Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Uvedomujem si, že nie som cieľovka tejto knihy, ale aj tak som dúfala v milú knihu. Avšak toto bolo cez všetky moje hranice. Príliš veľa "náhod" a neuveriteľných prepojení. Ani neviem povedať čo sa mi vlastne páčilo, jedine sa to celkom dobre čítalo. A ani to nebolo vianočné ako čakáte od obálky, ani si neposielali pohľadnice ako čakáte od názvu. Čo už.
Pri tomto dieli mi prišlo zaujímavé opisovať historickú udalosť, ktorá sa stala pred pár rokmi. A pritom mám pocit, že to bolo dávno. Lucy rieši vzťahy, minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Dej bol pomalý, ale aj napriek tomu sa toho udialo celkom dosť. Mám rada túto sériu, aj ako jednotlivé postavy z iných príbehov sa prepájajú.
Od dielu k dielu lepšie!! Ach, Lucy...! Knihy Elizabeth Strout sú pre mňa strašne skutočné, myslím tým, že mám pri nich pocit, že niekde skutočne existuje susedka, pani, osoba, ktorej sa toto môže stať. Chápete? Lucy v tomto diele je už staršia, spomína na svoj život, s druhým manželom Davidom, so svojimi dospelými dcérami, ale hlavná časť sa zaoberá jej prvým manželom Williamom a udalosťami aké sa mu stali a ich súčasťou je aj Lucy. Musím povedať, že William fakt nebol až taký dobrý človek. Lucy z tohto dielu som mala oveľa radšej ako Lucy v mladých rokoch, ktorá sa zamilovala do každej osoby, ktorá bola k nej čo i len trochu milá (čo mi prišlo otravné). A aj tento raz mi prišlo zakaždým ľúto aké mala aj so súrodencami detstvo. Asi som až teraz zachytila atmosféru diel a mám pocit, že ak by som si teraz znovu prečítala jednotku, ocenila by som ju viac. Poznámka na okraj: v tomto dieli William volal manželku Gombík, zatiaľ čo v prvom dieli ju volal Gombička.
Mrzí ma, že som si viac nepamätala postavy spomínané v diele Volám sa Lucy Bartonová. Trochu som v nich preto mala v tomto dieli zmätok. Ale inak sa mi príbehy páčili, aj tie, ktoré neboli šťastné či dokonalé, lebo taký je aj život. Viem, že kniha nie je autobiografická, ale pôsobilo to vieryhodne.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Zo začiatku som mala problém s touto knihou - s postavami, dejom, dialógmi. Veľa vecí mi liezlo na nervy. Hlavná postava Nora, ktorá chcela všetko sama zachrániť, vrátane svojej mladšej sestry (vydatej, s dvomi a pol deťmi, svojprávnej osoby s vlastným životom a plánmi) bez toho, aby ju ona o to žiadala, snažila sa byť dokonalá, prišla mi ako ľadová kráľovná, neexistovalo pre ňu skoro nič okrem jej práce agentky spisovateľov a životných zvykov, to bolo akoby na prvom mieste. Aj to akým spôsobom prišla o partnerov mi pripadalo ako klišé. Neskôr sa síce vysvetlí veľa vecí, prečo taká je, ale aj tak si myslím, že to preháňala. V druhej polovici sa to však zlepšilo - o dosť. Veľmi sa mi páčila postava Charlieho - musím povedať, že v tých dvoch (a pol) prečítaných kníh od Emily Henry sa mi najviac pozdávali mužské postavy, skvelo ich vykreslila. Nemám k tomu viac čo dodať, kniha sa mi v konečnom dôsledku páčila.
Hlavné postavy knihy Dievča v plameňoch - Cassie a Juju - sú nerozlučnými kamarátkami od škôlky. Prvá časť sa zaoberá práve touto časťou ich života, zoznámenie v škôlke, stručné predstavenie rodinného pozadia oboch dievčat, trávenie prázdnin, keď mali asi 12 rokov - spoločné dobrovoľníčenie v útulku či výlety do opusteného blázinca... Druhá časť prinesie zmenu, aká zvykne nastať aj v realite, kamarátstvo skončí, zmení sa, pre iné názory, iných kamarátov, iné smerovanie v živote. Tretia časť mi prišla dosť dramatická, nebudem prezrádzať o čo išlo. Celkovo príbeh sa mi veľmi páčil, našla som mnoho pravdivých myšlienok či myšlienok, s ktorými som sa stotožnila. Mnoho situácií, aké zažil možno každý z nás, čo niekedy vo svojom živote prišiel o kamaráta. Mnoho nevypovedaného a nevysvetleného. Bola to krátka knižka, no nedúfajte, že ju prečítate za pár hodín (aspon ja som to tak mala).
Dielo plné ťažkých tém - depresie, vyhorenie, sklamanie zo života, ženy v núdzi - týrané, opustené, narkomanky, také, čo k ním svet nebol ani najmenej fér. Na vyváženie dielo opisuje sto rokov pred súčasnosťou kroky odvážnej osoby, ktorá sa chce pokúsiť takýmto ženám pomôcť a založí pre nich miesto, kde im pomôžu. Áno, znie to výborne, napriek tomu, z nejakého dôvodu to u mňa nezahralo
Neviem či by som toto dielo nazvala románom. Obsahuje síce myšlienky na zamyslenie, ale na hlbšie preniknutie k postavám či do deja nie je priestor. Niektoré scény mi prišli nepravdepodobné, napríklad, ako jej sused v lietadle začne dopodrobna vykresľovať svoj predchádzajúci život alebo keď pri posedení na víne preberajú medzi sebou neznáme osoby intímne detaily zo svojich životov.
V diele Hotel Jamajka sa dostaneme do autorkinho obľúbeného prostredia - do čarovného Cornwallu. Aj keď vlastne ukáže svoju drsnú a nehostinnú tvár - neprívetivé a nebezpečné slatiny. Dej románu takisto nie je rozprávkový. Hlavná hrdinka Mary Yellanová si toho vo svojom mladom veku zažije dosť. Umrie jej otec i matka a ona sa musí pobrať k jedinej príbuznej, matkinej sestre Patience. Tá sa vydala a žije s manželom v Hoteli Jamajka. Počas cesty tam Mary zistí, že Hotel Jamajka vôbec nemá dobrú povesť a všetci čestní ľudia sa mu vyhýbajú. Čakajú ju zlé časy. Tetin muž Joss Merlyn - zloduch a grobian - je zapletený do pofidérnych, nezákonných činností. Mary spočiatku iba tuší, o čo ide. Spoznáva aj jeho mladšieho brata Jema (zlodej koní - no pekná rodinka :D), do ktorého sa zamiluje. Úplne chápem tento jej poklesok, veď aj dnes je to tak, že dobré dievča si vyberie zlého chlapca :D Nasledujú dramatické udalosti a pre mňa aj dosť nečakané odhalenie. Hlavná hrdinka si ma získala, lebo bola odvážna, nebála sa chytiť svoj osud do rúk a zmeniť niečo. Veľmi mám rada štýl písania Daphne du Maurier - príde mi aktuálny aj v dnešných časoch, napriek tomu, že diela sú omnoho staršie.
Zvyčajne nečítam takéto žánre, ale potrebovala som niečo "neseriózne" na dovolenku (výber nebol na základe obálky), no a nakoniec to ani nebolo až také neseriózne :D Ale bolo to super. Bolo to vtipné, milé, skutočné. Občas to bolo trápne vďaka slečne hlavnej postave, ktorá mi občas neskutočne liezla na nervy a mám pre ňu jednu radu - netreba robiť predčasné uzávery plus, život sa netočí iba okolo teba... Gus bol úžasný, kvôli nemu dávam hviezdičku navyše! Romantika za mňa fungovala na 100%. Rivalitu z výšky, alebo čo to chcelo byť, som totálne nepochopila. Fajn bolo aj to, že sa neriešil iba ich vzájomný vzťah,ale bolo tam toho viac. Preklad bol skvelý. Určite si od autorky prečítam aj ostatné diela.
