Dcéra bohyne mesiaca

Přečtená

Milujem mýty a legendy. Ako dieťa som si ich citavala miesto rozprávok. Aj keď z mnohých sa rozprávky stali. A tie ázijské majú neopakovateľné čaro a poéziu. Tak je to aj s týmto príbehom. Starodávna legenda o čínskej bohyni mesiaca Čchange,ktorú sa autorke podarilo vďaka postave Singjin, jej dcéry, (ktorá sa v pôvodnej legende vôbec nevyskytuje),vysperkovat do dokonalosti. A spraviť z nej nádherný zážitok, v ktorom nájdete všetko, čo čakáte od príbehu opradenom čínskou kultúrou. Táto napínavá fantasy rozprávka je plná toho najkrajšieho z nej. A dýcha jej históriou, ktorá je legendami opradena. A dáva možnosť preniknúť do snov a mentality obyvateľov krajiny, ktorá je nám Európanom často veľmi vzdialená. Na jazyk, pre nás trochu nezvyčajne vznešený a zdvorily, si možno budete musieť trochu zvykať. Je však typický pre jej obyvateľov a siahajuci hlboko do histórie. Aj vďaka nemu vyznieva romantická linka príbehu naozaj nežne a krásne. Ja som rada, že som sa vďaka tejto knihe mohla vybrať na potulky krajinou, o ktorej od detstva snívam a ktorá vonia broskyňovými kvetmi. A už sa teším na jej pokračovanie...

Prečítané, ale že by som z príbehu bola načisto odviazaná, to nie. Možno nepoznám toľko mýtov a príbehov o Mesiaci, no z príbehu si najviac odnášam dojem nevyváženosti. Mýtus je v pozadí, viac sa tu sústredí autorka na vnútorné monológy dievčaťa, ktoré chce zachrániť matku, no zároveň nič nevie. Budovanie sveta je len zbežne spomenuté (skadiaľ sa berie životná sila?), na môj vkus nedostatočne. Hlavná hrdinka je síce ponižovaná a šikanovaná, no napriek všetkému všetky úlohy zvládne rýchlejšie a lepšie ako tie osoby, čo sa dlhoročne pripravujú, prípadne majú storočné skúsenosti. Má všetky (klišé) predpoklady na favoritku, vzťahy medzi postavami sú málo rozvité (nemajú vlastne na čom stavať, miestami uplynie veľa času a nič sa medzi nimi nezmení a potom sú spolu pár dní a zrazu sú tu silné city?!). Asi si nechám pokračovanie ujsť...