A compelling speculative mystery by one of Japan’s greatest writers. Hat, ribbon, bird, rose. To the people on the island, a disappeared thing no longer has any meaning. It can... Číst víc
A compelling speculative mystery by one of Japan’s greatest writers. Hat, ribbon, bird, rose. To the people on the island, a disappeared thing no longer has any meaning. It can be burned in the garden... Číst víc
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do 25 dní.
Mrzí nás to, všechny kusy tohoto titulu se už bohužel prodaly a nemáme ho na skladě my ani distributor :( Teoreticky ale můžete mít štěstí v některých jiných obchodech, které ještě neprodaly poslední kusy.
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do 11 dní.
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do 8 dní.
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do 32 dní.
370 Kč
Potřebujete poradit knihu?
Zeptejte se online knihkupce!
Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?
Máme více než 300 000 knih skladem
Knihomolská záložka ke každému nákupu
Více než 9 000 výdejních míst
Naši skřítci doporučují
308 Kč
Skladem 3 ks Posíláme ihned
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do 25 dní.
A compelling speculative mystery by one of Japan’s greatest writers. Hat, ribbon, bird, rose. To the people on the island, a disappeared thing no longer has any meaning. It can be burned in the garden, thrown in the river or handed over to the Memory Police. Soon enough, the island forgets it ever existed. When a young novelist discovers that her editor is in danger of being taken away by the Memory Police, she desperately wants to save him. For some reason, he doesn’t forget, and it’s becoming increasingly difficult for him to hide his memories. Who knows what will vanish next? The Memory Police is a beautiful, haunting and provocative fable about the power of memory and the trauma of loss, from one of Japan’s greatest writers.
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
Je to přesně taková ta kniha, které nesmírně ráda čtu. S pomalým rozjezdem, který vám dovolí se do knihy jaksepatří začíst a „osahat si“ příběh, se kterým máte tu čest a se závěrem, ve kterém vám klidně můžou vhrknout slzy do očí, právě kvůli tomu, jak moc se s knihou a její hlavní hrdinkou nakonec sžijete. Výborná záležitost, kterou bych doporučila všem, co si chtějí užít dobře napsaný román, při němž tuhne krev v žilách (a není to detektivka).
Knižka sa čítala ľahko a svižne, veľmi ma bavila a ani na chvíľu ma nenudila. Zhltla som ju za pár hodín. Nedávam 5 hviezdičiek, lebo to nebolo pre mňa zas až také wau, ale jednoznačne ma svojim plynutím vytiahla z miernej čitateľskej krízy, ktorú som mala. Zápletka je veľmi špecifická, niečo, s čím som sa ešte nikdy nestretla, takže to bolo zaujímavé čítanie naozaj z každého smeru. Silno odporúčam.
V mojí duši je jedno místo plné dystopií. To místo si střežím a s nadšením do něj přidávám další a další nově přečtené knihy. Je to místo, kam ukládám lidstvem sdílené strachy a ve kterém sídlí ta nejusilovnější varování, která člověk dokázal písmem vytvořit. Bez něj bych byla prázdnější.
Kdybych dystopie ztratila, bylo by mě o trochu míň. O trochu míň strachů, mohl by někdo říct… Ale tím by to nekončilo. Bylo by ve mně méně slov, měla bych uzavřenější pohled na svět, přišla bych o trochu lidstvem sdílené moudrosti. O část obecného vědomí. O část všech a o část sebe.
A co kdyby to nekončilo dystopiemi? Co kdybych postupně ztratila další žánry, až by nakonec z mého života vymizely i knihy?
A přesně o tom je Ostrov ztracených vzpomínek. O mizení. O postupné ztrátě toho, co nás formuje a utváří… Až zbude jen prázdno.
Tahle knížka je na pomalé čtení, na prožití každého okamžiku a na pochopení hloubky jejího poselství. Není to jednoduché čtení na jeden večer, ale to knihy na procítění nikdy nebývají…
Tohle je mimořádná kniha.
Hutná, promyšlená a mrazivě reálná.
Za každým fantazijním prvkem je ukrytá metafora, která odkazuje k dříve prožitému a (bohužel) znovu možnému.
Autorka prostřednictvím příběhu působí na čtenářovu realitu a využívá tak síly, kterou literatura má.
“Tam, kde se pálí knihy, dojde nakonec také na pálení lidí.”
<>
Viete si sami seba predstavit v galerii moderneho umenia na vystave abstraktnych malieb? Dokazete ocenit zaujimave myslienkove pochody spisovatela a ignorovat popritom nelogickost spravania sa postav alebo sveta knihy? Potom nevahajte a knihu si kupte budete urcite spokojny.
Pokial ale aspon raz poviete razne nie tak na knihu zabudnite. Nemam skusenosti s japonskou literaturou ale prirovnat tuto knihu ku Orwelovi alebo priamo ku knihe 1984 je podla mna poriadny krok vedla. Knihu som precital za jeden den (a to rychlocitanie neovladam) pretoze k dobremu zazitku s knihy mi staci aj zaujimavy sposob pisania.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Väčšinou nečítam recenzie predtým, ako si kúpim knižku, lebo by ma to mohlo odradiť. Tuto som urobila výnimku a približne v strede knihy som si prečítala zopár názorov. Väčšinou neboli príliš priaznivé, no kniha sa mi v podstate celkom páčila. Pozrite. Možno majú Európania iný štýl ako Japonci, ja neviem. Každopádne sa táto knižka dá vysvetliť mnohými spôsobmi. Kniha mala chvíle, ktoré ma vyslovene upokojovali - keď hlavná hrdinka prichýlila R a napokon aj starca, dokonca aj psíka Dona. Akoby toho nebolo dosť, robila si starosti, že nemôže pomôcť aj ďalším, ktorí boli ohrození pamäťovou políciou. Takto, podľa mňa je kniha Ostrov bez pamäti o tom, že všetko sa raz pominie a my nie sme výnimkou. Ľudia si na ostrove vážili jedlo, pretože ho bolo ťažko zohnať a predsa nemali problém navariť si a s jedlom sa podeliť. Hlavná hrdinka si chodila po rady k starcovi, ktorý keď zomrel, cítila nekonečný zármutok a nakoniec si v myšlienkach opakovala, že je rada, že starec zomrel vcelku, čo sa im už, bohužiaľ nepodarí. Celkom by som chcela vidieť aj druhú časť a nejaké rozuzlenie toho, prečo ostali vcelku a nažive ľudia, ktorí si veci pamätali a nezabúdali na veci, ani nestratili žiadnu časť svojho tela. A ako si na ostrove nažívali potom... každopádne to nie je kniha pre každého, vyžaduje zamyslenie sa nad tým, čo čítame a nie len bezhlavé hltanie stránok.
Plus: Veľmi sa mi páčil ten "román", čo hrdinka v knihe písala. :)
Nádherne hlboké dielo o nemenovanom ostrove s nemenovanými postavami, ktoré každou chvíľou čelia zániku niektorej z vecí, ktorá bola súčasťou ich každodenného života, plné rôznych vnútorných monológov, hlbokých dialógov na tému zabúdania i myšlienok, ktoré vám budú vŕtať v hlave aj po tom čo knižku odložíte.
V žiadnom prípade sa nejedná o jednoduché čítanie. Skrz filozofické úvahy sa občas ťažšie chápe, ale pochopiť sa dá. Najmä ak sa čitateľ nezameriava výhradne iba na život hlavnej protagonistky príbehu, ale aj na príbeh, ktorého autorkou je práve hlavná protagonistka.
Možno si pri čítaní poviete, že to jednoznačne nie je utopia, pretože sa obsahovo nepodobá na žiadnu utopiu, akú ste doteraz čítali. Práve kvôli tomu je dôležité vnímať to celé ako metaforu, keďže mnoho vecí vám môže pripadať nelogických, nepravdepodobných či nevysvetliteľných. Dá sa to autorke však odpustiť, keďže sa v tomto diele zamerala na to, ako sa príbeh čitateľovi snaží ukázať, že sa dá zvyknúť na všetko, že sa človek dokáže mnohému prispôsobiť. A to až do úplného konca, ktorý je v tomto prípade emočne veľmi náročný.
Hodnotenia: bt, Q, Val - 4*; R, Luc - 2*
Celkovo: 3.2*/5*
Ostrov bez pamäti pôvodne vyšiel v roku 1994 a je prirovnávaný ku Orwellovmu románu 1984. Je tam istá podoba, no podstata je inde.
Vždy, keď na ostrove niečo zmizne, ľudia to hneď ráno cítia vo vzduchu. Neskôr dané veci vynosia z domov a zničia, pričom postupne aj ich myseľ zabudne, že existovali. Na všetko dohliada pamäťová polícia a zatýka tých, ktorí si pamätajú.
Bezmenná hlavná hrdinka chodí navštevovať starca bývajúceho na lodi, kde kedysi pracoval. Nosí mu svoje romány, ktoré vydáva s pomocou redaktora R. Aktuálne píše o žene zamilovanej do svojho učiteľa strojopisu.
Val videla dvojznačnosť v tomto príbehu a nevedela, či náhodou nie je skutočný práve ten a krajina, z ktorej miznú veci je len fantáziou unesenej žiačky vyrovnávajúcej sa so svojím osudom.
Na rozdiel od západných románov, ktoré majú často tradičné usporiadanie, konkrétne línie, udalosti v nich vieme logicky vysvetliť, tu sa celou knihou nesie akási neidentifikovateľná hmla.
Val a Q to pripomínalo Murakamiho či Ishigura (The Buried Giant). Ostrov však zaujal viac.
Aj bt chytil hmlistý a nejasný štýl, nemala ale nejakú špeciálnu teóriu k deju. Väčšina z nás knihu čítala ako metaforu na diktátorské režimy. Akoby knihu napísal človek, žijúci v podobnom systéme, no bez celkového obrazu/vedomia, čo sa deje. Jeho pohľad na svet je nedokonalý a chýbajú mu fakty. Nedozvieme sa nič o politike v krajine, ani prečo sa to všetko deje. Luc a R na knihe táto nejednoznačnosť veľmi vadila a našli aj mnoho logických nezrovnalostí: Pamäťová polícia má byť dôkladná a krutá, no práve u hlavnej hrdinky bez mena všetko podozrivé obíde. Aj rozhodnutie ukryť pred zákonom svojho šéfredaktora R bolo nečakané, keďže my ako čitatelia netušíme, že je ich vzťah natoľko silný. Niektoré z nás tento záchranný čin videli takmer ako únos a pocity R voči hlavnej hrdinke spisovateľke označili za štokholmský syndróm.
Celkovo sa naše názory rôznili, no užili sme si vďaka tomu vynikajúcu diskusiu.
zaujímavá ukludnujuca modrá obálka, keď som sa vynoril do čítania,na úvod ma dosť rozculovalo to miznutie, vseci sa tvária ze okej, ale má rozculovalo ísť celou knihou aby som na to prišiel, ... keby som vedel ze na to ani neprídem, odpovede v tej knihe nehľadajte, nepochopil som ani smrť jej matky ci ju zabila polícia ci fakt infarkt, a veľa veci tam je takých...
jedine co ma udržalo pri čítaní bola ta príjemná komorná atmosfera medzi hrdinami ako to spolu prežívali a cítili, potom trocha sa mi aj páčilo aj keď niečo zmizlo ako to autorka opisovala ako naozaj keby to bolo nieconco uz je preč... a uz ani není tolezite... toto bolo ešte také prínosné, ale nepáčila sa mi celá myšlienka všetkého bolo to také bez zmyslu pointy pre mna, prosto si človek vymysli absurditu a do toho si vloží niečo conchce opísať... take lacné... atmosféra fajn ale neviem co mi mala ta kniha akoze dat... ani ten podroman tiež nechápem jeho pointu a ma aj trocha nebavil...
ale to je asi tým japonskom nič pre mňa Európana...
a ešte ze nečítam obálku pred čítaním knihy, bolo tam prezradíme veľa kľúčových veci co by mi u bralo na objavovaní počas čítania... hrôza toto no...
Marianna Anderlová
Ověřený zákazník
14.1.2022
Kniha je iná ako ostatné
Výborný dystopian román, miestami ponurý a tajomný. Krásny preklad pani Mariny Gálisovej. Určite stojí za to si ho prečítať.
Jano
Neověřený nákup
12.1.2022
precenovane recenzie
Strata casu, museli asi vela zaplatit za take recenzie, nebodaj vyber ako kniha roka. Prirovnavat k Orwelovi je tiez dobry vtip. Prva polovicka sa dale ste ako tak precitat, druha uz bolo priam utrpenie a koniec uplne o nicom.
Kniha je dobrá. Dobrá myšlienka (zánik predmetov je zaujímavý námet), žáner (utopický román však nie je sám o sebe originálny, je ich napísaných veľa a asi aj lepších), dobrý štýl písania i postavy. Kniha pôsobí ťaživo a depresívne, autorka má talent vyvolávať v čitateľovi pocity. Ale to je všetko. Prirovnávanie k Orwellovi je vskutku odvážne (možno až príliš). Prvá polovica príbehu je akčná a číta sa ako po masle. Druhá polovica sa už tiahne a človek tak nejak tuší, že ho nečaká uspokojivý (v zmysle zaujímavý) záver. Postavy sú milé, ale romanca, ktorú autorka nepriamo ukazuje, nemala moju podporu. Časti zamerané na príbeh, ktorý písala hlavná postava, sa mi zdali veľmi nudné a akoby metaforicky kopírovali hlavnú dejovú líniu. Onen príbeh má ukazovať totalitné praktiky, ktoré si autorka knihy vykreslila podľa seba. Nemyslím si, že to vystihla. Bohužiaľ pre mňa sklamanie, ide o priemernú knihu.
Aby som nezabudla na niečo pozitívne: český preklad je absolútne fenomenálny. Petr Holý žije v Japonsku a vo vysvetlivkách popisuje rôzne menej známe japonské pojmy a napísal ku knihe aj krásny doslov. Prekladá priamo z japončiny a rozumie aj histórii pojmov. Ak sa teda chystáte čítať túto knihu, tak určite choďte do českého prekladu.
Víte o novém čtenářském profilu?
Chtěli byste si prohlédnout všechny své recenze na jednom místě a podělit se o ně s ostatními čtenáři? Aktivujte si čtenářský profil, kde můžete mimo jiné sbírat knihomolské odznaky nebo zvyšovat svou knihomolskou úroveň.
Brožovaná vazba
Pevná vazba
