Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Horory čítam len veľmi sporadicky. Keď ma autor, Adam Kováčik, oslovil či by som si jeho novú knihu neprečítal, rozhodol som sa do toho ísť. Hlavnou motiváciou bolo zistenie, že sa jedná o folk horror. Celá kniha je pretkaná skvele vykreslenou atmosférou pochmúrnej dediny, kde akoby zastal čas. Na čitateľa sa odvšadiaľ valí špina, zatuchlina, hrdza a pleseň. Dom, do ktorého sa hlavná postava nasťahuje sa doslova rozpadá a vrcholom nechutnosti sú mrtve, vyhladované zvieratá v starej kôlni. S hlavnou postavou som mal však dosť veľký problém. Je ňou márnomyseľný blbec, ktorý sa celú dobu strašne ľutuje. Z tohto dôvodu boli moje pocity z knihy ako na hojdačke. Prakticky až do konca som nevedel ako knihu ohodnotím. Potom prišla posledná kapitola. Také rozuzlenie príbehu, aké si autor pripravil, som naozaj nečakal. Všetko zapadlo na svoje miesto a ja som nadšený. Kniha je písaná formou ja-rozprávania, ktoré nemám až tak rád, ale do celkového kontextu príbehu sa to hodí a pridáva mu to na sugestívnosti. Nemé hlasy môžem určite odporučiť, obzvlášť čitateľom, čo s horormi začínajú.
Po predchádzajúcom druhom diely, ktorý bol na dej trošku chudobnejší sa mi do pokračovania akosi nechcelo. Po prečítaní som však ostal veľmi milo prekvapený, aká skvelá táto kniha bola. Je vidieť, že autorka sa v písaní veľmi posunula. Kým v prvých dvoch dieloch mi vadilo, že síce sme s postavami do detailov prežívali všetky problémy aj radosti, akosi sme im nevideli do hláv. V tejto knihe nie je o pocity a emócie núdza. Síce je nám prakticky od začiatku jasné, ako asi celý príbeh skončí, vôbec to neuberá chuť do čítania. Dej je dynamický a kniha obsahuje niekoľko naozaj silných momentov, ktoré mi vháňali do očí slzy. Krásne zakončenie historickej ságy o jednej z najvýznamnejších rodín, ktorá ovplyvnila históriu Talianska aj Európy. Odporúčam celú sériu.
o čítania Šedých bastardov som sa púšťal s tým, že som hľadal nejakú fantasy, pri ktorej si oddýchnem a trochu pri nej vypnem. Toto moje očakávanie kniha splniť dokázala, keď sa ale na ňu pozriem objektívne, zas až taká hitparáda to nie je. Začnem však pozitívami. Hlavný hrdina je veľmi sympatický a rýchlo som si ho obľúbil. Páčilo sa mi, že hoci nebol zrovna najostrejšou ceruzkou v peračníku, tak to o sebe vedel a na nič sa nehral. Nechýbajú vtipné hlášky, oplzle narážky a v knihe je hneď niekoľko súbojov. Všeobecne postavy sú to, čo drží knihu nad vodou. Čo sa týka deja, tak ten je pomerne jednoduchý, prvoplánový a dosť predvídateľný. To by mi možno ani tak nevadilo, ako mi vadilo skôr to, že kniha má 450 strán. Pretože hoci sa číta dobre, hodilo by sa to preškrtať. Naozaj zbytočne natiahnuté. Celkovo mám z knihy zmiešané pocity. Prvé dve tretiny knihy som bol nadšený a potom to postupne upadalo. Akoby aj sám autor stratil smer. Priznám sa, že ešte nie som rozhodnutý či sa pustím do pokračovania. Zatiaľ túto otázku nechávam otvorenú.
Keď sa táto kniha v roku 2020 objavila v kníhkupectvách, obletela knižný svet. Mal som pocit, že v istej dobe ju čítali snáď všetci a neboj jediný bookstagram, knižný podcast či video, ktoré by ju nechválilo. Napriek tomu sa mi do nej akosi nechcelo, ani vlastne neviem prečo. Vopred upozorňujem, že táto kniha je dosť depresívna. Nie je to síce to najsmutnejšie čo som kedy čítal, rozhodne to však nie je oddychové čítanie. Myslím si, že na túto knihu si treba urobiť čas a mať správnu náladu. Postavy sú úplne bežní ľudia žijúci v česko-poľskom pohraničí a ich život je úzko spätý s ťažbou uhlia. Ich charaktery sú veľmi dobre vykreslené a každá sa s tragédiou vyrovnáva po svojom. Na to, že sa jedná o autorkinu prvotinu, tak je táto kniha dobre napísaná a napriek tomu, že sa v texte vyskytujú nárečové a archaické slová, tak sa veľmi dobre číta. Prvé dve tretiny knihy som si bol istý, že Šikmý kostol nemôže dostať iné hodnotenie ako päť hviezdičiek. Potom prišla posledná tretina a tam som ostal trochu rozpačitý. Záver knihy mi nesadol. Prišiel mi dlhý a príbeh akoby stratil iskru. Každopádne si myslím, že Šikmý kostol je skvelá kniha, ktorá stojí za prečítanie a som veľmi zvedavý na druhý diel.
Priznám sa, že z čítania tejto knihy som mal obavy. Bál som sa, že bude príliš popisná a poučná, a že sa bude ťažko čítať. Moje obavy však boli úplne zbytočné. Táto kniha je majstrovské dielo. Nečudujem sa, že za ňu autorka dostala Nobelovu cenu. Ak sa pozrieme na obsah, tak skutočne sa nejedná o čítanie na dobrú noc. Vojna nemá ženskú tvár sú zápisky rozhovorov autorky so ženami, ktoré prežili a bojovali v druhej svetovej vojne. Jednotlivé príbehy sú napísané tak, ako sa naozaj stali, bez pozlátka či pátosu. Surové, krvavé a neskutočne smutné, ale o to silnejšie čítanie. Musím na seba prezradiť, že niektoré pasáže som nebol schopný čítať, hlavne tie kde sa ubližovalo zvieratám. Autorka sa nebojí písať o témach, o ktorých Rusi nechceli a dodnes nechcú verejne hovoriť. V tomto vydaní od @vydavatelstvo_absynt sa nachádzajú aj časti, ktoré ruská cenzúra vyškrtla. Rozhovory nie sú usporiadané náhodne, ale tematicky a vytvárajú uzavretý cyklus. Naozaj výnimočná kniha, ktorú by si mali prečítať všetci. Odporúčam !
Nebudem popierať, že z čítania tejto knihy som mal obavy. To je aj dôvod, prečo som siahol po audioknižnej podobe. Musím povedať, že som za toto rozhodnutie veľmi rád. Pasáže obsahujúce podrobné zápisy sledovania štátnou bezpečnosťou sú náročné a myslím si, že by som knihu nedočítal. Tieto spisy sú síce autentické, ale naozaj ťažko stráviteľné. Celkovo sa kniha nesie v melancholickej atmosfére a síce nemôžem o hlavnej postave povedať, že by mi bola nejak zvlášť sympatická, originálny príbeh a história Žitkovských bohýň vo mne vzbudili veľkú zvedavosť a záujem. Nepochybne originálna kniha ukazujúca kus našej histórie, folklóru, ale aj nechutných praktík najskôr nacistického a neskôr predovšetkým komunistického režimu v Československu. Zo záveru knihy som bol trošku rozpačitý. Na jednu stranu sa tým síce celý cyklus krásne uzavrel, na strane druhej... neviem, neurobilo to na mňa až taký dojem. Každopádne, je vidieť, že sa za touto knihou ukrýva kus práce a dokázala rozšíriť moje vedomosti. V konečnom dôsledku som spokojný a rozhodne stojí za prečítanie/vypočutie. Chystám sa aj na autorkinu druhú knihu – Bílá voda.
Komiksy a grafické romány často nečítam, takže sa v tejto recenzií nebudem púšťať do hodnotenia grafického spracovania knihy. Toto je opäť raz jedna z tých kníh, ktoré otvárajú oči a rozširujú obzory. Som neskutočne vďačný vydavateľstvu Brak za to, že nám na trh prináša takéto knihy. Autor príbeh spracoval jasne, úderne, taký aký bol, ale zároveň je z neho cítiť empatiu a porozumenie. Emotívny, dojímavý, ale miestami aj vtipný príbeh o veľmi nešťastnom období ľudských dejín. Verím, že aj skalný fanúšikovia grafických románov budú spokojný a pre ostatných to určite bude skvelé obohatenie čítacej rutiny. Odporúčam !
Táto recenzia predstavuje súhrnné a spriemerované hodnotenie všetkých poviedok obsiahnutých v knihe. Ako by sa dalo očakávať pri každej poviedkovej zbierke aj tu platí, že niektoré poviedky boli výborné (napríklad Zrkadlo), niektoré priemerné a pár podpriemerných, až veľmi slabých (napríklad poviedka Kraby). S Murakamim mám špecifický vzťah. Jeho realistickú tvorbu mám veľmi rád. Horšie je to už s tou surrealistickou. V tejto knihe je mix oboch a tak sa mi to hodnotí ťažšie. Autorov štýl písania je originálny a prakticky všetky poviedky začínajú veľmi pútavo. Horšie je, že niektoré idú kamsi do stratena a končia takpovediac bez rozuzlenia alebo širšieho kontextu. Je vidieť, že poviedky pochádzajú z rôznych období a autor ich písal v rôznych náladách. Ak ste fanúšikovia Murakamiho, táto zbierka rozhodne stojí za prečítanie. Som si istý, že tam nájdete poviedku, ktorú si obľúbite. Pokiaľ ste však od neho ešte nič nečítali, týmto určite nezačínajte.
Stratená sestra predstavuje veľmi príjemný návrat k príbehu o siedmych sestrách z pera známej autorky Lucindy Riley. Bolo skutočne veľmi príjemné vrátiť sa k mojim obľúbeným postavám, zistiť kam sa posunuli ich životy a ešte krajšie bolo ich vidieť ťahať za jeden povraz, aby ich pátranie po stratenej sestre bolo úspešné. Napriek tomu sú pre mňa Slnečná a Stratená sestra slabšie, oproti predchádzajúcim dielom. Je to jednak preto, lebo autorka nastavila latku naozaj vysoko a potom preto, lebo historické linky oboch týchto kníh sú trochu menej dramatické, menej prekvapivé a menej plynulé. Nepochybujem, že táto kniha mala pre autorku veľký osobný význam. Spracovala v nej históriu svojej krajiny, ale sama v poďakovaní priznala, že pri písaní Stratenej sestry narazila. Z obdobia Britsko-írskej vojny sa zachovalo pomerne málo písomných prameňov a väčšina ich bola napísaná spätne, takže údaje boli nepresné alebo veľmi všeobecné. Autorka si tak kopu vecí musela domyslieť a nesmieme zabudnúť na to, že v tom čase už bojovala so zákernou chorobou. Siedmy diel tejto série síce nie je ten najlepší, ale rozhodne stojí za prečítanie a fanúšikovia tejto série si ho bez pochyby užijú aj keď má pár múch. Teším sa na veľké rozuzlenie v poslednej knihe Atlas príbeh tatka Slaného.
Tento diel ma oproti prvému bavil o trošku menej. Nie preto, že by bol objektívne horší, ako ten prvý, ale šlo skôr o konkrétne obdobie a udalosti, ktoré sa v knihe odohrali. Kým v prvom diely sme mali možnosť byť svedkami mestských intríg, politikárčenia a súdneho procesu, v tomto sa autor prakticky celú dobu venuje vojne, ako na vode, tak na súši. Čitateľ má možnosť zoznámiť sa s mentalitou vojakov, vojnovou stratégiou a prístupu starovekých národov k vojne všeobecne. Autor nepochybne odviedol skvelú prácu. Čo sa autorovi trošku nepodarilo je vykreslenie atmosféry tých bitiek. V niektorých pasážach som sa cítil ako na hodine dejepisu. Miestami to malo tendenciu sklznuť k nudnejším opisom s absenciou emócií. Ochranca preto odo mňa síce plné hodnotenie nedostane, ale to nič nemení na tom, že je to skvelá kniha, ktorá by určite nemala ujsť pozornosti milovníkom antického sveta. Odporúčam!
