Přečtená

Kniha: Nie je čo závidieť (Barbara Demick). Absynt, 2023

Přečtená

Nie je čo závidieť
Přečtená

Name: Nie je čo závidieť
Brand: Absynt
SKU: 2232449
Price: 500 CZK
Availability: SoldOut
Rating: 4.76 (82 reviews)

Život bežných ľudí v Severnej Kórei

Barbara Demick

Kniha Barbary Demick prináša autentický obraz života v Severnej Kórei, opisuje každodenné skúsenosti obyčajných ľudí, vplyv propagandy a obdobie hladomoru po smrti Kim Ir-sena. Číst víc

: 4,8 82 hodnocení

Nakladatel: Absynt, 2023

460 stran: 8-9 hodin čtení
Vycházíme z průměrného údaje o rychlosti čtení 230 slov za minutu, od knihy ke knize a od čtenáře ke čtenáři se to však může lišit.

Brožovaná vazba
Výborný stav
Tuto knihu jsme vykoupili přes Knihovrátek a je ve výborném stavu.Rozdíl mezi touto knihou a novou byste asi ani nepoznali. Knihu jsme označili nálepkou, která může na některých obalech zanechat stopy.
Slovenština

Vyprodané

Přečtené knihy nám můžete poslat i vy!

Pošlete nám svoje přečtené knihy a získejte poukázku na nákup.

Vyzkoušet Knihovrátek

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Tituly skladem doručujeme do druhého dne
Knihomolská záložka ke každému nákupu
Více než 9 000 výdejních míst

Naši skřítci doporučují

Sídliště plné příběhů a jedna žena, kterou nikdo nevidí. Kniha Marmeláda, Ditta Kůtová. NAKLADATEL Vyšehrad, 2026. Chci si přečíst.

Více o knize

#Severní Korea #každodenní život #reportáž #propaganda #realita

Severná Kórea je dokonalým zhmotnením orwellovskej antiutópie z románu 1984. Milióny Kórejčanov a Kórejčaniek však žije túto surreálnu realitu ako svoju každodennosť a navyše – mnohí z nich sú presvedčení o tom, že zvyšku sveta naozaj nemajú čo závidieť. Pretože sami žijú v raji. A presne o tom je táto kniha.

Režim Kórejskej ľudovodemokratickej republiky nastolený v roku 1945 je nepochybne najtvrdším a najtotalitnejším systémom v súčasnom svete. Americká reportérka Barbara Demick nás vo svojej knihe Nie je čo závidieť pozýva na exkurziu do životov obyčajných Kórejčanov a Kórejčaniek, do ich obyčajnej každodennosti, o ktorej väčšina z nás nemá ani poňatia. A práve cez príbehy tých najobyčajnejších preniká Barbara Demick severokórejskému režimu hlboko pod kožu.

Kniha zachytáva chaotické obdobie po smrti Kim Ir-sena, keď sa k moci dostal jeho syn Kim Čong-Il a v krajine nastal nepredstaviteľný hladomor, ktorý zabil pätinu obyvateľstva a zásadne zvýšil počet ilegálnych utečencov z tohto komunistického raja.

Barbara Demick skladá portrét Severnej Kórey z príbehov šiestich hrdinov a hrdiniek z mesta Čongdžin, ktorým sa napokon podarilo z krajiny utiecť. Rozpráva o vplyve propagandy, o falšovaní reality, o sile zvyku, ktorá je často mocnejšia ako zdravý rozum. Barbara Demick, prvá šéfka redakcie Los Angeles Times v Pekingu, strávila pri práci na tejto knihe šesť rokov. Na základe rozhovorov s utečencami, prepašovaných fotografií či videozáznamov zrekonštruovala život v krajine, ktoré nie je dostupné pre nikoho, okrem jeho obyvateľov. A ponúka nám zároveň aj pozoruhodný portrét Čongdžinu, tretieho najväčšieho severokórejského mesta.

Každodennou severokórejskou realitou je bezhraničné uctievanie vodcu a strany, práca za mizernú alebo žiadnu mzdu a všadeprítomný strach. Kto neudáva, bude udaný. Kto neutečie, zomrie vo falošnej viere, že svoj život prežil v raji.

Naše katalogové číslo: 2232449

Originální název: Nothing to Envy

Počet stran: 460

Vazba: brožovaná vazba

Rozměr: 115×185 mm

Hmotnost: 418 g

Rok vydání: 2023

Edice: Prekliati reportéri

Jazyk: slovenština

Překlad

Samuel Marec

Původ: zahraniční, Spojené státy

Nakladatel: Absynt

Kategorizace

Našli jste chybu nebo škodlivý obsah? Dejte nám, prosím, vědět!

Hodnocení

4,8 / 5

	70
	7
	3
	1
	1

Recenze od Martinusáků

Silná a autentická kniha o Severnej Kórei, ktorá odhaľuje realitu života v krajine ovládanej propagandou, kultom vodcov a ilúziou „najlepšej krajiny na svete“. Reportáže o odvážnych ľuďoch, ktorí riskovali všetko pre šancu na lepší život za hranicami KĽDR. Po dočítaní poslednej stránky zostáva jasný pocit nie je čo závidieť.

Čtenářské recenze

Shrnutí recenzí

Shrnuto pomocí AI, která může dělat chyby.

Reportážní kniha Barbary Demick vychází z mnoha rozhovorů se šesti uprchlíky ze Severní Koreje a přináší čtivý, lidský portrét života v uzavřené zemi. Text mapuje hladomor, všudypřítomnou propagandu, kult vůdců i praktické stránky přežívání (školství, zdravotnictví, černý trh) skrze osobní osudy. Kniha je emočně silná a pro mnohé čtenáře otevírá oči, zároveň někteří čtenáři vnímají určitou jednostrannost.

Čtenáři oceňují

Rozhovory s přímými aktéry dávají knize vysokou míru autentického svědectví.
Dobře napsaný, čtivý styl, který zpřístupňuje těžká témata širšímu okruhu čtenářů.
Široké záběry každodenního života zahrnující školství, zdravotnictví, černý trh a hladomor.
Emocionální dopad, který humanizuje obyvatele Severní Koreje a vysvětluje jejich volby.

Čtenáři také hodnotí

Emocionální náročnost — některé pasáže jsou těžké na čtení a vyžadují přestávky.
Kniha prezentuje především perspektivu uprchlíků, což někteří recenzenti považují za neúplný pohled.
Opakování informací a některé rozsáhlejší politicko-historické úseky mohou zpomalovat čtení.

Pomohlo vám shrnutí?

Najlepší spôsob, ako sa dozvedieť veci o Severnej Kórei.

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Toto je najlepšia kniha o každodennom živote Severnej Kórey, akú som doteraz čítal, najmä v rokoch počas severokórejského hladomoru. Spisovateľka a novinárka Barbara Demick podrobne opisuje životy niekoľkých obyčajných občanov a rozpráva o ich každodennom úsilí nájsť jedlo a o spôsoboch, akými tvrdo pracovali, aby udržali svoje rodiny a seba nažive. V tejto knihe sú smutné príbehy, ale je to aj pocta týmto ľuďom, ktorí ukázali silu vôle žiť a vidieť svoje deti naživo.
Prostredníctvom životných príbehov týchto občanov si autorka prešla tým, čo museli urobiť jednotlivo, ako skupina či rodina, aby prežili. Najmä jedna žena, pani Song, ktorá bola dokonalou severokórejskou občiankou, bola veľmi pracovitá a vynaliezavá pri hľadaní spôsobov, ako naraz zarobiť trochu peňazí, aby mohla svojej rodine kúpiť jedlo. Ale ona, spolu s mnohými ďalšími Severokórejčanmi, išla proti tomu, čo chcela vláda, a založila svoje vlastné malé individuálne podniky, ktoré mohli byť plachtou na zemi. Po chvíli tieto malé podniky na „čiernom trhu“ zarobili dosť peňazí pre ľudí, ktorí ich založili, že si mohli kúpiť viac jedla ako predtým. Americká a iná zahraničná pomoc vo forme obilia, sušeného mlieka a iného potravinového tovaru sa posielala v obrovských zásobách do Severnej Kórey, ale veľa z nich sa nikdy nedostalo k ľuďom, ale skončilo sa predajom na čiernom trhu. Kým jeho ľudia umierali od hladu, Kim Čong Il míňal milióny na jedlo pre seba z celého sveta, ktoré bolo luxusné a exotické. Toto je spôsob despotov a diktátorov v potláčaných spoločnostiach, kde, podobne ako v tejto, bolo heslo „Jedzme dve jedlá denne“, keď väčšina mala to šťastie, že jedli trávu uvarenú vo vode. Ale veci sa dostanú do istého bodu, keď si ľudia, ktorí tvrdo veria vo svoju vládu, začnú uvedomovať, že im celý život klamali. Mnohí z týchto ľudí zbehnú, alebo sa snažia utiecť z najsevernejšieho mesta, ako je Chongjin, do Číny a buď do Mongolska a ďalej do Južnej Kórey, alebo do juhovýchodnej Ázie, aby sa dostali do destinácie, kde budú slobodní.
Prostredníctvom týchto dlhých rozhovorov s ľuďmi v knihe nám autorka poskytla realistický a premyslený pohľad na Severnú Kóreu. Ak nečítate nič iné na túto tému, odporúčam vám prečítať si toto.

Asi ani neviem slovami opísať, aký hlboký intelektuálny a emočný dopad na mňa mala táto kniha. Vyobrazuje všetky moje úzkosti a strachy z budúcnosti. Už po prečítaní prvých kapitol, som sa počas večernej chvíľky vďačnosti, potrebovala kajať za všetko svoje minulé rúhanie, keď som si myslela, že narodiť sa na Slovensku je obrovská krivda. Nie je to prvý raz, čo som potrebovala tento rituál spraviť, už viacero kníh/reportáží ma presvedčilo, že život na Slovensku je vlastne pohoda. Ale späť ku knihe.
Ak potrebujete niečo, čím by ste prehodnotili svoju vďačnosť za život, bez ohľadu na to, aký náročný alebo neuspokojivý sa vám momentálne javí: prečítajte si túto knihu. Zmení spôsob, akým nazeráte na svoje vlastné problémy. Ak ste si niekedy mysleli, že vaše „ťažké“ životy a existenčné problémy spôsobuje vždy nejaký externý faktor a že potrebujete „chlebodárcu“, spasiteľa, ktorý sa za váš štandard života chrabro pobije, dočítate sa, že ste na omyle. Ak ste si niekedy mysleli, že nejaký, vám milý vodca, sa o vás postará, dočítate sa, že sa mýlite. Žiadny vodca, žiadna strana so svojou doktrínou nebude pri vás, keď budete umierať hladom alebo vo väzení.
Napriek popisom nesmiernej bolesti a pasážam pre silné žalúdky, je kniha veľmi čítavá, je neľahké pustiť ju z ruky. Hlavní aktéri vás možno budú hnevať, rozčuľovať, bude náročné ich pochopiť, ale napokon ich budete rešpektovať a obdivovať ako tých, ktorí sa napriek všetkému rozhodli povedať životu a slobode áno.

Niet čo závidieť

Rozsiahla reportáž o životoch bežných Severokórejčanoch podaná beletristickým štýlom. Už dávno som nečítala tak dobre napísanú knihu, Barbara Demick je pani spisovateľka. O vynikajúci slovenský preklad sa postaral Samo Marec a ja som si tak knihu vychutnávala aj po štylistickej stránke. Na pozadí malých osobných dejín je v 20 kapitolách vyrozprávaná azda celá história KĽDR. Nesmierne ma bavili príbehy zakázanej lásky Miran a Džunsanga, ako aj životná cesta pravovernej komunistky, pani Song. Najťažšie sa mi čítala pasáž o veľkom hladomore v 90. rokoch, v ktorom padli za obeť tisícky detí. Najsilnejšia veta: "Boli to práve jednoduchí a dobrosrdeční ľudia, ktorí robili všetko, čo im povedali - tí zomreli ako prví." Za mňa najlepšia Absynthovka! A ocenenie kniha roka je tu úplne namieste :)

Názor čitateľa

Toto je zatiaľ najlepšia kniha, ktorú som z vydavateľstva Absynt čítal. Autorke sa podarilo spracovať skutočné príbehy ľudí, ktorí utiekli a vytvoriť komplexnú knihu, ktorá sa venuje prakticky všetkým aspektom bežného života v Severnej Kórei. Venuje sa dospievaniu, školstvu, zdravotníctvu, kultúre, sociálnemu systému, dozviete sa aj ako funguje čierny trh či k akým činom sú ľudia nútení, aby nezomreli od hladu. Táto kniha vám umožní nazrieť do krajiny odstrihnutej od zvyšku sveta a pomôže vám pochopiť mentalitu národa, ktorý sa takpovediac zasekol v 50. rokoch minulého storočia. Nie je čo závidieť som čítal viac ako mesiac. Nejedná sa totiž o žiadne čítanie na dobrú noc, naopak, je to opäť jedna z kníh, ktoré otvárajú oči a ktorú by som zaradil ako povinné čítanie na školách. Nemusíte sa báť, nejedená sa o žiadny zoznam suchých faktov. Celú knihu budete prežívať spolu s ľuďmi, ktorých príbeh je rozpovedaný. Po dočítaní som mal pocit, že sú ako moji známi, že ich poznám. Vynikajúca kniha, ktorú si proste musíte prečítať.

Veľmi ťažké čítanie

Emočne náročná kniha. Neviem veľmi, čo k nej napísať, viem však, že ňou budem mlátiť po hlave každého, kto bude s láskou spomínať na socik.

“Problém spočíval v jedle. Ženy začali zbierať burinu a divokú trávu a tieto ingrediencie pridávali do polievky, aby vyvolali zdanie zeleniny. Kukurica opäť čoraz častejšie nahrádzala ryžu, ale ľudia do nej na obohatenie pridávali listy, šupiny, stonky i klasy. U dospelých ľudí to problém nepredstavovalo, ale citlivejšie detské žalúdky takéto jedlo nedokázali stráviť. [...] Medzi staršími deťmi a dospelými pacientmi sa začalo objavovať aj iné zvláštne a nové ochorenie. Postihnutým sa na rukách a v okolí kľúčnych kostí objavovali lesklé vyrážky, akoby nosili retiazky, prípadne okolo očí, takže to vyzeralo, že majú okuliare. [...] V skutočnosti však šlo o pelargu. Túto chorobu spôsobuje nedostatok niacínu v strave a objavuje sa u ľudí, ktorí jedia iba kukuricu.”

“Často sa stávalo, že deti prišli s ľahkým prechladnutím, kašľom alebo hnačkou, no zrazu zomreli.”

“Doktorka Kim v takom prípade vypísala protokol o prijatí dieťaťa do nemocnice s vedomím, že na túto chorobu nemá liek. Ani nemocnica totiž žiadnym jedlom nedisponovala. Keď počas vizity prechádzala pediatrickým oddelením, deti ju uprene sledovali. [...] ‘Obviňujúco na mňa hľadeli. Dokonca aj štvorročné deti si uvedomovali, že umierajú a že nerobím nič preto, aby som im pomohla,’ povedala mi doktorka Kim o mnoho rokov neskôr. ‘Dokázala som urobiť len to, že som potom s matkami plakala nad ich mŕtvimi telíčkami.’”

“Štát poskytuje občanom jedlo za také nízke ceny, že ľudia ani nevedia, koľko ryža stojí. Tak vyzerá realita v severnej polovici Kórei. Všetci obyvatelia našej krajiny žijú šťastný život bez akýkoľvek obáv o jedlo.”

Vedeli ste, že v období hladomoru niektorí Kórejčania na vidieku síce mali psa, väčšinou sa však o ne starali s cieľom urobiť z nich guláš pošintang? Pes ako domáci miláčik bol niečím neslýchaným. Úplne bežne hladujúce deti žobrali na ulici. A prežili len vďaka tomu, že raz za čas sa im podarilo ukradnúť nejaké jedlo. Kim Ir-sen dal zavrieť kostoly, zakázal Bibliu, veriacich nechal deportovať do vnútrozemia a kresťanskú obraznosť a dogmy začal používať na sebapropagáciu.
Novinárka Barbara Demick sedem rokov viedla rozhovory s osobami zo Severnej Kórey a spracovala ich do knižnej podoby. Vidno, že si s tým dala veľa práce, lebo všetky skutočnosti sú podložené hodnovernými zdrojmi. Jednou z respondentov je napríklad lekárka, ktorá keď prešla hranicami, bola šokovaná, keď uvidela, ako psy na uliciach majú bohatšiu a pestrejšiu stravu ako ľudia v Severnej Kórei. Deti v tejto krajine sa mohli snažiť ako len chceli, mať čisté jednotky, byť premiantmi triedy a skvelými v športe, ale na dobrú vysokú školu nemohli, ak nemali dobrú rodinnú históriu.
Nie je čo závidieť je nielen názov knižky, ale aj pesničky, ktorú v Severnej Kórei pozná každé malé dieťa ako u nás „Prší, prší, len sa leje..“ a je o tom, ako nie je čo závidieť iným krajinám, lebo v Severnej Kórei je najlepšie.
Priznám sa, že prvá polovica sa mi čítala ťažšie, pretože sa v nej nachádzalo veľa politických a historických skutočností, ktoré sú určite dôležité, aby ste celkovo pochopili kontext, mňa však zaujímali skôr tie každodenné starosti ľudí, a preto ma tie skutočnosti „zdržiavali“, no určite sa dajú vnímať ako pridaná hodnota diela.
Ak máte radi knižky, ktoré sa venujú tejto tematike, aj túto vám odporúčam. Síce sa v nej opakuje veľa vecí, ktoré sú aj v iných knižkách, ale tie osudy ľudí sú jedinečné, a vďaka nim vás ten dej určite zaujme.

Barbara Demick, Nie je čo závidieť, Hodnotenie 5/5

Reportážna literatúra vydavateľstva Absynt. Desivé rozprávanie „prebehlíkov“ zo Severnej Kórei do Južnej Kórei. Severná Kórea je jednou z mála uzavretých najtvrdších totalitných krajín súčasnosti. Jej obyvatelia žijú v absolútnej izolácii. Príbeh je prerozprávaný autorkou, ktorá vyspovedala šesť prebehlíkov zo Severnej Kórei. Kórea je teda rozdelená na Južnú a Severnú. Obyvatelia Južnej Kórei si neustále myslia, že čoskoro musí prísť k zjednoteniu. Aj keď sa ho z objektívnych dôvodov aj obávajú. Ale stále tomu nie je tak. A rozdiely medzi oboma krajinami sa neustále zväčšujú. Kým južná časť prosperuje, severná upadá do stále väčšej biedy. Obyvatelia Severnej Kórei si ale myslia, že žijú v raji. Až na to, že v krajine nefunguje elektrika, vzdelanie, nemajú lieky, papier, nemajú čím kúriť a umierajú hladom a nemajú ani pitnú vodu. V deväťdesiatich rokoch 20. storočia tu na hlad a podvýživu zomrelo 10-20% obyvateľstva. Kórejčania žijú v kastovom systéme, stále platí, že rodinné postavenie je dedičné. Hriechy otca sú hriechmi jeho detí aj vnúčat. Severokórejčania nie sú o svojej kvalifikácií informovaní. Vodcovia Kim Ir-sen a jeho syn Kim Čong Il vohnali krajinu na samé dno. V knižke sa dozviete veľa o živote bežných ľudí a ich rodín a detí, kastácií, trestaneckých táboroch, kde sú zavreté celé rodiny, s „vinníkom“ aj ich deti. Miestami je príbeh tak desivý, že nechápete ako môžu prežiť. Hlboko sa ma knižka dotkla.

Kniha je písaná zaujímavym spôsobom. Je to však náročnejšie čítanie, je ťažké si predstaviť život v severnej Kórei .

Tak toto bolo skvelé. Autorka jedinečne zachytila históriu Severnej Kórei cez výpovede svedkov, ktorý si svoj život v tejto krajine odžili a dá sa povedať, že aj ledva prežili. Veľmi dobre vykresľuje mentalitu niektorých severokórejčanov, čo nám čitateľom dovoľuje aj lepšie pochopiť celú situáciu. Síce je kniha pomerne stará (originálne vydanie ešte z roku 2009), obsahuje však aj poslednú kapitolu, kde autorka zhŕňa aj ďalšie udalosti do roku 2015 a popisuje aj zmeny v životoch hlavných protagonistov. Fascinujúce čítanie a pre mňa jednoznačne jedna z najlepších reportážnych kníh.

Veru nie je čo závidieť

Knihu som prečítal za 3 dni… Z knihy som chcel grcat, plakať a zároveň byt vďačný za to že žijem na Slovensku. Áno, v tom štáte, ktorým veľa opovrhuje a hovorí ako sa tu žije strašne. Tato kniha mi ukázala, že jedlo čo jem neni samozrejmosť, city prejaviť k mojej partnerke tiež nie a že môžem hrdo povedať čo si myslím a že môžem svoj život prežiť kde chcem, bez toho aby som bol hladný. Áno, neni to na Slovensku úplne všetko na 100%.. nemáme najlepšie cesty, najrýchlejšie vlaky, vysielanie slovenských tv staníc v 4K, brutálne veľké mzdy. Ale ten kto dočíta si uvedomí, že je skutočne bohatý a že niekomu na ďalekom východe NEMÁ ČO ZÁVIDIEŤ.

Nakladatelství Absynt

V Absynte vydávame knihy pre 21. storočie. Snažíme sa zvedavých a odvážnych ľudí sprevádzať chaosom dnešnej rýchlej doby a prinášame im príbehy a reportáže, o ktorých je potrebné hovoriť nahlas. Dôležité témy podávame pútavo a zrozumiteľne a potrpíme si na kvalitný dizajn.

Našou vlajkovou loďou je edícia Prekliati reportéri. Prináša drsné svedectvá o svete, v ktorom sa spoločne učíme žiť. Reportérsku edíciu s farebnou páskou vydávame v slovenskom a českom jazyku, pričom každá krajina má vlastný edičný plán. Knihy z tejto edície majú nezameniteľný dizajn, za ktorým stojí grafická dizajnérka Pavlína Morháčová.
Neskôr sa náš edičný plán rozšíril o edíciu 100%. Prvým knihám z tejto edície dominoval linoryt Tomáša Klepocha, dnes už na obálke nájdete farebnú fotografiu. Medzi stopercentkami nájdete silné príbehy na hrane reality a fikcie, ktoré vás pritiahnu nielen sviežim jazykom, ale aj aktuálnymi témami.

V roku 2018 sme začali vydávať eseje pod kultovou značkou Kalligram. Vznikla z toho edícia Skica, ktorú však už pomaly uzatvárame. Eseje však majú u nás stále miesto. Príbehy, o ktorých si myslíme, že by vám nemali ujsť, no nezmestia sa do edičných škatuliek, vydávame mimo nich a nájdete tam aj populárne eseje. Navyše, postupne začíname vydávať grafické romány, pracujeme na knihách so slovenskými autorkami a autormi a v našom projekte Mladý Absynt nezabúdame ani na mladších čitateľov a čitateľky. Obľúbené knihy, ktoré nájdete pod označením Dejiny, sa na prvý pohľad tvária viac odborne, no sú napísané tak, aby ste sa od nich nedokázali odtrhnúť.

Obchodní název: Vydavateľstvo Absynt, s.r.o.

Adresa: Suvorovova 2683/30C; 010 01 Žilina; Slovenská republika

E-mail: vydavatelstvo@absynt.sk

500 Kč

Beletrie

Naučná a odborná

Pro děti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchařky

Učebnice a slovníky

Náboženství a ezoterika

Mapy a cestování

Cizojazyčná literatura

Top autoři

Top série

Dárkové poukázky

Věcičky od Martinusu

Káva, čaj a dobroty

Hrnečky a lahve

Papírnictví

Zápisníky a kalendáře

Hudba

LP desky

Filmy

Puzzle

Nie je čo závidieť
Přečtená

Život bežných ľudí v Severnej Kórei

Přečtené knihy nám můžete poslat i vy!

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Recenze od Martinusáků

Čtenářské recenze

Shrnutí recenzí

Čtenáři oceňují

Čtenáři také hodnotí

Pomohlo vám shrnutí?

Nakladatelství Absynt

Nie je čo závidieť Přečtená

Život bežných ľudí v Severnej Kórei

Přečtené knihy nám můžete poslat i vy!

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Čtenářské recenze

Shrnutí recenzí

Čtenáři oceňují

Čtenáři také hodnotí

Pomohlo vám shrnutí?

Nakladatelství Absynt

Sledovat titul

Zajímá mě

Ve formátu

Nie je čo závidieť
Přečtená