Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Čítam pomaly, ale pravidelne. Začínal som detektívkami a trilermi, potom som prešiel na sociálne romány, pridal k tomu klasiku, občas humor, sem tam životopisy a to, čo ma zaujalo.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
V prvom rade, na to, že ide o takmer tisíc stranovú knihu, tak pôsobila, ako keby mala o tristo strán menej, vzhľadom na udalosti, ktoré sa v nej udiali. Prišlo mi, ako keby sa nič poriadne nestalo vzhľadom na dĺžku a ako keby pán autor ani nevedel, o čom hlavne chce písať, resp. chcel písať o mnohých veciach, ale okrem stretu dvoch kultúr to bolo veľmi povrchné. Keď sa na to pozrieme objektívne, tak stret kultúr bol spracovaný výborne, ale rovina lásky, nebodaj zakázanej, ako aj boj o moc a politikárčenie boli veľmi slabunké, a hoci postavy boli ok, tiež neboli výnimočne zaujímavé. Jednoducho, kniha mala veľa strán, málo deja, motanie sa stále okolo rovnakých vecí a nakoniec aj bez nejakého uspokojivého vyvrcholenia. Chcel som prečítať celú Asijskú ságu, ale ak je Šogún jej najlepšia časť, tak si to asi rozmyslím.
Ako vždy veľmi dobre, pútavo a zrozumiteľne napísaný román. No podobne ako tretí diel, aj tento ma bavil menej. Dej nebol tak rozvinutý, postavy boli fajn, ale to boli aj v predchádzajúcich častiach a najmä vzhľadom na pomerne zaujímavé obdobie sa tu riešili tak dve tri veci a o nich to bolo stále dokola. Čo mi ale najviac udrelo do očí a možno málinko aj vadilo bolo, že som vôbec nemal pocit, že sa dej odohráva v Kingsbridge. Táto kniha stratila čaro svojích predchodzov a nemal som pocit, že áno, toto miesto poznám, tu sa v minulosti stalo toto a toto. Síce pár miest postavy spomenuli a aj si trochu pospomínali na minulosť a aj chápem, že život ide ďalej a mestá sa rozvíjajú, ale Zbroj světla mi prišiel ako príbeh, ktorý sa mohol odohrať kdekoľvek.
Nie je to nevyhnutná kniha a skôr mi to prišlo ako využívanie značky, ale napriek tomu sú postavy stále výborné, tak ako v hlavnej sérií a príbeh je dobrý.
Kniha ma milo prekvapila, a hoci to zo začiatku moc nádejne nevyzeralo, nakoniec bola napínavá, zaujímavá a skvele rozvíjajúca postavy a osudy postáv prvej Duny.
Ďalšia skvelá kniha z pera Stevena Eriksona. Oproti hlavnej sérii mi v tejto knihe prišlo, že je menej vaty a tak dej pôsobil svižnejšie. Na druhej strane mi tu trochu chýbali také väčšie momenty, viac zapamätania hodné. To ale neznamená, že príbeh neobsahuje viaceré výborné momenty, situácie a ako vždy skvelé postavy, z ktorých niektoré sú starí známi. Hlavne by som povedal, že aj napriek tomu, že prostredie a svet Malazu čitateľ pozná, Bůh nedbá trpí ako prvá kniha v novej sérii spoznavaním nových postáv a usporiadania sveta, takže verím, že pokračovania opäť vypália kvalitatívne naplno alebo aspoň nesklamú, presne ako tomu bolo v prípade začiatku Rantovho príbehu.
Prekvapilo ma, že trvalo takmer polovicu knihy kým sa autor dostal k udalostiam seriálu Rok draka. Všetko predtým, najmä vláda Jaehaerysa bolo veľmi zaujímavé, takže to nevadilo. Samozrejme je vrcholom knihy Tanec drakov, a práve preto posledných 20% knihy je trochu slabší odvar, ale aj tak veľmi fajn a zaujímavé. Pre všetkých fanúšikov povinnosť.
Nakoniec to bola celkom dobrá knižka, aj keď som jej dlho neveril. Číta sa dobre, o tom nie je pochýb, ale nejaké 3/4 knihy sa toho moc nedeje.
Teda aspoň sa zdá, že sa nič nedeje, ale autorka potom odkryje, o čo v tomto príbehu ide. Bola moja hlúposť, že som to ani netušil a pani Mornštajnová mi to musela na priamo povedať. Vďaka tomu kniha dostáva úplne iný ráz a po dočítaní všetky udalosti prežijete nanovo, ale tentokrát z úplne iného pohľadu. Zaujímavé, ale ako som povedal, väčšina knihy na mňa pôsobila ani nie, že som bol nedočkavý, čo sa bude diať ďalej, ale bol som nedočkavý, aby sa konečne niečo diať začalo.
Ako zatiaľ všetky knihy od Zweiga sa aj táto čítala dobre, avšak z tých všetkých čo som mal doposiaľ možnosť čítať ma táto zaujala najmenej. Ako keby autor písal o jednej veci stále dokola, tie myšlienkové pochody hlavného hrdinu boli celkom fajn, ale stále to bolo všetko málo a nejaká pointa akože bola vyslovene napísaná v poslednej vete, ale príbeh o tom moc nenapovedal. Stefan Zweig má aj lepšie knihy.
Domnieval som sa, že to bude čítanie plné hľadania pravdy, svetla v sebe samom, nájdení Boha a podobne, a nakoniec to bol celkom fajn príbeh. Samozrejme tam tie životné múdra boli, ale čím ďalej tým menej ma to rušilo a aj sa mi zdalo, že sa autor zameriaval viac na vyrozprávanie príbehu než na kázanie o tom, ako by sme mali žiť. Ale prepašoval tam samozrejme aj to. Nakoniec aj záver nebol zlý, aj keď nebol ani výnimočný. Kniha mi život nezmenila, pravdepodobne si ju už nikdy neprečítam, ale ani mi neprišla zlá a ako strata času.
Musím uznať, že ma zaujalo čítanie o jednotlivých náboženstvách či sektách, o ich fungovaní a vzniku, no chybou, a teda aj tým, čo mi vadilo, bolo, že to písali kresťania a všetky ostatné náboženstva odsudzovali na základe rozdielov vo viere. Navyše tu chýbala tá najrozšírenejšia sekta, ktorou je kresťanská cirkev. Takže takýmto spôsobom sa dá táto kniha brat skôr ako propagačná brožúrka očierňujúca iné náboženstvá.
