Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Na túto knihu som sa nechal zlákať krásnou obálkou, oriezkou a vďaka skutočne vydarenému marketingu. Všimol som si, že niektoré recenzie Kopíraka prirovnávajú ku knihám od Chrisa Cartera. S Carterom to má spoločné len to, že je to tiež kniha a že je v nej kriminálna zápletka. Inak to okolo neho ani neutekalo. Samotný námet je originálny a veľmi ma zaujal, ale prevedenie je neskutočne odfláknuté. Autorka sa to snaží uhrať na striedaní krvavých scén s akousi divnou, dosť trápnou, milostnou linkou a nechýba samozrejme miliónkrát otrepaná téma traumy z minulosti. V postavách sa človek od začiatku stráca, pretože autorka sa vôbec nenamáhala nám ich nejako predstaviť. Proste sa zjavovali. Ich konanie a zmýšľanie často nedávalo zmysel. Jednotlivé vraždy prebiehajú ako na bežiacom páse a sú spracované na úrovni rýchleho preletenia článkov na Wikipédii. Nečakajte žiadnu hlbku, hromadenie dôkazov, zisťovanie totožností obetí, niečo o ich minulosti. Skrátka nič. V priebehu čítania som veľakrát uvažoval, že knihu odložím. Neviem si predstaviť, že ako toto dokáže niekoho vydesiť. Z finálového veľkého odhalenia som sa už musel len smiať. Dávam jednu hviezdu za námet. Hrozná kniha a premrhaný potenciál.
Rovnako ako v knihe Záhrada aj tu autorka píše o obyčajných ľuďoch. Na pár stranách nám bola schopná ukázať, aké toxické dokážu byť vzťahy v rodine. V knihe Vrány je naozaj výborne vykreslená psychológia postáv. Myslím, že najlepšie bola vystihnutá postava matky s jej úplne skresleným vnímaním rodiny a absenciou pochopenia. Povedal by som, že jej správanie hraničilo s vážnou psychickou poruchou. Čo sa týka samotného deja, ten mi príde trošku statický. Čakal som, že postavy sa niekam významnejšie posunú, čo sa úplne nestalo. Záver je síce vygradovaný, ale v porovnaní s knihou Zahrada na mňa až tak nezapôsobil. Mal som pocit, že by po ňom ešte mal prísť nejaký epilóg, ktorý by knihu definitívne uzavrel. Myslím si však, že táto kniha rozhodne stojí za prečítanie. Najhoršie je to uvedomenie, že príbeh podobný tomuto, sa môže odohrávať za oknom hociktorého domu. Krásne napísaný, intímny a smutný príbeh jednej rodiny.
Na knihe Uzol ma najviac prekvapilo, že napriek tomu, že sa jedná o krimi, k samotnej vražde tam dochádza až v druhej tretine knihy a jej riešenie je celkovo v úzadí. Miesto toho nám autor priblíži život v komunistickom Československu. Obzvlášť nechutné praktiky štátnej bezpečnosti. Atmosféra knihy sa nesie v znamení bezmocnosti a je cítiť nervozita z postupne sa rozpadajúceho socializmu. Veľmi sa mi páči, že hlavná postava Krauza nie je žiadny superhrdina, ktorý vyrieši prípad lusknutím prsta. Keby však nebolo záveru, tak by ma až tak nenadchol. Priznám sa, že k ostatným jeho kolegom som si zatiaľ vzťah nevytvoril. Veľa priestoru v knihe nedostali. Čo sa týka štýlu písania, musel som si naň chvíľu zvykať. Miestami je text trochu neučesaný. Celkovo som si čítanie tejto knihy užil a určite siahnem po ďalších dieloch. Uzol určite stojí za prečítanie.
Ak uvažujete, že by ste chceli začať čítať magický realizmus, ale neviete akou knihou začať, Dom duchov je pre vás ako stvorený. Na štyroch generáciách žien spoznáte celú históriu 20. storočia štátu Čile. Oproti iným dielam tohto žánru je tu oveľa viac deja a mystické prvky pôsobia prirodzenejšie. Aby som to zjednodušil, Dom duchov nie je zďaleka tak mätúci, ako niektoré knihy tohto žánru dokážu byť. Jazyk, ktorý autorka používa je kvetnatý, bohatý na opis, ale napriek tomu vám strany plynú a nebudete sa nudiť. Táto kniha zasahuje do mnohých tém a prostredníctvom rôznorodých postáv nám ukáže vzťahy, rozličné povahy a problémy, s ktorými sa môžeme stretnúť aj v skutočnom živote. Svojím spôsobom je tak trochu aj reportážou s kvapkou mágie a autorka ňou možno chcela aj nastaviť zrkadlo niektorým ľudom. Niektoré recenzie uvádzajú, že Isabel Allende vykradla Marquéza. S týmto tvrdením sa nedokážem stotožniť. Spoločné znaky s knihou Sto rokov samoty síce nemôžem poprieť, ale vykradnutie je príliš silné slovo. Dom duchov je naozaj pozoruhodná kniha, ktorá už bude mať v mojej knižnici svoje nezastupiteľné miesto. Odporúčam !
Táto kniha je skvost medzi životopismi. Autorka vytvorila dielo, ktoré vás od prvých strán prenesie do 16. storočia a predstaví vám život tejto nesmierne inteligentnej, milujúcej a bohabojnej panovníčky do najmenších detailov. Zachytáva prerod mladého, trošku naivného dievčaťa na vznešenú ženu, ktorá bojovala s nepriazňou osudu ako levica. Alison Weir sa pri rozprávaní striktne drží historických faktov a preto je kniha veľmi poučná a obohacujúca. Napriek tomu sa však nemusíte báť, že by ste sa pri čítaní nudili. Autorka si naozaj dala záležať a krásne vykresľuje aj Kataríninu psychiku. Preto, ak sa aj zrovna nič zásadné nedeje, máte možnosť spoznávať ju do ešte väčšej hĺbky cez jej myšlienky. Záver knihy ma dojal. Naozaj vynikajúce spracovanie. Povinná jazda pre všetkých fanúšikov anglickej histórie. Som zvedavý na ďalšie knihy v sérií. Prvá kniha, ktorá je kandidátom do mojich top päť kníh roka 2023. Určite odporúčam!
Autorka vytvorila obrovský kontinent, na ktorom vládne niekoľko kráľovstiev. Je vidieť, že jednotlivé národy majú spoločný pôvod, ale napriek tomu medzi nimi panujú výrazné kontrasty, ktoré ich od seba zásadne líšia. Týkajú sa predovšetkým kultúry, náboženstva a prístupu k drakom a mágii. Ústrednou témou knihy je odlišná interpretácia historických udalostí medzi jednotlivými kráľovstvami, tiež význam a sila tradícií a potreba ich zmeny a napokon téma duševného zdravia. Toto všetko sa mi na tejto knihe neskutočne páčilo a bol to dôvod prečo som knihu neodložil aj keď som sa prvú polovicu knihy dosť strácal a veľa som toho nechápal. Dôvod, prečo som s knihou bojoval a tiež to, za čo napokon strhávam hviezdičku, sú postavy. Žiaľ, ani jeden zo štyroch rozprávačov mi nebol sympatický. Autorka nám nedáva možnosť veľmi preniknúť do ich myslenia. Hoci s nimi sme pri všetkých významných míľnikoch, ktoré tieto postavy formujú, nemáme možnosť ich spoznať v období kedy sa „nič nedeje.“ To malo za následok, že čítanie vo mne nevyvolávalo potrebné emócie a tomu ich prerodu, vývoju, zmeny postoja bolo tým pádom ťažké uveriť. Celkovo kniha rozhodne sa prečítanie stojí. Dýcha z nej atmosféra starých povestí a legiend. Odporúčam !
Ida a jej neznáma cesta je kniha s nepochybne zaujímavým námetom. Je plná snových a mystických prvkov. Nechýbajú hlbšie myšlienky na zamyslenie a tiež v nej nájdete niekoľko alegórií. Pri čítaní som si spomenul na Malého princa či Zabudnutý príbeh. Kniha vo mne, hlavne zo začiatku, vyvolala príjemnú nostalgickú náladu. Pripomenula mi čítanie na základnej škole. Nič-menej úplne spokojný nie som. Postavy v knihe mi prišli príliš nevýrazné a ploché na to, aby utiahli takýto magický príbeh, ktorý ma dosť svojskú dynamiku a prostredie. To malo za následok, že potrebné emócie, ktoré mal vyvolať záver knihy sa u mňa nedostavili a v podstate som ním len preplával s pocitom, že možno aj samotný autor trochu stratil smer. Hodnotím slabšími troma hviezdičkami. Ak máte chuť na niečo trošku iné, neobvyklé, táto kniha môže byť to, čo hľadáte. Rozhodne, ale nesadne každému.
Tretia kniha od úžasného herca, komika a autora Stephena Frya nesklamala. Je vidieť, že si opäť dal záležať a investoval veľké množstvo času do štúdia mýtov aj faktov, aby nám mohol rozpovedať kompletný príbeh tohto významného mesta. Dokázal, že naozaj má prehľad. Rovnako ako v predchádzajúcich knihách aj tu je štýl písania dynamický so zameraním na podstatné míľniky. Rozprávanie dopĺňa o svoj typický suchý britský humor. Pokiaľ sa čitateľ v problematike mýtov až tak nevyzná, mohol by sa v niektorých menách strácať. Autor však myslel aj na to. Kniha obsahuje prehľadnú časovú os, vysvetlivky pod čiarou a na konci menný zoznam bohov, príšer aj smrteľníkov. Trója je, rovnako ako predchádzajúce dav diely, výborná kniha, ktorú môžem len a len odporučiť.
Spací vady sú úžasná kniha plná inteligentného humoru, hlbších myšlienok, nevyhýbajúca sa vážnym témam, ako depresie, manželstvo, materstvo... Nakoľko sa jedná o divadelnú hru, rozhodol som sa počúvať ju ako audioknihu a môžem vám povedať, že to bolo dobré rozhodnutie. Je skvelo nahovorená a má len tri hodinky. Skvelá voľba, ak s audioknihami ešte nemáte skúsenosti. Upozorňujem, že na to, aby ste si Spací vady naplno užili, je dobré si na internete prebehnúť životopisy Sylvie Plath a Virginie Woolf, hlavne informácie o tom, ako zomreli, aké mali manželstvo a vzťah k deťom. Aspoň stručne, aby ste mali šajnu. Dáva to knihe naozaj nový rozmer. Radka Denemarková má môj obrovský obdiv, že dokázala vytvoriť takýto originálny príbeh. Fantastické, fenomenálne a strhujúce. Odporúčam !
Tak toto bolo veľmi zlé a pritom sa to začalo tak sľubne. Prvých päťdesiat strán knihy sa nesie v úžasnej atmosfére temného stredoveku. Upaľujú tam čarodejnice, mučia ľudí, všade vládne špina a hnus. Prvýkrát sa stretávame s temnými rituálmi a krvavou mágiou. Znie to super však ? Škoda, že tu sa všetko dobré končí. Vraj by sa malo jednať o retelling na rozprávku Princezná husiarka. Túto rozprávku som nečítal ani nevidel, takže to nemôžem zrovnať, ale nasledujúca zápletka je vlastne len sled náhodných udalostí. Napätie je postavené na tom, že autorka tu a tam zabije nejakú postavu, ku ktorej si ale čitateľ vôbec nemá šancu vytvoriť vzťah, takže táto stratégia vôbec nefunguje. Dialógy úplne o ničom. Postavy sú ploché a hlavná hrdinka je emočne dosť labilná. To by mi samo o sebe nevadilo, ale autorka vôbec nejde do hĺbky, vždy niečo načne, ale nerozvedie to. Takže som sa nedokázal vžiť do deja a pomerne rýchlo som sa začal nudiť aj keď by sa dalo povedať, že kniha sa vo všeobecnosti číta dobre a dej má rýchle tempo. Možno až príliš rýchle. Záverečný súboj sa odohrá na hodnotnej pol strane. Odfláknuté, povrchné, veľká škoda. Neodporúčam!
