Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Návrat drakobijcov je posledný diel série Dragonwatch od svetoznámeho amerického autora kníh pre deti a mládež, Brandonna Mulla. Tento autor ma u mňa špeciálne miesto, pretože práve jeho séria Fablehaven mi otvorila dvere do čitateľského sveta, keď som bol ešte na základnej škole. Po prečítaní posledného dielu môžem už s istotou skonštatovať, že oproti autorovej staršej sérii je táto slabšia. Nie len preto, že sa na ňu dívam optikou skúsenejšieho čitateľa, ale preto, že v celej sérií sú mnohé momenty, kde aj sám autor tvrdo narážal na vlastné mantinely. Ak by sa rozhodol zasadiť dej do neskoršieho obdobia, postavy i celá séria mohli pôsobiť vyzretejšie, zvraty by mohli byť odvážnejšie a príbeh by získal epickejší nádych. Namiesto očakávaného pocitu nostalgie sa miestami dostavil skôr pátos a niektoré dejové dôsledky zostali nedotiahnuté. Nechcem tým sériu zhadzovať, pretože v rámci žánru a vekového zradenia je nadpriemerná. Len je škoda, že ostal nevyužitý potenciál, ktorý v sebe táto fantasy séria nepochybne mala.
Na túto knihu som počul množstvo nadšených ohlasov. No úprimne, mám z nej dosť zmiešané pocity. Nedá sa povedať, že by bola zlá, ale zároveň mi neprišla ani ako niečo výnimočné. Začiatok je výborný zvrat, ktorý sa udeje, zásadne ovplyvní život hlavnej postavy. Autorka ju postaví do situácie, do ktorej sa môže dostať prakticky ktokoľvek z nás, a práve preto sa s ňou podľa mňa vedelo veľa čitateľov stotožniť. Aj ostatné postavy pôsobia uveriteľne a prirodzene. Postupom času sa problémy hromadia a hlavná postava postupne stráca kontrolu. A práve tu nastáva problém. Namiesto toho, aby ma dej držal v napätí, som sa začal nudiť. Príbeh sa opakoval, mal som pocit, že sa točí v kruhu. Chápem zámer, ukázať každodennosť a momenty, keď sa na človeka valí všetko naraz, no prišlo mi to príliš rozvláčne. Záver ma sklamal, bol predvídateľný, jednoduchý a pôsobil ako narýchlo zbúchaný. Celkovo hodnotím ako lepší priemer.
„To, čo sa stalo na Východe, sa mohlo stať kdekoľvek. A nejde o okupáciu. Ale o to, ako ľahko možno manipulovať ľuďmi, ktorí túžia po jednoduchých odpovediach.“
Toto je úžasná a výnimočná kniha, ktorá by sa mala povinne preberať na stredných školách. Na prvý pohľad klame telom môže sa zdať, že ide o knihu o ťažbe uhlia na východnej Ukrajine. A skutočne, spočiatku sa tejto téme aj venuje. Ťažba uhlia významne ovplyvnila a formovala celé generácie miestnych ľudí. Postupne však čitateľ odhaľuje históriu, kultúru a spoločenské javy, ktoré viedli k situácii, v akej sa krajina aktuálne nachádza. Z niektorých pasáží som mal zimomriavky. Kniha obsahuje toľko dôležitých myšlienok, že som mal problém vybrať jednu, ktorú postavím na úvod recenzie. Zároveň je v textoch množstvo paralel so situáciou na Slovensku. Desivá, no nesmierne strhujúca reportáž. Klobúk dole pred autorom za schopnosť a odvahu nahlas pomenovať veci tak, ako sú. Nadčasová kniha. Odporúčam!
Toto je dokonalý príklad knihy, pri ktorej ma mrzí, že som sa k nej nedostal oveľa skôr. Som si takmer istý, že keby som ju čítal ešte na strednej škole, zamiloval by som si ju. Dnes je však situácia iná. O Trójskej vojne a jej postavách mám, dovolím si povedať, už pomerne veľa načítané či už z odbornej literatúry, alebo beletrie. Kniha Tisíc lodí mi preto nepriniesla nič výrazne nové, čo by som nepoznal z iných zdrojov. Snáď len to, že pohľady ženských postáv sú tu ucelené v jednej knihe. Myslím si preto, že ide o veľmi dobrú knihu pre niekoho, kto sa v antických príbehoch až tak nevyzná, môže mu poskytnúť dobrý prehľad. Páčilo sa mi, že na rozdiel od knihy Medúzin príbeh autorka nemala tendenciu zhadzovať mužských hrdinov. Na druhej strane však táto kniha pôsobí menej sugestívne a nezanechala vo mne žiadnu silnejšiu emóciu. Čakal som trochu hlbšie spracovanie. Po vizuálnej stránke je kniha nádherná. Odporúčam ju skôr mladším a menej náročným čitateľom.
Ak sa vám zdá, že táto kniha je len ďalším ľúbostným románom v mori podobných titulov, nenechajte sa zmiasť. Kniha sa venuje veľmi hlbokej a eticky závažnej téme eutanázii. Popritom nám autorka rozpletá láskavý príbeh na pozadí historických udalostí. Sám som bol veľmi prekvapený, čo všetko som v tejto knihe našiel. Vzťah Josepha a Evelyn mi pripomenul menej známy mýtus o Filemónovi a Baucis, ktorý spracoval Ovídius vo svojich Metamorfózach. V závere čítania som si zas nemohol nespomenúť na film Láska od režiséra Michaela Hanekeho. Tým nechcem povedať, že táto kniha na tieto diela priamo odkazuje či ich dokonca vedome kopíruje, no vidím medzi nimi paralely a podobnú atmosféru. Preto si myslím, že ak poznáte niektoré z vyššie spomínaných diel, táto kniha by sa vám mohla páčiť. Nechcem však tvrdiť, že Príbeh našej lásky je dokonalou knihou. Myslím si, že pohľadov postáv bolo na pomerne malej ploche románu dosť veľa a nie všetky mi prišli rovnako pútavé. Kniha preto mohla byť pokojne kratšia. Celkovo však román hodnotím veľmi pozitívne pre mňa sú to poctivé štyri hviezdičky. Odporúčam!
O knihe Utajený osud sa hovorí, že je najtemnejším románom autorky. Na základe vlastných skúseností s tvorbou Lucindy Riley môžem povedať, že s týmto tvrdením súhlasím. Žiadna z jej kníh, ktoré som čítal, nemá takú pochmúrnu atmosféru a mrazivý záver ako táto. Navyše sa v rámci jedného príbehu vyskytuje vražda, samovražda, týranie a znásilnenie, čo nie je pre autorku typické. Prvá polovica knihy ma úplne pohltila výborne vykreslené prostredie, odkazy na dielo Emily Brontë, zaujímavé postavy plné tajomstiev a skvelo vystavaná zápletka. Druhá polovica knihy je o niečo slabšia. Konanie niektorých postáv mi prišlo naivné, historická línia bola zrýchlená a na to, aké dôležité obdobie zachytáva, aj dosť zjednodušená. Napriek tomu mi to celkový dojem výraznejšie nepokazilo. V rámci samostatných románov Lucindy Riley patrí tento jednoznačne medzi moje najobľúbenejšie. Odporúčam!
Rieka našich spomienok je pre mňa veľkým prekvapením. Detektívny príbeh odohrávajúci sa v 50. rokoch 20. storočia prekvapí svojím presahom. Keby som sa na knihu díval iba ako na detektívku, plné hodnotenie by asi nedosiahla. Tá samotná detektívna zápletka nie je nič, čo by som nevidel v iných knihách. Autorovi by sa tiež dalo vytknúť časté opakovanie jednej a tej istej informácie. Zaujímavé je však to pozadie a dalo by sa povedať také to čítanie medzi riadkami. Je to kniha o narušených medziľudských vzťahoch, výrazne sa dotýka témy dopadu traumatických zážitkov z vojny na životy vojakov. Taktiež poukazuje na hlboko zakorenené predsudky bielych obyvateľov USA voči Japoncom a predovšetkým voči Indiánom. Nachádza sa tu aj veľmi podnetná morálna otázka, o ktorej sa nechcem viac rozpisovať, aby som neprezradil významnú časť deja. Zhruba od strany päťdesiat ma kniha pohltila a prečítal som ju za dve popoludnia. V knihe nájdete tiež odkazy na viaceré klasické diela americkej literatúry. Ďalšou pridanou hodnotou je nádherná obálka, ktorá bude zdobiť knižnicu každého, kto si knihu kúpi. Určite odporúčam.
Tretí diel série Zememorí v sebe nesie krásne posolstvo generačnej obmeny a udržania rovnováhy vo svete. Obsahuje viacero veľmi múdrych úvah o živote a smrti. Zo všetkých troch má podľa mňa najzaujímavejší námet. Téma vyčerpávania mágie vo svete sa vo fantasy len tak nevidí. Zároveň však aj táto kniha trpí tým, čím trpia predchádzajúce diely prílišnou stručnosťou a jednoduchosťou. Postava mladého princa Arrena je veľmi sympatická, aj keď pôsobí dosť synteticky, strojene, až príliš dokonale. Čo ma však sklamalo, je záver knihy. Čakal som väčší konflikt, väčšiu interakciu, vyhrotenejšie emócie. Vlastne by sa dalo povedať, že práve tie emócie chýbajú najviac. Človek si nemá šancu vytvoriť vzťah k postavám, o ktorých vie iba nevyhnutné minimum. Najvzdialenejšie pobrežie má celkovo melancholický nádych. S odstupom pár dní som rád, že mám túto sériu prečítanú, ale hlavne od tohto dielu som čakal výrazne viac. Hoci ma to mrzí, tvorba Le Guin sa medzi moje najobľúbenejšie nezaradí.
Táto recenzia sa mi píše veľmi ťažko. Hrobky Atuanu sú, na môj vkus, nemastná-neslaná kniha. Ten námet samotný by bol pútavý, ale musel by byť oveľa lepšie rozpísaný a potreboval by som širší kontext, aby som sa vedel vcítiť do postavy, ktorá stojí pred náročnou voľbou. Celý problém tejto knihy spočíva v tom, že okrem vyššie spomínaného nedostatku, prílišnej jednoduchosti, ktorý pretrváva od prvého dielu, jej nemám veľmi čo vytknúť, ale zároveň nemám ani čo pochváliť. Kniha je krátka, prečítate ju na jedno posedenie. Predstavuje len taký malý fragment z Gedovho života, ktorý ani nie je rozprávaný z jeho pohľadu. Atmosféra je výrazne temnejšia ako v prvom dieli, ale deja je tu dosť málo a celkovo mám pocit, že autorka veľmi nevedela, kam ho smerovať, a hlavne, ako ho ukončiť. Chcem tým povedať, že ide o pomerne ťaživé čítanie, ale nie som si istý, či v ňom nehrá väčšiu rolu absencia deja než zámer autorky. Ak túto knihu už máte doma a prečítate ju, asi vás neurazí, ale oproti prvému dielu to nie je žiadna sláva.
Čarodej Zememorí predstavuje jedno z kľúčových diel fantasy žánru a dnes sa už v podstate radí medzi klasiku. Pri čítaní tejto knihy si veľmi rýchlo všimnete, že motívy obsiahnuté v nej poskytli základný kameň viacerým známym fantasy knihám, napríklad Menu vetra či Harrymu Potterovi.Táto kniha však nepredstavuje prípad strhujúceho fantasy príbehu. Autorkin štýl je veľmi strohý, suchý až jednoduchý. Le Guin veľa necháva na čitateľovej fantázii. Námet je zaujímavý, hlavná postava prejde obrovským vývojom z namysleného, egoistického chlapca sa stane múdry arcimág, naučený pokore. Mágia vo svete Zememorí je založená na poznaní pravých mien vecí, čím človek získava možnosť ich ovládať. Autorka do krátkeho textu zhrnula veľké množstvo myšlienok a ponaučení. Želal by som si, aby bol celý príbeh lepšie rozpísaný, vedľajšie postavy dostali hĺbku a dozvedel som sa viac aj o svete ako takom. Pretože to je jediné, čo tomu chýba k dokonalosti. Odporúčam!
