Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej. Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej... Číst víc
Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej. Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej... Číst víc
Tato kniha se na cestu k vám může vydat prakticky okamžitě! Pokud si ji objednáte do 13:00 v pracovní den (do 17:00 v případě PPL kurýra nebo osobního odběru v knihkupectví Martinus v Brně), odešleme vám ji ještě v ten samý den, jinak nejpozději následující pracovní den.
Jediný denník, ktorý by si mal prečítať úplne každý!
Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej.
Je len pár kníh, ktoré majú takú obrovskú výpovednú hodnotu a emocionálny náboj ako denník trinásťročnej Anny Frankovej, ktorá sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však bola prezradená a spolu s celou rodinou odvedená do koncentračného tábora, kde tesne pred koncom vojny zomrela.
Zostali po nej len zápisky. Denník, do ktorého si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944, a v ktorom očami dievčatka, ktoré musí akceptovať hrôzostrašnú realitu, zachytávala všetko, čo sa okolo nej dialo. A napriek tomu, že sa konca vojny nedožila, jej denník ostáva svedectvom neuveriteľnej krutosti nacistického režimu a pripomienkou udalostí, ktoré sa už nikdy nesmú zopakovať.
Rozsah publikácie: 376 strán + 16 stranová obrazová príloha
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
Na svoje trináste narodeniny dostáva Anna denník. Píše o vojne, ktorá ju núti schovať sa. Opisuje život ukrytá pred svetom, no pritom všetkým tak známa. Nechá nás vstúpiť do malého priestoru s množstvom ľudí, čo sa boja. A potom dovolí spoznať seba, všetkých okolo, to stiesnené prežívanie, ktoré slabších väčšmi oslabuje. Príbeh Anny je smutný, ale jej autentickosť je čitateľná, že človek jednoducho túži vedieť viac. Jej výpoveď je rozprávaním pre nás všetkých, poučením. Lebo ak bude jestvovať dievčatko, ktoré rado píše, ak bude mať túžbu obetovať sa pre iných, v očiach vášeň a predovšetkým chcieť žiť, tak ju potom musíme nechať.
„Písanie pre mňa znamená úľavu, pri ňom sa stráca môj zármutok a ožíva odvaha! Avšak, a to je vážna otázka, podarí sa mi niekedy napísať niečo veľké, bude zo mňa niekedy novinárka alebo spisovateľka? Dúfam v to, ach tak veľmi v to dúfam, veď keď píšem, dokážem zachytiť všetko, svoje myšlienky, svoje ideály, svoje predstavy.“
Na jednu Anninu otázku by sme mohli odpovedať áno. Práve denník, ktorý si viedla, sa stal veľkým dielom so skrytým svedectvom brutalít a utláčania zo strany nacistického režimu. To druhé sa Anne nikdy nepodarilo. Nestala sa z nej ani novinárka ani spisovateľka. Ale napísala niečo vzácne. Slová mladého dievčaťa, ktoré muselo dospieť veľmi rýchlo, pretože realita okolo nej bola až príliš krutá. Musela sa vyrovnávať nie len s okolitým svetom, v ktorom vládla vojna, nevraživosť a nenávisť ale aj sama so sebou a so samotnými spolubývajúcimi – ukrývajúcimi. Napriek tomu, že zúfalstvo s pribúdajúcimi mesiacmi ukrývania narastalo, strach z odhalenia sa stupňoval, naopak zásoby jedla ubúdali, Anna sa zdá byť zo všetkých ukrývajúcich tá, čo si zachovávala najväčšiu odvahu, optimizmus aj chuť do života. Dôvodom bolo hlavne to, že mala svoje sny a zároveň verila, že ľudská duša nemôže byť taká zlá a že všetko sa predsa musí na dobré obrátiť.
Denník písalo len 13 - ročné dievča, ktoré žilo v uzavretom priestore, bez možnosti vyjsť von, bez možnosti robiť čo chcela, jej možnosti bytia boli obmedzené na: ráno vstať, večer zaspať a popri tom v napätí očakávať koniec vojny. V knihe nájdete predovšetkým spoveď, pocity , stiesnenosť, myšlienky a celý vnútorný svet skrývajúceho sa.
Knihu odporúčam prečítať každému. Je to svedectvo, ktoré by nám navždy malo pripomínať, že to čo sa stalo by sa už nikdy nemalo zopakovať. Nech Annina viera v dobro človeka je naozaj opodstatnená.
Denník Anny Frankovej je dnes už klasikou – vznikol počas 2. svetovej vojny, keď sa Anna so svojou rodinou ukrývala pred Nemcami 2 roky v zadnom trakte jedného amsterdamského domu. Začína sa bezprostredne predtým, keď Anna ešte chodila do školy a jej rodičia ešte len plánovali presun do úkrytu, no inak sa všetko odohráva už za zatemnenými oknami.
Dúfam, že teraz nebudem za necitlivku, ale mňa toto dielo vôbec neuchvátilo tak ako zvyšok sveta. Možno by bolo pre niekoho zaujímavé prečítať si Annin denník práve teraz, v čase všeobecnej izolácie a preventívnej karantény, a porovnať si svoje pocity s jej - ktorá sa ledva mohla občas nadýchnuť čerstvého vzduchu. Keďže ide o autentické zápisky, nedá sa im nič vyčítať, a už vôbec nie Anne, ktorá mala vtedy 13, 14, 15 rokov. Mňa ale naozaj nebavilo čítať všetky tie (často opakujúce sa) infantilné detaily o spoločnom bývaní, varení, stolovaní a kúpaní. Určite je zaujímavý Annin vývin z dieťaťa na mladú slečnu, ktorý sa pod vplyvom ťažkej doby zásadne urýchlil, a vlastne aj samotný úkryt, ktorý si možno dnes osobne prísť pozrieť do Amsterdamu. Možno som to mala čítať, keď som mala o polovicu rokov menej.
Úžasné svedectvo mladého dievčaťa z obdobia 2. svetovej vojny.
Keďže som denník nečítala vo veku, v akom ho približne Anna písala, bolo ťažšie sa sústrediť na všetky tie veci, ktoré prežívala, no myslím, že pre teenagerky vo veku Anny je to dokonalá kniha, v ktorej sa určite nejedna z nich nájde.
Mína
Neověřený nákup
2
29.4.2017
Možno to bude znieť kruto, ale je to obyčajný denník s pocitami dievčaťa, ktoré práve prežíva pubertu a ako u každého dospievajúceho človeka aj v jej vnútri sa bijú dve osoby. Osoba, ktorá chce milovať a tá, ktorá má v sebe nenávisť. A predsa každý v tomto veku sníva aj o tom, čo bude vo svojom živote ďalej robiť. Samozrejme nie každý čaká, kedy vás odhalia a prídu postrieľať. Okrem tejto knihy som si objednala aj knihu Mengeleho dievča - príbeh pani Violy Stern Fischerovej. Zo zvedavosti a pre porovnanie. Myslím, že sama Anna by uznala, že si žili ako v bavlnke, kým sa ukrývali v dome naproti tomu, čo ich čakalo v koncentračnom tábore a čo si prežila aj pani Fischerová. Kniha Denník Anny Frankovej mi potvrdila, čo sa vraví: "Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie" A kniha Mengeleho dievča mi toto tvrdenie 100% spečatila.
Denník trinásťročnej Anny, ktorá sa s rodinou a ďalšími židmi ukrýva pred nacistami.
Ako by ste sa cítili vy, ak by Vás niekto zavrel do bytu s cudzími ľuďmi bez možnosti ísť von, bez možnosti vykonávať obľúbené činnosti či celkom bežne sa nahlas rozprávať? Je jasné, že za týchto podmienok medzi osadenstvom úkrytu vznikajú konflikty, dusno, hádky… dievča dospievajúce v tejto hrôze bez rozkvetu, bez priateľov , zúfalo túžiace po živote a láske…
Pre mňa smutné a desivé
Mali jedlo, posteľ, možnosť vzdelávať sa hoci sa museli uskromniť…bolo to väzenie. Na túto knihu sa treba pozrieť z rôznych perspektív…
Je ťažké hodnotiť niekoho denník "hviezdičkami", pretože si uvedomujem, že ide o spoveď jedného dievčaťa a nie o literárne dielo. Napriek tomu musím dať knihe 3* nakoľko ma veľmi nebavili nekonečné úvahy o spoločných obedoch/upratovaniach/rozhovoroch o ničom a pod. Je to však dobrá sonda do temných rokov druhej svetovej vojny a preto súhlasím s tým, že táto kniha má zostať v radoch nikdynezomierajúcej klasiky.
Kupila som si knihu zo zvedavosti kedze bola dost ospevovana a mna tato tema dost zaujima. Ako zaujimave citani pretoze to je dennik ale neviem ci by som ju nejak vrucne odporucila.
Tazko hodnotit smutku skutocnost.. text casto nudil, ale vypovedna hodnota je za
Najznámejší denník na svete, ktorý je v prvom rade 100%-tným dôkazom toho, že ohavnosti proti ľudskej dôstojnosti a ukradnutá sloboda človeka sa v spomínaných rokoch naozaj stali (zhorte v pekle všetci, ktorí pochybujete a popierate), neviem hodnotiť iba ako literárne dielo. Ak by som ale musela, ľudia by ma možno ukameňovali. A prečo? Pretože úprimne priznám, že knihy bola strašná nuda a nebyť možnosti dočítať ju ušami, asi by som to vzdala. Odosobnene knihu beriem tak, ako je - súkromný denník dievčaťa, ktorý jej pomáhal a bol pokladom hlavne pre ňu. Pomenovala ho Kitty a správala sa k nemu ako k najlepšej kamarátke, ktorej jedinej sa mohla zdôverovať a vyžalovať sa z úzkostí, chaosu, neprávosti, výčitiek a karhania dospelých, zmätku a samoty, ktoré si my, slobodne žijúci ľudia s možnosťou vyjadriť akýkoľvek názor a behať kade tade po svete, nevieme ani predstaviť.
Na druhú stranu beriem do úvahy, že Annin denník je nezvratnou a pravdivou skutočnosťou doby, ktorú nevymažeme a zároveň je neopísateľne dôležitou zachovalou písomnosťou pre budúcnosť všetkých národov. Tu nestačí ohodnotiť knihu plným počtom bodov. Je to kniha kníh, aj napriek tomu, že sa v nej neopisuje neúctivý a brutálne bolestivý život v koncentračných táboroch. Zúfalstvo, strach a napätie cítiť aj z opakujúcich sa zápiskov rovnakých dní, situácii, rozhodených emócii a nálad, snobských pováh a sebeckých činov na mieste o veľkosti pár metrov štvorcových, o ktoré sa Anna vyše dvoch rokov delila so siedmimi ľuďmi. Vieme si to vôbec predstaviť?
Tentokrát bola pre mňa prínosnejšia audiokniha, ktorá v prednese na túto tému veľmi empatického a citlivého hlasu Táni Pauhofovej dodala knihe úplne iný rozmer a posledné dva mesiace života mladučkej Anny som sa cítila neskutočne mizerne. Práve opisy stereotypu dní, aj keď sa občas pritrafilo niečo nečakané a bola chvíľa pre smiech aj radosť, vytvorili obraz spoločenstva ľudí židovského pôvodu, ktoré ste po dočítaní poznali ako vlastnú rodinu. Či už by ste s nimi vedeli prežiť toľký čas alebo nie, v tej chvíli nikto nemal na výber. Knihu, ktorá zo začiatku nudila rozhodne nebudem kritizovať, veď je to denník dospievajúceho dievčaťa, ktoré nečakalo, že sa dostane na svetlo sveta, aj keď prvotný plán taký bol. Držím v rukách spomienku na Annin krátky život a neviem, čo mám robiť.. :(
Nečakala som, aká sila sa ukrýva na posledných stranách a v slovách, ktoré boli z mesiaca na mesiac vyspelejšie a rozumnejšie. Anna na svoj vek predbehla všetky mladé dámy dnešnej doby. Bola mimoriadne múdra, inteligentná, malá sny a plány, na ktorých realizáciu sa tešila a verila vo víťazstvo, ktoré ich oslobodí. Nikdy nezúfala, aj keď sa bála. Bola by z nej výborná spisovateľka a myslím, že by vo svojom živote dokázala veľké veci. Niekedy som z jej myšlienok a názorov padala na zadok, ako keby ku mne prehovárala čerstvo vyštudovaná cieľavedomá žena plná entuziazmu. Ťažko sa mi hľadajú slová, ktoré by uzavreli moje dojmy. Je mi strašne smutno..
„Miep takmer každý deň zoženie nejakú zeleninu, nosieva nám ju na bicykli vo veľkých nákupných taškách. Každú sobotu chodí do knižnice, odkiaľ nám vždy prinesie zo päť kníh. Zakaždým netrpezlivo čakáme do soboty, pretože vtedy chodia knihy. Sme ako malé deti, ktoré čakajú na darček. Ľudia zvonku ani len netušia, čo znamenajú knihy pre toho, kto žije v izolácii. Čítanie, učenie sa a rádio sú naším jediným rozptýlením.“ (nedeľa 7.11.1943)
Pikoška z Anninho života - denne používala vatu s peroxidom vodíka na zosvetlenie chĺpkov pod nosom odpadla som! :)
Táto kniha je zážitok, po ktorom ťažko nájsť vhodné slová opisujúce jeho silu. Jedna z najzáživnejších knih aké som kedy čítal, dal som ju za necelé dva dni s rušivým odkladaním spánku či odškodnením na wc. Som veľmi rad že som sa k nej konečne dostal, no uznávam zanechala vo mne určitú stopu. Po prečítaní som zostal v bezvladnom stave ani nepremýšľajúc cumiet do blba a snažil sa spracovať emócie. Kniha, narozdiel od Mengeleho dievča, ide "na vec" od prvej strany a je písaná jednoduchším štýlom. Posledných cca 30 strán sa zdá uz len ako polemizovanie o bytí lebo prestáva opisovať domácnosť. Počul som tiež všelijaké reakcie a názory takze som vopred mal zmiešané pocity a celu dobu som čakal kedy pride niečo veľké v deji čiže odporúčam čítať bez očakávaní a znalostí a dostanete viac než by ste chceli. 10/10
Úžasné svedectvo mladého dievčaťa z obdobia 2. svetovej vojny.
Keďže som denník nečítala vo veku, v akom ho približne Anna písala, bolo ťažšie sa sústrediť na všetky tie veci, ktoré prežívala, no myslím, že pre teenagerky vo veku Anny je to dokonalá kniha, v ktorej sa určite nejedna z nich nájde.
Radovan Pado
Ověřený nákup
29.1.2024
Denník Anny Frankovej
Táto kniha splnila maximálne moje očakávania. Nesklamala v žiadnom ohľade. Pre toho čo sa zaujíma o osudy ľudí z druhej svetovej vojny je to ono.
Toto je jedna z prvých kníh, ktoré som ako tínedžerka prečítala. Toto je kniha, ktorá je doteraz jedna z top 3 kníh o hrôzach z obdobia 2.SV. Toto je kniha, ktorú som kúpila a darovala najviackrát vo svojom živote.
V 17 rokoch rokoch ma úplne očarila svojím spracovaním, obsahom aj posolstvom. Na niektorých čitateľov táto kniha pôsobí, ako denník obyčajného dospievajúceho dievčaťa, ale ja tam vidím omnoho viac. Pretože nikto by nemal zažívať skrývanie pred prenasledovateľmi. Pretože nikto by nemal. A aj tak sa to udialo a ak nebudeme poznať minulosť môže sa opäť zopakovať. A áno, máme poznať aj pocity mladého dievčaťa, ktoré hrôzy holokaustu neprežilo.
Anna dostala na svoje 13. narodeniny denník, do ktorého zaznamená svoje pocity, túžby a aj ľudí, ktorí s ňou budú zdieľať jeden malý priestor. Dievča, ktoré rado píše, je inteligentné, šikovné a vnímavé ti ukáže svoj malý svet. Príbeh je smutný a neskončí, tak ako by sme si predstavovali. "Denník Anny Frankovej" ma chytil za srdce aj v mojej 29tke a odporúčam túto knihu zaradiť do "povinnej" literatúry.
Tentokrát som si knihu vypočula v audiopodobe a dabingu od Táni Pauhofovej dávam mu 5/5 nadabovala ju pekne a citlivo. Takže aj audio odporúčam všetkými desiatimi.
Túto knihu som čítala asi ako 13ročná, na knihy o vojne nieje nikto mladý ani starý...je veľmi dôležité posúvať svoje vzdelanie aj v tomto smere... Príbeh ktorý trhá srdce... odporúčam všetkým ktorí majú radi knihy zo skutočného vojnového prostredia, síce nie z poľa ale zo skutočného života
Vydavateľstvo Slovart pôsobí na slovenskom knižnom trhu od roku 1991. Od začiatku sa snaží prinášať čitateľom knihy, v ktorých rovnako dôležitú úlohu zohráva obsah i forma, teda v ktorých sa kvalitný a náročný obsah spája s polygraficky i výtvarne bezchybnou formou. Prináša na knižný trh hodnotné knihy popredných slovenských i svetových spisovateľov, monografie špičkových výtvarných umelcov i modernú literatúru pre deti a mládež. Nechce sa stať najväčším vydavateľstvom na Slovensku, no chce byť vydavateľstvom najlepších kníh.
Vydavateľstvo vzniklo roku 1991 ako dcérska spoločnosť „účastinnej spoločnosti pre zahraničný obchod Slovart“, ktorá existovala od roku 1970. V čase vzniku sa vydavateľstvo zameriavalo na vývoz kníh do zahraničia, neskôr postupne na vydávanie kníh v slovenčine a češtine.
Pri knihách človek vopred nevie, čo to všetko prinesie. Vo vydavateľstve Slovart však pracujú ľudia, ktorí majú radi knižky, preto si vyberajú podľa toho, čo pokladajú za dobré a samozrejme, že pritom ešte uvažujú aj o tom, čo si kúpi niekto iný.
A na ktorú knihu sú vo vydavateľstve Slovart najviac hrdí ?
"Určite tých kníh, na ktoré sme právom hrdí, bude dosť za viac ako 25 rokov fungovania vydavateľstva. Pre vydavateľstvo je najkrajší moment vymyslieť si knihu, nájsť na ňu správnych autorov, dať jej dokonalú formu, a potom zožať s knihou úspech. To je zhmotnenie vydavateľského remesla."
Chtěli byste si prohlédnout všechny své recenze na jednom místě a podělit se o ně s ostatními čtenáři? Aktivujte si čtenářský profil, kde můžete mimo jiné sbírat knihomolské odznaky nebo zvyšovat svou knihomolskou úroveň.
Stačí dobré srdce, a budeš krásný, kdybys měl tvář třeba jako uhel černou. Zlé srdce zohyzdí sebekrásnější obličej ještě víc, než kdyby byl od přírody nehezký.
