Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento rok zatiaľ nemám veľa 5-hviezdičkových prečítaných kníh. Ale pri tejto som to vedela takmer od začiatku. Ani neviem, k čomu ju prirovnať. Hlavná postava Phoebe je napísaná s takým dôvtipom, sarkazmom, smútkom a zároveň zraniteľnosťou, ako som to ešte v žiadnej knihe nezažila. Pri niektorých situáciách som sa smiala, pri iných som sa cítila úplne otupená, podobne ako Phoebe. Zdá sa mi, že napísať v dnešnej dobe dobrý spoločenský román, ktorý má prvky lásky, existenčnej krízy, humoru a pridanej hodnoty je takmer nemožné. Väčšinou tam jeden prvok dominuje, ale tu boli všetky krásne vyvážené. A áno, možno to bolo trochu predvídateľné, ale aj tak som chcela tú cestu s Phoebe celú prejsť a v skutočnosti ma ten výsledok až tak nezaujímal. Prečítajte si. :)
Toto bola taká príjemná oddychovka! Vôbec nie plytká, výborne sa čítala a tá drobná krimi zápletka jej dodala šmrnc. Budete tu čítať o vzťahoch, o rozdieloch medzi bohatými a chudobnými rodinami a o tom, keď svety takýchto rodín skolidujú, o obyčajných farmároch aj o ctižiadostivých spisovateľoch, o manipulatívnych matkách a radostiach aj strastiach prvej a poslednej lásky. Kniha má široký záber, dalo by sa povedať, že naozaj multižánrový, aj keď primárne ide o spoločenskú beletriu so štipkou romantiky a krimi. Nájdete tam smutné momenty aj momenty plné radosti. Ak ste čítali knihu Kde raky spievajú a sadla vám, bude sa vám páčiť určite aj Zlomená krajina. Odporúčam. :)
Skrátená recenzia k tejto knižke: *som rozložená na milión kúskov*.
Dlhšia recenzia: Kde začať? Skúsila som a nemala som očakávania. Išla som do toho s tým, že to bude v pohode čítanie. Niečo, čo viem, že ma neprekvapí, lebo kníh s podobným námetom som už čítala viac. Musím povedať, že som sa VEĽMI mýlila. Myslím tým v tej časti, že ma to neprekvapí. Niekedy je lepšie o dôležitých veciach a osudoch povedať jednoduchšie. Presne takto som vnímala knihu od Bessona. Drobná, útla, s každým slovom na správnom mieste a ničím zbytočným navyše. Skutočnosť, že má autobiografické prvky, tomu len dodávala šmrnc. Bol to veľmi svieži spôsob, akým opísať vzťah dvoch mužov. Nenásilný. Trefný. A bolestivý. Ešte mi bude chvíľku sedieť v hlave. Určite odporúčam.
Už prešiel nejaký čas, odkedy sa mi stalo, aby som čítala do noci a prevracala stránku za stránkou. Ale pri tejto knihe sa nedalo prestať. Ak máte radi cliffhangery, tak tu ich budete mať približne každé dve strany. Obzvlášť posledných sto strán sa zdalo, že čím viac sa niektoré veci vyjasňujú, tým viac sa ďalšie zamotávajú. Snažila som sa predvídať akcie mnohých postáv a občas som mala pocit zadosťučinenia, keď sa mi podarilo niečo predvídať správne. A ten pocit trval presne tie dve strany, lebo potom moje predpoklady autor aj tak totálne rozbil. Táto kniha pripomínala ten moment, keď v nejakej mega veľkej televíznej súťaži vyhlasujú súťažiaceho, ktorý vyhral. Je tam napínavá hudba, kamera preskočí asi na 10 ľudí a v momente, keď sa moderátor nadýchne, aby vám už povedal, ako to teda je a kto vyhral, dajú reklamu. A vy musíte čakať ešte dlhšie a zatínať zuby, aj keď už naozaj chcete ísť spať. :D To sú moje pocity. Štyri hviezdičky dávam len preto, lebo ja mám síce rada otvorené kapitolové konce, ale tu ich bolo toľko, že ani tri knihy by sa za ne nemuseli hanbiť a miestami som z toho už bola skôr nervózna, ako nadšená. Rozhodne však knižka stojí za prečítanie. A vyhraďte si na ňu viac času, lebo nebudete vedieť prestať. Zhltnete to celé naraz. :-)
Ak niečo definitívne viem, tak je to to, že 22 dĺžok bude jedna z top kníh, ktoré som tento rok prečítala a bude mnou ešte dlho rezonovať. To sú silné slová na úvod, však? Ale poďme pekne poporiadku. V knihe sledujeme príbeh Tildy, staršej, už dospelej sestry, ktorá sa s láskou a nalinkovanou rutinou stará o svoju mladšiu sestru, Idu. Nechodí moc vonku, nemá veľa kamarátov, popri škole si privyrába v supermarkete, aby so sestrou a matkou alkoholičkou mali čo jesť. A každý deň medzi školou, brigádou a cestou domov ide na kúpalisko, kde si zapláva svojich 22 dĺžok. Keď pláva a je pod vodou, má pocit, že ju nič nemôže dobehnúť a že je v bezpečí. Tomuto pocitu sa však nemôže oddávať dlho, keďže život jej malej sestry je len v jej rukách. Matka má lepšie a horšie dni, no väčšinou tie horšie. Vtedy býva násilnícka na obidve sestry. Otca v tejto rodine radšej ani nehľadajte...
Som jedináčik a čítať o takomto sesterskom vzťahu pre mňa bolo fascinujúce od začiatku do konca. Obidve sestry som si zamilovala. Boli zvláštne, vnímavé a ich pohľad na svet bol ovplyvnený traumou. Sledujete ich, ako sa Vám menia pred očami, ako sa staršia stará o mladšiu, ale aj naopak. Ponoríte sa hlavne do Tildinho vnútra, kde sa občas dozviete aj čriepky z jej minulého života, keď ešte mama toľko nepila a Ida ešte nebola na svete. Tak prirodzene odhodlanú, ráznu a celistvú postavu som v knihách dávno nezažila. V knižke sa však rozvíja aj pár iných postáv, z minulosti aj prítomnosti. Hlavne neprístupný a tvrdý Viktor, ktorý má tiež svojich démonov a tí sú poriadne hluční a prítomní v každom jeho prejave.
Toto chcete čítať. Zhltla som to za jeden večer, nemá to ani 200 strán a je to kvalitný a surový príbeh, v ktorom nájdete zároveň aj akýsi komfort. Je to inteligentný mainstream, so štipkou humoru a depresie, osamelosti a priateľstva, minulosti a prítomnosti a trochu väčšou štipkou lásky.
Zvolávam všetkých fanúšikov kníh Stehlík, Shuggie Bain a Rozložíš paměť. Toto sa vám bude páčiť. Napriek tomu, že je to pomerne útla knižka, rozobrala ma na kusy a potom zlepila späť. Dalo by sa zhrnúť, že je o vietnamskej imigrantskej rodine v USA, ktorá si prechádza svojimi traumami a (ne)začleňovaním do spoločnosti, ale to by bol veľmi plytký opis tejto knihy. Dej pre mňa vôbec nebol dôležitý. Mala som však pocit, akoby som čítala poéziu. Chcela som si uchovať a zvýrazniť každú myšlienku. Napriek tomu, že ide o pomerne útlu knižku, mi jej prečítanie trvalo dlhšie. Vety som si dávkovala postupne, niektoré aj viackrát. Drogy, PTSD, queer téma, rodinné vzťahy, všetko to malo! Ak teda máte radi pomalé príbehy so smutno-krásnym jazykom, Vuong je pre vás.
Po Darebákoch a bláznoch som si nemyslela, že mi v živote chýba ďalšia knižka z divadelného prostredia a aha, tu sme! Toto mi sadlo neuveriteľným spôsobom. Väčšinou sa snažím zhrnúť si myšlienky a napísať recenziu bezprostredne po dočítaní, ale tu som si dala 24 hodín času, aby som sa nad tým viac zamyslela, že či naozaj nenájdem niečo, čo nebolo úplne pre mňa. Ale nenašla som. Od prvej strany ma sprevádzal nostalgický pocit Malých žien. Atmosférou a prostredím mi ich Divadlo na Tomovom jazere veľmi pripomínalo. Všetci vieme, že Ann Patchett vie písať a tu sa to len potvrdilo. Kniha má niečo ako dve dejové linky. Jednou z nich je súčasnosť a tou je jar 2020, kedy Laru, jej manžela Joea a jej tri dospelé dcéry zavrela pandémia na ich čerešňovú farmu. Sú radi, že majú prácu a samých seba a počas ťažkej fyzickej roboty si čas krátia tým, že im Lara rozpráva svoj príbeh o tom, ako sa stala herečkou. V príbehu vystupuje aj Peter Duke, kedysi slávny herec, s ktorým mala Lara letný románik práve na Tomovom jazere počas skúšok na jej obľúbenú divadelnú hru, kde hrala jednu z hlavných postáv. A práve toto leto určilo smerovanie jej ďalšieho života. Milujem ten aspekt, že farmárka hovorí o tom, ako bola kedysi herečkou a že neľutuje ani jedno svoje rozhodnutie. Čo sa mi špeciálne páčilo a s čím som sa veľmi stotožňovala, je myšlienka jednoduchosti života. Súznenie s prírodou. Spomalenie. Kvalita nad kvantitu. Nič toxické, nič prehnané, žiadne drámy, len existencia zo dňa na deň a obyčajnosť. Akoby sa toho dnes ľudia báli. Túto knižku by som prirovnala k prechádzke lesom, k natrhaniu kytice lúčnych kvetov, k prvému glgu rannej kávy, keď je vzduch vonku ostrý, k hlbokému nádychu v momente, keď si uvedomíte, že ste sa rozhodli správne. Inak to povedať neviem. Silno odporúčam.
Nočné rozhovory nie sú úplne typický ľúbostný príbeh. A trochu si myslím, že keby knižka nebola od začiatku propagovaná aj v zahraničí ako romantika, tak by mala možno o čosi vyššie šance. Keď som ju začínala čítať, nečakala som, že bude prirovnávaná k Normálnym ľuďom a trend prirovnávania naozaj nemám rada, pretože to potom zbytočne zvyšuje očakávania. Na druhej strane je ale veľmi ťažké odosobniť sa od akýchkoľvek podobností, lebo počas celého procesu čítania som mala pocit, že niečo takéto som už raz niekde čítala alebo videla. A vlastne mi to vo finále vôbec nevadilo, lebo išlo o komfortné čítanie, ktoré vás ničím neprekvapí a odsýpa. Aj keď jedna vec ma predsa len dostala. Aké melancholické a trošku depresívne to miestami bolo. Kto ma pozná, vie, že ja melancholické veci ľúbim. A toto bola veľmi jemne podaná melanchólia. Lepšie ten pocit opísať neviem. Rozhodnutia hlavnej hrdinky mi však s jej pribúdajúcim vekom nedávali zmysel a občas ma naozaj vytáčali. Keď sa na to ale pozriem objektívne, je to asi dobre, lebo aj Rosie aj Will boli protagonisti s mnohými chybami a démonmi. Hodnotenie dávam niekde medzi tromi a štyrmi hviezdičkami, bližšie k štyrom a určite odporúčam.
Skrinka času je pekný, oddychový príbeh so zaujímavým námetom. Nájdete tu rôzne témy. Píše sa tu o láske a vzťahoch, o tom, ako by sa ľudia zachovali, keby zrazu zistili, koľko času im zostáva a na pozadí sa mieša aj trochu politiky s intrigami a vylúčením určitej vrstvy ľudí zo spoločnosti. Osobne by som knižku označila skôr ako spoločenskú beletriu a nie ako scifi, pretože ten scifi prvok tam bol naozaj len jeden a aj keď bol pomerne výrazný, slúžil len ako námet na rozvinutie iných tém, ktorým sa autorka venovala silnejšie. Knižka sa zameriava primárne na ôsmich ľudí s rôznymi osudmi a je mi veľmi sympatické, že ich autorka vzájomne poprepájala, čo sa ale ukazuje až v druhej polovici. Zhodnotila by som to teda ako príjemné čítanie, ktoré nezarezonuje na dlho, no v tej chvíli odsýpa rýchlo a ani neviete ako, ste na konci. Odporúčam. :-)
Odjakživa ma fascinovala grécka mytológia, ale bola som vždy príliš lenivá na to, aby som čítala reálne knihy a príručky o gréckej mytológii. A tak som začala čítať fikciu s touto tematikou. Nebudem klamať, toto nie je Kirké. :-) Dcéra Sparty je oproti nej oveľa dramatickejšia, akčnejšia a povrchnejšia. Čo ale nutne neznamená nič zlé, pokiaľ máte na takéto veci náladu. Ja osobne by som sa nebránila, keby boli niektoré pasáže roztiahnuté aj na viac strán. Kniha sa číta svižne a ľahko od prvých slov, pretože autorka Vás hodí priamo doprostred deja a do akcie a vy sa ani nestihnete spamätať z toho, čo čítate, a už sa toho zase deje viac a viac. Ak však máte radi prvky ako enemies to lovers, gréckych bohov, ženské hrdinky a bojovníčky, ktoré sú fakt cool - choďte do toho. Nie je to nič prelomové, je to však veľmi dobré a keďže je to prvý diel série... už teraz sa teším na ďalšie!
