Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
V poradí deviata kniha zvieracej série od môjho najobľúbenejšieho slovenského autora Františka Kozmona. Ťažko sa v takomto prípade píše recenzia bez spojlerov. Nemá zmysel sa vyjadrovať k postavám ako takým, ani k štýlu písania, kto sa zaujíma o tento diel, tak už je s oboma týmito aspektami dávno oboznámený. V tomto diely je dej rozdelený na dve dejové linky, jedna sa odohráva v prítomnosti a plynule nadväzuje na predchádzajúci diel a druhá sa odohráva v nedávnej minulosti. Trošku som mal na začiatku z toho obavu, pretože sa jedná o zatiaľ najkratšiu knihu v sérii a bál som sa či nebude jedna z dejových liniek, len takým doplnkom bez hlbšej pointy. Moje obavy boli úplne zbytočné. Autor dokázal, že aj na malo priestore sa dá vystavať zaujímavá krimi zápletka. Naozaj nemám čo vytknúť, bol to opäť výborne strávený čas s mojimi obľúbenými postavami a teším sa na ďalší diel. Som neskutočne zvedavý ako sa dej a život Mareka Wolfa ďalej vyvinie.
Tretí diel skoro plynule nadväzuje na druhý a autorka nám v ňom ukazuje ďalší významný aspekt vojny. Tentokrát je to nedostatok potravín a s ním spojený hladomor. Hlad je hlavný pocit, ktorý sa prepletá celou knihou. Nie je to len fyzický hlad, ktorým trpia ako vojaci, tak civilné obyvateľstvo, ale aj hlad metaforický hlad po moci, po deštrukcii a nadvláde, ktorý cíti Rin a ktorý celú sériu uzatvára. Je ťažké písať o treťom diely bez spojlerov. Moje pocity z neho sú trpko-sladké. Celá séria je napísaná výborne a táto kniha nie je výnimkou. Bolo to originálne, bolo to temné, krvavé a dosť realistické. Klobúk dole pred autorkou za to, ako dobre zvládla vykresliť vojnu aj s dôsledkami. Napriek tomu sú tu isté aspekty, kvôli ktorým som rád, že to skončilo. Prvým je ukončenie dejovej linky bájneho, všemocného trojlístka. Ich koniec mi prišiel veľmi rýchly a jednoduchý, pre mňa málo uspokojivý. Druhý sa týka celej série - je ním postava Rin. Tak strašne tvrdohlavá a často skutočne na facku postava... Ono sa to samozrejme hodilo, prešla veľkú cestu, zažila traumy, takže by bolo nesprávne od nej očakávať racionálne správanie, ale už to bolo únavné. Maková válka je bezpochyby výnimočná séria, ktorá bude mať u mňa špeciálne miesto, ale chápem aj to množstvo ľudí, ktorým nesadla. Odporúčam pokročilým čitateľom, ktorý hľadajú originálnu vojnovú fantasy.
Kniha Na povrchu zachytáva príbeh Ergona a Pompiho, dvoch antropodov, ktorých životy spojí náhoda. Čo si budeme hovoriť, Na povrchu je tak trochu divnokniha, ale v tom dobrom slova zmysle. Predsa len sa človek v dospelej literatúre bežne nestretne s knihou, kde ako postavy vystupuje hmyz a iné bezstavovce. Pripomenula mi časy, keď som ako dieťa pozeral Včielku Maju. Toto ale rozhodne nie je detská kniha. Je to kniha o dvoch tvoroch, ktoré sú od seba celkom odlišné, a napriek tomu medzi nimi vznikne krehké priateľstvo. Dej nie je veľmi zložitý, ale aj tak je strhujúci. Kniha má filozofický presah. Autor sa zamýšľa nad zmyslom života, odvahou, pomstou, toleranciou a inakosťou. Ja osobne by som knihe vytkol iba jednu vec a to, že niektoré opisy by som skrátil a iné, hlavne tie opisujúce postavy, by som trochu rozpísal. Zo začiatku som mal totiž problém sa do knižky začítať, lebo som si nevedel predstaviť, ako presne Pompi vyzerá. Je to však vec osobnej preferencie a môj problém následne vyriešili pekné ilustrácie, ktoré sa v knihe nachádzajú. Záver knihy ma nesmierne prekvapil, skoro až šokoval. Povedal by som, že práve ten u mňa posunul túto knihu na vyššiu úroveň. Odporúčam!
V poradí už tretí prerozprávaný grécky mýtus v podaní Jennifer Saint. Tentokrát si vybrala menej známy príbeh o hrdinke Atalante. Je to opäť kniha, ktorá na prvý pohľad zaujme nádhernou obálkou. Táto je podľa mňa zo všetkých troch najkrajšia. Samotný príbeh by som zaradil kamsi uprostred. O kúsoček slabší ako Elektra, ale zároveň o malý kúsok lepší ako Ariadna. Oproti predchádzajúcim knihám, je táto písaná iba z pohľadu Atalanty a tým sa v príbehu trochu vytráca komplexnosť, ale zase je akcia viac rozložená a nie naprataná do posledných päťdesiatich strán. Samotná Atalanta je silná ženská hrdinka, ktorá si moje sympatie získala hlavne svojou racionálnosťou. Veľmi sa mi páčilo vykreslenie jej vzťahu s Meleagrom a Hyppomenom. Atalanta si nič nenamýšľala a nemala sklony sa ľutovať. Ako iste tušíte, autorka sa v knihe dotýka tém feminizmu a postaveniu žien v spoločnosti. Tiež nám ukazuje mentalitu a vnútorné konflikty starovekej ženy, ktorá svoj život zasvätila kultu bohyne Artemis. Grécka mytológia je moja srdcovka a tak som si čas strávený s touto knihou veľmi užil a určite ju odporúčam aj vám.
Ak by ste za život mali prečítať jednu jedinú absyntovku, mala by to byť táto. Je to hlboká sonda do života človeka, ktorý sa cítil nedocenený a tak sa rozhodol spáchať ohavný čin, o ktorom dnes vie celý svet. Táto kniha mapuje Breivikov život od útleho detstva, veľmi podrobne zachytáva Breivikove prípravy na zločin, samotné prevedenie, následný súd a približuje tiež životy obetí a preživších. Z niektorých pasáží mi bolo ťažko. Osudný deň je v knihe popísaný skoro minútu po minúte. Asne Seierstad odviedla výbornú prácu. Páči sa mi, že sa nebála poukázať na pochybenia, ktorých sa dopustila nórska polícia a obranné zložky. Druhá polovica knihy je skutočne strhujúca. Záver knihy je veľmi emotívny a zanecháva v čitateľovi zvláštnu pachuť. Toto je kniha, ktorá by sa mala povinne čítať na stredných školách. Je to opäť raz jedna z tých kníh, ktorých čítanie síce bolí, ale zároveň otvára oči. Výnimočná kniha, ktorú určite všetkým odporúčam. Jediné, čo ma mrzí je, že som sa k nej nedostal skôr. Jeden z nás: Príbeh o Nórsku sa určite objaví v najlepších knihách, ktoré som tento rok čítal.
Neviem či môj výtlačok obsahoval iný príbeh ako výtlačky všetkých ostatných, ale absolútne sa nedokážem stotožniť s tak vysokým hodnotením aké kniha má. Najjednoduchšie by som túto knihu zhrnul ako Lucinda Riley z Wishu. Príbeh je rozdelený na dve dejové linky. Historická linka je plná klišé, ale inak obstojná. Clara mi síce nebola nejak extra sympatická, ale aspoň sa ma nevytáčala. Dejová linka odohrávajúca sa v súčasnosti ma však extrémne nebavila. Bolo to čiernobiele, nudné, predvídateľné a väčšinu času som mal pocit, že čítam YA. Nehovoriac o tom, že postava Izzy ma neskutočne iritovala. Autorka sa to strašne pokúša uhrať na city. Clare naložila teda poriadne. Na mňa to ako celok pôsobilo skôr neuveriteľne, než že by to vzbudzovalo súcit. Motívy záporných postáv boli dosť zvláštne. Nehovorím, nečítalo sa to zle, ale za krátku dobu nebudem poriadne vedieť o čom táto kniha bola. Nedotkla sa ma, nesadla mi. Skôr neodporúčam.
Priznávam, že spočiatku som bol z tejto knihy dosť rozpačitý. Autor nám predstaví hneď niekoľko postáv a mal som strach, že na takom krátkom rozsahu, ich nebude schopný dostatočne rozvinúť. Po asi sedemdesiatich stranách sa to však ustálilo a kniha sa stala oveľa pútavejšou. Od tohto bodu som ju v podstate zhltol. Edwarda aj Freddyho som si veľmi obľúbil. Som veľmi rád, že autor sa na anglickú spoločnosť 19. storočia nedíva cez ružové okuliare. Práve naopak, zachytáva ju veľmi presne a ukazuje čitateľovi, že vzťah dvoch mužov bol v tejto dobe spoločensky neakceptovateľný a hrozil zaň najvyšší trest. Mrzí ma, že túto knihu nie je na pultoch kníhkupectiev a aj na bookstagrame vidieť viac. Určite by si zaslúžila viac čitateľov. Záver knihy je dosť rýchli. Možno by sa hodilo viac ho rozpísať, ale na sile mu to zásadne neubralo a preto za to nestrhávam hviezdu. V rámci kategórie historických romancí a oddychoviek výborná kniha. Určite odporúčam.
O tejto knihe sa len veľmi ťažko píše. Podľa pár zahraničných recenzií je kniha síce náročná, ale zároveň vyhrala niekoľko cien nielen pre svoju hĺbku, ale aj vďaka autorkinmu zámeru poskytnúť čitateľom priestor na osobnú interpretáciu a hľadanie vlastných odpovedí na otázky o zmysle ľudských osudov a mýtov. Ja sa s týmto názormi stotožňujem na sto percent. Myslím si, že je vysoko pravdepodobné, že autorka bude za túto knihu kandidátkou na Nobelovu cenu. Nič podobne som nikdy nečítal, ani som o ničom takomto nepočul. Nič-menej, mám voči nej aj isté subjektívne výhrady. Zo začiatku som bol z knihy nadšený. Bolo to pochmúrne, tajomné, filozofické, postupne však repetitívne a neskutočne ubíjajúce. Každá kapitola sa sústredí na iné postavy a príbehy, pričom sa však opakovane vracia k fiktívnej postave Elizy May, inšpirovanej Emily Brontë a celá kniha je rámcovaná motívom smrti a utrpenia. Psychika niektorých postáv mi prišla patologická. Je možné, že to bol zámer, ale nebolo mi z toho dobre. Na jednej strane to síce podčiarkuje literárnu kvalitu, ale z hľadiska čitateľského komfortu to nie je dobré. Píseň o čápu a velbloudovi je jednoznačne divnokniha, ktorá má veľký potenciál a je do istej miery oslavou literatúry, ale nie je to pre každého a ani mne celkom nesadla.
Krabat je temná rozprávka vychádzajúca z motívov lužickosrbských povestí a folklóru. Autora pri jej písaní tiež ovplyvnili vlastné zážitky z druhej svetovej vojny. Ako k rozprávke s hororovými prvkami je treba k tomu aj pristupovať. Na to aby si čitateľ túto knihu patrične užil, je potrebné sa sústrediť na aktuálne dianie v knihe a nezamýšľať sa nad tým, čo bolo predtým a čo by mohlo byť potom, ako rozprávka skončí. Príbeh sa odohráva v 2. polovici 17. storočia a veľmi realisticky popisuje vtedajší život a prácu na mlyne. Veľkú rolu v dynamike deja hrajú sviatky. Magický systém nie je dopodrobna popísaný, ale z textu cítiť, že nie je obmedzený len na to, čo nám autor ukazuje. Kniha má tajomnú atmosféru, ktorou mi pripomínala ľudové balady a ktorá je ako stvorená na dušičkové obdobie. Jediná vec, ktorú by som vytkol je záver. Kniha je rozdelená na tri, zhruba rovnako dlhé časti a s poslednou mám trošku problém. Od jej začiatku je cítiť, že sa napätie stupňuje a autor sa chystá na veľké finále, ktoré je ale odbité na asi dvoch stranách. Myslím si, že je to škoda, hoci súhlasím s tvrdením, že aj cesta môže byť cieľom. Krabat je strhujúci príbeh o styku a boji s veľkou lákavou mocou, ktorý vám určite odporúčam.
Toto je v poradí piata kniha, ktorú som od Sandersona prečítal. Opäť som sa len utvrdil v tom, že je to výnimočný autor, aj keď sa Vyjednávač zaradí k tým o trošičku menej obľúbeným. Tentokrát sa dej odohráva v nesmierne farebnom, nádhernom svete, čo je kontrast oproti svetu Mistborna alebo Elantris. Magický systém je opäť originálny, ale dobre zrozumiteľný a s jasne stanovenými hranicami. Veľmi som si obľúbil postavu Siri a Hymna. Ona, neskúsená princezná v novom meste a novými pravidlami sa snaží naučiť chodiť v miestnej politike. On znudený boh, ktorý sa politickým hrám chce oblúkom vyhnúť. Navyše, veľký zdroj vtipných hlášok a irónie. Jediný problém, ktorý s touto knihou mám je Viveninna dejová linka, ktorá ma nebavila a prišla mi navyše. Myslím si, že to je primárne dané tým, že na jej rozvinutie by bolo treba oveľa viac priestoru. Moje hodnotenie však berte s tým, že sú to štyri hviezdy v porovnaní s ostatnými autorovými knihami, ktoré som čítal. Inak povedané, viem, že to vie aj lepšie. Odporúčam!
