Margaret Atwood je kanadská spisovateľka, poetka, feministická a politická aktivistka. Je nositeľkou viacerých prestížnych literárnych ocenení vrátane Bookerovej ceny. Román... Číst víc
Vycházíme z průměrného údaje o rychlosti čtení 230 slov za minutu, od knihy ke knize a od čtenáře ke čtenáři se to však může lišit.
Margaret Atwood je kanadská spisovateľka, poetka, feministická a politická aktivistka. Je nositeľkou viacerých prestížnych literárnych ocenení vrátane Bookerovej ceny. Román Príbeh služobníčky potvrdzuje... Číst víc
Tuto knihu jsme vykoupili přes Knihovrátek a je ve výborném stavu.Rozdíl mezi touto knihou a novou byste asi ani nepoznali. Knihu jsme označili nálepkou, která může na některých obalech zanechat stopy.
Slovenština
Cena: 434 Kč
Skladem Posíláme ihned
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si!
Tuto knihu jsme vykoupili přes Knihovrátek a je ve výborném stavu.Rozdíl mezi touto knihou a novou byste asi ani nepoznali. Knihu jsme označili nálepkou, která může na některých obalech zanechat stopy.
Angličtina, 2017
Skladem
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si!
146 Kč
Přečtené knihy nám můžete poslat i vy!
Pošlete nám svoje přečtené knihy a získejte poukázku na nákup.
Margaret Atwood je kanadská spisovateľka, poetka, feministická a politická aktivistka. Je nositeľkou viacerých prestížnych literárnych ocenení vrátane Bookerovej ceny. Román Príbeh služobníčky potvrdzuje jej povesť veľkej prozaičky. Vo svojej tvorbe sa už viackrát vcítila do zložitej psychiky modernej ženy, no tentoraz sa obracia do budúcnosti. Pohľadom literárnej postavy Fredovej opisuje zákutia skryté pod pokojnou fasádou Gileádskej republiky. Fredova je národný majetok, je Služobníčka a vďaka priechodnými vaječníkom sa v Gileáde, kde pôrodnosť klesla na nebezpečne nízku úroveň, stáva vzácnym tovarom. V noci v prázdnej izbe si však Fredova spomína na časy, keď láska stála nad všetkým, ženy pracovali a milovali. Podľa románu bol nakrútený úspešný seriál, ktorý dostal prestížnu cenu Zlatý glóbus.
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
K čítaniu tejto knihy som sa odhodlávala niekoľko krát a až 4. pokus bol úspešný. Na Príbeh služobníčky potrebuje človek asi správnu náladu.
Každopádne, knihu som si prečítala po pozretí 4 sérii rovnomenného seriálu a dostala som od nej presne to, čo som potrebovala; viac ako od seriálu a zároveň menej.
Príbeh služobníčky je spoveď June/Freodvej, ktorá opisuje zmenu režimu na území niekdajšej USA. Opisuje svoje všedné dni, klasický život služobníčky. Pri čítaní knihy, som na rozdiel od seriálu cítila spolupatričnosť s June a dokázala som pochopiť jej činy.
Odporúčam všetkým milovníkom dystopie. Kniha je veľmi nadčasová a kebyže si ju prečítam v roku, kedy vyšla, asi by som bola prekvapená jej necenzurovaním silných tém.
Priznávam, že po tomto románe som siahla až s odstupom času, keď som zaregistrovala aj seriál, ktorý bežal v jednej našej televízii. Seriál som nesledovala a tak som si povedala, že prečo nie? A urobila som dobre.
Kniha je naozaj krásna. Dobre zvládnutý dizajn, vystihujúca obálka. A keď ju zoberiete do rúk, určite ju už nepustíte (samozrejme, ak máte radi takéto romány).
Celá kniha je vlastne o tom, že zvláštna doba si vyžaduje zvláštne činy. Pre niekoho možno nepochopiteľné, pre iného úplne v poriadku. Ponižovanie, fyzické tresty, smrť. Všetko v mene vyššieho záujmu a vyššej moci. Nemáš právo, nedočkáš sa pomoci. Pokiaľ si nepomôžeš sám. A vlastne o tom je aj náš život.
A čitateľom by som radila, ak vás láka seriál, prečítajte si najprv knihu. Urobte si vlastný úsudok, nenechajte sa pomýliť zbytočne natiahnutým a komerčným, seriálovým dejom. Kniha je len kniha a je to originál. Prajem krásny čitateľský zážitok.
Dystopický román od Margaret Atwood opisuje svet, v ktorom sú ženy s priechodnými vaječníkmi pokladom, ktorý však nemá žiadne práva. A ak nie si služobníčka, manželka alebo teta, potom si určite nepohodlná, žiješ vo vyhnanstve alebo si mŕtva. Román, ktorý poukazuje na to, ako by mohol vyzerať štát budúcnosti, v ktorom vládnu iba privilegovaní muži a fanatické náboženstvo. Túto knihu by som zaradila do povinného čítania.
Knihu som prečítal. Alebo kniha bola prečítaná. Vôňa navlhnutých novín. Prečo sa však nevraví, že kniha prečítala vás? Práve skrz ňu sa lepšie spoznáte. Načriete do svojho vnútra. Ako do studňe. Temnota, fetiš. Sypké, slnkom vyblednuté tehly. Úzkosť a beznádej. Avšak stále držia pokope. Ako kasty. Gilead. Zrada? Ležím v posteli a nedokážem prestať. Otupený a bezmyšlienkovitý, zhrozený. Zbavený názoru. Rozporcované kusy ženských tiel sa mi kotúľajú poza myseľ. Ako pomaranče. Musím kúpiť pomaranče. Mlieko, vajcia, kuracina, vysiace, vetrom rozhýbané telá na sivom múre. A sex. Chýba mi sex. Priesvitné vzorované záclony. Neznášam sex. Som len stroj. Cítim ešte? Vôňa cigaretového dymu. Som stále schopný emócií? Prestávam existovať. Chcem však pred tým ešte niečo ukradnúť. Pero, knihu, uschnutý kvet. Nemôžem. No verím. Kontext je všetko.
“Nolite te bastardes carborundorum”.
Dystopia, v ktorej je najvzácnejším tovarom žena so zdravými vaječníkmi schopná rodiť. Podľa knihy ktorej bol natočený aj úspešný seriál. Nepopieram, že je to dobre napísané, ale u mňa sa to medzi srdcovky nedostalo.
Námet? Famózny! Pocity? Zmiešané...
Skláňam poklonu autorke za príbeh, ktorý vytvorila. Fascinujúce..., ALE!
Naozaj by som ocenila, keby Gildeánska republika najmä pravidlá, ktoré obyvatelia museli dodržiavať, boli čitateľovi podané hneď na začiatku, a nie rozkúskované po celej knihe. Pôsobilo to na mňa mätúcim dojmom, rovnako ako retrospektíva v tomto príbehu. Musím povedať, že som pokračovala v čítaní najmä kvôli zaujímavému námetu, ale štýl akým ho autorka podala, mne osobne vôbec nesadol. Posledných 50 strán som sa konečne nemusela nútiť do čítania, lebo v deji nastal nejaký zvrat a čakala som, čo z toho vyplynie. Tlieskam za záver knižky, ktorý sa mi páčil asi najviac. Vďaka záveru príbehu som začala pozerať seriál.
Výsledok? Ešte sa mi nestalo, aby ma seriál bavil oveľa viac ako jeho knižná mama.
Čtenářské recenze
Shrnutí recenzí
Shrnuto pomocí AI, která může dělat chyby.
Příběh služebnice je silná a mrazivá dystopie, která čtenáře vtáhne do detailně promyšleného totalitního světa a vyvolá silné emoce. Mnozí oceňují autorku za jazyk, vnitřní monology hlavní postavy a nadčasová témata. Některým čtenářům však vadí pomalé tempo, zmatené přesuny mezi minulostí a přítomností a otevřený či neuspokojivý závěr.
Čtenáři oceňují
Silný a uvěřitelný dystopický svět, který u mnoha čtenářů zanechá výrazný dojem.
Autorkin styl a práce s jazykem sú chválené za poetické a poutavé vnitřní monology.
Kniha vyvolává intenzivní pocity a nutí k zamyšlení nad mocí, kontrolou a postavením žen.
Děj a témata jsou vnímány jako nadčasové a relevantní k současným společenským tématům.
Čtenáři také hodnotí
Tempo knihy je často pomalé, zvláště v první části, což některé čtenáře odradí.
Přeskakování mezi minulostí a přítomností bývá zmatené a ubírá přehlednosti děje.
Někteří čtenáři postrádají více akce nebo hlubší vykreslení vedlejších postav a považují hlavní postavu za málo aktivní.
Pro některé byl závěr příliš otevřený nebo nedostatečný.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Wow! Od začiatku až do konca!
(komu stačia silné a hlavne stručné emócie, nech prestane čítať tu - nasleduje ďalšia dlhá oda)
"It has been analysed as a dystopia, sci-fi, a political allegory, a cautionary tale and a feminist text, but The Handmaid’s Tale tends to get overlooked as horror. This is horror in the purest sense of the word – psychological and bodily, full of a tension so sustained that you need a quiet sit-down afterwards to recover. It is relentlessly awful." (the guardian)
Červená.
"Nikdy nič neznie tak, ako predpokladáte, že bude znieť."
"Nedovoľ tým bastardom, aby ťa rozdrvili."
Ak by sa raz mali distopické úvahy naplniť, a možno sa aj súčasné dianie zvrtnúť smerom, ktorý nie je žiaduci ešte viac ako ten teraz (kľudne si to aplikujte na to, čo sa u nás teraz deje, alebo zatial skor ovela viac priznacnejsie na spoločenské pomery globálne - Trump, Weinstein) - som si istá, že v takýchto pomeroch bude táto kniha zakázaná. Červená knižnica - doslova. A s kopou výkričníkov k tomu. Lebo opisuje niečo čo znie nereálne, ale reálne - môže sa stať (nedeje sa už? - #meetoo pritiahnutý za vlasy, a miesto čiernej červená - veľa červenej)
"Set in the near future, it imagined Gilead: an authoritarian mutation of the United States, in which the constitutional apparatus has been forcibly dismantled and replaced by the patriarchal rule of “Sons of Jacob”, stripping women of all rights and enslaving those who remained fertile as handmaids, serially raped in a pseudo-biblical “ceremony” to provide the childless governing caste with progeny." Toto som si tiez ukradla z the guardian - nech to prirovnanie s #metoo a Trumpom je blizsie.
Príbehy. (some of them are true, some of them are lies, but they are all good stories)
Páči sa mi jej štýl rozprávania. To, ako rozpráva celý dej, ako príbehy. Ako do nich vkladá úvahy, ktoré sa nestali, ale mohli sa stať. Celé to len lepšie dokresľuje ten príbeh, a to ako ona rozmýšľa. Alebo je len niekedy príbeh zaujímavejší, krajší a znesiteľnejší, ako realita.
"Ak je to len príbeh, je menej hrozivý."
" Rada by som verila, že to, čo rozprávam, je len vymyslený príbeh. Potrebujem tomu veriť. Musím tomu veriť. Tí, ktorí veria, že také príbehy sú len príbehmi, majú väčšie šance. Ak to, čo rozprávam, je vymyslený príbeh, tak mám koniec pod kontrolou. Príbeh sa skončí, a po ňom nastúpi skutočný život. Môžem pokračovať, kde som prestala."
"Chcem, aby tento príbeh bol iný. Prajem si, aby bol civilizovanejší.Chcela by som, aby ma ukázal v lepšom svetle, a ak už nie šťastnejšiu, tak aspoň aktívnejšiu, menej váhavú, menej vyrušovanú triviálnymi vecami. Chcela by som, aby mal presnejší tvar. Aby bol o láske alebo o náhlom uvedomí si toho, čo je pre život dôležité, alebo jednoducho o západoch slnka, vtákoch, búrkach či o snehu."
Normálnosť s trochou cynizmu.
Páči sa mi jej cynizmus, tá irónia s ktorou to celé hlavná hrdinka prežíva. Normálne by som ju chcela za kamošku. Taká tá baba, čo vo všetko zlom nájde kus humoru. Ľahšie sa prežíva s trochou nadhľadu.
"Pamätám si, ako som sa prechádzala po umeleckých galériách expozíciami devätnásteho storočia: boli vtedy posadnutí háremami. Desiatky obrazov háremov, tučných žien vyvaľujúcich sa na divánoch, na hlavách turbany alebo zamatové čiapočky, ovievané pávími perami, eunuch strážiaci v pozadí. Štúdie sediaceho mäsa, namaľované maliarmi, ktorí tam v živote neboli. Tieto obrazy mali byť erotické, a myslím si, že svojho času aj boli, ale teraz vidím, čo naozaj znamenali. Boli to obrazy o zastavenom pohybe, o čakaní, o objektoch, ktoré sa nepoužívajú. Boli to obrazy o nude. Ale možno je nuda erotická, keď ju ženy praktizujú kvôli mužom."
--
Len veľmi zhruba som vedela do čoho idem. Ja som seriál nevidela. Presne kvôli tomuto wow efektu. Nie som ani fanúšička distopických diel (viď Hvoreckého Trol, a dokonca ani Houxleyho Brave New World), a vlastne ani feministickej literatúry. Pri Atwoodovej služobnícke som - a totálne. Povinná literatúra. A ešte aj visually pleasing.
"The spark of hope at its heart is the notion that history is not preordained, that its unfolding depends upon human agency and courage: nolite te bastardes carborundorum (“don’t let the bastards grind you down”)". (the guardian)
Napriek tomu, že ide o fikciu, dokázala vo mne vyvolať rôzne pocity. Smútok, nevoľnosť, odpor. Takmer rovnaké, aké som mala pri čítaní príbehov ľudí, ktorí prežili koncentračné tábory. Týmto vôbec nechcem porovnávať hrôzy minulosti, fakty a skutočné osudy s vymysleným príbehom, ani ich nijako znevažovať. Ale práve takéto myšlienky mi vírili v hlave po dočítaní knihy. Majú totiž jedného spoločného menovateľa- vyžaruje z nich neopísateľný pocit bezmocnosti. Odzrkadľujú, čo sa stane, keď sa k moci dostanú nebezpeční ľudia s extrémnym zmýšľaním. Ak nebude minulosť pre všetkých dostatočným poučením, ľahko sa z fikcie môže stať krutá realita...
Dominika Žáková
Ověřený zákazník
15.4.2019
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Čítajte Margaret Atwood, naozaj.
Stále si myslím, že romány dokážu reflektovať isté spoločenské problémy lepšie ako akákoľvek iná forma umenia. Nuž a Atwood dokáže obsiahnuť stav spoločnosti v takej hĺbke a komplexnosti (a s takou ľahkostou a gráciou!), že jej táto moja chabá recenzia neurobí žiadnu službu. Veľké témy pretkáva náhlymi momentami krásy, čo viac si v knihe priať.
Dej The Handmaid’s Tale asi vďaka seriálu netreba nikomu približovať. Presvedčivo vykresľuje víziu, kam sa môže naša spoločnosť pri súčasnom vývoji situácie dostať (Trump ako príklad vari aj stačí) a je to viac než strašidelné. V celej hrozivosti však podotknem, že knižný Gilead je syntézou sociopolitických prvkov z rôznych kultúr naprieč históriou. Voľne citujúc autorku, všetko čo sa v knihe deje, sa už niekedy niekde udialo. Svoje knihy nevníma ako sci-fi, ale ako špekulatívnu fikciu.
Keďže som najskôr videla seriál a až potom čítala knihu, nemohla som neporovnávať. Knižná Offred nie je taký stealth agent ako tá serialová, čo však nie je na škodu veci- je dostatočne “nevýnimočná” a reálna, aby šlo viac o výpoveď o spoločnosti ako o príbeh heroického indivídua. Seriál disneyfikuje a robí z Offred priamočiarejšie pozitívny charakter, vo svojej redukovanosti vhodnejši na obrazovku. V knihe je však Offred naozaj plastickou osobou, plnou komplexností a vo svojom rozpravaní sa slabostiam a temným stránkam nevyhýba. Celkovo seriál zglamournil viaceré momenty, vrátane postavy Commandera a jeho ženy, ktorí v knihe vôbec neboli takí krásni a sexi ako herci .
K téme komplexností: VEĽMI sa mi pozdáva, že sa Atwood vyhýba binaritám a čiernobielosti. Tento postoj sa prejavuje naprieč celým románom. Označuje sa ako feministický, no neplatí tu “muži sú zlí a ženy dobré”. Sama autorka píše v predhovore: “First, is The Handmaid’s Tale a feminist novel? If you mean an ideological tract in which all women are angels and/or so victimized they are incapable of moral choice, no. If you mean a novel in which women are human beings — with all the variety of character and behavior that implies—and are also interesting and important, and what happens to them is crucial to the theme, structure and plot of the book, then yes.” Diapazón (moje obľúbené slovo!) žien v The Handmaid’s Tale je široký: Moira je čistý badass, Aunts sú sadistky, ženy trýzniace iné ženy; Offred je pomerne pasívna, no skvelá rozprávačka (a jej mimomanželský pomer s Lukom či bláznovstvo s Nickom sú komplexné). Frustrovaná Serena Joy nie je serene a už vôbec nie radostná; Janine je zosobnením smutného príbehu.
A keď sme už pri príbehoch: The Handmaid’s Tale je zároveň príbehom o rozprávaní príbehov. Meta.
Forma bez vyznačenia priamej reči úvodzovkami ma najskôr dráždila. Nevieš, čo sa hovorí nahlas a čo si Offred len myslí. Potom mi došlo, že je to geniálny spôsob, ako demonštrovať, ako ženy stratili hlas vo svete Gileadu a zároveň ako pátrať po možnosti objektivity dejín. Asi v polovici knihy mám poznámku: Atwood= brutal remeslo.
Pridám pár úryvkov:
“I wish this story were different. I wish it were more civilized. I wished it showed me in a better light, if not happier, then at least more active, less hesitant, less distracted by trivia. I wish it were about love, or about sudden realizations important to one’s life, or even about sunsets, birds, rainstorms, or snow.”
Zaujímavé boli aj rozpravy o moci:
“When power is scarce, a little of it is tempting.”
“Better never means better for everyone. It always means worse, for some.”
“We lived, as usual, by ignoring. Ignoring isn’t the same as ignorance, you have to work at it.
Nothing changes instantaneously: in a gradually heating bathtub you’d be boiled to death before you knew it. There were stories in the newspapers, of course, corpses in ditches, (...) but they were about other women, and the men who did such things were other men. None of them were the men we knew. The newspaper stories were like dreams to us, bad dreams dreamt by others. How awful, we would say, and they were, but they were awful without being believable.”
Dystopia ako vyšitá. Po úspechu seriálu som sa rozhodla prečítať aj knihu. Áno, bez neho by som sa k nej pravdepodobne nedostala, no môžem odporučiť všetkými desiatimi.
Kniha sama o sebe nie je zlá, len dojem z nej trochu zráža seriál. Vďaka záverečnej "Historickej poznámke" pôsobí ucelene, aj keď posledná kapitola nechá čitateľa v očakávaniach. Príbeh je taký skromný a komorný. V podstate všetko z knížky môžete vidieť v prvej sérii seriálu, ktorý navyše väčšinu myšlienok rozvíja ďalej, ukazuje nám viac a keďže to robí pútavou formou je v porovnaní s knihou víťazom.
Postanarchisticky svet - nove zradenie sveta v suvyslosti s nabozenskymi napatim vo svete. Zaujmavo ponate, no miestami som sa nudila a preskakovala cele pasaze kvoli zdlhavym opisom miest alebo spomienok.
Katarína Chmulíková
Ověřený nákup
27.3.2019
Príbeh služobníčky
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kniha nesklamala, bola sfilmovaná ako seriál. Vynikajúci obsah aj forma...čitateĺ akoby bol súčasťou deja, všetkej tej beznádeje a tajného odhodlania dostať sa práve z nej. Otvorený koniec príbehu nič neskazil...niečo na sposob romanu 1984 od Orwela...ale intímnejšie a strhujúcejšie čitanie.
Knihu som si prečítal až potom, ako ma uchvátil seriál. Je to strhujúci príbeh, ktorý by pokojne mohol byť reálny. Seriál je síce myslím, drastickejší ako kniha, ale oslovil ma viac, pretože v knihe používa autorka veľa opisov, ktoré ma ako čitateľa nechytajú. Zato seriál ma omnoho napínavejší spád, aj keď niektoré veci sú inak ako v knihe. Ale to býva vždy, podstata je aj tak tá ístá. Teším sa aj na pokračovanie od autorky, ktoré má byť v tomto roku.
Videl som aj film z roku 1990, ale ten ma nezaujal, je dosť slabý.
Najmrazivejšie na tejto knihe je to, že stačí, aby pár ľuďom ruplo v bedni a z knižnej dystopie môže byť krutá realita. Realita, v ktorej najvyšším cieľom je splodiť dieťa za cenu straty slobody mužov aj žien.
Vydavateľstvo Slovart pôsobí na slovenskom knižnom trhu od roku 1991. Od začiatku sa snaží prinášať čitateľom knihy, v ktorých rovnako dôležitú úlohu zohráva obsah i forma, teda v ktorých sa kvalitný a náročný obsah spája s polygraficky i výtvarne bezchybnou formou. Prináša na knižný trh hodnotné knihy popredných slovenských i svetových spisovateľov, monografie špičkových výtvarných umelcov i modernú literatúru pre deti a mládež. Nechce sa stať najväčším vydavateľstvom na Slovensku, no chce byť vydavateľstvom najlepších kníh.
Vydavateľstvo vzniklo roku 1991 ako dcérska spoločnosť „účastinnej spoločnosti pre zahraničný obchod Slovart“, ktorá existovala od roku 1970. V čase vzniku sa vydavateľstvo zameriavalo na vývoz kníh do zahraničia, neskôr postupne na vydávanie kníh v slovenčine a češtine.
Pri knihách človek vopred nevie, čo to všetko prinesie. Vo vydavateľstve Slovart však pracujú ľudia, ktorí majú radi knižky, preto si vyberajú podľa toho, čo pokladajú za dobré a samozrejme, že pritom ešte uvažujú aj o tom, čo si kúpi niekto iný.
A na ktorú knihu sú vo vydavateľstve Slovart najviac hrdí ?
"Určite tých kníh, na ktoré sme právom hrdí, bude dosť za viac ako 25 rokov fungovania vydavateľstva. Pre vydavateľstvo je najkrajší moment vymyslieť si knihu, nájsť na ňu správnych autorov, dať jej dokonalú formu, a potom zožať s knihou úspech. To je zhmotnenie vydavateľského remesla."
Brožovaná vazba
