Zuzana Tóthová

6

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Zobrazit více

Moje srdcovky

Moje odznaky

Moje aktivity

6
Zuzana Tóthová

Zuzana Tóthová získala odznak Máte čtenářský profil

07.08.2019 11:44

Váš čtenářský profil je na světě! Odteď se můžete každému pochlubit, jací úžasní čtenáři jste!

6
Zuzana Tóthová

Zuzana Tóthová Nepřečtená

18.04.2019 14:03

6
Zuzana Tóthová

Zuzana Tóthová Nepřečtená

18.04.2019 14:03

6
Zuzana Tóthová

Zuzana Tóthová Nepřečtená

18.04.2019 14:03

6
Zuzana Tóthová

Zuzana Tóthová Nepřečtená

18.04.2019 14:03

6
6

Zuzana Tóthová napsala recenzi

18.04.2019 14:02

Všeprenikajuce krásno.

Island.

Život. Taký, aký je. Ťažký, nespravodlivý, bolestivý, krásny.
"Pamätaj si so mnou, že človek potrebuje dve veci, aby tú záťaž zvládol, aby dokázal stáť celkom vzpriamene, aby si uchoval žiaru v očiach, elán v srdci, hudbu v krvi - pevný chrbát a slzy."

Láska. Taká, aká je. Ťažká, nespravodliva, bolestivá, krásna.
"More z nás robí mužov, no vám ženám patrí pevnina. Strážite ju pre nás. My sa vydávame do nebezpečenstva, a to nás formuje, alebo nás zničí, to je náš život, a vy patríte na súš do bezpečia, kde chránite život. A stretávame sa na brehu."

Smrť.
"Smrť je Bohov nedostatok argumentov."
"Nehybnost je sestrou smrti."

Všeprenikajuce krásno. Také pomalé, vláčne, príjemné krásno.

Čti víc

6
6

Zuzana Tóthová napsala recenzi

18.04.2019 14:01

Nesmierne silná kniha. Neskutočný náklad.

Morbido (taliansky) znamená jemný. Myslím, že tento oxymoron to celé vystihuje.

Čti víc

6
6

Zuzana Tóthová napsala recenzi

18.04.2019 14:00

Skvelé! Vhodné pre "random facts lovers" a do kvízov :)

"Kozy majú rôzne prízvuky. Záleží od toho, skadiaľ pochádzajú." Okrem iného. Aby ste vedeli.

A ešte je to aj tak strašne milé. :)

Čti víc

6
6

Zuzana Tóthová napsala recenzi

18.04.2019 13:59

O láske čítam rada. Páči sa mi to večné hľadanie definície lásky. Aj Barnesa čítam rada. Tú jeho vyzretosť v textoch, v úvahách. To, že už má svoje odžité, má toho veľa odpremýšľaného, pochopeného. A skvelo sformulovaného.

"Každý má svoj príbeh lásky. Každý. Možno sa skončí fiaskom, možno už láska vyprchala alebo sa nikdy nenaplnila. Možno sa odohrala iba v mysli. Ale to neznamená, že nebola ozajstná. Možno bola ozajstnejšia ako iné."

"Možno sa láska nedá zachytiť pomocou definície. Možno sa dá zachytiť len v príbehu."

Jediný príbeh je príjemné čítanie, s množstvom krásnych myšlienok, skvelo sformulovaných úvah a pojednaní o láske. Forma a štýl tu však podľa mňa predčila príbeh samotný.

Ale akokoľvek to je: "Je lepšie milovať a stratiť lásku, než nikdy lásku nezažiť."

Čti víc

6
6

Zuzana Tóthová napsala recenzi

18.04.2019 13:59

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Stefannson je umelec.

A toto je moja jedna z mnohých ód na neho.

K takmer žiadnej knihe sa už po prečítaní nezvyknem vracať naspäť. Väčšina zarezonuje viac, alebo menej. Stefansson je ale iný. Je to droga. Potrebuješ to spomalenie, to ticho, to krásno, ten pocit, ktorý dokáže navodiť len on. Že ten obyčajný ľudský život, ten boj o prežitie, o zachovanie si vlastnej tváre, o pár pekných chvíľ, o tú nedokonalú lásku v každej jej podobe, že to je vlastne všetko krásne, a tak, ako to má byť.
Preto som si po Rybách kúpila aj Vesmír. A preto som si kúpila aj Letné svetlo. Lebo to potrebuješ ako dávku do žily. Lebo aj keď nič netrvá večne, môže to mať aspoň pokračovanie.

Stále viac si na sebe uvedomujem, že si všímam jazyk, kompozíciu, stavbu deja, a dokonca aj preklad. Stefansson nesmierne majstrovsky pracuje so slovami. S opakovaniami. S obrazmi, s tým ako sa vracia späť presne tam kde prestal, nevadí, že preskakuje od súčasnosti do minulosti, alebo že sa ti tie islandské mená pletú. Nádherne pracuje s navodením atmosféry a pocitu. Dokáže z obyčajného ľudského života, ktorý je väčšinu času len ťažká snaha nejak to ustáť, spraviť krásny zážitok.

Keď som sa predtým rozplývala nad jeho Rybami a dala som mu „len“ 4 hviezdičky, tak teraz – pri Vesmíre- mu musím dať jednoznačne 5. Kým v Rybách si človek postupne zvyká na ten jazyk, na ten štýl, na ten opar krásna, na to spomalenie, ktoré tu u mňa bolo dôvodom, prečo som mu dala „len“ 4 hviezdičky. Mala som pocit, že sa to ťahá ako sopel. A potom, niekde v polovici to prišlo. Ten pocit, že Bože, len nech sa ten sopel neprestáva ťahať, to je majstrovstvo!
Vo Vesmíre už vieš presne do čoho ideš, už to od neho očakávaš, a on nesklamal. Je to ešte krajšie.

Nedá sa ani vybrať zo všetkých tých podčiarknutých pasáží jedna. On má krásnu skoro každú vetu!

Hneď prvá veta: „Ujasnime si jednu vec hneď na začiatku, ešte kým sa poberieme ďalej, kým prenikneme hlbšie do toho, čomu nerozumieme, čo nezvládneme, po čom však predsa len túžime, čoho sa obávame, čo nám chýba, ujasnime si to hneď teraz, aby sme mali aspoň nejakú istotu: nachádzame sa v Keflavíku.“

„Koľko naozaj dôležitých dní prežijeme počas jedného života na tejto planéte, keď sa udeje čosi veľké, vďaka čomu sa tvoj život večer zdá byť jasnejší a plnší, než bol ráno – koľko je takých dní?“

„Kedy človek poriadne žije, a prečo sa z lásky časom stáva zvyk, ktorý ti prináša viac bezpečia než šťastia? A prečo je čoraz ťažšie odlíšiť lásku od zvyku? Ak má byť niečo očividné, nemá to byť práve láska?“

„Nebodaj šťastie nikdy nedosiahne až nakoniec? Možno láska napriek všetkému nie je dosť silná? Znamená to, že umriem celkom sama?“

„Čakala naňho. Netrpezlivo. To čakanie bolo neznesiteľné. Sekundy sa menili na minúty, minúty na hodiny. Čakanie by ju snáď aj zabilo, keby nemala knihy. Podaktoré knihy akoby život rozširovali, obsahovali vety, ktoré sa menili na galaxie. Čítala, čo-to si poznačila, a to je pomohlo preklenúť čas, inak by sa od netrpezlivosti istotne zbláznila.“

„Napadlo mi, že by som asi mala nenávidieť Boha. Ale na čo je to dobré, aký je z nenávisti úžitok? Neverím, že by Boh moju nenávisť pocítil, ale ja by som ju cítila, horela by v mojom vnútri, a verte mi chlapci, že nenávisť je tvrdý, a neoblomný pán. Nedokázala som znieť tú obrovskú stratu, a cítila som, že nenávisť mi dodávala silu postaviť sa na nohy… A kým farár táral o Bohu, uvedomila som si, ja hlupaňa, že predsa existuje oveľa väčšia, lepšia a mocnejšia sila, ako tá, ktorú čerpáme z nenávisti. To len aby ste vedeli. Mimochodom, ste skvelí.“

Neskutočne krásne vizuálne spracovanie, dokonalý preklad. No proste Stefanssonove knihy sú pastvou pre oči, dušu, a budete z toho krásna dlho dlho žiť. Čítať, len s ceruzkou v ruke!

Čti víc

„Kdo zabíjí člověka, zabíjí rozumnou bytost. Kdo však zabíjí dobrou knihu, zabíjí rozum sám. “

John Milton