

Výchova Přečtete na zařízeních:
Nelze měnit velikost písma, formát je proto vhodný spíše pro větší obrazovky.
Více informací v našich návodech
Přečtete na zařízeních:
Více informací v našich návodech
Přečtete na:
Nepřečtete na:
Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilRyšavá knihomoľka milujúca fantasy, ktorá ale nepohrdne žiadnou skvelou knihou.
Aj vy si niekedy prajete skrátka všetky pocity pokrčiť do guľôčky a drbnúť niekam do koša? Cítite sa extrémne prestimulovaní, vyhorení, vlečiete si svoje traumy v jednom traumatickom batôžku a už nevládzete?
Čo ak by som vám teraz povedala, že existujú špeciálne pilulky, ktoré vás emócií zbavia a budete len prázdna schránka? Pristúpili by ste na to?
Obete projektu Solus nevedeli, do čoho idú. Sadneš si pred kameru, povieš čo ťa trápi, poslušne spapáš tabletku. Raz týždenne, alebo podľa potreby si zbehnú "do kina", popri tom majú bývanie, stravu, ktorú potrebujú len raz denne (zboooohom nočné žranieee!).
V knihe sledujeme príbeh Henryho. Napriek tomu, že nemá emócie ,má určité potreby, ktoré mu pravidelne chodí splniť Ria. Podmienky sú jasne dané, urob čo máš a zmizni. Čo ak sa ale Ria rozhodne s Henrym komunikovať? A čo ak si Henry zrazu začne uvedomovať, že niekde nastala chyba?
Ak sa teraz všetci bojíte, že je to druhý diel zo série Kobayashi a Kobayashi nikde nie je, tak nou stres, on tu je. A síce nikdy nebol zrovna tým ňuňu pozitívnym hrdinom, ktorý bojuje za spravodlivosť, v tejto knihe som si ho obľúbila ešte viac. Tento nezbedný japončík má takú brilantnú schopnosť manipulovať ľudí, že aj moja bývalá svokra by len stála v kúte s hubou dokorán a písala by si siahodlhé poznámky.
Pretože čo sa už len môže stať, keď pustíme ľuďom iný film? No, predstavte si že idete na detské kino na film o zvieratkách a zrazu sa na obrazovke zjaví Rozenberg s veľhadom, ale rozhodne iným, než ste čakali. Precíťte tie emócie. Máte? No, tak presne rovnakým priekakom, lebo prúser je nespisovné, začne zaváňať aj projekt Solus...
Neviem porovnať, či ma viac bavil prvý alebo druhý diel, ale tento druhý bol rozhodne akčnejší. Čo sa týka varovania o gramatike a štylistike, platí aj tu, ale naozaj si tento príbeh užijete.
Si puritán, ktorého pohoršuje už to, že sa v parku držia za ruku dvaja tínedžeri?
Tak scrolluj ďalej a neotravuj moralizovaním, lebo tu sme pri Darkromance, do psej matere!
Keď som brala do rúk tento debut s peknou obálkou, nebudem klamať, bála som sa mať nejaké očakávania, lebo knižných sklamaní za tento rok už bolo ...
Po prečítaní vám všetkým môžem napísať jedno - len smelo do knihy, a nebojte sa mať očakávania. Victoria ich aj tak požuje, roztrhá na franforce a potom ešte tie pomyselné kúsky zmetie tornádo, takže ..
Máme tu Oliviu (nie Olíviu, prosím vás!!) a Maxa, ktorého som sama pre seba na začiatku nazvala turbodebilným kráľom pokerface výrazu. Za každých okolností. A jeho ľadovou osobnosťou by vám mohol s prehľadom nahradiť box na zmrzlinu.
Olivia je tá princezná vo veži, avšak nepomôže jej spustiť vlasy, po ktorých sa k nej vyštverá švárny junák ... pretože švárneho junáka už jej dohodil jej milovaný tatíček, ktorého som si sama pre seba nazvala bezcitným mafiánskym hajzlom, ale zase, nemôžeme od mafiánov chcieť aby pobiehali po vyleštenej kuchyni a piekli sušienky, že?
A teda Olivia by si zaslúžila presne takého chlapa, takého, ktorý bude vidieť ju, a nie len moc, ktorá pomyselne prichádza so sobášom...
A viete ako princezné zachraňuje princ na bielom koni? Tak tu príde .. bum do hlavy! Dospejte prosím vás! Jeden mafián na motorke. A ja milujem, ako sa medzi Oliviou a Maxom všetko kryštalizovalo kapitolu za kapitolou.
Milujem v knihách striedanie minulosti a prítomnosti, a teda, tuto to bolo že...čože?!
Nenudila som sa ani jediný riadok jedinej kapitoly, preto mi zhorel čaj, a ľutovala som že Wolt nedoručuje aj makový odvar pre deti, ktoré mali sladký obed a chcú žiť naplno minimálne do polnoci.
Joj no a čo sa záveru týka, viete ako vám vždy radím, aby ste si držali dekle?
Nedržte si ich, je to zbytočné, Victoria vám ich aj tak odbije ako latky z plota.
Toto bol rozhodne jeden z najvydarenejších debutov, aký mi rukami prešiel a ja si už teraz robím v knižnici miesto na ďalšie Victoriine knihy.
Lebo oni budú, a teraz budem ako Anton - nie neberiem ako odpoveď!
Mladá Natália začína pracovať ako streetworkerka v najvyťaženejšom možnom období. Zima klope na dvere, preto je jej úlohou pomôcť kolegom motivovať bezdomovcov, aby sa zo studených opustených budov presunuli do tepla ubytovní. Natália je presvedčená o tom, že má silný žalúdok a že ju nič len tak nerozhodí. Nič okrem "nej"...
Tak dámy a páni, ak ste ešte nečítali túto pecku od boha slovenského hororu, ospravedlňuje vás len to, že čakáte na moju recku, alebo že ste mŕtvi (myslím doslova, nie len citovo). Natália si vás získa od samého začiatku, mladé sympatické dievča, ktoré má svoje sny a ideály. Spoznávate sa tu? Veru, aj ja. A tiež ste padli na hubu? Veru, aj ja.
A keďže toto je čistokrvný horor se vším všudy, aj Natália padne na hubu. Strana za stranou napätie stúpa, máte nepríjemný pocit, že niečo okolo vás krúži, a nie je to hladná mačka... A vlastne, sprchovali ste sa dneska už? Čistota je pol života a táto knižka vás k hygiene motivuje ešte o niečo viac. Keď ale príbeh naberie tie správne grády a začne sa uberať smerom k továrenským komínom.. no, kašlite na sprchu a sadnite si rovno na záchod, možno to nie je pohodlné, ale rozhodne je to praktické.
Posledných pár strán som otáčala s pocitom, že stará pani dostane, čo jej patrí, a nie, nemyslím tým zľavové poukážky do Lidla... všetci budú šťastní, vysmiati, bezdomovci budú existovať (!!!) v teple, Natália dostane platený flek. Noo, asi čítam priveľa romantiky, lebo posledných pár strán mi odvalilo dekel, vyzulo papuče, ofinu vyfúklo dohora a ešte aj po hube sprchou som dostala, ale tak mi treba, nemám čítať vo vani.
Dámy a páni, toto je knižný masterpiece roka 2025. Od knihy som mala vysoké očakávania, lebo Radovu tvorbu už tak trochu poznám. A či ich splnila? Predbehla ich, požuvala, strčila do vačku a ešte aj fakera mi ukázala.
Kto knižku nemá doma, dúfam, že už má otvorený Martinus a snaží sa túto chybu napraviť. Kto knižku má doma a ešte ju nečítal, dúfam, že ju práve teraz otvára!
Keď na Jamajke začnú miznúť ľudia a nezostane po nich ani mastný fľak, skôr krvavá stopa, obyvatelia začnú ľahko panikáriť. Policajti len mávnu rukou, že veď asi žralok, miestni obyvatelia však tušia, že pôjde o niečo celkom iné.
Zlo, ktoré roky driemalo, sa prebúdza, aby sa mohlo nasýtiť a rozmnožiť...
Napriek tomu, že mi trvalo trochu dlhšie sa začítať (ale začínala som knihu čítať o piatej ráno vo vlaku cestou do roboty, tak nech vás to neodrádza), toto je prisámvačkunažuvačku masterpiece.
Stranu za stranou, riadok za riadkom som čakala, odkiaľ čo na mňa vybafne. A keďže knižka je to útla, asi tušíte, že baf na seba nenechalo dlho čakať. Teda bola to Striga, alebo tiež Ol´Higue, ktorá síce mala telo bohyne a vlasy (ehm, neviem či sa to dá nazvať vlasmi) dokonalé aj bez toho, aby sedela hodiny u kaderníka, takže logicky z toho vyplýva že som na ňu pozerala ako na hnusnú mrchu.
Pri istej veľmi detailne popísanej scéne som si istá, že sa tak na ňu pozerá aj každý muž, ktorý túto knižku prečítal. Myslím, že každý jeden si dá odteraz pri hlbokej fajke poriadneho majzla. A mňa premkol zvláštny spolusúcit. No ale poďme nazad k deju.
Keďže policajti si myslia, že všetko toto zlo pácha žralok, veci sa musí zasa raz chopiť prostý ľud, čiže Andras s Lesterom. Lester sa totiž na stretnutie s touto svojou starou známou pripravoval celé roky.
Ak by som niekedy šla na Jamajku, určite by som hľadala nejaký kamenný monument s Andrasovým a Lesterovým menom, ale vlastne po tých hrôzach, čo sú opisované v knihe si uvedomujem, že aj doma je dobre.
Mystika sto bodov, masaker sto bodov, dovolenkový vajb sto bodov. Tak čo, prenesiete sa aj vy na horúcu Jamajku a dáte príbehu šancu?
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Čerstvo po dočítaní tohto príbehu sa ma moje dieťa spýtalo, činevybehneme na zmrzlinu. Asi v živote ma z ničoho tak nenaplo, ako z tejto "nevinnej" otázky. Teda ona je nevinná, kým si neprečítate príbeh Sloane a Rowana. Tiež vás musím upozorniť, že asi ani na ryžu už nebudete pozerať tak, ako ste na ňu pozerali doteraz. A čo ešte taký Caesar šalát.A vlastne asi zmeníte názor aj na sériových vrahov.
Túto knihu som rozčítalaešte minulý rok, ale hneď od začiatku ma chytila, preto som si ju odložila na "horšie časy" - čiže na obdobie čitateľskej krízy.
Knižka je vtipná, je romantická, je zľahka erotická (niektorými scénami by som sa aj inšpirovala, ale ono sa to sólo dosť ťažko, viete ako), je nechutná, je zvrátená, je morbídna, je... okrem iného rozkošne ružová.
Možno to vyznie zvláštne, ale je úžasne fascinujúce, ako dokáže spoločné hobby spojiť dve duše. Síce je to morbídne hobby, ale čo na tom záleží?
Viete si predstaviť, že by ste s niekým hrali zvrátenú hru celé štyri roky? Tancovali okolo seba, hrali sa na mačku a myš?
"Pre mňa si to najlepšie zo všetkého, Sloane, nezáleží na tom, koľko modrín máš v srdci či na koži."
A keď už všetko do seba zapadá (vrátane Rowana a Sloane), romantika nás sprevádza na každej strane, iskričky len tak plieskajú do vzduchu a možno počuť aj nejaké to hučanie motorovej píly (žmurk), nastáva poriadna záverečná akcia, ktorá ... ma sklamala. Rozhodne som čakala viac. Napätia, krvi, zvráteností... napriek tomu sa však teším na ďalší diel!
A na záver dva citátiky, ktoré mi takmer vyrvali buľvy (druhý žmurk), také sú krásne:
„Viem na sto percent, že ťa neznášam. A ja som si na sto percent istý, že ma raz budeš milovať.”
„Chcem ju zničiť tak, aby bola moja, iba moja krásna katastrofa. Moja divá zver. Bohyňa chaosu.”
Ste na zoznamkách aktívni? Vyjdete si občas na nejaké to rande, po ktorom sa domov vraciate vyškerení ako pol kila leča a nechápete, ako je možné, že ste toho dokonalého človeka nenašli už skôr? Tak táto kniha je pre vás! Po jej dočítaní si uvedomíte, že veď aj samota je super, kúpite si mačku (nekupuj adoptuj, všetko máme), zrušíte zoznamky, otvoríte nejaké tie stránky výdajní radôstok a uvedomíte si, že veď aj samým vám je doma dobre.
Keď Sydney pred týpkom z nepodareného rande zachráni týpek, ktorý vyzerá sťa samotný boh nadchádzajúcich orgazmov, ona začne veriť, že je to osud. Tento jej happydance naruší vražda jej najlepšej kamarátky, a preto načas zaujme postoj, že opatrnosti nikdy nie je dosť. Keďže však nikde naokolo nevyčíňa žiaden vrah, ktorého by polícia mohla dolapiť, Sydney sa vrhne do randenia so sexi bohom nadchádzajúcich orgazmov. Má síce zopár redflagov a je trošinku čudný, ale kto vlastne vie presnú definíciu normálnosti? Keď Syndey konečne docvakne, že tá diskotéka okolo nej nie sú luminiscenčné motýliky, ale výstražné signály, čo jej dáva okolie aj organizmus, je už trochu neskoro celý tento vlak zastaviť.
Takúto atmosféru v knihách vie prisámvačkunažuvačkuvykúzliť len Freida. Kapitoly minulosť - prítomnosť sú moja srdcová záležitosť. Po každej kapitole z minulosti som mala pocit, že presne viem, s akým beťárom tu máme dočinenia. Samozrejme ako to býva pri Freide zvykom, jediné čo som trafila, bola čítačka do svojho oka, keď som sa prudko posadila za výkriku "čo do pi..vnice, do hlbokej pivnice pivničnej, toto je?" Od nejakej polovice knihy, kedy sa dej začína lámať, sa začala lámať aj moja nádej na to, že vôbec niekedy pri jej knihe trafím správne toho záporáka, ktorý tu robí paseku. A možno je aj dobré, že som v hádaní taká mizerná, lebo o to viac si vždy vychutnám ten famózny záverečný moment prekvapenia.
Prečítam si aj ďalšiu Freidu? Rozhodne! A vy si zatiaľ dajte túto. Za tip mi poďakujeteneskôr.
Malý Serafín sa spamätáva zo straty svojej matky, ktorá tragicky zahynula. Nemá pri sebe nikoho, žiadnych priateľov, ktorým by sa mohol zdôveriť a jeho otec sa tiež stále viac uzatvára do seba. Aby som však bola presná, predsa len niekoho má, a ten niekto sa prejavuje démonickým hlasom.Mladík Rafo tragicky prišiel o kamaráta z detstva. Keď sa videli naposledy, poriadne sa pohádali a nestihli sa udobriť. Rafovi na psychickej pohode nepridáva ani fakt, že Rafo si smrť svojho priateľa prial. A aby na to náhodou nezabudol, pripomína mu to jeho osobný démon.Z každej strany tejto fantasotrileroidnej knižky dýcha strach, beznádej a zúfalstvo. Takže presne, to čo živí každého vnútorného démona.
Tak veľmi by ste chceli objať malého Serafína, aby ste mu dali najavo, že všetko bude v poriadku. Tak veľmi by ste chceli presvedčiť Rafa, že zlé veci sa skrátka dejú aj bez toho, aby sme si ich želali. Tak veľmi by ste chceli všade okolo hlavných hrdinov zapáliť sviečky a vydymiť tých zm*dov z ich hlavy šalviou. Alebo nejako imaginárne poliať benzínom a zapáliť...
Miško na to išiel úplne inak, nič sa nezapaľovaloaninedymilo šalviou. Strachy, ktoré máme vo svojej hlave, si vytvárame sami, a tam tieto svetské metódy nefungujú. Kniha je krásnym vyobrazením toho, že ak máme mentálne nastavenie z kategórie "celé zle", nepomôže nám ani svätená voda. Ale viete, čo by pomôcť mohlo? Láska. Lebo tá robí divy a dodáva ľuďom toľko odvahy, koľko im nedodá ani redbull s vodkou. Ak nás niečo trápi, je správne vyhľadať pomoc. Nikdy na to nemusíme byť sami a ja ďakujem, že na to opäť niekto poukázal. Tak teraz urobte dve veci - objednajte si knižku, a zapíšte si za uši, že na to nikdy nie ste sami. Nikdy.
V malom slovenskom meste sa každoročne v apríli obetuje jeden obyvateľ tajomnému vlaku. Ak by sa tak nestalo, svetu by hrozil zánik. Ako správne tušíte, dej sa neodohrávav mojej domovine, lebo na týchto koľajniciach by som mohla v pohode odpáliť aj grilovačku a dedinský "vypi koľko vládzeš" festival a vlak by bol stále v nedohľadne. Ale poďme späť ku knižke.
Jožko, Krištof, Tomáš a Mikuláš sú mladí výrastkovia, ktorí ale neholdujú vandalizmu a nerozmýšľajú, čo by mohli vyparatiť. Rozmýšľajú, kde vlastne končia obete toho tajomného vlaku, čo by sa stalo, keby sa nikto neobetoval a celkovo sa snažia prísť tejto záhadena koreň.
Keď sa kniha prehupslado retrospektívnej časti a čítali sme o talentovaných vedcoch brzdených systémom, príbeh pre mňa nabral tie správne grády.
Záverečná časť ma odbila ako latku z plota, trikrát som kontrolovala obálku knihy, či stále čítam slovenského autora a omylom som to neštrajchla nejakým zahraničným fantasy. Opäť raz mi kniha prevetrala celú škálu emócií, občas som bola nútená zašepkať "no do (áno presne tam)" alebo vykríknuť "si zo mňa robia srandu do (opäť presne tam)".
Nakoľko nemám rada otvorené konce, tento absolútne ulahodil mojej čitateľskej dušičke knižku môžem len odporúčať.
Detektívno - ekologický príbeh štrajchnutýfeminizmom, rozprávaný hlavnou hrdinkou Duszejkovou, vás na striedačku pobaví a donúti sa hlboko zamyslieť. Aká tenká je hranica medzi poľovníkom a pytliakom? Prečo je spoločensky akceptovateľné zabíjať vysokú, ale nie psy?
Janina nie je hlúpa, je stavebná inžinierka, ktorá v zime robí správkyňu okolitých domov v pohraničí na konci sveta, a popri tom si aj privyrába ako učiteľka angličtiny.Jej záľuby sú tak trochu zvláštne, venuje sa astrológii a robí horoskopy na mieru podľa dátumu narodenia. Všetky obete, ktoré sa dosiaľ našli, mali v osude vpísanú tragickú smrť. Janina sa snaží presvedčiť políciu i susedov, že za úmrtiami stoja zvieratá a že toto je ich pomstou za to, ako sa k nim ľudia celé roky správali. Už tu vám začne biť nejaký vnútorný poplašný zvon uvedomenia, že ako ľudstvo sa chováme k prírode absolútne otrasne a vlastne by sme sa nemali čudovať, keby sa na nás srny rozhodli spáchať hromadné útoky a zadupať nás do zeme.Tak ako ľudstvo ignoruje celý prírodný ekosystém, tak policajti ignorujú všetky listy pani Duszejkovej. Kto by už len veril čudáckej samotárke, odvekej bojovníčke za práva zvierat? Nejeden človek by si mohol ťukať na čelo. Avšak ja som tejto vyšinutej babičke verila každý riadok, každé slovo, každé písmeno. Zvrat na konci príbehu ma absolútne dostal!Som naozaj rada, že som v knižnici siahla práve po tejto knižke. A tiež som rada, že vyšla v slovenskom preklade, nakoľko moja poľská slovná zásoba sa obmedzuje na ja pierdole a bober ku*wa. A nakoľko v príbehu nevystupovali žiadne bobry, asi by som z neho veľa nemala.
"Preboha, motivačná knižka!"
Schválne, koľkí z vás si toto povedali vduchuči nahlas, keď uvideli, čo za recku pridávam?
Dámy a páni, toto nie je len nejaká motivačná knižka. Toto je to, čo potrebujete, keď neviete kam z konopí. Keď chcete svoj život zmeniť, ale chýba vám ten správny impulz. Keď potrebujete nakopnúť, ale nikto v okolí nemá nohu, ktorá by vám pomohla.
Potrebujete usmerniť vo Vzťahoch a Láske? Nech sa páči, Dušan vám dá návod, čo a ako (ne)robiť, aby ste zažili naozaj naplnený vzťah a možno našli niečo, o čom ste ani nedúfali, že niekedy zažijete.
Spolu si prejdete Bolesťou aj Šťastím, doprajete si Čas, ktorého síce nikto nemá nazvyš, ale pritom je tak potrebný. A čo vaša Myseľ či Vnútorný svet? Tušíte správne. Dušan na vás nenechá nitku suchú a možno ho budete chvíľku neznášať (určite budete, za to dám ruku do ohňa. Úprimnosť sa predsa ťažko prijíma, však?), ale so správne smerovanou Energiou dosiahnete Úspech. A viete, ktorý pocit skutočne bude stáť za to? Sloboda. Nie preto, že je na konci tejto knižky, ktorá sa vo vás porýpe úspešnejšie než oceneniami ovenčený patológ. Ale preto, že si uvedomíte, že tá skutočná sloboda začína tam, kde ste ochotní pustiť veci, čo vás ťažia. Tu ich budete púšťať krok za krokom a knihu dočíta rozhodne iný človek, než bol ten, čo ju čítať začal.
Chcete zmenu, ale stále ste na vážkach, či to zvládnete? Vďaka pútavo napísanej knižke obsahujúcej množstvo vynikajúcich bonusov to dáte pomaly, postupne a hlavne trvalo. Netreba nič siliť. Pretože sozmenou osobnosti je to ako s pastelkami, keď na ne tlačíte, tak sa zvyknú lámať...
Richard si všiml, že události jsou zbabělé: nikdy nechodí samy. Vždycky se jich nahrne celá řada a zasypou ho najednou.
