Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kaviareň U anjela bola pre mňa veľkým prekvapením. Podľa anotácie som očakával skôr ľahší príbeh o budovaní kaviarne s trochou romantiky. Bol som dosť rozladený, keď som zistil, že to tak vôbec nie je. Prvé kapitoly obsahujú pomerne veľké skoky v čase a zobrazujú život nemeckého obyvateľstva tesne pred 2. svetovou vojnou.
Na jednu stranu bolo zaujímavé preniknúť do mentality vtedajšej spoločnosti, na druhú stranu som sa do knihy akosi nevedel skutočne začítať. Postupne sa dostávame na koniec vojny a pribúdajú postavy, a kapitoly písané z ich pohľadu. Máme možnosť čítať z pohľadu vojaka na fronte, ukrývajúcej sa židovky, ženy, ktorá uteká z obsadeného mesta, francúzskeho väzňa a aj z pohľadu Hildy, ktorá sa snaží prežiť v zbombardovanom meste. Myslím, že tu presne platí, že menej je niekedy viac. Príbehy kĺžu skôr po povrchu a do nejakej väčšej dejovej či emocionálnej hĺbky sa veľmi nedostaneme. Mrzí ma, že kniha ostala kdesi na pomedzí medzi oddychovou a vojnovou literatúrou.
Ak uvažujete nad knihou o druhej svetovej vojne, ale bojíte sa brutálnych scén, táto by mohla byť tou správnou voľbou. Atmosféru to malo aj hlavná hrdinka Hilda bola sympatická, ale do pokračovania tejto série nepôjdem. Rozhodne však autorke dám ešte šancu.
Do tejto knihy som šiel po dlhšej prestávke od tohto autora a dúfal som, že dostanem opäť raz kvalitný mysteriózny triler, ako som od neho zvyknutý. Žiaľ, v tomto prípade sa tak nestalo. Do knihy som sa začítal pomerne rýchlo, veľmi som sa tešil, akú záhadu si pre nás autor pripravil. Moje počiatočné nadšenie však upadalo s každou uplynulou kapitolou. Autor čím ďalej, tým viac naťahoval dej a napätie sa vytrácalo. Zaujímavé veľké tajomstvo, ktoré ma malo udržať pri čítaní ma začalo vytáčať, lebo autor jeho odhalenie naťahoval ako gumu na trenkách. Ako býva zvykom aj v tejto knihe robila spoločnosť nejaká atraktívna ženská postava. Žiaľ, ani tá sa autorovi v tejto knihe nevydarila. Bola skôr nevýrazná a dosť nudná. Spomínané veľké tajomstvo, vlastne ani nebolo až také veľké a povedal by som, že to ani nebolo až také tajomstvo. Pozornejší čitateľ ho odhalí dosť rýchlo. Aby som to nejak zhrnul, Pôvod je najslabšia kniha série, má pár svetlých miest, číta sa dobre, ale jeho predchodcom nesiaha ani po kolená. Možno keby som touto knihou začal, tak by som z nej nebol taký sklamaný. Mrzí ma, že táto séria, ktorá sa tak dobre začala má takúto klesajúcu tendenciu. Až mám obavu, čo bude v šiestom diely, ak niekedy vyjde.
Moje prvé stretnutie s touto známou českou autorkou nemohlo dopadnúť lepšie. Kniha začína opisom polorozpadnutej vily a zanedbanej záhrady. Milujem tú pochmúrnu atmosféru, ktorá sa nesie prvými stranami. Postava Jaroslava si čitateľa nezíska svojim sympatickým vzhľadom či prístupom k životu. Napriek tomu ma zaujal a chcel som o ňom vedieť viac. Po pochmúrnom úvode nasleduje niekoľko desiatok strán, ktoré popisujú jeho snahu dať si život a vilu do poriadku. Miestami to pôsobí skoro až idylicky. Autorka si však len pripravuje pôdu na významný zvrat. Nie je vyslovene nečakaný, ale aj tak prinesie veľké množstvo temnoty a úzkostnej atmosféry. Okrem atmosféry oceňujem aj skvelý, veľmi originálny námet. Autorka má môj veľký obdiv, že dokázala pripraviť takýto skvelý čitateľský zážitok na necelých 200 stranách. Je to jedna z tých kníh, nad ktorými budete po dočítaní ešte niekoľko dní rozmýšľať. Odporúčam !
Toto je siedma kniha, ktorú som od Brandona Mulla čítal a prvá, ktorej znižujem hodnotenie. Tým nechcem povedať, že štyri hviezdičky sú zlé hodnotenie, ale oproti predchádzajúcim dielom je Hnev kráľa drakov trošku slabší. Je to totiž taký prototyp vypchávkového dielu, v ktorom sa vlastne, mimo záveru, nič zásadné neodohrá. Autor si zachováva svoj štandardný štýl písania, takže kniha sa číta ľahko a rýchlo. Myslím si, že kto už uvažuje o čítaní tejto knihy, je s hlavnými postavami dobre oboznámený a prijal ich so všetkými dobrými aj zlými vlastnosťami. Veľmi ma zaujal práve záverečný zvrat, ktorý jednu z postáv postavil na úplne novú cestu. Som zvedavý ako sa táto postava bude ďalej vyvíjať. Teším sa na ďalší diel.
Ďalšia skvelá kniha zo zvieracej série slovenského autora, Františka Kozmona. Na Srnku som sa veľmi tešil a musím povedať, že ďaleko presiahla moje očakávania. Keď som sa do nej začítal, nevedel som ju pustiť z rúk, až kým som ju nedočítal. Ak ste čítali autorove predchádzajúce knihy, tak jeho štýl už poznáte. Tieto knihy sa čítajú prakticky samy. Staronové postavy mi veľmi sadli a obzvlášť musím vyzdvihnúť fakt, že psychologička Petra dostala viac priestoru. Čitateľ sa má možnosť dozvedieť ďalšie informácie zo života hlavných postáv. Riešený prípad bol zaujímavý, originálny, napínavý a v knihe nechýba významný nečakaný zvrat. Totožnosť vraha som uhádol až pár strán predtým, než ho odhalili postavy. Dúfam, že autor bude v sérií pokračovať. Nemám čo vytknúť. Výborná kniha a séria, ktorú odporúčam všetkým !
Myslím, že kto sa rozhoduje či ísť čítať Rod nebies a povetria, tak už je z tvorbou Maas aspoň trochu oboznámený, minimálne z prvého dielu. Nebudem tu teda rozoberať či sú postavy a dej v jej knihách šablónovité alebo nie. Určite sa však zhodneme na tom, že Maas sa číta veľmi dobre.
Mesto Luny 2 ma síce nesklamalo, ale ani ma vyložene nenadchlo. Oproti prvému dielu je tento pomalší a dejovo slabší. Za hlavný problém tejto knihy považujem jej dlžku. Vedel by som si predstaviť, že by mala o 120 strán menej a stále by bola super. Postavy sa dosť dlho motali v slepých uličkách a nechať všetku akciu na posledné strany mi v tomto prípade, naozaj, neprišlo ako šťastné rozhodnutie. Čo sa týka postáv celkovo, ja osobne ich mám strašne rád, takže k nim nemám čo vytknúť. Prvá naopak, oceňujem autorkinu snahu vložiť do knihy viac pohľadov a urobiť ju tak komplexnejšou. Erotických scén mohlo byť za mňa asi menej, ale v zásade mi neprekážali. Záver knihy ma prekvapil, navnadil na tretí diel a jemne znepokojil. To, čo autorka vymyslela môže celú sériu pozdvihnúť na novú úroveň, ale aj ju nenapraviteľne zničiť. Necháme sa prekvapiť. Odporúčam !
Po Hamnetovi, ktorý mi vôbec nesadol som sa rozhodol dať autorke ešte jednu šancu. Manželský portrét sa mi páčil oveľa viac. Umožňuje nám nazrieť do mysle mladej talianskej šľachtičnej, ktorá sa vďaka dohodnutému manželstvu ocitla v zlatej klietke. Lukrécia je zaujímavá postava. Je bystrá, má rada prírodu, umenie a snaží sa byť čo najlepšou manželkou. Žiaľ, povahovo nie je stavaná na prostredie palácových intríg a to a jej stáva osudným. Myslím, že autorke sa skvele podarilo zachytiť Lukréciine myšlienky a vnímanie sveta. Čitateľ má pocit, že sa naozaj preniesol do 16. storočia a vidí očami hlavnej postavy. Kvôli autorkinmu štýlu písania, ktorý mi ani v tejto knihe nesadol však Manželský portrét nezaradím medzi moje najobľúbenejšie. Autorka používa na môj vkus veľmi rada a často dlhé opisy a k tomu čo chce povedať ide vždy strašnou okľukou. Miestami som mal pocit akoby chcela nahrabať čo najviac slov. Inak však knihe nemám čo vytknúť. Odporúčam všetkým fanúšikom historických románov a životopisných príbehov.
Kniha má zo začiatku pomalý, pozvoľný rozbeh. Oproti prvému dielu, ktorý bol napísaný výhradne z pohľadu Lakšmí, nám tu autorka rozbieha hneď tri dejové linky. Pripravuje si pôdu pre samotnú zápletku a popri tom čitateľovi umožňuje nazrieť do kultúry a mentality indického vidieka. Píše krásnym jazykom, ktorý obohacuje o sem-tam nejaké indické slovíčko. Pôvodných indických slov sa však celkovo v texte vyskytuje menej ako v Umelkyni. Text je tak oveľa plynulejší a ľahšie sa číta. Postavy Lakšmí a Málika sú veľmi sympatické. Lakšmí je veľmi inteligentná žena, ktorú si čitateľ obľúbi prakticky od prvých strán predchádzajúcej knihy. Málik zas bude obdivovať za jeho pracovitosť a schopnosť presadiť sa. S postavou Nimmí je to oveľa zložitejšie. Osobne som si k nej nedokázal vytvoriť kladný vzťah. Prišla mi dosť urážlivá a príliš hrdá, pričom nebola v pozícií, kedy by si mohla takéto správanie dovoliť. V knihe sa rozvíja aj menšia detektívna zápletka. Práve vďaka nej má čitateľ možnosť vidieť, že ľudia sa od seba zas až tak strašne nelíšia. Strážca džajpurských tajomstiev je výborný román, ktorý jednoznačne dosiahol a miestami až presiahol svojho predchodcu. Pre fanúšikov ázijskej literatúry, milovníkov indickej kultúry a čitateľov spoločenskej beletrie je táto kniha povinnou jazdou.
Historické romance bežne nečítam. Keď som si ale všimol, že túto knihu napísal muž (pretože typicky tento žáner píšu ženy) a odohráva sa v historickom Španielsku, tak som si povedal, že ju skúsim. Trošku som sa obával, že to bude typická presladená červená knižnica, ale som veľmi milo prekvapený. Kuchárka z Castamaru je niečo medzi historickou romancou a historickým románom. Je písaná jednoducho a tak, aby každý čitateľ všetko pochopil a nič neostalo nevypovedané. To ju síce robí predvídateľnou, ale o to dostupnejšou širokému publiku. Autor sa nenechal uniesť príbehom, drží sa historických súvislostí a popri sledovaní hlavnej dejovej linky nám objasňuje reálie z dejín Španielska. Postáv je v knihe pomerne dosť. Text písaný z pohľadu Clary tvorí možno 50% knihy, zvyšok sú ostatné postavy. Nie som si istý či to bolo naozaj nutné, ale v zásade mi to neprekážalo. Myslím, že si autor mohol odpustiť dlhé vymenovávanie toho, čo všetko sa podávalo na hostine. Kniha síce obsahuje miestami telenovelové prvky a nespadol som z nej na zadok, ale čítanie som si veľmi užil. Odporúčam hlavne milovníkom histórie, Španielska a dobrého jedla. Teším sa druhý diel.
Po dočítaní knihy Posledný medveď sa vo mne bilo veľké množstvo pocitov. Začnem teda tým, čo je úplne jasné. Po grafickej stránke kniha nemá chybu. Obálka a ilustrácie sú nádherné. Práve ten vizuál ma na knihu zlákal. Z počiatku, keď som knihu začal čítať, bol som nadšený. Príbeh je sám o sebe jednoduchý a dobre sa číta. Ako dieťa by som to miloval. Keď som však knihu dočítal a zamyslel sa nad ňou, moje nadšenie vystriedala trpká pachuť. Nie z toho ako príbeh dopadol, ale z toho celkového dojmu. Myslím, že autorka sa nechala trochu uniesť. Rozhodla sa prezentovať April ako jedinú osobu, ktorá rozumie zvieratám a jedinú, ktorá skutočne vidí problematiku klimatických zmien. To by mi samo o sebe až tak nevadilo, ale April následne urobila obrovskú chybu, ktorá ju mohla stáť život a reakcia jej otca bola nelogická. Prakticky ju za to pochválil. Mal som pocit, že sa ma kniha pokúša nasilu zmanipulovať do určitého emocionálneho rozpoloženia. Nemám to rád. Nie som si teda istý či kniha skutočne prináša deťom ten správny odkaz. Knihu však môžem odporučiť starším deťom alebo dospelým čitateľom, ktorí dokážu zvážiť konanie hlavnej postavy. Mohla by byť dobrou voľbou na diskusiu do čitateľského krúžku.
