíkoch som si zvykal pomaly, nástupom na scény ženskej postavy Pat sa príbeh nezamotával, neriešil intrigy, nešiel na dychberúce zvraty. Svojou autentickosťou životného príbehu v lineárnom rozprávaní ma celá kniha dostala. Záverečná štvrtina v sanatóriu bola krehkonaivne pôsobivá. Ak budem mať raz dosť času, knihu prečítam ešte raz.
Vtipných a humorných kníh nie je veľa. Väčšinu čítame vážne, napínavé no humorné, vtipné a nie prvoplánové, tých veľa nie je. Vidno to aj podľa môjho zoznamu, Švejk je jediná veselá záležitosť z môjho zoznamu a keď si tak spomínam na niečo vtipné čo som nedávno čítal, tak azda len hry L+S alebo V+W. Vtip sa do literatúry zatúla no, aby celé dielo bolo humorné a ešte aj bez toho aby to bolo prvoplánové a nenudilo to po pár stranách... Dajte tipy.
Okolo Švejka som chodil desaťtročia. Všetci poznáme obrázky, hlášku typu: "Poslušne hlásim...", niektorí film. Okolo Švejka je toho toľko, že by ste začítaním boli prekvapení azda ako pri čítaní originálu Pinnocchia (čítané v detstve) alebo Bambiho... Silno som si spomenul na skvelý poľský film Ako som rozpútal Druhú svetovú vojnu a mnoho ďalších dobrých diel, kedy humor je jedným z liečivých spôsobov ako písať o ťažkých témach ľahko a pôsobivo no zároveň nie urážlivo.
Pôvodne som chcel prečítať všetky štyri časti Švejka, no dve mi budú ako čitateľovi stačiť. Prekvapilo ma pri čítaní, že Švejk nie je len poslušná hlupučká postavička ale vie konať aj agresívne, či dokonca zvodne lišiacky. Stojí za prečítanie nielen na dvihnutie nálady.
Okolo Kariku som dlhšie chodil. Odrádzala ma jeho bestsellerovosť, z ktorej som na milosť zo slovenských autorov vzal jedine Dána (doteraz prečítané všetky knihy priemernej a slabšej kvality, možno jedna dve nadpriemer v spracovaní aj téme).
Od Kariku som poznal Trhlinu a ešte jednu poviedočku, obe načítané. Film Trhlina má na CSFD biedne hodnotenia, tak som sa doň ani nepúšťal.
Škoda, že som nikde nenašiel chlapské spisovateľské priznanie k inšpirácii Kingovho IT. Viac ako 1000 stranová kniha v Karikovej mutácii je veľmi stroho spracovaná na troch stovkách. Ku Kingovej IT sa v diele viackrát prihlási či už jedna z hrdiniek (keď sa cíti ako v diele od Kinga) alebo v okatej príbuznosti symboliky 27 rokov, kedy sa TO vrátilo a TO dialo a každý s tým musel žiť po svojom. Strach vyšiel pár rokov pred tým ako sa z TO stal vynovený hit a to si mohol Karika zaklopať. Keby Strach vyšiel niekedy v roku 2018 - 2020, ktovie, či by Kariku nezniesli zo sveta kvôli plagiatorstvu. Ale to sa u nás nerobí. Tu sme radi, že má masa novú knihu aj keď je to kopírak, hlavne že reklama sľubuje a sľubuje.
Nedostavili sa u mňa ako čitateľa žiadne zimomriavky, husia koža či napätia tak ako ho vychvaľujú čitatelia po internetoch. Buď toho čitatelia Kariku málo načítali alebo nečítali vôbec. Takže neodporúčam a autor ma bude musieť na ďalšiu čítanú knihu poriadne presvedčiť. Tak strohé dialógy a ploché čiernobiele konanie postáv nemá ani Dán.
Zo staručkého Lovecrofta dostanete viac strachu ako z Kariku.
Iný pohľad na spáchanie zločinu, už len slovné spojenie otočenie optiky prezrádza je na hranici spoileru, no výsledný zážitok z knihy to nepokazí. Kniha sa číta rýchlo, dobre, sem-tam vyruší preklep alebo nie hneď jasná formulácia v dialógoch, ale to už tak býva pri rýchlokvasovkách, kde je dôležitý dialóg ako filozofické opisy deja. Máloktorého Dána môžem tak odporúčať ako Reminiscencie.
Málokedy prečítam nejakú knihu viackrát. Do Quo Vadis som sa začítal po rokoch a neoľutoval som. Dobrodružstvo, opis dobových reálií, filozofia každej postavy vykúzlenie vysokej miery sympatie ale aj antipatie voči postavám. Odporúčam.
