Šógun

Přečtená

Ku knihe som sa dostal až po zhliadnutí seriálu z roku 2024, teda zhruba po dvoch rokoch. Napriek časovému odstupu sa mi pri čítaní vybavovali scény práve z neho, a to aj vo vzťahu k jednotlivým postavám, ktoré som si už asocioval s hereckými tvárami zo seriálu. Spočiatku som sa obával rozsahu tohto diela, avšak v konečnom dôsledku musím konštatovať, že obavy boli zbytočné. James Clavell má (mal) dar reči a cit pre dramatizáciu a príbeh odsýpa, hoci kombinuje rôzne časové roviny, vnútorné myšlienky a pochody postáv s tým čo reálne tieto rozprávajú a konajú navonok. Spočiatku som mal trochu problém zorientovať sa v množstve mien, avšak po istom čase a opakovaní postáv / ustálení charakterov sa dej stáva pomerne prehľadným. To však neplatí už o samotnej zápletke, ktorá predstavuje hru o tróny par excellence, každá postava tu má svoje vlastné motivácie, niektoré sa čitateľovi odhaľujú, iné ostávajú skryté a intriga strieda intrigu. Nie je to síce ľahké čítanie, človek sa musí sústrediť na každú stranu, avšak odmenou mu bude dobrodružný a napínavý príbeh z historického Japonska, ktorý zabaví na celé hodiny, navyše obohatený aj o pekné obrazy a poetické myšlienky. Jedinú výtku by som mal k záverečnej časti, ktorá mi prišla oproti zvyšným dvom tretinám knihy uponáhľaná a skratkovitá a čakal (by) som, že keď už si dal autor tú námahu s detailnou expozíciou, zotrvá v tomto štýle až do konca. Na samotnom zážitku mi to však v konečnom dôsledku neubralo.
"Nie je to primalá cena za také veľké požehnanie ? Robte ako my, Anjin-san. Otvorte oči a uši, počúvajte vietor a dážď, hmyz a vtákov, počúvajte, ako rastú rastliny, a predstavte si všetky generácie až do konca vekov. Až potom pocítite, aký krásny je život. Vyžaduje to veľa trpezlivosti a cviku, ale až potom sa stanete skutočným Japoncom, Anjin-san."

Pôjdem proti prúdu ale mňa to neskutočne nudilo. Kniha nie je zlá, ale jednoducho extrémne nudná. Na 800+ stranách sa takmer nič nedeje, žiadna akcia, samá politika, v menách postáv som sa už strácal, a v podstate celé k čomu kniha smeruje, a to je stret Išida a Toranagu, je doslova opísaný na poslednej pol strane. Japonská kultúra a filozofia je tu vykreslená krásne, ale jednoducho nie je to kniha ktorú neviem prestať čítať, skôr som sa musel nútiť ju dokončiť. Takže ak čakáte nejaké veľkolepé súboje alebo aspoň náznak akcie, tak toto kľudne preskočte.
A čo mi ešte dosť kazilo zážitok bola úprava textu. Lebo takmer na každej druhej vete buď chýbali úvodzovky, tam kde mali byť, alebo tam kde nemali byť tak tam boli :D,
Nie som nejaký detailista, ale takto upravený text je amaterizmus. Čiže buď sa stala chyba pri tlači alebo zlyhal niekto kto bol za to platený aby dohliadol na úpravu textu alebo neviem.
Takže neviem čo sa stalo pretože toto sa mi pri vydavateľstve kalibru Ikar ešte nestalo.