Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Literárni nadšenci. Čítame s rôznymi stupňami frekvencie, ale s rovnakým zápalom. Pretože horíme vášňou pre literatúru.
P.S.: Naše nadšenie demonštrujeme na horlivých stretnutiach raz mesačne.
12ks: An, AO, Bri, bt, Fox, Kik, LS, Luc, Q, R, RB, Sid, Val
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Hodn.: Q - 2*; R - 3*; bt, LS, Val - 4*; Sid - 5*
Celkovo: 3,66 Starykovských strieborných z 5
Odporúčanie na čítanie knihy V zajetí zimy prišlo od Sid, keďže tento skvost už raz čítala a chcela poznať názor ostatných Plameňjakov. S veľkými nádejami a malou dušou teda presvedčila naše členky a člena na zaradenie V zajetí zimy do čítacieho repertoára.
O knihe sme diskutovali na chate v Čičmanoch, v lete, za búrlivého počasia. Ponorili sme sa spoločne do sveta uprostred čarovnej zimnej atmosféry, kde je mágia ukrytá v každodenných maličkostiach a krutosť je rovnako zastúpená ako láskavosť.
Autorka Naomi Novik skĺbila viacero zaujímavých tém a motívov. Inšpiráciu nachádza v príbehu o Martinkovi Klingáčikovi, ako aj v zakorenených predsudkoch voči Židom, ktoré ukazuje na správaní spoločnosti k Mirjem a jej rodine. Postavy čelia nebezpečenstvu, snažia sa oslobodiť a aj pomôcť iným. Aj keď musia zatvrdiť svoje srdcia, láskavosť ich neopustí.
Pribeh je relativne hutný. Sledovanie dejových linií viacerých postáv, ktoré sa všetky prepletajú v malých detailoch a náznakoch, môže byť pre čitateľov zvyknutých na epické príbehy trocha náročné. Navyše je kniha písaná v prvej osobe, čo pri toľkých výmenách rozprávača pôsobilo chaoticky. Väčšinou sme sa však vedeli veľmi rýchlo zorientovať. Už len prerozprávanie dôležitých bodov trvalo veľmi veľmi dlho a jemne unudilo K (a.k.a kuriatko plameniaka a.k.a plámä ).
Niektoré Plameňjaky knihe vytkli, že sa im postavy na seba príliš podobali – humor, spôsob reči, životný príbeh. V čičmianskej zostave sa v hejtení vyžívala Q, kým Sid rozplývala nad romantickými linkami a Kráľom Starykov. Kniha dostala vysoké hodnotenie aj od nášho LS, pre ktorého to bola prvá kniha s toľkými hlavnými ženskými postavami napísaná ženskou autorkou.
Hoci Q kombinácia realistického a fantasy nesadla, ostatným sa to páčilo a brali knihu V zajetí zimy skôr ako rozprávku než fantasy. Všeobecne nás bavili komplexné ženské hrdinky, mágia, slovanské folk-fantasy, obyčajní ľudia v centre diania, spoznávanie ľudskosti v iných a samozrejme – sexy magický kráľ, ktorého naučí milovať obyčajná deva. Ach, šerco mojo.
Z
Hodn.: Q, Sid, bt - 4*, Val - 3*
Celk.: 3.75*
Prečo autori opisujú počasie na tri strany? Čo naozaj znamená vlniaca sa záclonka? Môže byť dom postavou v literárnom diele?
Toto všetko píše Thomas C. Foster v knihe Čítaj literatúru ako profesor. Každá kapitola pojednáva o nejakom frekventovanom literárnom symbole/motíve/princípe, s tým, že autor uvádza diela, v ktorých ich možno nájsť (napr. biblické/mytologické motívy). Kto však z rýchlika spomínané diela nečítal/nepozná, má pocit, “akoby som sedela na návšteve a počúvala veci o ľuďoch, ktorých nepoznám” (Val). :) Autor však píše veľmi ľahko a zábavne, čiže aj keď sme sa “nič nové” nedozvedeli, väčšina z nás si čítanie naozaj užila.
Ak ste na strednej/vysokej nezažili hodiny literatúry s nekonečnými analýzami všemožných literárnych diel a chceli by ste svoj čitateľský zážitok pozdvihnúť na vyššiu úroveň, toto je kniha pre vás. A teda, ak ste ich zažili a v literárnych analýzach sa doslova vyžívate, tak sa utvrdíte v tom, čo už (pod)vedome robíte, a získate aspoň zopár tipov na čítanie - väčšinou anglofónnych klasík). Po prečítaní môžete rovno zakladať čitateľský klub a užívať si spoločné diskusie s priateľmi. Tak ako si ich užívame aj my :).
Hodn.: Val, Q, R - 5*; bt - 3*; LS - 4*
Poviedky o Rusku od Dmitryho Glukhovskeho sa nám poväčšine páčili. LS bol trochu sklamaný, keďže od autora čítal aj Metro a to bolo akčnejšie a tajomnejšie. Po debate sa mu však dojem z knihy trochu napravil. R, bt, Val a Q sa zhodli, že boli poviedky vynikajúce.
Príbehy v knihe sú krátke, ich pointy sú väčšinou priamočiare a niektoré sú aj prepojené. bt poznamenala, že by potrebovala poznať aj kontext z ruských reálií. To sa pri niektorých poviedkach aj potvrdilo, keďže si niektorí z nás buď dané udalosti pamätali (zvolenie Putina na základe seriálovej postavy, diera do zeme, z ktorej vychádzajú pekelné zvuky) alebo sme si ich našli na googli (politici v Rúbačke).
Celá kniha je zaobalená ako fantastika, ale mimozemšťania, božstvá či démoni skôr slúžia ako satirické metafory o politikoch, bežných ľuďoch, propagande a korupcii. Val čakala, že len zhrnieme pointu, no nakoniec sme sa vrátili ku každej jednej poviedke a zamysleli sa nad ňou.
Hoci Dmitry túto knihu vydal ešte v roku 2010, stále je hrozivo aktuálna. Mali sme pocit, že čítame o 90. rokoch na Slovensku a potešili sme sa, že sa naša krajina zjavne posunula ďalej.
Hodn.: Val, Q, Sid, bt - 4*
Vďaka Sid sme si prečítali knihu, po ktorej by sme asi bežne nesiahli. Príbeh o herečke na dôchodku? A sedem manželov? Znelo to strašne nudne. Kniha nás však milo prekvapila. Je to stále oddychovka, no veľmi pútavo napísaná. Val mala pocit, že je trochu inšpirovaná Marilyn Monroe, no dá sa povedať, že predlohou mohol byť všeobecne život hviezdy v Hollywoode 20. storočia.
Slávna herečka Evelyn Hugo si na staré kolená povie, že svoj príbeh vyrozpráva iba reportérke Monique Grantovej. Tá je spočiatku opatrná, lebo nechce skrz svoj potenciálny úspech nikomu ublížiť. Po mnohých rozhovoroch s Evelyn sa však naučí presadiť si svoje. Starnúca hviezda jej prezrádza mnohé pikantnosti zo svojho života a hoci zatiaľ neprezradila nič desivé, stále tvrdí, že ju na konci bude Monique nenávidieť. Autorka Taylor Jenkins Reid však nedáva žiadne nápovedy a skutočne sa to dozvieme až na konci knihy. Samotný moment odhalenia je však veľmi vlažný, čo je škoda, keďže čitateľ po toľkom dráždení očakáva veľké finále. Niektoré emocionálne časti boli veľmi dobre napísané, no nasledujúce ako keby už autorka len rýchlo preletela.
Kniha je zaujímavá aj vďaka tomu, že po každej kapitole nasleduje vsuvka v podobe článku z časopisu, kde si môžete prečítať, ako daný okamih vnímal bulvár.
Viac povedať nemôžeme, lebo by to bol spoiler. Spomenieme teda iba hlavné témy, ktorými sú LGBT+, domáce násilie a budovanie klamlivej identity pre verejnosť.
Hodn.: LS - 5*; Sid, bt, Val, Kik, R - 4*; Q, Bri - 3.5*; Luc - 3*
Celkovo: 3.88*
Kniha Spasiteľ nás všetkých bavila, aj keď Luc mala výhrady. Tie sme si vlastne všetci uvedomovali, no neubralo nám to na radosti z čítania. Andy Weir opäť raz napísal scifi príbeh o samote a zodpovednosti. Hlavný hrdina Ryland Grace si takmer celý čas nič nepamätá, spomienky na udalosti, ktoré viedli k tomu, že sa ocitol sám vo vesmíre, sa mu vracajú len pomaly. Trochu nám vadilo autorove zjednodušovanie, keď namiesto komplexných posádok vytvoril postavy dvoch podstate takmer geniálnych jednotlivcov. Ryland sa stáva absolútnym hrdinom, ktorý všetko vie a je na všetko odhodlaný.
Obľúbili sme si mimozemštana Rockyho. Kik, Val a Z počúvali audio, kde boli jeho neznáme slová reprezentované hudbou. Mnohí sme však boli sklamaní zjednodušeným podaním Rockyho a Rylandovej komunikácie. Asi by nebolo také jednoduché rozoznávať akordy a hneď si ich prekladať. Ryland pritom už po chvíli dokázal s Rockym komunikovať bez prekladaču.
Kniha sa nám celkovo čítala veľmi dobre, autor stavil na overenú štruktúru textu, pričom sa všetko deje veľmi príhodným spôsobom. Vedecké popisy skúmania astrofágov a úpadku Slnka boli vcelku zaujímavé, no niekedy ich už bolo priveľa. Niektorým z nás by sa páčilo, keby zapracoval na vzťahoch, komunikácii a možno pridal nejaké postavy, aby spomínané udalosti pôsobili uveriteľnejšie.
Hodnotenia: bt, R, Val, Luc - 3*; Q - 4*
Celkovo: 3.2*/5*
Stuart Turton mal u Plameňjakov úspech už knihou Sedem manž...ehm... smrtí Evelyn Hardcastlovej. Laťku vtedy nastavil veľmi vysoko, a tak si aj sám na seba nachystal habaďúru. Tentokrát sa pustil na more pod vlajkou lode Saardam. Hoci by sa malo jednať o sedemnáste storočie, nájdeme tu moderný jazyk a feminizmus. Autor sa však nesnažil napísať historicky presný román, všetko slúži iba ako atmosferická kulisa.
Množstvo ľudí sa spolu ocitne na jednej palube. Počas naloďovania ich vydesí horiaci malomocný a počas plavby zase tajomný znak na plachte. Postupne sa rozpletá záhada Starého Toma a my sa dozvedáme, že sú s ním spojené viaceré postavy.
Pozitívne hodnotíme, ako výrazne vedel autor vykresliť scény a charaktery postáv. Z mala chuť Sarinho manžela netaktne niekam poslať a ostatní si tiež vedeli mnoho vecí detailne predstaviť.
Všetko od prostredia po postavy slúži autorovi na to, aby posúval figúrky tak, ako potrebuje. Kniha je však príliš dlhá na to, aby uniesla tajomnú atmosféru a viacerým plameňjakom sa zdala natiahnutá. Autor však napriek všetkému píše veľmi dobre. Q si knihu užila, vraha neuhádla a mala z knihy asi najlepší dojem zo všetkých. Z si z audioknihy vypočula iba 3h z 18h, no dokázala si domyslieť dej a uhádnuť, ako to nakoniec dopadne. Viacerým osnova pripomínala Scooby Doo. Navyše všetci márne čakali pirátov (z Karibiku :)).
Celý čas pôsobí príbeh o Saardam priemerne a práve koniec sa stáva tou časťou, ktorá príbeh buď udrží nad vodou alebo potopí. Záverečná kapitola je veľmi zvláštna až detinská. Ani predvídateľnosť by však nevadila tak ako nedorobené dialógy. Pohnútky postáv by sa tiež dali pochopiť, no na konci sa viacerí čitatelia asi budú pýtať: Načo vynaložiť toľkú námahu takýmto spôsobom? Keď sa však na to pozrieme z ľudského hľadiska, existuje mnoho absolútne nadšených recenzií a ako oddychovka kniha celkom ujde.
Na koniec necháme prehovoriť Z: “Inšpirovaní knihou, ani záver tohto skromného recenzného príspevku nebude uspokojivý, ale teda, akože... To je všetko, čo sme chceli povedať.
Cmukcmuk,”
Val, Z
Hodnotenia: bt, Q, Luc - 3*; Val, LS - 4*
Celkovo: 3.4*/5*
Diskusia bola krátka tak ako samotná kniha. Val a LS celkom pobavila a chceli by si zaobstarať aj pokračovania. Bt a Q príbeh prečítali, no nedá sa povedať, že by ich ohúril. Pre väčšinu z nás to bol skôr príjemný nekomplikovaný príbeh. Nejde o román, ale o novelu, ktorá nie je až tak hlboko rozpracovaná. Autorka sa zameriava skôr na dej a vnútorné prežívanie postavy SecUnit Murderbota (Robokata). Ten v minulosti kvôli chybe v systéme spôsobil nešťastie, a tak si pre istotu hackol nový modul, aby si mohol z aktualizácie vybrať len to, čo mu pasuje. Popri tom si sťahuje a pozerá seriály, aby sa nenudil. Celá kniha je postavená na tom, že sa prirodzene nerád rozpráva s ľuďmi, no za okolností, ktoré počas výskumu nastanú, sa tomu nevyhne. Smutné je, že si nik z nás nepamätal, aké bolo rozuzlenie záhady na planéte. Prvý diel Murderbot Diaries nie je plný filozofie a myšlienok, ale ako povedala Luc, je to skôr milé a oddychové sci-fi. Val a LS pripomínal malú misiu z Mass Effectu - dejom a prítomnosťou postavy, ktorá je "augmented human" (“vylepšený človek”) - Gurathin, ktorý dokáže len tak hackovať elektroniku. Pre bt to bol príbeh pôvodu hlavnej postavy celej série.
Hodnotenia: LS - 3*; bt, Val, Q - 4*
Celkovo: 3.75*
Autor nás oboznámil s rôznymi taktikami, ako jednoduchým nálepkovaním vyrobiť zo skupiny ľudí nepriateľa (pomenovania ako dezolati, slnieckari). Poukázal aj na to, že mnohí politici používajú honosné táranie, ktoré sice znie dobre, no v skutočnosti nič neznamená. Že novinári sa majú pýtať na takéto vyjadrenia a aj vety, ktoré len niečo vágne konštatujú a popritom podsúvajú informácie nášmu mozgu, ktorý si rád domýšľa nevypovedané. Zaujímavými časťami boli kapitoly o tom, ako máme mylne zafixované, čo to znamená pravda a na aké typy chybných argumentov si treba dať pozor. Autor tak isto radí, ako si hľadať zdroje (kto platí médiá? kto je autorom článku? aký je zdroj informácií?) Zároveň sme ale debatovali aj o tom, že keď raz niekto verí Rostasovi a považuje ho za dôveryhodného, tak ho aj tak nepresvedčíme o opaku. Mnoho článkov je zase v cudzom jazyku a tak sa veľa ľudí musí spoľahnúť na často nie veľmi kvalitný preklad, pričom v podstate nevieme, či autori skutočne pôvodnému článku nerozumeli alebo naschvál zmenili posolstvo. Tiež sme rozoberali aj to, že sa viera v hoaxy v našom okolí nie vždy odvíja od vzdelania a poznania sveta. Najviac odveci nám prišla kapitola o klimatickej zmene, aj keď chápeme, že je to dôležitá téma a popisoval na nej, ako si hľadať zdroje a zahĺbiť sa do témy.
Štruktúra knihy niekomu vadila a niekomu nie. Autor príliš často opakoval informácie. Najskôr všetko zhrnul na začiatku knihy, potom každú kapitolu na jej začiatku a na konci a ešte raz všetko zopakoval v závere knihy. Ocenili sme, že používal výroky zo slovenských reálií a poukázal ako na Fica, tak aj na Zomri. Pre niekoho, kto si už prečítal veľa podobných kníh, asi nebudú informácie v Sile rozumu prekvapením, ak však niekto s touto témou začína, môže ho naviesť na správnu cestu hľadania informácií.
bt, Q, Val, R, LS - 5*
Celkovo sa kniha na klube každému, kto ju prečítal, páčila, hoci nám zlomila srdce. Kniha začala veselo a opisovala vtipné scény z Trevorovho detstva (hovno v dome a modlitba proti duchom, tanečník Hitler). Obdivovali sme Trevorovu mamu pre jej spôsob života a odhodlanie. Hoci jej výchovné metódy boli skôr trestajúce a pri mladších synoch taktiku zmenila, z Trevora sa stal úspešný a známy človek. Nechápali sme však jej fanatické nedeľné chodenie do troch kostolov. Trevor s mamou bývali hádam v každej štvrti mesta a on sa učil zapadnúť raz medzi černochov, inokedy medzi belochov či farebných. Ťaživé boli najmä pasáže o tajných stretnutiach s jeho belošským otcom. Veľmi pekný moment však nastal, keď sa s ním chcel Trevor v dospelosti opäť stretnúť. Spolu s ním sme prežívali každodenný život dospievania medzi drobnými kriminálnikmi. Veľmi sa nás dotkol osud jeho mamy, lebo aj napriek svojej pokrokovej povahe a šikovnosti skončila s násilníckym mužom, ktorý ju takmer pripravil o život. Aj keď sa v knihe spomínajú ťažké veci, je napísaná veľmi ľahko a číta sa pomerne rýchlo.
Hodnotenia: bt, Q, Val - 4*; R, Luc - 2*
Celkovo: 3.2*/5*
Ostrov bez pamäti pôvodne vyšiel v roku 1994 a je prirovnávaný ku Orwellovmu románu 1984. Je tam istá podoba, no podstata je inde.
Vždy, keď na ostrove niečo zmizne, ľudia to hneď ráno cítia vo vzduchu. Neskôr dané veci vynosia z domov a zničia, pričom postupne aj ich myseľ zabudne, že existovali. Na všetko dohliada pamäťová polícia a zatýka tých, ktorí si pamätajú.
Bezmenná hlavná hrdinka chodí navštevovať starca bývajúceho na lodi, kde kedysi pracoval. Nosí mu svoje romány, ktoré vydáva s pomocou redaktora R. Aktuálne píše o žene zamilovanej do svojho učiteľa strojopisu.
Val videla dvojznačnosť v tomto príbehu a nevedela, či náhodou nie je skutočný práve ten a krajina, z ktorej miznú veci je len fantáziou unesenej žiačky vyrovnávajúcej sa so svojím osudom.
Na rozdiel od západných románov, ktoré majú často tradičné usporiadanie, konkrétne línie, udalosti v nich vieme logicky vysvetliť, tu sa celou knihou nesie akási neidentifikovateľná hmla.
Val a Q to pripomínalo Murakamiho či Ishigura (The Buried Giant). Ostrov však zaujal viac.
Aj bt chytil hmlistý a nejasný štýl, nemala ale nejakú špeciálnu teóriu k deju. Väčšina z nás knihu čítala ako metaforu na diktátorské režimy. Akoby knihu napísal človek, žijúci v podobnom systéme, no bez celkového obrazu/vedomia, čo sa deje. Jeho pohľad na svet je nedokonalý a chýbajú mu fakty. Nedozvieme sa nič o politike v krajine, ani prečo sa to všetko deje. Luc a R na knihe táto nejednoznačnosť veľmi vadila a našli aj mnoho logických nezrovnalostí: Pamäťová polícia má byť dôkladná a krutá, no práve u hlavnej hrdinky bez mena všetko podozrivé obíde. Aj rozhodnutie ukryť pred zákonom svojho šéfredaktora R bolo nečakané, keďže my ako čitatelia netušíme, že je ich vzťah natoľko silný. Niektoré z nás tento záchranný čin videli takmer ako únos a pocity R voči hlavnej hrdinke spisovateľke označili za štokholmský syndróm.
Celkovo sa naše názory rôznili, no užili sme si vďaka tomu vynikajúcu diskusiu.
