Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Nenazvala by som sa knihomoľom, napriek tomu som u mojich známych a priateľov známa tým, že veľa čítam. K mojej čitateľskej vášni ma viedla aj ma v nej podporovala moja mama. Takmer každú jednu knihu som dostala práve od nej. A keď sa u mňa v detstve prihlásili zdravotné problémy, nemocnica a barle, tak mi moja mamina chodila požičiavať knihy do knižnice. V to leto som ich prečítala okolo 50. Momentálne stíham knihy kupovať rýchlejšie, než čítať, pretože nie vždy je čas, najviac ma zamestnáva práca a cesta do nej a z nej (nie každý môže mať home office).
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ako celok sa mi kniha páčila a bude patriť medzi tie moje obľúbenejšie. Romantické príbehy sa už síce začajú v Caplinovej knihách stávať trochu klišé, ale stále si vedia udržať nejakú úroveň na čítanie a útek od reality. Našlo by sa možno zopár otravných situácií, či správanie postáv, ako napríklad Xanthe (Izzina mama) a jej prehnane chaotické a energetické správanie, ale niekedy aj zbytočné zveličovanie tohto správania zo strany Izzy, ktorú by sa dalo označiť niekedy až za prílišnú suchárku a rovnako ešte suchárskejší pohľad Rossa na správanie Xanthe ale aj svojej matky Alicie. Ak sa tešíte na opisy škótskej vysočiny alebo niektorých miest, veľa ich tu nie je, a ak aj je, neviete si ich predstaviť alebo zaradiť, pretože sú to nič nehovoriace názvy. Napríklad viac opisov Edinburghu nájdete v knihe Vianočné kníhkupectvo od Jenny Colgan (kde mi však neprišiel zaujímavý ten romantický príbeh). V prípade Hradu v Škótsku sa môže čitateľ aspoň tešiť na množstvo postáv, spojených s Izzy, ktoré jej chcú pomôcť a nezištne pomáhajú s rozbehnutím hotela v hrade. A rovnako aj romantický príbeh v podobe "od priateľstva k láske" je podaný celkom pekne a obstojne, i keď je opakom dramatickosti. Ale tie 4 z 5 si kniha rozhodne zaslúži, opäť jej dominuje množstvo jedla, varenia a receptov jedál, ktoré v našich končinách nepoznáme, no verím, že mnohí by ich chceli (vrátane mňa) ochutnať. Až sa mi zbiehali slinky.
Táto kniha ma veľmi bavila, bola to skutočná oddychovka, nemusela som sa zamýšľať nad komplikovanosťou vzťahov a priateľstiev ako v niektorých iných knihách. A hoci bola celá zápletka klišé, typicky o tom, ako sa dvaja ľudia neznášajú, majú predsudky a napokon sa dajú dokopy.
No kniha nebola iba o milostnom príbehu, ale tiež o plnení prianí, o nesebeckosti, o tom, ako je dôležité myslieť aj na druhých, aby sa necítili osamelí, o tom, že každý si zaslúži byť tou najdôležitejšou osobou, na prvom mieste u niekoho druhého. Každý túži po tom, aby mu niekto porozumel, počúval ho a dával mu spätnú väzbu. Pre mňa to bola inak príjemná a dokonala vianočná oddychovka s predvianočnou atmosférou a pocitom mokrého a studeného snehu za krkom.
Hodnotenie: 4 z 5
Iba 1 strhávam za to, že mi prišlo prehnané, ako bola hlavná hrdinka vykreslená príliš dokonalo: dokázala hneď ráno piecť, utrieť prach, ísť do práce, na obed priniesť jedlo, ísť naspäť do práce, písať poznámky k hodnoteniu žiakov, hľadať kostýmy a zatúlaného osla v jednom dni. Nepríde mi bežné, aby toto všetko bolo v silách jedného človeka každý deň.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Keď som knihu kupovala, z popisu som nevedela vyčítať, že sa jedná o Young Adult knihu, hoci túto by som zaradila ešte kúsok nižšie. Je to síce príjemná oddychovka, kde sa dá vypnúť myšlienky, ale niekedy bolo v knihe priveľa správania pretiahnutého za vlasy, že som sa už musela začať zamýšľať nad celým príbehom a správaním postáv. Žiaľ nedá mi to, ale pôsobí to na mňa celé naivne, detinsky a pubertálne. Chápem, hlavnými postavami sú stredoškoláci, no i napriek tomu mi tam veľa vecí prišlo prehnaných, ako napríklad stále dookola riešiť, že hlavná hrdinka má problém s Vianocami a aký je ona Grinch a ako vy najradšej vypustila Vianoce zo života, lebo niečo zlé sa práve v tom období stalo u nich doma. Ale komplet celý dôvod sa dozvieme až na konci a celú knihu z toho Rina robí doslova kovbojku. Pretože v reálnom svete si ľudia musia prechádzať množstvom horších problémov a zvládajú ich s väčším prehľadom. Aj vysvetlenie, čo sa stalo jej zvieratku mi príde až pritiahnuté za vlasy, o to viac, že sama som stratila nie len zvieracieho kamaráta ale okrem toho ešte aj osobu, ktorou bola moja mama, ktorá mi bola najbližšia na svete, a oboje v relatívne krátkom časovom rozmedzí 3 rokov. Zatiaľ čo Rina toho najbližsiehk človeka nestratila nadobro. A že ubehnú roky a ona nič nepovie z toho a neposťažuje sa najlepšej kamarátke lebo… zrazu dbá na jej pohodlie, city, jej šťastie a radosť a domácu pohodu? Nie, žiaľ neviem tomu uveriť. Súbežne som si s touto knihou rozčítala aj knihu 24 dní do Vianoc a musím povedať, že tá mi príde zatiaľ lepšia, hoci sa aj ham hlavná hrdinka správa detinsky alebo presnejšie bláznivo a dá sa tomu skôr uveriť.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Začnem trošku negatívne, hoci knihu ako celok hodnotím pozitívne, považujem ju za zaujímavú, nevšednú a absolútne skvelú.
Naozaj je potrebné v dnešnej dobe na to, aby bola kniha úspešná zneužívať tematiku LGBTQ+, rasovej, sexuálnej a inej diskriminácie? Deliť neustále ľudí na skupiny, kto je viac a kto je menej? Ja si myslím, že táto kniha by bola úspešná aj bez toho, pretože mi príde zaujímavo spracovaná, hoci s autorkiným pohľadom na predostretú situáciu v knihe v plnej miere nesúhlasím, dokážem v nej vidieť skutočnú hodnotu.
Príbeh sa sústredí na niekoľkých ľudí, ktorí sa v závere ukážu, že sú nejakým spôsobom prepojení. Niektoré udalosti sa dali čakať, prípadne predvídať, pretože to vyplývalo z dĺžky povrázkov, o ktorých celá kniha je (teda celkovej dĺžky života človeka), a predsa bolo na konci pre mňa niekoľko prekvapivých a trochu aj horko-sladkých momentov. Boli tu postavy, ktoré mi občas liezli na nervy, niektoré mi vadili permanentne, ale väčšine postáv som držala palce, prežívala som s nimi ich vzostupy a pády a mrzelo ma, keď nedostali svoj zaslúžený happyend.
Čo by ste urobili, keby sa Vám jedného dňa ráno zjavila pred dverami neznáma skrinka s Vaším menom a informáciou, že vo vnútri sa skrýva údaj o dĺžke Vášho života? Otvorili by ste ju alebo by ste radšej nechceli vedieť viac? A čo by ste spravili, keby ste sa dozvedeli, že Vám blízkej osobe zostáva už málo času na život?
Ak mám pravdu povedať, nepáči sa mi diskriminácia ľudí v príbehu, ktorí majú krátky povrázok. V mojom živote by jedným z takých ľudí bola moja mama, a keby som sa to dozvedela dostatočne vopred, urobila by som všetko preto, aby som s ňou strávila čo najviac času a aby vedela ako ju mám veľmi rada. A keby to bol človek, ktorého dobre nepoznám, nemala by som dôvod byť voči nemu nevraživá a odsudzovať ho len z princípu, že o pár mesiacov alebo rokov zomrie.
Ak však správne chápem myšlienku knihy, že tým chcela autorka poukázať na inú situáciu, ktorú sme tu zažili, a ktorá rozdelila dva myšlienkové aj politické tábory, či skupiny, kde jedna časť populácie diskriminovala druhú, a jedna skupina bola lepšia než tá druhá a druhá lepšia než tá prvá, príde mi to ako dokonalá ukážka našej spoločnosti. Dokonca by som povedala, že je tu zobrazená rovnako sa šíriaca davová psychóza, akú sme zažili. Lenže zatiaľ, čo v knihe prišla spoločnosť do bodu, kedy si ďalšie generácie uvedomili, že správanie spoločnosti nie je dobré a správne, a ukázali, že sa dá správať aj myslieť inak, v reálnom svete sme sa zasekli na rozdelenej spoločnosti.
Autorka v knihe zakomponovala mnoho spôsobov obmedzovania „nedôveryhodných“ ľudí (s krátkou dĺžkou života), ktorí by nemali vykonávať takú, či onakú prácu (podobne ako sme tu mali obmedzovanie neočkovaných za Covidu), ktoré niektorí ľudia prijímali s nadšením, zatiaľ čo ďalší protestovali proti novoprijatým zákonom a pravidlám. Tých spôsobov obmedzovania by mohlo byť istotne ešte viac, ale to by už nemalo konca kraja.
Preto ja túto knihu beriem ako veľmi dobre vykreslenú alegóriu minulých udalostí a správania dnešnej spoločnosti, a bolo by dobré, keby sa nad ňou zamyslelo viac ľudí. Knihu určite odporúčam, dokáže vtiahnuť do deja, aj keď možno čitateľ úplne nesúhlasí s vykreslením fiktívneho príbehu autorky. Keby sme čítali len to, čo sedí do nášho myšlienkového rámca, ďaleko by sme sa s vývojom našej osobnosti nedostali.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Ak hľadáte romantiku, ste na zlej adrese. V celej knihe ju vlastne vôbec nenájdete. Príbeh je skôr o sklamaní jednej ženy na pomedzí mladosti a zrelosti, ktorá si počas celej doby kladie otázky týkajúce sa rozpadu jej manželstva. Prečo ju podviedol, čo k tomu viedlo, prečo sa nerozprávali o tom skôr, či mu dokáže odpustiť a podobne. V podstate sa ani napokon nedozvieme dôvod, prečo Daniel podviedol Mandy, okrem toho, že sa už vo vzťahu nudil. Kniha je preto zameraná viac na vnútorne pocity, myšlienky a úvahy hlavnej hrdinky, ktorú šéf v práci presvedčí, aby si vzala dovolenku, pretože hoci je skvelá barmanka, po tom, čo sa stalo sa nedokáže na 100% sústrediť a robí chyby. Mandy sa preto rozhodne stráviť tento čas v zahraničí, na Gréckom ostrove Rhodos, na mieste, na ktorom v detstve zažila najkrajšiu dovolenku. Tam spozná veselého a (na Grécka prekvapivo) pracovitého Costasa, ktorý nám evidentne o ňu od prvého dňa záujem, lenže ona je príliš uzavretá vo svojich myšlienkach, než by ho vnímala inak ako domorodého obyvateľa. Celkom zaujímavá časť knihy, a to pomerne veľká, je zameraná na odreagovanie sa Mandy prostredníctvom organizovania festivalu poblíž jej letoviska na Rhodose. Pomocou a vďaka bývalej spolužiačke zo strednej školy sa jej podarí naplánovať a uskutočniť niekoľko dní trvajúce koncerty, na ktoré sa jej napokon podarí zohnať aj svetoznáme kapely (autorka sa evidentne inšpirovala skupinou One Direction, len im zmenila názov). A vlastne po tom všetkom čo prežije, koľko prekážok musí prekonať a po skončení festivalu si zrejme konečne všimne Costasa. Avšak o ich romantickom vzťahu sa nedozvedáme prakticky nič, pretože autorka preskočí na konci knihy niekoľko rokov do budúcnosti. Knihu nepovažujem za letnú oddychovku a dosť ma zarazili tie údajné nízke ceny za jedlo a nápoje uvádzané v knihe. Predpokladám, že autorka písala knihu dávnejšie, ale aj tak sa mi nechce veriť, že boli v Grécku pred pár rokmi ceny trojnásobne nižšie. My sme mali tento rok problém nájsť hlavné jedlo (cestoviny) pod 12 eur.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kniha je rozdelená do troch častí: Vražda, Kostnica a Zrada.
Prvá časť načrtáva a opisuje kriminálny prípad, skôr opis skutku než vysvetlenia, nakoľko hlavná postava, farmár Pete Banning sa zaťal a odmieta rozprávať, obhajovať sa a vypovedať. Končí to nevyhnutným trestom pre obžalovaného, typickým pre 40. roky minulého storočia v južanských štátoch USA.
Druhá časť nám vyrozpráva príbeh Peta Banninga o tom, čo zažil počas 2. svetovej vojny ako člen jazdeckého pluku na Filipínskych ostrovoch, pri ich obrane a bojoch americkej armády s Japoncami, je to zaujímavo napísaný príbeh, predpokladám s uvedenými aj pravdivými historickými skutočnosťami. Pre mňa ako človeka z Európy, ktorý sa zaujímal len o tú časť 2. svetovej vojny odohrávajúce sa v Európe, sú to nové, rovnako šokujúce informácie a som rada, že som si takto mohla rozšíriť svoje znalosti z histórie nášho sveta. Nie som si istá, či som sa u Grishama stretla s podobným opisom, preto túto časť považujem za trochu netradičnú.
Posledná časť hovorí, respektíve vysvetľuje dôvody, ktoré viedli k trestnému činu spáchanému v prvej časti, hoci sa zároveň dozvedáme o tom, že páchateľ nemal všetky správne informácie. K rozuzleniu však dochádza až na samotnom konci knihy a inak je táto časť venovaná typicky Grishamovským prieťahom o majetok, pozostalosť odsúdeného, o nároky na strane pozostalej po obeti a spôsobe dosiahnutia akéhosi vyrovnania za smrť a roky, ktoré mohla obeť ešte žiť a dostávať plat. To už či to bolo oprávnené alebo nie nech posúdi každý sám.
Ako celok hodnotím knihu veľmi dobre, jednu hviezdičku uberám len za niektoré trochu dlhšie a nezáživnejšie pasáže v prvej a druhej časti knihu. Vtedy som sa musela nútiť do čítania trochu viac. Inak by som povedala, že kniha je trochu iná od kníh, ktoré nám Grisham väčšinou ponúka, aj keď v sebe nesie jeho typický podpis a prvky.
Môžem povedať, že kniha sa mi číta dobre, ľahko a rýchlo. Je to taká light detektívková oddychovka, nič ťažké na štýl severských autorov. Skôr by som to prirovnala ku knihám Agathy Christie ale vo veľmi odľahčenej verzii, ideálna na dovolenku, či k moru, na chatu alebo do hôr, nenúti človeka veľmi premýšľať, skôr si užívať plynúci dej. Hlavnou postavou je Jane Wunderly, chudobnejšia neter bohatej tety Millie, ktorá ju sprevádza na dovolenku do Egypta a snaží sa ako amatérka vyšetrovať vraždu jedného z hostí. Zatiaľ sa podľa mňa nejedná o veľmi komplikovanú zápletku, ale moje očakávania spĺňa. V neskoršej časti príbehu sa dej dotkne aj fyzického týrania ženy v manželstve, no je to pomerne okrajová záležitosť. Zo vzťahovalo a romantického hľadiska kniha končí otvorené a veľmi sa už teraz teším na ďalšie knihy autorky, pretože dúfam, že Janenina známosť s Redveersom sa bude ďalej vyvíjať.
Keby som vedela, že kniha nie je ani tak hororová ako skôr sci-fi a fantasy, tak ju nekupujem. Je to veľmi ťažké čítanie, avšak nie kvôli príbehu a postavám. Veľmi chaoticky a ťažkopádne napísaná kniha, príbeh sa mohol odvíjať aj zaujímavejším smerom. Hlavná postava väčšinu času buď čaká na niečo (kedy prídu príšery, kedy ich bude môcť zabiť, kedy odídu tieto divné bytosti) alebo sa auto motá v zdĺhavých opisoch (napríklad keď na niekoľkých stranách opisuje ako sa rýchlo a rýchlejšie hýbalo po oblohe slnko, mesiac, hviezdy, oblaky). Pre milovníkov Lovecrafta alebo Gaimana asi ideálna kniha, pre mňa však veľmi slabý počin, čo sa týka hororu, tajomna a napätia sa to na moju obľúbenú autorku Darcy Coates ani nehrabe.
Fantasy knihy čítam pomenej, aj to si zvyknem veľmi vyberať, no táto stále vo mne rezonuje, doznieva, aj dlhšiu dobu po jej prečítaní. Kniha patrí najskôr do kategórie pre teenagerov (pubertiakov), ale mne sadla. Spočiatku som si myslela, že to bude tajuplný príbeh o dievčatách, z ktorých sa vykľujú čarodejnice, ale to som bola trošku mimo. Ani vo sme by mi nenapadlo, že sa z toho vykľuje tak trochu zomrie príbeh. Subjektívne môžem povedať, že ma kniha udržiavala v napätí, ešte ani po polovici knihy som netušila čo sú tri sestry zač. Najviac som súcitila s Iris, najmä kvôli jej obmedzujúcej a kontrolujúcej matke (aj keď viem aké mala dcéry, nevedela som voči nej cítiť súcit, a to rovnako ani s Gabeom, teda jej manželom), zatiaľ čo Grey som si neobľúbila vôbec, ani na začiatku ani na konci. K Vivi som si našla cestu až v druhej polovici knihy, predtým sa mi zdala až príliš a nasilu rebelantská.
Ako celok však knihu hodnotím pozitívne, pretože splnila moju predstavu o fantasy príbehu.
Kniha sa mi čítala veľmi dobre, dej rýchlo ubiehal a strany sa prevracali samé. Oproti autorkinej prvotine, Zoznamu hostí, je oveľa oveľa lepšia. Reálne by som jej dala asi 4,5 . V knihe vystupuje viacero postáv, ale dá sa na ne zvyknúť, časom si čitateľ zapamätá kto je kto. Zápletka je pomerne dosť zapletená a v podstate až na konci knihy sa dozvieme, kde skončil Ben a čo sa s ním napokon stalo. Prekvapivé rozuzlenie vzťahov a prepojenia medzi jednotlivými ľuďmi v dome. Nejaké tušenie som aj mala, ale nebolo úplne presné. Čo sa týka príbehu Nicka, tiež som tušila, kde je pes zakopaný, ale moje tušenie končilo veľmi plytko a tak trochu ma šokovalo napokon jeho prepojenie (zážitok) s Benom. O Benovi sa postupne dozvedáme viac, hoci sám o sebe v knihe veľmi nevystupuje a dej je viac o Jess. Je to možno klišé, že nejaká postava sa vyspí / dá dokopy / má bližšie k niekomu, kto jej priamo či nepriamo pomáha, ale tu sa mi to jemné iskrenie s novinárom, na ktorého našla kontakt v Benovom byte, páčilo. Myslím, že sa mi čoraz viac páči, keď sa c knihe strieda pohľad a rozprávanie viacerých osôb, pretože ma to udržiava vo väčšom napätí. Možno jediné, čo ma rušilo boli po francúzsky napísané vety, prípadne slová, ktoré neboli vôbec alebo úplne preložené a vysvetlené (zopár sa ich nájde). Ako celok mi prišla kniha skvelá, predčila moje očakávania a bola trochu menej predvídateľná, než Zoznam hostí.
