Slunce, hudba, rum a Bob Marley – Jamajka je rájem pro mladé lidi, kteří hledají zábavu. Hotely se otřásají pod rytmem reggae a diska, moře šumí a večírky nikdy nekončí. Až do... Číst víc
Vycházíme z průměrného údaje o rychlosti čtení 230 slov za minutu, od knihy ke knize a od čtenáře ke čtenáři se to však může lišit.
Slunce, hudba, rum a Bob Marley – Jamajka je rájem pro mladé lidi, kteří hledají zábavu. Hotely se otřásají pod rytmem reggae a diska, moře šumí a večírky nikdy nekončí. Až do chvíle, kdy cosi přichází z hlubin…
Slunce, hudba, rum a Bob Marley – Jamajka je rájem pro mladé lidi, kteří hledají zábavu. Hotely se otřásají pod rytmem reggae a diska, moře šumí a večírky nikdy nekončí. Až do chvíle, kdy cosi přichází z hlubin…
Lidé začínají mizet. A zůstává po nich krev. Policie věří, že jde o útoky divokého zvířete, ale místní si šeptají o něčem jiném. O stvoření z legend.
Je to jen povídačka, nebo se na ostrově opravdu probudila starodávná hrůza?
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
Už ste boli na Jamajke alebo sa tam chystáte? Neviem, či vás práve touto knihou navnadím na návštevu tohto tropického raja. Radoslav Kozák nás vo svojom Zrnku temnoty zavedie práve na tento karibský ostrov. Hudba, reggae, teplo, pláže, palmy, drinky, zábava... no a potom je tu ešte niečo, čo sa vynára z mora.
Je to len legenda miestnych? Jamajská povesť o monštre vynárajúcom sa z hlbín? Morská čarodejnica či striga? Keď sa však začnú zvláštne správať ľudia a následne miznúť, je jasné, že sa deje niečo viac. Po nájdení ostatkov na scénu prichádza aj miestna polícia.
“Jen proto, že něčemu nerozumíme, nemůžeme to hned považovat za nadpřirozené.”
Práve kontrast sa mi na knihe páčil. Na jednej strane krásna Jamajka, slnko, more a turisti užívajúci si bezstarostnú dovolenku. Na druhej strane miestni, ktorí sa pretĺkajú, ako len môžu, zatiaľ čo z mora prichádza čoraz väčší strach.
Páčili sa mi aj postavy, predovšetkým kapitán Lester Jimarcus a vedec Andras Johanson. Každý z nich má svoju minulosť, ktorá sa nám postupne odhaľuje. Zaujímavý je aj kontrast medzi miestnymi legendami a snahou hľadať racionálne, vedecky podložené vysvetlenie toho, čo sa deje.
"Je to jen stará námořnická legenda, pohádka pro nevzdělance a důvěřivce."
„Očarovala ho čarodějnice. To ona dělá. Zaklíná muže, aby za ní šli a oddali se ji. A pak je sežere.“
Prokletý záliv je výborná jednohubka s tiesnivou atmosférou, naturalistickými a miestami poriadne nechutnými opismi. Je surová, násilná a postupne smeruje k nezvratnému záveru. Ten bol však pre mňa trochu urýchlený a podľa mňa by si zaslúžil viac priestoru. Napriek tomu som si čítanie užil a autorovi sa podarilo vytvoriť príbeh, ktorý má v sebe presne tú správnu dávku tajomna, napätia a hororu.
Za knihu ďakujem Golden Dog.
"Všechno je najednou jinak. Na Jamajce stále svítí slunce, hudba nikdy neutichá, večírky nikdy nekončí. A přesto najednou všade panuje neklid. Turisté jsou nervózní, místní taky. Lidé se bezcílně potulují, mizí a moře vyplavuje jen ohlodané zbytky. Ano, moře. To se změnilo nejvíc. Je temnější, nevyzpytatelnější. Vyvoláva strach.“
Jamajka. Ostrov rastafariánov, rumu a neviazanej zábavy v tónoch piesni Boba Marleyho. Svet dokonalej pohody. Napriek tomu i tu človek nájde desivé tajomstvá a krvilačných démonov.
Autor okolo miestnej legendy a jej túžbe po moci umne vystaval dej, ktorý nám dávkuje v správnom atmosferickom tempe. Jednotlivé scény sú logické vystavané a navzájom previazané, ich zobrazenie pripomína tak obľúbené oko kamery. Postavy majú výborné charaktery, nájdeme tu aj dávno pochované tajomstvá a zaujímavé zvraty, dialógy sú lahôdkou. Čo sa týka zápletky, je vynikajúca a poriadne premyslená aj so záverečným rozuzlením. Jedine čo by som vytkol je rozsah nebezpečenstva, ktorý by podľa mňa vyvolal väčši paniku a záujem poriadkových zložiek, ale v rámci štýlu je to akceptovateľné.
Moja prvá skúsenosť s týmto autorom dopadla nad očakávanie, už teraz sa teším na ďalšie knihy.
Keď na Jamajke začnú miznúť ľudia a nezostane po nich ani mastný fľak, skôr krvavá stopa, obyvatelia začnú ľahko panikáriť. Policajti len mávnu rukou, že veď asi žralok, miestni obyvatelia však tušia, že pôjde o niečo celkom iné.
Zlo, ktoré roky driemalo, sa prebúdza, aby sa mohlo nasýtiť a rozmnožiť...
Napriek tomu, že mi trvalo trochu dlhšie sa začítať (ale začínala som knihu čítať o piatej ráno vo vlaku cestou do roboty, tak nech vás to neodrádza), toto je prisámvačkunažuvačku masterpiece.
Stranu za stranou, riadok za riadkom som čakala, odkiaľ čo na mňa vybafne. A keďže knižka je to útla, asi tušíte, že baf na seba nenechalo dlho čakať. Teda bola to Striga, alebo tiež Ol´Higue, ktorá síce mala telo bohyne a vlasy (ehm, neviem či sa to dá nazvať vlasmi) dokonalé aj bez toho, aby sedela hodiny u kaderníka, takže logicky z toho vyplýva že som na ňu pozerala ako na hnusnú mrchu.
Pri istej veľmi detailne popísanej scéne som si istá, že sa tak na ňu pozerá aj každý muž, ktorý túto knižku prečítal. Myslím, že každý jeden si dá odteraz pri hlbokej fajke poriadneho majzla. A mňa premkol zvláštny spolusúcit. No ale poďme nazad k deju.
Keďže policajti si myslia, že všetko toto zlo pácha žralok, veci sa musí zasa raz chopiť prostý ľud, čiže Andras s Lesterom. Lester sa totiž na stretnutie s touto svojou starou známou pripravoval celé roky.
Ak by som niekedy šla na Jamajku, určite by som hľadala nejaký kamenný monument s Andrasovým a Lesterovým menom, ale vlastne po tých hrôzach, čo sú opisované v knihe si uvedomujem, že aj doma je dobre.
Mystika sto bodov, masaker sto bodov, dovolenkový vajb sto bodov. Tak čo, prenesiete sa aj vy na horúcu Jamajku a dáte príbehu šancu?
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Napínavý príbeh o mýtickej bytosti sa odohráva na Jamajke. Bytosť sa preberie z odpočinku a začne svoju krvavú jazdu. Prečítal som to počas letu, tisícky metrov nad morom, a aj kvôli tomu to malo u mňa taký iný atmosférický punc.
Je tam krv, násilie, sex, psychodráma, ale žiaľ, miestami dosť kríva logika a konanie postáv, hoci aj to je možné zviesť na pôsobenie strigy.
Autor ma prinútil gúgliť si informácie o tej tajomnej entite.
Cit: „Ol´hige (alebo "Stará baba", "Ole Hige" či "Soucouyant") je nadprirodzená bytosť z karibského folklóru, ktorá sa v noci mení na guľu ohňa alebo sovu, aby pila krv (niekedy aj duše) ľudí, najradšej dojčatám. Vyskytuje sa po celom Karibiku a v Afrike, pričom sa spája so syndrómom spánkovou paralýzou.“
Rado si vzal koreň mýtu a autorsky ho kreatívne prestaval, čo je v pohode. Nebudem sa venovať biológii tajomnej Ol´hige, tak ako ju autor použil a zároveň som rád, že nešiel v nej viac do hĺbky, napriek tomu, že hlavná postava je morský zoológ.
No aj tak sa mi vynára viac otázok, ktoré príbeh stáli viacero hviezdičiek v hodnotení.
Ako prišli na to, že cyklus pri zvliekaní kože trvá presne päť dní?
Ako to, že policajti na Jamajke nie sú ozbrojení?
Šerif sa vyberie s nimi na more loviť strigu a nevezme si zbraň (myslím, že v aute majú minimálne brokovnicu, a na opasku pištoľ)?
Hrdinovia sa vyberú zabiť strigu a zoberú si na to až jednu harpúnu?
Finálna scéna s minutím výstrelu harpúnou mi žiaľ prišla viacmennej groteskná ako hororovo napínavá (to asi nebol autorský zámer).
A to na lodi majú zviazaného šerifa ktorého neodzbrojili? Síce, ak nemal zbraň ani predtým, čo nevieme, tak ho asi nebolo treba odzbrojiť.
Týmto príbeh, hoci napínavý mysteriózny, stráca na uveriteľnosti. Aj preto u mňa maximálne je to na tri hviezdy z piatich.
Prokletý záliv od Radoslava Kozáka vás zavedie na Jamajku, kde vládne zábava, pohoda spolu s duchom Boba Marleyho. Znie to idylicky - presne tak pôsobí aj prológ, ktorý vás naláka na celý príbeh - až kým sa neobjaví niečo, čo presahuje ľudské chápanie.
Možno po tejto knihe už nebudete mať chuť vydať sa ďaleko na more, alebo vám len rozpovie legendu, ktorú ste ešte nepočuli. Jedno je však isté - odhalíte čosi temné.
Príbeh vás vtiahne do deja miznúcimi ľudmi. Vytvorené napätia však rýchlo graduje objavením (smrteľnej) príšery, ktorej vzhľad autor precízne dotvoril a postaral sa o silný vizuálny dojem. Námet postavený na legende je výborným základom, pričom autor vsadil na hustú, desivú náladu. Niektoré scény sú riadne drsné - krvavé, násilné a miestami až nechutné a hlavne zvrátené. Práve tieto hororové prvky pridávajú knihe na zaujímavosti a udržali moje hodnotenie vysoko. Pri niektorých momentoch by som však spomalila tempo, aby sa čitateľ viac vžil do hrozby, alebo naopak pritvrdila, aby tón beznádeje a neodvratného zla pôsobil silnejšie, a tak by čitateľ pred ním neunikol.
Dielo síce nesie osvedčené prvky žánru, no zároveň sa z neho výrazne vyníma. Postavy svojimi strachmi a bolesťami približujú realitu, čo zanecháva osobitný dojem.
Kniha je navyše doplnená ilustráciami, ktoré ešte viac umocňujú desivú náladu. Temnota príbehu tu teda nedýcha len zo slov, ale aj z obrazov.
Slnko, voda, horúca Jamajka a jej maličké tajomstvo, ktoré sa dostáva v tých dňoch napovrch.
Morský zoológ Andras a jeho kapitán lodi Leseter objavia vrak lode, no telá su stále na lodi a bohuzial nie v jednom kuse.
Začína sa boj s pradavnym tvorom, ktorý sužuje more po tisícročiach - ol'hige naberá svoju moc aby splodila potomka.
Ďalšie skvele zrnka temnoty a tu hoci to bolo 140 strán bohato stacilo na tu hrôzu čo sa tam udialo. Boj o holé životy pred bestiou, ktorá dokáže vábiť mužov, kedy nikto nieje skritý a kedy je ona mocnejsia ako kedykolvek predtým.
Aa tolko krvi, tolkeho masakru no jednoducho krása. Andras a Leseter, záchranci alebo len ďalší zúfalci, ktorý si myslia, že dokážu nemožné.
Perfektné dielo, strach, neistota, legenda, no jedna nadhera
Prokletý záliv je unikátne čítanie na víkend, dovolenky alebo kdekoľvek, kde sa radi bojíte. Autor na tak krátkom rozsahu vykreslil uveriteľné postavy, napínavý dejový oblúk a dal život legende, ktorá máta životy Jamajčanov a tamojších dovolenkárov.
A určite tomu pomohla aj nemalá dávka erotiky a surovosti.
Novele hádam nie je čo vytknúť. Veľmi som sa zabavil.
Radovi sa vďaka výborne načasovaným scénam, postupnému budovaniu napätia, dávkovaniu informácií a krvavým scénam podarilo vytvoriť hutnú atmosféru ako more plné mŕtvol. Tá sa rozprestiera pomaly cez osudy drobných postáv (presne takto fungujú skvelé horory z osemdesiatych rokov) a ich drsné úmrtia. Čitateľ má neustále pocit, že zlo číha za každým odstavcom a vyskočí po každej vete.
Oceňujem exotické prostredie Jamajky. Rado tam strávil určitý čas a je to cítiť. Miesto pôsobí autenticky a celý čas som mal pocit, že som s hrdinami priamo na mieste. Bájna bytosť Ol’ Higue bola skvelý záporák. Nemilosrdná, hravá a schopná rozpútať krvavé orgie. Pre bežného čitateľa môže pôsobiť až béčkovo, ale mne to vôbec neprekážalo. Naopak, fungovalo to ešte lepšie, ako keby sa ju autor snažil skryť v náznakoch. Príbeh vďaka nej získava až dobrodružný nádych.
Často sa stáva, že v hororových príbehoch sa objavia postavy, ktoré pôsobia umelo alebo iritujúco. Autorovi sa však podarilo vytvoriť funkčné postavy s vlastnými vnútornými démonmi, ktoré zároveň dodali príbehu hĺbku.
Stále sa vraví, že dielo je „dobré na Slovensko“ ale toto je svetová kvalita. A čo viac, zatiaľ ide o najlepšiu hororovú knihu, akú som tento rok čítal!
Prekliaty záliv má kostrbatý rozbeh. Kostrbatý v zmysle, že sa tam veľa vecí stane, ale kauzálne nedávajú zmysel. Napríklad keď Lester uvidí morskú strigu, zatiaľ čo sa Andras neďaleko potápa ako je možné, že to prežili, keď len noc predtým nastal na mori masaker?
Rado vie vytvoriť uveriteľné a všestranné charaktery. Dokáže pracovať s atmosférou a mýtus o morskej strige robí zaujímavým a vo veľkej miere aj originálnym. Preto som tomu kostrbatému úvodu nerozumel. Hľadať si k tomu cestu mi zabralo nejaký čas a dokonca som sa pristihol, že ma to až tak nebaví.
Lenže potom príde koniec druhej kapitoly a koniec štvrtej kapitoly a všetky veci začínajú dávať logiku a zapadať na svoje miesto. A to už Rado naplno rozohráva svoju temnú víziu plnú perverzností, krvi a násilia. A zrazu tam fungovalo všetko. Hlavné aj vedľajšie postavy spolu kooperujú a robia to nenásilne a uveriteľne. Mikropríbehy iných postáv dopĺňajú hrôzy, ktoré sa na Jamajke dejú, a finále vytvára správne napätie a prichádza aj s rozuzlením, ktoré sa dá v predstihu odhadnúť, ale zároveň v rámci príbehu dokonale funguje.
Možno to má béčkový nádych, ale to vôbec nevadí. Na konci dňa je Prekliata zátoka mytologickým zárezom v hororovom žánri, ktorý tu tak dlho chýbal. Možno je príbeh v niektorých scénach zbytočne uponáhľaný, no zároveň sa mu nedá uprieť premyslenosť s postupnou gradáciou, ktorá sa čitateľovi na konci dostatočne odmení.
Malý klenot, ktorý stojí za prečítanie. A ilustrácie v knihe sú skvelé.
Opravdu mě po dočtení dorazilo, že když skončíte se čtením, přejete si, aby byl autor váš úžasný kamarád a mohli jste mu zavolat, kdykoliv se vám chtělo.
