Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Mám rada dobré knihy. Tie, ktoré otvárajú obzory a zapájajú do činnosti mozgové bunky.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Niekde som čítala, že kniha Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko je „masterpiece“ oproti titulu, na ktorý sa značne ponáša – Dejiny lásky (priemerní znalci beletrie vedia, že autorka Nicole Krauss je manželkou Safrana Foera). S uvedeným výrokom by som nesúhlasila, kniha Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko sa mi páčila prinajmenšom ako Dejiny lásky, ale určite nie viac, v mojom osobnom rebríčku ju neprekonala. Bola som veľmi zvedavá na autora a jeho písanie, keďže Nicole Krauss zbožňujem. Moje očakávania sa naplnili v pozitívnom zmysle.
Obe knihy spája to, že vyšli v roku 2005 a cítiť v nich podobnú atmosféru, no obsahovo sú odlišné, v oboch (no viac v PN a NB) nájdete zaujímavé a efektné členenie textu (farebne, samostatné vety na stranách), ktoré v sebe nesie určitý význam a iné drobné záležitosti, ktoré si obľúbenci Kraussovej, či Safrana Foera všimnú a neprehliadnu.
V prípade PNaNB som si okamžite zamilovala malého Oscara Shella, ktorý ma svojím vnímaním sveta, pochodmi v hlave, odlišnosťou od svojich rovesníkov, svojimi záľúbami, frankofilstvom, písaním listov (nielen Stephenovi Hawkingovi :-)) a celým svojím zjavom úplne dostal :-) Udalosťami, ktoré ho postihli (strata otca počas útoku na WTC) bol nútený dospieť trochu rýchlejšie ako bežné deti a často sa pri čítaní jeho hlášok neubránite pocitu, že toto alebo ono v žiadnom prípade nemôže z úst vypustiť malý 9ročný chalan. Všetko sa začína tým, že Oscar nachádza v jeho skrini záhadný kľúčik, pustí sa do pátrania po jeho majiteľovi a postupne sa vysporiadava so stratou svojho milovaného otca. Popritom ako sa Oscar zoznamuje s radom Blackovcov, do deja vstupujú jeho príbuzní so svojimi krehkými príbehmi, predovšetkým starí rodičia a ich zvláštna história „lásky-nelásky.“
Román môže pôsobiť nesúvisle, kúskovito a trochu chaoticky (podobne ako spomínané Dejiny lásky), no keď sa začítate a sústredíte svoju myseľ na jeho riadky, začnete chápať jeho súvislosti. Oceníte nielen nezvyčajné grafické stvárnenie tohto diela, ale nepochybne aj jeho prepracovaný a pôsobivý obsah. Napriek téme, ktorá sa nesie románom ako leitmotív nie je nudne sentimentálna, no napriek tomu vyvolá vo vás mnohé emócie. Ku knihe sa určite plánujem v budúcnosti znovu vrátiť.sa nezabúda...
Pri čítaní prežívala rôzne pocity, zo začiatku som tápala pri čítaní prológu a potom som sa začala vytešovať, keď sa všetko začalo postupne rozmotávať ako klbko a nachádzala som odpovede na otázky...samozrejme kniha je obsiahla, tak si človek musel počkať, musím sa priznať, že boli aj slabšie miesta, ale tých bolo pomenej a potom zase také, keď som knihu nechcela odložiť...Ora a jej štyria muži života, to je v skratke to, čo čitateľa pri čítaní čaká, viac sa prezrádzať nebudem... určite vás však čaká nevšedný čitateľský zážitok, odporúčam tým, ktorí majú radi hodnotné knihy...
Váham s hodnotením. Kniha sa čítala v podstate ľahko, i keď to od čítania nevyžadujem, už očakávam od knihy viac ako len to, že sa ľahko číta, to už ma niekedy trošku odrádza. Nemám na mysli nejaké náročné filozofické traktáty, čítanie „ľahké“ mi skôr evokuje text, ktorý čítam a čítam a nenarazím na nič zaujímavé, čo by mi utkvelo v mysli a pohladilo moju čitateľskú dušu. Skrátka očakávam rafinovanejšie zážitky ako len niečo bežné, fádne, tuctové... V tomto prípade by som bola asi krutá, keby som to zhrnula len do jednej frázy o ľahkom čítaní. Čakala som od knihy viac vône Japonska, ale potom som pochopila, keď som si o autorovi prečítala, že už žije vo VB, takže nepíše knihy len pre Japoncov. V prvej línii príbehu, ktorá sa mi páčila najviac, som mohla nahliadnuť do istých japonských tradícií v súvislosti s dojednávaním sobášov, ktoré vyžadujú isté správanie, vhodný pôvod, opatrenia a zvyky. Dcéra na vydaj má totiž už 26(!) a prvý dojednaný sobáš padol (v skutočnosti sa nedozvieme prečo) a hľadanie ďalšieho vhodného partnera prerušili vojnové nepokoje a otcova minulosť zohráva tiež istú rolu vo „vyjednávaní, “ čo predstavuje v podstate druhú líniu príbehu. Maliar a jeho cesta k maľovaniu, jeho úspechy, neúspechy, vzťahové zhody či nezhody s ostatnými maliarmi a v nekonečnom rad biľag minulosti, ktorý ho prenasleduje. Tešila som sa z postavy malého Ičira, skrátka ma bavil. Celkovo by som hodnotila niekde medzi 3-4*
Veľmi milé prekvapenie! Od autora som v minulosti čítala Popol a zem, čo bola fajn kniha, ale viac by som sa k nej nevracala. Kameň trpezlivosti ma však oslovil oveľa viac. Knižočka je čo do rozsahu tenká, no obsahovo je to silná káva. Názov knihy je v podstate jednou krásnou metaforou, ktorej význam prezrádzať nebudem. Celá kniha pozostáva z monológu ženy, ktorá rozpráva svojmu bezvládnemu mužovi tajomstvá svojho života, ktoré by si za žiadnych iných okolností nedovolila povedať, vzhľadom na postavenie ženy v afganskej spočnosti a kultúre. Mrazivý záver na seba nenechá dlho čakať...Kniha získala významnú cenu za literatúru Prix Goncourt :-)
Celkom príjemná kniha s originálnou tématikou, len osobne si myslím, že autorka naplno nevyužila jej potenciál, inak by kniha mala o level vyššiu hodnotu. Inak sa mi páčili magické prvky a zaujímavé zakomponovanie receptov do jednotlivých príbehov...Miestami trochu sladko-romanticko-patetické, ale kto má rád nenáročnejšie tituly, tomu knihu určite odporúčam, v konečnom dôsledku nejde o hlúpy ženský román :-)
Veľmi nezvyčajný a tajomný príbeh o nenaplnenej láske a talente, ktorý vás nenechá na pochybách, že ide o výbornú knihu. Pri čítaní si určite spomeniete na hrdinu z knihy Parfém, ktorý mal isté "čuchové nadanie," v tomto prípade je hrdina obdarený nadľudským sluchom :-)
Kundera taktiež patrí medzi autorov, pre ktorých mám slabosť. Milujem jeho humor, milujem jeho štýl, miluje jeho myšlienkové pochody, milujem jeho filozofiu, milujem ho od A po Z. A je mi celkom ľúto, že v ČJ nevyšli všetky jeho romány, no mám v pláne nakúpiť v Paríži nejaké originály vo FJ, aby som uspokojila svoju túžbu aj po ostatných tituloch :-) Směšné lásky obsahujú výber poviedok z troch "zošitov," považujem ich za veľmi vhodné pre zoznámenie sa s autorom, hneď zistíte, či sa vám bude páčiť jeho poetika...Neexistuje kniha, ktorú by som od Kunderu neodporúčala :-)
„...banální vkus maloměsta vytváří falešný ideál krásy, který je v podstatě neerotický, ba antierotický, kdežto skutečné, výbušné erotické kouzlo zůstává tímto vkusem nepovšimnuto. Chodí kolem nás ženy, které by byly s to dovést muže k nejzávratnejším dobrodružstvím smyslů, a nikdo je tu nevidí...protože neodpovídají normám zdejších krejčí; erotické kouzlo se totiž projevuje spíš deformací než pravidelností, spíš výrazností než uměřeností, spíš originalitou než konfekční pěkností.“
Auster patrí medzi mojich obľúbencov a v tejto knihe sa opäť ukázal ako výborný rozprávač. Umňa asi dlho bude jeho TOP Kniha ilúzií, ale Sunset park mi ju trošku pripomínal svojou atmosférou. Všetky postavy v tomto románe istým spôsobom strádajú, každá z nich je výnimočná nielen svojím osudom, ale aj vnímaním sveta, no všetkých spája spoločne prežitý čas v Sunset parku, ktorý strávili ako squateri. Postavy predstavuje autor jednotlivo, ale i cez nazeranie ostatných postáv. Ich spoločným menovateľom je Milles Heller, milovník kníh, ktoré, ako sám hovorí, sú jeho jedinou závislosťou, ktorej sa nemieni vzdať. Okrem štyroch squaterov autor sa v románe objavujú Millesovi rodičia, ktorých sa na pár rokov dobrovoľne vzdal, pretože sa nedokázal vyrovnať s minulosťou, ktorá ho prenasleduje skrz celý román. Viac prezrádzať nie je potrebné, inak by si potencionálny čitateľ pokazil chuť :-) Nechýbajú ani typické austerovské odkazy na filmy a literatúru, nájdete tu Veľkého Gatsbyho, Annu zo Zeleného domu i Rusdieho.
Chcem čítať znovu! Rusdie a jeho indický magický realizmus ma úplne dostal. Len zďaleka Vám môže pripomínať Marquezov román Sto rokov samoty. Taktiež ide o príbehy rodiny troch generácií, no Rusdie mu dal vlastnú pečať a rozvinul príbehy Salíma a detí polnoci so zázračnými schopnosťami na pozadí historických udalostí v Indii. Kniha pozostáva z troch „kníh,“ no najviac sa mi páčili prvé dve, kde bol magický realizmus „najkoncentrovanejší,“ dokonca niektoré kapitoly si budem dlho pamätať, napr. Pohroma v koši na špinavú bielizeň alebo Rádio India. Môže sa Vám stať, že vás začiatok knihy trochu zmätie, pretože hrdina chce toho porozprávať strašne veľa naraz a nevie, kde by začal, no postupne Vás kniha úplne pohltí a každú stranu si užijete. Veľmi pôsobivý je i záver knihy, autor má celý čas na zreteli svojho čitateľa a prihovára sa mu. Viac neprezradím, no ak máte radi magický realizmus a výnimočné knihy, táto by nemala chýbať v zozname prečítaných. V tom mojom už je :-)
Narozdiel od recenzenta podo mnou si myslím, že táto publikácia je vynikajúca. No myslím si, že je určená pre ľudí, ktorí majú o literatúre väčší prehľad ako sú len stredoškolské vedomosti. Ja som na pár výnimiek poznala všetky knihy uvedené v knihe. Oceňujem mnohé odkazy na literatúru, zaujímavosti, zoznam autorov ocenených Nobelovou cenou atď...
