Vlákna prokletých osudů

Přečtená

Až keď som si požičala knihu, tak som zistila, že je to 2 a pol ty diel kníh o Nyaxii. Chvíľu mi preto trvalo dostať sa do tohto Vampírsko - ľudského sveta a čo majú za problém krvorodení som tiež načítavala dlhšie. Inak samostatný príbeh, takže sa dalo. Sylina, mníška, má za úlohu zistiť o čo ide Dobyvateľovi a potom ho zabiť. Ale on sa správal trochu čudne, nie ako bežný dobyvateľ, takže Sylina si to všetko v hlave zrovnala inak. Je to akčné, dobrodružné a dobre napísané. Navnadila som sa na celú sériu, autorke to píše.

Veľmi ma mrzí, že to musím napísať, ale Veštkyňa a dobyvateľ bola pre mňa jedna veľká nuda.
Paradoxom je, že kniha nezačína pomaly. Práve naopak…od prvých strán sa niečo deje, dej je akčný a autorka sa snaží čitateľa okamžite vtiahnuť do príbehu. Napriek tomu sa jej to u mňa vôbec nepodarilo. Celý čas som mala pocit, že čítam bez skutočného záujmu a každou kapitolou som sa skôr nútila pokračovať.
Najväčším problémom pre mňa bol štýl písania Carissy Broadbent. Neviem presne pomenovať, čím to bolo, ale jednoducho mi nesadol. Dialógy, opisy aj samotné tempo vo mne nevyvolávali žiadne emócie. Rozhovory medzi Atriom a Sylinou ma skôr uspávali, než aby vo mne vzbudili zvedavosť. Chýbala mi iskra, napätie aj chémia medzi hlavnými postavami. Ich vzťah na mňa pôsobil veľmi nemastne-neslane a nedokázala som im veriť ani ich prežívať.
Pritom námet vôbec nevyzeral zle a viaceré scény mali potenciál. O to viac ma mrzí, že výsledné spracovanie ma absolútne neoslovilo. Ani množstvo akcie nedokázalo zachrániť fakt, že som sa pri čítaní jednoducho nudila.
Knihu som napokon ani nedočítala, pretože som necítila potrebu zistiť, ako príbeh skončí.
Tým však nechcem povedať, že je to zlá kniha. Som presvedčená, že si nájde množstvo fanúšikov a mnohým čitateľom bude štýl autorky vyhovovať. Mne, žiaľ, nesadol vôbec a Veštkyňa a dobyvateľ sa zaradila medzi knihy, ktoré vo mne nezanechali takmer žiadny dojem.