St. Mary Mead je fiktívna anglická dedinka, ktorú vytvorila Agatha Christie. V nej žije aj svojská slečna Marplová. No prvý príbeh nie je prerozprávaný z jej pohľadu, ale z pohľadu miestneho duchovného a to môže niektorých čitateľov prekvapiť. Ja som, ako vždy, nevedela, do čoho idem, no nakoniec ma počin veľmi potešil. Toto bola moja prvá kniha od spisovateľky. Nechcela som začínať Poirotom, pretože jeho prípady si pamätám zo seriálu, ktorý doteraz veľmi rada pozerám.

Javí sa mi, že slečna Marplová ma nikdy v seriálovej podobe nelákala, takže som bola šťastná, že si môžem prečítať niečo, čo naozaj nepoznám. Vďaka knižnej predlohe som zistila aj to, prečo mi Marplová neprirástla k srdcu. Na začiatku mi bola nesympatická a ďakovala som autorke, že ako hlavnú postavu zvolila práve duchovného. Ten mi neprekážal. Dokonca akoby dej pozdvihol. Bolo zaujímavé pozorovať ho, keď premýšľal o udalostiach a pomaly z nich skladal obraz zločinu. Postupne som si však začala zvykať aj na ňu a na konci som si ju obľúbila.

Čítalo sa to veľmi ľahko. Nenašla som tam žiadne hluché miesta a dej bol neskutočne napínavý. Toto je klasika overená časom. Kvalitná detektívka, ktorá má čo ponúknuť aj v dnešných časoch. Nič tam nebolo pridané navyše. Agatha nás nechcela ubiť nekončiacimi sa opismi. Opísala len to, čo bolo skutočne podstatné a to ma očarilo. Bolo to zamotané, ale zároveň svižné. Čitateľ ani netuší, ako rýchlo sa dostane na koniec. Vybudovanie deja si podľa mňa vyžiadalo mnoho premýšľania, lebo sa nejedná o prvoplánovú záležitosť. Výborné.

Strašne ma bolí písať takéto zlé hodnotenie knihe od svetoznámej autorky, ale nedá sa nič robiť. Vražda na fare predstavuje knihu, kde sa zrodila slečna Marplová. Hneď na úvod vás, ale upozorním, že táto kniha nie je písaná z pohľadu slečny Marplovej. Hlavným detektívom je kňaz a slečna Marplová má v knihe iba zopár scén. Myslím si, že keď pani Christie písala túto knihu, tak sama ešte netušila, že práve ona bude neskôr jednou postáv, ktoré ju preslávia a bude o nej písať samostatné knihy. Toto je štvrtá kniha, ktorú som od Agathy Christie prečítal a prvýkrát sa mi u nej stalo, že som sa pri čítaní neskutočne nudil. Postavy boli nezaujímavé, niektoré dokonca až iritujúce. Vyšetrovaný prípad bol relatívne jednoduchý, ale zmätočne podaný. Nebyť faktu, že kniha ma len 200 strán, tak ju asi ani nedočítam. Chvíľami som mal pocit, že čítam nejakú adaptáciu na Babovřesky. Naozaj strašne mdlé a predovšetkým nudné.
Knihu zachraňuje aspoň fakt, že niektoré dialógy boli naozaj vtipné a bolo z nej cítiť dobovú atmosféru. Záver sa mi tiež celkom páčil. Žiaľ, to nič nemení na tom, že je to najslabšia kniha, ktorú som od autorky čítal. Siahnite radšej po niečom inom.