Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Trilerová novinka s krásnou oriezkou, odohrávajúca sa v starom sídle na okraji útesu, je niečo, čo som si proste musel prečítať. Hlavná prednosť tejto knihy spočíva v tom, že sa veľmi dobre číta. Zhltol som ju za dva dni a stránky sa otáčali prakticky samy. V rámci žánru kniha síce neprináša nič extra nové ani originálne, no aj tak si dokáže udržať pozornosť čitateľa a má veľmi dobrú dynamiku. Zo začiatku mi hlavná postava Kit prišla veľmi šablónovitá, ale keď som knihu dočítal, uvedomil som si, že presne taký typ postavy sa do príbehu najviac hodil. Prelínanie minulosti a prítomnosti mi miestami prišlo kostrbaté. Na druhej strane som si plne vedomý, že na to, aby to bolo plynulejšie, by bolo potrebných oveľa viac strán. A myslím, že málokto by siahol po trileri, ktorý by mal viac ako 500 strán. Za skutočne väčší nedostatok považujem záver knihy. Je dosť prekombinovaný a zamotaný „piate cez deviate“. Prežila len jediná mala pre mňa veľmi podobnú atmosféru ako kniha A neostal ani jeden od Agathy Christie. Myslím si, že je to dobrá kniha pre tých, ktorí triler bežne nečítajú, ale chceli by. Odporúčam.
Ako ohodnotiť knihu, ktorá v skutočnosti nemá žiadnu dejovú líniu? Nebudem klamať, Sama čepeľ ma nesmierne potrápila a túto štyristostranovú knihu som s dlhými prestávkami čítal takmer štvrť roka. Nebyť toho, že je táto séria a autor v rámci fantasy žánru tak veľmi uznávaný, určite by som ju odložil. Od prvého dielu série by človek očakával, že mu predstaví hlavné postavy, svet, magický systém a aspoň naznačí, kam sa bude dej uberať. Abercrombie? Zabudnite! Nedozviete sa vôbec nič. V podstate sa v knihe ani nič extra neudeje. Namiesto toho budete 400 strán sledovať tri nesympatické postavy, ako sa predierajú vlastným životom. Na konci však budete mať pocit, že ich poznáte ako vlastné topánky. Práve výborne spracovaná psychológia postáv, temná atmosféra a štýl písania sú tým, vďaka čomu som túto knihu dočítal a prečo som odhodlaný prečítať aj ďalší diel. S trochou nadnesenia by sa dalo povedať, že ide vlastne o súbor troch prológov a dej sa začína až na konci. Samu čepeľ určite nemôžem odporučiť univerzálne, a sám som nesmierne zvedavý, ako sa mi bude páčiť druhý diel.
Toto je tretia kniha, ktorú som od autoriek prečítal, a je rozhodne najlepšia. Uchvátila ma od prvej stránky. Erik aj Kasper sa mi neskutočne rýchlo dostali pod kožu a zamiloval som si ich. Myslím na nich ešte aj teraz, viac ako týždeň po dočítaní. Dávno sa mi pri knihe nestalo, že by som sa nevedel dočkať, kedy už konečne bude večer, aby som si mohol čítať. Bolo to originálne, milé, zasnežené, romantické, ukecané, ale nie presladené. Medzi postavami je výborná chémia. Určite sa nemusíte báť hrúbky tých 600 strán ušlo ako voda. Kasperove zápisky dali knihe nový rozmer, síce dej trochu spomalili, ale výrazne pridali na autenticite. Kniha obsahuje viacero veľmi vtipných hlášok a momentov, no zároveň nechýbajú vyhrotené emócie a dráma. Všetko je veľmi dobre vyvážené. Je vidieť, že autorky od napísania Neexistence a Páté minuty prešli dlhú cestu. Všetko, čo mi v tých predchádzajúcich knihách chýbalo, táto má. Ja skutočne nemám čo vytknúť užil som si každú minútu strávenú s touto knihou. Rozhodne odporúčam!
Táto kniha predstavuje súbor reportáží, ktoré autorka napísala v rôznom čase a na rôznych miestach, pričom ich zároveň doplnila o svoje spomienky. Nebudem vás presviedčať, že je dokonalá a že sadne každému. Kvalita jednotlivých reportáží je rôzna pohybuje sa od ľahko podpriemerných až po vynikajúce. Pri niektorých témach som si musel vyhľadať širší kontext. Myslím si však, že ako celok ide o hodnotnú reportážnu knihu, ktorá rozhodne stojí za prečítanie. Ukazuje Rusko z nie práve lichotivej stránky. Autorka vám v nej nehovorí, čo si máte myslieť, ale ukazuje vám veci také, aké sú bez pozlátky a hmly. Z niektorých pasáží, najmä z posledných sto strán, som mal zimomriavky. Zarazili ma však niektoré príspevky na Goodreads, ktoré som objavil pod touto knihou. Nenechajte sa nimi odradiť nemôžem povedať, že by sa zakladali na pravde. Táto kniha rozhodne nie je ruskou propagandou. Práve naopak, autorka opakovane poukazuje na mnohé pochybenia a tragédie, ktoré sú v Rusku na dennom poriadku. Po prečítaní tejto knihy dostalo slovné spojenie „štát v štáte“ v mojich očiach nový význam.
Kniha Útočisko uzatvára prvú trilógiu Temný elf, ktorá predstavuje úvod do príbehov jednej z najznámejších postav, ktoré kedy vzišla z Dungeons & Dragons a jej populárneho settingu Forgotten Realms (Zabudnuté ríše). Po tomto diely už môžem oficiálne prehlásiť, že sa Drizzt zaraďuje medzi moje najobľúbenejšie postavy a neskutočne mu fandím. Zo začiatku som mal trochu obavu, pretože zápletku typu „záporák spácha zločin, ale narafičí to tak, že to vyzerá, že to urobil náš hlavný hrdina,“ celkom nemusím. Tu ju však autor zvládol vyriešiť veľmi elegantne a navyše výborne zachytil Drizztovo psychické rozpoloženie. Celou knihou sa nesie pocit viny, krivdy, nespravodlivosti a predsudkov. Táto kniha predstavuje diel, kde sa Drizzt hľadá a hlavou mu bežia najväčšie pochybnosti či už o sebe samom alebo o svete naokolo. Je pravda, že oproti predávajúcemu dielu je akcie trochu menej, ale niekoľko súbojov prebehne a tým, že sa dej presunul z temných ríš na povrch, prichádzajú nové príšery. Túto knihu som si nesmierne užil a ja skutočne nemám čo vytknúť. Teším sa a som zvedavý čo prinesú Planiny ľadového vetra. Odporúčam všetkým fanúšikom fantasy.
Toto začalo výborne. Kniha mala skvelú atmosféru, inteligentnú a neokukanú hlavnú hrdinku, zápletka sa vyvíjala zaujímavým smerom. Autorka si vybrala prostredie Litvy raného novoveku a fantasy prvky vychádzajúce zo slovanského folklóru. Veľmi dobre zachytila miestnu mentalitu a sociálne problémy. Prvá polovica knihy bola excelentná a ja som sa už tešil, že to bude plný počet a že som objavil novú obľúbenú autorku. A potom, zhruba v polovici, prišiel zlom. Ako lusknutím prsta dej nabral výrazne rýchlejšie tempo, do deja vstúpilo viacero postáv a pohľady sa začali pomerne rýchlo striedať. Čitateľ by v tejto fáze očakával gradáciu, no ono sa to skôr začalo točiť v takom zvláštnom kruhu. Niektoré pohľady, hlavne Wandiných súrodencov, ma začali strašne nudiť. Samotná postava Wandy, ktorá zo začiatku pôsobila, že bude mať veľký potenciál, sa stala zbytočnou a jej dejová linka úplne vyšumela. Celkovo som mal pocit, že autorka stratila niť a odrazu nevedela, ako chce knihu ukončiť. Milostná linka, ak sa to tak dá vôbec nazvať, bola vykonštruovaná, neprirodzená a úplne neočakávaná. Pôsobila ako päsť na oko. Premrhaný potenciál, veľká škoda.
Lokýnka je celkom iný príbeh, než na aký sme u Sandersona zvyknutí. Je napísaná veľmi odľahčene a má oveľa bližšie k rozprávke než k fantasy. Musím sa priznať, že prvú polovicu som s knihou trochu bojoval. Ak nerátam prvé kapitoly, mal som pocit, že sa to strašne vlečie. V určitom bode sa to však zlomilo, príbeh nabral spád a druhú polovicu knihy som dočítal za jeden večer. Postava Lokýnky je veľmi dobre napísaná je rozumná, nohami pevne na zemi, avšak zároveň urobí niekoľko chýb. Druhá polovica knihy sa vyvinula veľmi pútavým smerom a autor ma aj v takomto jednoduchom príbehu dokázal prekvapiť. Tiež sa mi veľmi páčil svet, v ktorom sa príbeh odohrával. Moria plné spór, ktoré po namočení získavajú rôzne schopnosti, predstavujú nesmierne zaujímavý koncept. Záver obsahuje drobné prepojenie žánrov fantasy a sci-fi. Za iných okolností by mi to prekážalo, ale tu mi to v kontexte celej knihy nevadilo. Hoci by možno stálo za diskusiu, či by sa to nedalo spraviť lepšie. Lokýnka rozhodne nie je Sandersonovo najlepšie dielo, ale myslím si, že je to skvelá oddychovka. Odporúčam.
Mokrá ryba predstavuje prvý diel desaťdielnej série odohrávajúcej sa v medzivojnovom Nemecku. Na túto knihu som počul veľa chvál a bol som na ňu nesmierne zvedavý. Nedá sa povedať, že by ma kniha celkom sklamala, ale ani by som nepovedal, že je to niečo extra. Mokrej rybe sa nedá uprieť nesmierne atraktívne prostredie a atmosféra dobového Berlína. Je skoro až takou sondou do roku 1929. Hlavná postava, Gereon Rath, je magnet na ženy a sukničkár. Viem si predstaviť, že v roku 2007, keď kniha prvýkrát vyšla, bol pestovaný vyšetrovateľ, idúci proti pravidlám, čitateľsky atraktívny. Problém je, že dnes, keď už obdobiu temných detektívok definitívne odzvonilo, pôsobí skôr tuctovo a ohrane. Nesmierne zaujímavý však ostáva vyšetrovaný prípad. Autor využil dobové súvislosti a stvoril organizovanú skupinu monarchistov, ktorá chce pôsobiť proti rozťahujúcemu sa komunizmu a pomstiť popravených ruských šľachticov. Nevýhodou však ostáva autorov štýl písania, ktorý mi nesadol. Jeho opisy považujem za únavné a dovolím si povedať, že človeku, ktorý v živote nebol v Berlíne, absolútne nič nehovoria. Myslím si, že robia knihu oveľa dlhšou, než by skutočne potrebovala byť. Do ďalších dielov sa púšťať nebudem.
Anotácia hovorí, že sa jedná o pokračovanie knihy Čierny leopard, červený vlk. Dovolím si to trochu upresniť. Ono je to z väčšej časti prequel, následne, sa veľká časť odohráva súbežne s prvou knihou a na záver sa posunieme len o kúsoček ďalej. Celé sa to však odohráva z pohľadu Mesačnej čarodejnice Sogolon. Je teda svojim spôsobom jedno, ktorú z kníh prečítate ako prvú. Autor si ani tu neberie servítky. Kniha je veľmi naturalistická, plná násilia, krutosti a taktiež aj snových, až psychadelických scén. V jej životnom príbehu sa trochu lepšie orientuje, pretože ako rozprávač, je menej chaotická, na rozdiel od Stopára. Jej pohľad ma však celkovo bavil trošku menej. Je to jednak tým, že Sogolon je väčšiu časť knihy pasívna. Mnohé veci, ktoré sa jej v živote stali, síce nebolo v jej moci ovplyvniť, na druhú stranu, ani sa veľmi nesnažila. To by mi samo o sebe nevadilo, pretože to je jej charakterový rys, taká Sogolon proste je. Čo mi trochu vadí, že v tejto knihe sú pasáže, kde som sa nudil. Prvá a zároveň najdlhšia časť knihy, sa z veľkej časti odohráva v paláci, kde Sogolon, v podstate ešte dieťa, pracuje ako slúžka. Nepotrebujem opakovane čítať ako behá po chodbách a nič zásadné sa inak nedeje. Myslím si, že to naozaj mohlo byť kratšie. Celkovo však knihu hodnotím veľmi kladne. Rozhodne to nie je kniha pre každého, rozhodne nie pre začiatočníkov, ale myslím si, že by sa o tejto sérii malo hovoriť viac.
Čítanie tejto knihy som si užil, pretože mi skvele sadla do nálady. Recenziu však píšem s odstupom niekoľko dní a keď sa mi to rozležalo v hlave, začal som si uvedomovať viaceré nedostatky. Začnime však pozitívami. Kde aj temnota zamrzne má vynikajúcu atmosféru, temný les, starý dom, tajomstvá a motívy vychádzajúce zo slovanského folklóru, takže nebol najmenší problém sa rýchlo začítať. Postavy sa správajú síce naivne, ale sú sympatické a v rámci rozprávkovej atmosféry, mi to neprekážalo. Problémy prichádzajú až v druhej polovici knihy. Autorka nám viackrát zdôrazňuje, že vo svete, z ktorého Liska pochádza je mágia zakázaná a v spoločnosti široko odmietaná. Ľudia, ktorí praktikujú mágiu sú nežiadúci a hrozí im za to smrť či vyhnanstvo. Keď príde na lámanie chleba, tak sa tieto tvrdenia vôbec nezhodujú s realitou a vlastne to skoro nikomu nevadí. Druhým problémom je záver. Mám pocit, že autorka ukončenie príbehu dopredu premyslené vôbec nemala a uzavrela ho príliš rýchlo, jednoducho a príhodne. Pôsobí to mňa vykonštruovane a knihu zatváram s pocitom, že sa pokúšala chabo vystavané ukončenie uhrať na city. Romantická linka však nebola dosť silná, aby to utiahla a jej ukončenie vyvolalo potrebné emócie. Možno by sa mi páčilo viac, keby tá láska ostala platonická. Každopádne, pokiaľ vás táto kniha láka, tak si myslím, že za pokus stojí a po vizuálnej stránke je veľmi vydarená.
