Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Toto bolo také peknééé! Och, už som síce dlhšie nečítala nejakú NA romantiku, ale táto naša slovenská ma dostala a ja aj po jej dočítaní myslím na Maiu a Liama. Získali si ma na plnej čiare!
Téma od nenávisti k láske je taká moja srdcovka, takže mi ňou autorky ulahodili, no aj úplne vo všeobecnosti si myslím, že toto je kniha, ktorá si podmaní každú jednu romantickú dušu. Je to nežné ako tie kvetiny, ktoré Maia miluje a drsné ako podpásové údery, ktoré občas Liam schytá pri MMA, alebo ešte horšie, od rodičov. Je to neskutočne vtipné ako brzdenie na kolieskovkých korčuliach s pomocou konára a s následným pádom do mraveniska. Je to romantické ako prvé dotyky, po ktorých naskakujú zimomriavky. Je to aj vášnivé a horúce ako keď sa po prvom bozku v oboch prebudí spaľujúca túžba a je to aj smutné ako odmietnutie, povýšenosť či odlúčenie.
Joj, krásne to bolo, ja som proste nadšená. Prostredie vysokej školy, čakala som síce vsadenie príbehu do našich slovenských končín, ale v princípe ide príbeh aplikovať kdekoľvek a je tak veľmi univerzálny pre celý svet. Skvelé postavy, hlavné a aj tie vedľajšie o ktorých by som si rada prečítala spokojne aj samostatnú knihu... myslím, že s Riki by to bola neskutočná haluz. Pekne pomaly vystavaný dej, zbližovanie, spoznávanie sa až po priateľstvo a lásku, s očakávanou, ale úplne nenútenou zápletkou. Dokonalá oddychovka pri ktorej sa nasmejete a zregenerujete, to si tieto pekné dni kvalitne vychutnáte.
Tvorba Jána Spišiaka sa už zaradila medzi moje obľúbené. Získal si ma svojim prejavom, ktorý mi je blízky, s ktorým sa viem stotožniť, a knihou o knihách, o svete písania a o tichom napätí, ktoré vzniká medzi čitateľom a autorom, čím ma postavil do role pozorovateľa dvoch strán, ktoré síce spája láska k literatúre, no rozdeľuje niekoľko časových pásiem, si nahral ďalší bodík k dobru.
Knihy o knihách, o ich vzniku, o príbehoch, ktoré vo vás zanechajú svoju stopu, o priateľstve i láske, to je dokonalý súlad tém. K tomu postavy ožívajúce priamo vám pred očami s pocitom ich reálnosti a možnosti ich oslovenia, ideálne spojenie ukryté v jednoducho pôsobiacej obálke, no s prekvapivým vrstvením deja vo svojom vnútri. Ten patrí redaktorovi Romanovi s citom na kvalitu písaného textu, hľadajúcom niečo výnimočné v domácej tvorbe a Alexe, novoobjavenej autorke, nežnej, citlivej a opatrnej žene, ktorej ideály pošliapali hneď v zárodku, a zároveň ich netradičný vzťah spojený v jednej knihe.
Jedna hodina nie je výnimočná veľkolepým dejom, ten je skôr komorný a introspektívny, ale svojou atmosférou. Ján Spišiak píše pokojne, premyslene, s láskou k jazyku a literárnej tvorbe. Píše veľa o písaní samotnom, o procese vzniku knihy a o tom, ako sa príbehy rodia z bolesti, ale aj z krásy bežného života. Nepochybne sa nám tým aj samotný autor vyznáva zo svojej lásky k literatúre, čo je tá najkrajšia možnosť prejavu, vo svojej knihe, cez svoje postavy. Je to kniha pre všetkých, ktorí si užívajú pomalý dej, dialógy s príjemným humorom, vnútorné monológy a postavy, čo viac cítia, ako konajú. Vedľajšie postavy nehovoriac, všetky som si obľúbila.
Roman síce tvrdí, že kniha nemá prinášať oddych, ale ja s ním nesúhlasím a chcem mu vytknúť jeho literárny snobizmus, pretože oddych sa jednoducho rovná knihe, ktorá so sebou prináša vždy iné kúzlo, nech ide o akýkoľvek žáner. A či už si z knihy odnesieme nejaké ponaučenie alebo si len uletíme do sveta fantázie, vždy vedia byť prínosom pre náš osobnostný rast. Čítajme, čo nás baví.
So športovými románmi, a obzvlášť s hokejovou tématikou, sa nám roztrhlo vrece a táto naša slovenská od Karin sa mi nesmierne páčila. Tak ako Severín útočil na svojich protihráčov tvrdými päsťami, Karin svojimi slovami zaútočila na moje emócie a mňa si totálna získala.
Toto nie je žiadna slaďárana, kde sa po sebe sápu hokejista a nejaká kočka, toto je reálne športový román, v ktorom nám autorka odzrkadlila svoju vášeň k hokeju a k písanému slovu. Vložila doňho svoje srdce a nechala nás čitateľov to pocítiť. Vyhrala sa s postavou Severína, inak veľmi originálne mená postáv, s jeho životom, ktorým je hokej, s jeho prchkou a výbušnou povahou, i s jeho duševným rozpoložením. Vďaka ženskej postave, skvelej mentálnej koučky Delilah, ale vyladila príbeh k dokonalosti. Súzvuk týchto dvoch, ktorý nebol romantický, no iskreniu aj tak nezabránili, bol intenzívny a predsa profesionálny. Ich vývoj vzťahu založenom na dôvere bol pomalý a o to realistickejší. Romantika síce hrala len vedľajšie husle, no mne z nej viac netrebalo. Zameranie na traumu a následne odpustenie si, teda duševné zdravie zlomeného Severína a jeho psychickú pohodu bol skvelý ťah na bránku.
Originálne dielo z pera slovenskej autorky, ktoré vás rýchlo vtiahne do deja, svižného ako taký zápas v playoff, čo mi pripomína, že Karin dokonale ovláda hokejovú terminológiu a jej komentátorské vsuvky boli hodné ozajstného komentovania zápasu. Príbeh je ako úsmevný, tak aj vážny, no je najmä emotívny... nebojte sa mu poddať a precítiť ho celým svojim vnútrom, presne ako kvalitný zápas, ten vnútorný pocit naplnenia potom je na nezaplatenie.
"V najnovšom prípade nie je nič také, ako sa na prvý pohľad zdá." Veeeľmi preveľmi výstižná veta z anotácie, ktorá ale sedí na celý príbeh o vyšetrovateľovi Marekovi Wolfovi, ktorému sa práca značne zamieša do osobného života... a veru nič nebude také, ako sa zdá.
Čítala som predošlé knihy, Srnku a Kamzíka a boli skvelé, o tom žiadna, ale nejakým spôsobom ma práve Bažant nadchol najväčšmi z nich. V každej z kníh sa Wolf potkýna o svoje vlastné chyby a klamstvá a problémy sa mu nepekne navyšujú, ale teraz ze ne musí niekto pykať. Je to viac osobné, viac uzavreté a asi práve preto aj viac desivé. No Wolfov príbeh sa prepletá so starším prípadom poručíka Luptáka a toto striedanie kapitol dokázalo z knihy spraviť priam neodolateľný čitateľský zážitok, aj napriek vraždám, na ktorých si dal Frankie záležať, takže môžete očakávať fascinujúce nechutnosti.
Bažant sa číta úplne sám. Dej je krásne dynamicky vystupňovaný, akčný a napínavý, v čom mu pomáha aj spomínané prelínanie rôznych prípadov v rôznych časových úsekoch. Kapitoly sú krátke a zakaždým končia tak, že potrebujete vedieť, čo bude nasledovať, takže otáčate stranu za stranou, kým nebude posledná. Už známe postavy sa vyvíjajú, preto určite knihu nečítajte ako samostatný príbeh, chýbali by vám súvislosti z predošlých častí a verte, že ich potrebujete spoznať. Užijete si vynikajúcu detektívku/kriminálku zo slovenského prostredia, plnú zvratov a vrážd s množstvom otáznikov. Vstúpte do Wolfoho tímu a odhaľte nemilosrdných vrahov.
Keď sa povie romantika, automaticky sa mi vybaví Vi Keeland, stálica ženskej literatúry, ktorá vás buď baví alebo otravuje a hoci sú jej knihy námetovo veľmi podobné, mňa stále neomrzeli. Nečakaný zvrat som si nesmierne užila a spokojne ho môžem odporúčať každému, kto si chce pri knihe oddýchnuť, zasmiať sa, užiť si iskrivé a vášnivé chvíľky s veľmi sympatickými postavami a predsa nechať vyplávať na povrch aj svoje emócie.
Totálne najskvelejšiou postavou tejto knihy je stará mama! Ona vie, že jej ostáva len niekoľko mesiacov života a rozhodla sa užiť si posledné dni na tomto svete do posledného výdychu. Jej spolupáchateľkou je dobrodružná Nora, s ktoru občas pokúšajú život, s čím Beck, Louisin vnuk absolútne nesúhlasí, takže sa s Norou raz stretne a... no, začína ródeo.
Nora a Beck sa síce priťahujú, ale vzhľadom na situáciu odmietajú riešiť niečo viac a večne sa len hádajú, čo je svojim spôsobom kvalitná predohra. Chémia medzi nimi neskutočne pracuje a iskrí a pomaly, ale isto sa blíži nebezpečné vznietenie. To erotické napätie si náramne užijete, ale pozor na nebezpečenstvo úrazu, lebo to hrozí vždy. Dialógy sú väčšinou veľmi vtipné a niektoré situácie vás zaručene rozosmejú, čo som ale nečakala, je vážnosť témy, ktorú autorka v knihe použila a tá mi nahrnula slzy do očí, takže síce ide o vtipnú a vášnivú romantiku, no s hĺbkou, ktorá zasiahne vaše srdiečka.
Keelandovka ako každá iná a predsa iná. Je ako predvídateľná, tak aj prekvapivá, romantická a aj emotívna a dojímavá. Pokiaľ by som vyberala, ktorú z autorkiných kníh si máte prečítať ako jedinú, asi by som siahla práve po Nečakanom zvrate a hoci taký nečakaný nebude, ponúkne vám bohatý a intenzívny čitateľský zážitok.
"Len sedemnásťročná Lenora,
obesila si sestru potvora.
Otca nožom dobodala
a aj matke život vzala.
Hovorila, že je nevinná,
no prežila len ona, jediná."
Temné a desivé? Určite, ale básnička je pekná, že? Vlastne ako celá kniha, z ktorej som ja nadšená! Už len vedomosť, že sa autor inšpiroval skutočnými udalosťami mi spôsobovala zimomriavky, no pátranie po pravde spolu s Kit hnalo moju zvedavosť vpred.
Tri vyhasnuté životy a jedna pozostalá nevládna a nehovoriaca starenka, o ktorú sa treba starať... tak dopadla Lenora Hopeová, ktorá v mladosti údajne zabila zvyšných členov svojej rodiny. Tá predstava je strašidelná, rovnako aj vsadenie deja do temného sídla na samom okraji útesu, týčiacom sa nad búrlivim oceánom. Nádherne spracovaná obálka ho dokonale vystihuje a dopĺňa poriadne napínavú atmosféru, ktorá panuje v príbehu. A hoci je dej v podstate pomerne pokojný, vás bude pokoj obchádzať, pretože aj najmenšie šuchnutie vyvoláva nepríjemné pocity. Niekoho môžu vydesiť, no vo mne vzrastal záujem a také to pnutie poháňané adrenalínom, zvedavosťou a niekedy aj naivitou, ako keď viete, že čosi nebezpečné je za dverami, ale musíte ich otvoriť. Má to svoju moc, ktorá si vás ľahko podmaní.
Tajomstvá, tie vládnu príbehu, ktorý je vďaka ním prepchatý napätím a každým zvratom a dramatickým odhalením sa ešte vystupňuje. Príbeh je skvelo napísaný, Kitino rozprávanie je prepletané listami od Lenory, má to svoju dynamiku a špecifické postavy, s ktorých psychológiou autor neustále pracuje. Sú občas až znepokojujúco fascinujúce a vy budete počas celého čítania v neistote, kde je pravda a komu môžete veriť. Nakuknúť do strašidelného domu a odhaliť skutočnosť krvavej masakry je nesmierne silná potreba, doprajte si úľavu, prečítajte si knihu.
.
Ďakujem krásne za poskytnutie knihy na recenziu, milé @dot.vydavatelstvo #spolupraca
Škandinávci vedia písať melodramatické príbehy, majú na to ideálne podmienky, ale v tejto knihe vôbec nezáleží na mieste. Spokojne by sa dej mohol odohrávať v akejkoľvek inej krajine, pretože starnutie patrí k životu nás všetkých, nech sa už nachádzame kdekoľvek.
S časom je to totižto zvláštne, niekedy ide veľmi pomaly a inokedy zas uteká, no tak či onak sa jeho odratávanie jedného dňa skončí každému z nás.
Bo je muž na sklonku života, prežil mnoho krásnych rokov a svojim rozprávaním nám priblížil svoje spomienky na detstvo a mladosť, no prítomnosť už taká jasná nie je.
Bo je chlap z vidieka, ktorý celý život pracoval na píle. Oženil sa, má syna, má vnučku, jeho manžleka si žiaľ už nikoho nepamätá, preto ostal v dome sám so svojim psom. Je nutné Boovi pomáhať so starostlivosťou o seba a domácnosť, pretože už jednoducho nevládze. Čo nám teda môže ponúknuť starec, ktorý je nešťastný z toho, ako dopadol? A nečaká nás všetkých podobný koniec pokiaľ bude prirodzený? Započúvať sa do slov poznačených hnevom a sklamaním, ktoré Bo venoval svojej manželke, bolo ako smutné, tak aj krásne. Pozorovať zmeny v jeho živote, vzťah so synom, aj obrat, kedy prestal byť za seba zodpovedný. Nesmierne nostalgické, úplne realistické, z veľkej časti deprimujúce a zároveň upokojujúce čítanie, ktoré pomôže pochopiť myseľ starého človeka.
Dojemná pripomienka života a starnutia, osamelosti, rodinných vťahov, priateľstva a odpustenia, vo vraj debutovom románe autorky, čo sa mi nechce veriť! Nech len píše ďalej, lebo píše neskutočne krásne.
Dominiku Sakmárovú môžete poznať ako autorku cestopisných kníh z jej ciest a pobytu na blízkom východe, ktoré úplne zboňujem, preto som s radosťou siahla aj po tejto jej krásnej zbierke poviedok, ktorá je ale z východu slovenského. Domáce, hrejivé, nostalgické i veselé, zmes histórie, spomienok i fikcie...
Sedem poviedok zo Spiša, o Spiši a jeho obyvateľoch sa stretlo v tejto prekrásne spracovanej útlej knižôčke, ktorá k vám priveje závan minulosti, aj napriek tomu, že príbehy sú veľmi súčasné. Pozostatky našich predkov v nás totižto neustále prebývajú a sú všade okolo nás. Nazrieť do minulosti môže byť preto ako príjemná spomienková cesta, tak aj bolestivé otvorenie starých nezahojených rán. No občas dokonca aj trochu ako prechádzka strašidelným hradom a podobné emócie vo vás vyvolajú aj tieto poviedky, ktoré autorka napísala veľmi príjemným štýlom, kde-tu so slovkami nášho krásneho vychodniarskeho nárečia, čím dodala príbehom tú pravú autenticitu.
Dominika evidentne miluje svoju domovinu a folklór, ktorému sa zároveň venuje, čo v poviedkach zaručene pocítite a snáď zahoríte rovnakým plameňom. Je to niečo osobité, čo nenájdete v inom kúte sveta, je to len naše, priamo zo srdca Spiša.
Sú knihy, ktoré sú tak dobré, že ich zhltnete za jeden deň alebo si ich naopak užívate a naťahujete ich čítanie, aby ste sa nemuseli s postavami rozlúčiť tak zavčasu. Príbeh našej lásky je obojaká verzia, ja som zvolila tú druhú a jej čítanie som si dávkovala ako liek na dušu, pretože je nesmierne nádherná, srdcervúca a dojemná a príbeh Evelyn a Josepha som si úplne zamilovala.
Príbeh dvoch ľudí, ktorí sa poznajú od detstva, najprv ako susedia a priatelia, až prišiel vek, kedy prerástol ich vzťah v hlboké city. Láska dvoch ľudí, ktorí sa milujú od začiatku až do konca svojich životov. Láska silná, hlboká a predsa si prešla otrasmi, ktoré prináša sám život a ktoré ju niekoľkokrát takmer zlomili, ale na sklonku života sú obaja tu a sú spolu. Oddaní jeden druhému na toľko, že nie sú ochotní žiť bez seba navzájom. Možno to znie sladko, ale opak je pravdou, nejde o žiadnu presladenú romantiku, ale o vcelku reálny náhľad do života dvoch ľudí, ktorí zažili aj 2. svetovú vojnu, smrť najbližších, manželské i rodičovské strasti premiešané s vedením penzióna a komplikácie, ktoré sa vám vedia kedykoľvek pripliesť pod nohy.
Dej knihy je rozdelený na dve prepletajúce sa časti, súčasnosť a posledný rok života Evelyn a Josepha, kedy aj vlastná smrteľnosť na nás vystrkuje hlavu, a minulosť, ktorá nám postupne odhaľuje dôležité etapy ich životov, kde boli, čím si prešli a čo vybudovali. Rovnako sa striedajú pohľady postáv nielen Evelyn a Josepha, ale aj ich troch dospelých detí, s ktorými riešia ako svoju životnú otázku, tak aj ich trápenia. Prekrásne prímorské prostredie dotvára melancholickú atmosféru a možno nadobudnete pocit, že cítite oceán a počujete prevaľujúce sa vlny, ale pravdepodobne s vami len lomcujú emócie, pretože táto kniha je ako oceán sám, búrliva i pokojná a vy sa ňou necháte pohltiť.
"Mať nádej neznamená byť naivnými optimistami, ktorí si nevšímajú drámu ľudského zla. Nádej je cnosťou srdca, ktoré sa neuzatvára do tmy, nezaoberá sa minulosťou, neprežíva v prítomnosti, ale jasne vidí zajtrajšok."
Kniha, ktorá otvára srdcia, a keď som si myslela, že pre mňa bude jej čítanie ohromná nuda, hrozne som sa mýlila! Pôvodný plán, prelistovať strany a vytrhnúť z kontextu zopár podstatných informácii sa zmenilo v zvedavosť a potrebu prečítať si Františkovu autobiografiu úplne celú. Je to veľký človek a nie len pre svoje postavenie v cirkvi, ale najmä svojim srdcom, dušou, mysľou a skutkami, ktoré to dokazujú.
Nádej je výpoveď muža, ktorý prešiel dlhú cestu od chlapca s talianskými koreňmi vyrastajúceho v Buenos Aires až po duchovného lídra, ktorý dnes oslovuje milióny ľudí na celom svete. Aj preto sa v knihe venuje ako osobným spomienkam, v ktorých opisuje dôležité okamihy svojho života chvíle radosti, ale aj bolesti a pochybností, no zároveň ponúka zamyslenie nad súčasným svetom a výzvami, ktorým čelíme. Vojny, nepokoje, chudoba, environmentálna kríza, umelá inteligencia sú témy, ktoré nám predkladá ako výzvu na konanie nie ako politik, ale ako duchovný pastier, ktorý verí, že zmena je možná.
Pápež František je muž, ktorý toho mnoho prežil a mnoho videl. Bol dieťaťom, synom, súrodencom, vnukom, malým chlapcom, ktorý robil lotroviny, mladým nerozhodným mužom, študentom na pokraji dospelosti, kedy si zvolil náruč cirkvi, učiteľom, poslucháčom, pomocníkom, až po samotného pápeža. Rád si prečíta knihu, vypočuje vážnu hudbu, rád sa usmieva a vtipkuje a svojim prístupom k svetu pomáha nie len veriacim. Rovnako ani jeho autobiografia nie je určená iba veriacim, aj keď duchovný obsah vás môže odradiť, ale nedajte sa, pretože získate povzbudenie, inšpiráciu a nádej, ktorú tak veľmi potrebujeme a to je nesmierne obohacujúce.
