Tuto audioknihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do 11 dní.
Chcete vyzkoušet čtení ušima? K poslechu audioknihy vám postačí telefon. Pro co nejsnazší poslech doporučujeme naši aplikaci. Více informací najdete zde.
349 Kč
Potřebujete poradit knihu?
Zeptejte se online knihkupce!
Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?
Máme více než 300 000 knih skladem
Knihomolská záložka ke každému nákupu
Více než 9 000 výdejních míst
Naši skřítci doporučují
Audiokniha
310 Kč
Skladem 2 ks Posíláme ihned
Tuto audioknihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do 11 dní.
Co kdyby události roku 1989 postavily komunistický režim znovu na nohy?
„Socialismus neskončil, socialismus trvá,“ mohlo by se v Československu roku 2019 zpívat u příležitosti oslav třicetiletého výročí potlačení prodemokratické kontrarevoluce. Alternativní historii uplynulých tří dekád prožívají hrdinové nového románu Aleny Mornštajnové, jejichž svět se od dob takzvané normalizace příliš nezměnil – a jestli přece, tak jenom k horšímu. Marii účast na listopadových demonstracích vynesla patnáct let v kriminálu, která strávila dohady o dalších osudech svého manžela, syna a dcery. Magdalena vyrostla v ústavu pro děti, jichž se rodiče označení za nepřátele režimu údajně zřekli a které se mají stát novými komunistickými kádry. Přesto se ty dvě jednoho dne setkají – a ten okamžik ovlivní zbytek jejich života...
Nový román nejčtenější tuzemské autorky si pohrává s alternativní verzí moderních českých dějin, ilustrovanou tragickým příběhem obyčejné rodiny.
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
Čo prežívajú ľudia, ktorí kvôli diktatúre prídu o všetko? Ako vidia svoju budúcnosť? Kde hľadajú nádej? Ako novým podmienkam prispôsobia svoj život a hlavne svoje svedomie? Skvelý pohľad do vnútra viacerých postáv v rôznych situáciách, odohrávajúci sa počas 20 rokov alternatívnej histórie. Zhltnuté za predĺžený víkend.
Opäť skvelý román z pera českej spisovateľky Aleny Mornštajnovej. Po vydaní tejto novinky som, na rozdiel od Hany, nevydržala čakať na preklad a hneď som sa do nej pustila. Autorka s citom a veľmi uveriteľne vyobrazuje, ako by to mohlo v Čechách a určite aj na Slovensku vyzerať, ak by v novembri '89 nepadol komunistický režim, respektíve aké by určite mohli byť následky nepokojov na osudoch a budúcnosti obyvateľov. Nie je to práve veselá téma, no určite stojí za to si túto knihu prečítať a možno si aj uvedomiť, že doba nie je až taká zlá, ako si mnohí ľudia aj dnes stále myslia.
Pokud přistoupíte na autorčinu hru, bude se vám to líbit. Tohle není příběh o tom, jak by tahle změna v českých dějinách zapůsobila na celý svět a jaký by to mělo celosvětový dopad, protože ačkoliv si tentokrát vybrala Mornštajnová docela jiný žánr než obvykle, stejně v něm opět útočí na čtenářovy emoce a podsouvá mu silné ženské hrdinky tak, jak jsme už v jejích předchozích příbězích zvyklí. Malé lidské osudy na pozadí velkých dějinných událostí, postavy, které jsou vlečeny dějinami na hrany svých sil a možností, intimní rodinné příběhy, které jsou intenzivnější a zajímavější než ony zmiňované dějiny, ženské hrdinky, které se dokáží prosadit osudu navzdory, nebo alespoň, v tomhle případě, dosáhnou určité vnitřní svobody. Sakumprásk, čtení mě bavilo, přivítala bych pokračování!
Mornštajnová opäť nesklamala, skôr milo prekvapila. November 89 a celý príbeh postavený na udalostiach čo by bolo, keby...
Ťaživé a smutné.
Túžba po slobode, po vlastnom živote ale aj potreba cítiť istotu a rodičovskú lásku.
Knihy od Aleny Mornštajnovej mám rada, pretože sú také iné, svojské. Nečakám žiadne happy end-y, čakám skutočný život, taký, čo sa s osudmi ľudí nemazná.
Nevedela som čo mám čakať od Listopádu, keďže ide o fikciu, resp. alternatívnu minulosť, a hoci sa dané udalosti neudiali tak, ako sú opísané v tejto knihe, mohli sa stať ... a to mrazí.
Priznám sa, že moje očakávania boli väčšie a ostali nenaplnené. Oproti predošlým knihám autorky som mala pocit, že sa hlavným postavám venuje menej a opisy sú dlhšie. Koniec knihy však uspokojil moje chúťky a celkovo knihu hodnotím pozitívne. Taktiež sa mi páčilo ako autorka opísala vývoj Československa po roku 1989 a som rada, že som to nemusela zažiť na vlastnej koži, či už ako tá, ktorá je s režimom nespokojná a musí žiť v neslobode alebo tá, čo slepo verí súdruhom a ani netuší, čo to sloboda je.
Táto kniha by Vás mohla zaujať ak ste fanúšikmi dystópie alebo samotnej autorky. Ak ste s pani Mornštajnovou začali len teraz, určite siahnite aj po Hane, Slepej mape a vrelo odporúčam môjho favorita, Hotýlek.
Neviem ako vám, ale mne sa veľmi často stáva, že sa nerozumne nechám zaviesť do debaty o tom, či tu bolo pred Nežnou revolúciou (teda za komunizmu) lepšie. Zo skúseností už viem, že je múdrejšie sa týmto debatám vyhýbať - hlavne ak sú v nich zapojení rodičia (príp. starí rodičia), pretože niekedy logické argumenty nezaberajú a za tie rozpory v rodine to jednoducho nestojí.
Teraz by som im však najradšej všetkým rozdala kópiu tejto knihy.
Autorka nám ponúka veľmi realistický náhľad do alternatívnej minulosti a prítomnosti.
Určite ste si aspoň raz v živote položili otázku, ako by to u nás vyzeralo, keby udalosti v 1989-tom skončili úplne inak. Presne touto líniou vedie svoj príbeh Alena Mornštajnová. Máme možnosť sledovať osudy obyčajnej rodiny, ktorá nespokojnosť s režimom vyjadrila len párkrát, ale zjavne až príliš nahlas.
Ak sa už nechcete len zamýšľať nad tým, ako by to u nás vyzeralo ak by 1989 nevyšiel, prečítajte si tú desivo smutnú alternatívnu prítomnosť prostredníctvom knihy Listopád.
Od Aleny Mornštajnovej mám prečítané skoro všetky jej knihy. Musím povedať, že táto z nich bola asi najslabšia, ale pani spisovateľka píše tak výborne, že aj tá jej najslabšia kniha je podľa mňa skvelá.
Ako vždy, vyberá si ťažké témy a prelína ich so životmi obyčajných ľudí, ale po prečítaní vám žiaden z jej príbehov obyčajný nepríde. Rovnako je to aj v tejto knihe, v ktorej sa prelínajú príbehy Márie a Magdalény. Možno na prvý pohľad pochopíte, ako sú ich životy prepojené, ale mne to nedošlo, takže som o to viac bola prekvapená, keď sa dej zamotal.
Listopád je v podstate dystopiou, v ktorej november 1989 skončil úplne inak ako v skutočnosti. Komunizmus pokračoval a občania Československa zostali za železnou oponou, oddelení od západného sveta.
Mária je po protestoch zatknutá a skončí na 20 rokov vo väzení. Vie, že neuvidí vyrastať svoje deti, možno nikdy neuvidí svojho manžela a pri živote ju držia len listy, ktoré jej posiela mama, kde píše o tom, ako sa majú deti. Popri tom sledujeme príbeh Magdaleny, ktorá je bez rodičov a vyrastá v ozdravovni, čo je niečo podobné ako detský domov, ale budujú v nej silne komunisticky založené mladé duše.
Téma je veľmi ťažká a smutná, ale aj napriek tomu sa číta ľahko, lebo autorka má veľmi prívetivý a láskavý spôsob písania a nezahlcuje príbeh zbytočnými opismi. Kniha je desivým obrazom toho, čo sa môže stať v spoločnosti, ktorá je tak veľmi obmedzovaná a bezmocná. O to viac je to strašidelné, keď vidíme čo sa deje vo svete aj v súčasnosti. Vďaka tejto knihe si budete oveľa viac vážiť slobodu, ktorú máte a budete dúfať, že ju raz bude mať každý jeden človek.
Ja nepisem vela recenzii, ale tato kniha ma tak zasiahla, ze ju musim odporucit naozaj vsetkym, a hlavne tim ludom ktori maju pochybnosti o demokratickych hodnotach....
Barbora
Neověřený nákup
4.9.2022
Na túto knihu som sa veľmi tešila a musím povedať, že nesklamala. Aj napriek ťažkej téme sa kniha čítala sama. Autorka využila svoj nápad naozaj pekne, je potrebné sa zamyslieť nad tým, že o danej téme a situácii mali niektorí čitatelia možno prehnané očakávania, ale bolo len na spisovateľke, ako svoj nápad rozvinie. Ako sama autorka povedala, podobné veci sa stále niekde na svete dejú. Určite odporúčam všetkým, hlavne ľuďom s krátkou pamäťou a tým, ktorí majú pocit, že žijeme v diktatúre.
Určite odporúčam všetkým a najmä mladšej generácií prečítať si ako to kedysi bolo. Aby vedeli oceniť slobodu, ktorú teraz majú. Výborne vyrozprávaný príbeh.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Toto bolo moje prvé stretnutie s Mornštajnovou a musím povedať, že je to právom Pani spisovateľka. Hoci dej má málo priamej reči strhol ma so sebou od prvej strany. Príbehy Maje a Magdalény boli také živé, surové a neprifarbené. Prežívala som každú stránku a nebola si istá, ktorú z postáv ľutujem viac. Na obe autorka naložila vrchovato.
Život vo väzení bol mučivo jednotvárny, sivý a beznádejný. Pri zdravom rozume Maju držali iba listy od rodičov, ktoré, ako mnohé iné veci v príbehu, klamú telom. Musí byť hrozné žiť v dobe, kedy netušíte, či môžete veriť kolegom v práci, susedom, či členom vlastnej rodiny.
Magdaléna žije v Ozdravovni, ktorá je v podstate čosi ako detský domov. Žije tam od štyroch rokov a bolo desivé sledovať, čo na nej režim napáchal. Ešte aj ako dospelá sa nedokázala vymaniť z dogiem, ktoré jej vtĺkali do hlavy. Čítala som jednu recenziu na knihu a bolo tam napísané, že príbeh nevaruje iba ukolísava... nesúhlasím. Toto bol strašný varovný prst. Decká sú tvárny materiál, stačí sa pozrieť, čo napáchal štát na Hitlerjugend. Opisy z „decáku“ boli strašidelné. Výchova bez lásky, s kopou pravidiel a s inými deckami, ktorých sa musíte naučiť báť a poslúchať. Nechávať si myšlienky pre seba (prípadne žiadne nemať) a celý čas sa triasť kto vás nahlási a za čo. Depresívny je aj fakt, že dieťa nemuselo urobiť celkom nič, hlásenie mohlo byť falošné a už to s ním išlo. Celý príbeh ma vtiahol od prvých strán a bol jedným z tých, ktoré som nedokázala odložiť.
Na druhej strane od dystopickej časti som čakala viac. Dej sa vyvíjal, roky plynuli, ale svet okolo postáv sa nemenil. Sem tam sa spomenul mobil, či internet, ale týkalo sa to len niektorých ľudí, takže info z deja rýchlo odplávalo. Chýbalo mi posunutie doby v rámci toho, že uplynulo viac ako dvadsať rokov. Keby som nevidela roky na začiatku kapitoly, mám pocit, že sa to stále deje v jednom čase. Podľa mňa sa aj totalitný režim dokáže niekam rozvíjať za istých okolností. Keď niekedy vidím, čo všetko ľudia píšu na FB.... Od toho ako žijú, čo doma majú, kam chodia, ako dlho sa zdržia, s kým sa stretávajú, čo čítajú až po názory a myšlienkové pochody, ani špiónov by zrejme nebolo treba. To je len primitívny príklad. Nejde len o technickú stránku, celkovo som čakala, že totalitná budúcnosť sa niekam posunie, možností by bolo určite dosť. Ak je to dystopia a našťastie!!! alternatívna budúcnosť.... logicky to očakávam.
Čo mi však prekážalo viac bola temnota a depresia, ktorá z príbehu sálala. Nečakala som dúhové mosty a sladký happy end, lenže tu nebolo ani svetlo na konci tunela a to ma mrzelo. Úplne chápem, že životy mnohých ľudí v tej dobe neboli prechádzka ružovou záhradou, ale tu bolo tak málo svetlých momentov, že som ich poriadne nepostrehla a už boli preč, alebo fakt neboli. A to je škoda, lebo myslím, že žiadna doba nie je iba čierna. Možno to bol autorkin zámer, no ja som súcitila s postavami, ktoré mali na sebe naložené viac než dosť a nielen hlavné, ale aj vedľajšie. V niektorých prípadoch mi navyše chýbali informácie. Veľmi ma zaujala postava Jany a napriek tomu, že s Magdalénou boli s jednej Ozdravovne, Jana bola očividne myslením niekde celkom inde. Zaujímalo ma pozadie. Kto a ako spôsobil, že režimu neverila. Tiež som v podstate nepochopila, prečo sa tak veľmi pokúšala pomáhať Magdaléne, keď očividne nenašli spoločnú reč ani názory. Navyše, ak bola Magdaléna tak veľmi ovplyvnená a ak všade bol samý udavač, ako to, že sa Jana nebála, že ju nahlási?
Napriek tomu všetkému sa znova vraciam k začiatku. Príbeh bol napísaný tak úžasne, že som nevedela prestať čítať. Osudy postáv sa ma hlboko dotkli. Človeka, ktorý poriadne nezažil minulý režim (narodila som sa v roku 1984), musí absolútne desiť, čo dokáže napáchať propaganda a vláda pod rúškom toho, že vám chce dobre a najlepšie vie, čo si máte myslieť. Napriek výhradám nedokážem dať príbehu menej ako päť hviezd, lebo suma sumárum, toto bolo skutočne Dielo. Od začiatku až do konca depresívne ako šľak a odporne realistické.
Príbeh je síce fiktívny, ale v dnešných dňoch akoby opäť mohol ožiť aj v našich končinách. A určite sa deje niekde v Severnej Kórey či Rusku. Hlboká sonda do prežívania bezmocnosti voči režimu, ale aj odhodlanie nevzdať sa hoci len slabej nádeje na život, prítomnosť blízkych. A o nebezpečenstve manipulácie, lží, izolovania a života v strachu, či držaní v strachu.
Ťaživý, depresívny, skľučujúci fiktívny román plný úzkosti
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Akosi som stratila slová. Príbeh je tak neskutočný a súčasne na mňa pôsobí, že je veľmi blízko k realite, ktorá by mohla nastať. Autorka podľa mňa v skutočnosti dokonale zobrazila povahu českého a slovenského ľudu v minulosti, ktorá v mnohých starších generáciách pretrvala dodnes, a tieto generácie naučili takto sa správať aj ďalšie generácie. Nie raz som počula od babky alebo dokonca od otca, ako niečo niekomu nemám hovoriť, lebo čo by si o mne pomysleli a mohla by som si zavariť. A nie je to tak dávno. Mnohé z uvedenych správaní v hĺbke podstaty v našich spoluobčanoch stále je. Stačí im dať do ruky nástroj a oni ho použijú. Dostanú právomoc niečo kontrolovať a oni to zneužijú a ešte sa v tom vyžívajú. Naozajstný príklad analógie voči dnešnému svetu. Čo by bolo keby ak.... A čo vlastne bude ďalej, keď sme to či ono dopustili. Budeme smútiť za slobodou, alebo budú naše deti obhajovať režim, ktorý tu bude, lebo im bude vtĺkané do hláv, že je to najlepšie, čo nás mohlo postretnúť? Túto knihu určite stojí za to prečítať si, človeku naskáče vďaka nej veľa chrobákov do hlavy, možno sa bude dlho zamýšľať nad napísaný príbehom, bude o ňom viesť úvahy a možno si aj všimne akú vysokú cenu má osobná aj ekonomická nesloboda. O jednu hviezdičku dávam menej asi len preto, že príbeh nedopadol podľa mňa šťastne a tak trochu zostal aj otvorený. Tu som si želala ten sladký "happyend". Ale pred autorkou snimam klobúk.
Dve línie, dva osudy žien ... bezmocnosť, miestami som cítila až nevoľnosť ... zimomriavky. Ku knihe som pristupovala s obavami, nevedela som čo od nej čakať.
Alena vždy píše veľmi pútavo, vie čitateľa vtiahnuť do deja a emócií.
Každopádne kniha zanechala odtlačky v duši a myšlienky v hlave.
Mornštajnová vystudovala angličtinu a češtinu na Filozofické fakultě Ostravské univerzity. V současné době pracuje jako lektorka anglického jazyka a překladatelka. Žije ve Valašském Meziříčí. Debutovala v roce 2013 románem Slepá mapa, který se dostal do užší nominace na Cenu Česká kniha 2014. Její druhý román Hotýlek vyšel v roce 2015, v roce 2017 vydala třetí knihu s názvem Hana a její nejnovější román se jmenuje Listopád. Její knihy vždy obsahují silné ženské hrdinky, které se perou se životem na pozadí zásadních českých historických událostí.
Víte o novém čtenářském profilu?
Chtěli byste si prohlédnout všechny své recenze na jednom místě a podělit se o ně s ostatními čtenáři? Aktivujte si čtenářský profil, kde můžete mimo jiné sbírat knihomolské odznaky nebo zvyšovat svou knihomolskou úroveň.
MP3 ke stažení
