Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Ako najlepšie začať svoj deň ? V posteli s dobrou knihou a čajom :) Nie vždy sa to dá, preto čítam, kde môžem :)
•na instagrame píšem tiež o knihách, ak by ste sa chceli pozrieť @sue_knihomilka
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Nemôžu byť všetci lekári alebo právnici. Moly je chyžná v hoteli Regency Grand a svoju prácu miluje. Pre niekoho jedinečná, pre niekoho čudná. Pre mňa bola Moly skôr čistá duša. Dôverčivá, poriadkumilovná, nápomocná, presná, láskavá a inteligentná. Pre ostatných žena, ktorá všetko brala doslova, hlúpa, skrátka vymykala sa priemeru. Miestami som si hovorila, že trošku autistická. Ja som si ju zamilovala. Veľmi ma bavilo pozerať sa a vnímať svet jej očami.
Mala veľmi pekný vzťah so svojou starkou. Bola ako jej mama. Učila ju a viedla, ako ma v spoločnosti fungovať, aké hodnoty zastávať a čo je v živote to najdôležitejšie. Moly a starká, starká a Moly. Až kým ich smrť nerozdelí. Puto medzi nimi sa dotklo môjho srdca.
Moly rada chodí do svojej práce. Je pre ňu dôležité, aby izby boli dokonalé čisté. Jedného dňa nájde v izbe mŕtvolu pána Blacka, drzého a pofidérneho boháča. A tu sa nám dej začína zvrhávať. Musím povedať, že dej bol naozaj z veľkej časti predvídateľný. Na druhej strane, záver priniesol niekoľko zaujímavých zvratov. V každom prípade knihu hodnotím veľmi pozitívne, bavilo ma nechať sa unášať Molynym rozprávaním. Zároveň, bolo mi veľmi ľúto, ako zlí ľudia vedia zneužívať dobrotu. Moly som priala, aby našla priateľov, ktorí budú ochotní konať pre jej dobro.
•Niekedy musíme urobiť jednu zlú vec, aby sme mohli robiť dobré veci.
Milé, originálne, prekvapivé zvraty. Moly je veľmi zaujímavá postava, sledovať príbeh jej očami vám prinesie krásny čitateľský zážitok.
Priateľstvo,Vzťahy, Rodičovstvo, Výchova, Neplodnosť, Zdravie, Úspech, Vyhorenie, Spoločnosť, Spiritualita a Starnutie. Toto sú témy, ktoré v knihe spracovali skúsene novinárky Veronika Folentová a Vitalia Bella s ľudmi, ktorí sa v problematike rozumejú na vysokej úrovni. Všetky témy sú veľmi aktuálne a je potrebné o nich hovoriť. Nedajú vám doslova návod na to, ako byť šťastný. Dajú vám možnosť zamyslieť sa nad každou jednou častou do väčšej hĺbky. Dajú vám možnosť porozmýšľať nad tým a rozšíria vám obzory. Už je na vás, do akej miery ich implikujete do svojho života. Osobne si myslím, že každý by si mal knihu prečítať. Všetko sú to veľmi dôležité témy, ktoré možno vytvárajú dojem, že si povieme: “Čo viac o tom vedieť. Mne je to známe.” Dovolím si tvrdiť, že bola by to chyba.
Koľkokrát aj my namiesto pochopenia druhého, skôr ideme po stratégii presvedčiť ho, že to tak nie je ?Vzájomné vnímanie emócií je najdôležitejšia súčasť ľudských vzťahov.
Vedeli ste, že viac ako 80% žien zažije po pôrode úzkostné stavy? Žena sa potrebuje vyplakať, potrebuje cítiť porozumenie, že slzy sú v poriadku, potrebuje objať, potrebuje bezpečie a potrebuje vedieť, že sa stará o dieťa dobre.
Sociálne siete dnes sleduje veľké množstvo ľudí. Vidíme dovolenky, úspech, dobrú náladu, drahé oblečenie a keď sa nám to nepodarí môže to byť frustrujúce. Aké môže byť pre ľudí podporné, keď si prečítajú aj o neúspechu? Je normálne, že niekedy nám veci nevýjdu podľa našich predstáv. Zažijeme zlyhanie, urobíme chybu. Zistíme, že je to bežný jav u každého. Neznamená to, že sme neschopní, ale že sme len ľudia.
Mini ochutnávka toho, čo kniha ponúka. Bola by škoda, neprečítať si.
Prvé stretnutie s @dominika.sakmarova . Prvé stretnutie s Taiwanom a Čínou z pohľadu človeka, ktorý je tam nesmierne zbehlý. Poviem vám, moje stretnutie nemohlo dopadnúť lepšie ! Úsmevné! Vtipné! Náučné ! Odporúčam všetkými desiatimi.
Za seba vravím, že mňa veľmi očarili príbehy z Taiwanu. Počas čítania by som najradšej nasadla do lietadla, letela tam a zažila všetko na vlastnej koži. Veľa sa naučíte o vzdialenom východe a ich spôsobe života. Úplne úžasne veci, ktoré niekde dokonale fungujú, napr. keby sme nechali u nás v knižnici notebook asi by sme ho už nenašli. V Taiwane takéto problémy nemajú. Viete čo znamená Kulukulu? Ide o zvuk škvŕkania v bruchu. Aj vám to príde rozkošné ?
Ako sa vraví iný kraj iný mrav, preto ma veľmi bavilo čítať aj o tom, čo si o nás myslia na vzdialenom východe. Napríklad si uvedomíte, že slovenčina je značkový jazyk.
Zároveň, pri predstave ako si taiwanské dievčatá spievajú: “Ľuľu že mi ľuľu, upečem ci gruľu!” som to už nevydržala a z chuti som sa zasmiala.
Zhrniem to lebo mám pocit, že pri tejto recenzií som sa trošku odviazala. Ide o krásnu zbierku príhod zo života Dominiky Sakmárovej, ktoré vám vyčaria úsmev na tvári a na pár hodín vás odtrhnú od problémov. Ja si knihu neviem vynachváliť, som nadšená. Asi si ma našla, keď som naozaj potrebovala trošku zmeniť myšlienky.
Názov knihy? Zaujímavý !
Obálka? Perfektná !
Obsah? Nemám slov !
Prvou ženou, ktorá sa nám v príbehu objavuje je Antonia Colombová, matka, ktorá už päť rokov čaká na pridelenie sociálneho bytu, pričom všetky podmienky sú už splnené. Neprimerané podmienky, dvadsať metrov štvorcových pre rodinu so štyrmi deťmi. Žijú na samom dne. Manžel je invalid, a tak všetko ostáva na Antonii. Darmo, prostredie v ktorom blízko pri vašom dome vidíte človeka v bezvedomí so zapichnutou ihlou v žile nie je práve najlepšou voľbou pre deti. Avšak, čo sa mi na Antonii nesmierne páčilo, bola jej odhodlanosť. Možno nedávala deťom všetko čo potrebovali, ale čo najlepšie robila to čo mohla vzhľadom k podmienkam, v ktorých žili. I keď sa im podarí konečne presťahovať, stále sú nízko na spoločenskom rebríčku, nemajú veľa peňazí ani známosti.
Náročná životná situácia v rodine, samozrejme, vplýva aj na deti. Bližšie sa dostávame k bohatému vnútornému prežívaniu jej dcéry Gaii, ktorá odhodlanosť zdedila po svojej matke. Snaží sa vyťažiť so všetkého čo sa dá, má predsa právo na šťastie a urobí všetko pre to. Jednoducho, Gaia chce zapadnúť. Chce ísť svojou vlastnou cestou, žiť, i keď neraz je to náročné. Zaroveň, vzťah medzi ňou a matkou je častokrát veľmi vypätý.
•Prečo musí vždy odporovať ? Týči sa ako priehrada. Prečo mi nie je nablízku ? Ako všetky matky alebo aspoň ako matka, ktorú by som chcela, nedáva pusy, nepohladí, neučeše vlasy, neubezpečí, nepodporí, len súdi a vyžaduje, len ponižuje a obviňuje a zdôrazňuje koniec snov a nádejí.
Román vás hneď vtiahne do deja. Postupne graduje a vy sa neviete odtrhnúť od všetkého nešťastia, pocitov a prežívania postáv. Opäť trefná, detailná sonda do ľudského myslenia, emočného sveta a komplikovaných medziľudských vzťahov. Je náročné nájsť si vo svete svoje miesto. Obzvlášť, keď na to nemáte vhodné prostriedky a okolnosti vám tiež neprajú.
Verity je moja tretia kniha od autorky Colleen Hoover a popravde, neviem čo povedať. Bola som veľmi zvedavá, ako si autorka poradí so psychotrilerom. Konštatujem, že sa nemá za čo hanbiť !
Nechcem prezrádzať dej, chcem sa zamerať skôr na dojmy. Ako je to u autorky zvykom (aspoň u mňa zatiaľ) rýchlo vás vtiahne do deja a pohltí celým príbehom. Na začiatku som si myslela, že zvoliť si psychotriler nebolo práve najlepšou voľbou. Mala som pocit, že prevažuje opäť romantická linka, avšak čím viac som čítala, tým viac sa začalo objavovať napätie a zvedavosť, ako príbeh skončí. Dostávam sa k záveru knihy a musím povedať :”Prekvapil ma!”
Medzi kreativitou a šialenstvom je tenká hranica. A aká je skutočnosť ? To vie iba Verity.
Ak ste fanúšikovia Colleen Hoover a ešte ste nesiahli po knihe Verity, rozhodne odporúčam. Kniha vám zamotá hlavu. A to od psychotrileru očakávame či nie?
“Čo je to za cirkus, že je otvorení iba v noci ?” pýtajú sa ľudia.
Je to predsa cirkus snov!
A poviem vám, bolo to naozaj miesto snov. Ak radi nechávate priestor svojej fantázii, chcete sa strhnúť všetkými ilúziami a nasadnúť na vlnu mágie a čarov, toto je kniha pre vás. Autorka vie presne, čo robí. Vie, ako má zaútočiť na naše zmysly. Ako nás zmätie a až ku koncu postupne rozumieme, ako sú všetky vzťahy poprepletané.
I keď túto knihu osobne nezaradzujem medzi ľahké čítanie, príbeh, postavy a hlavne celá čarovná atmosféra ma dostala ! A tak si len vravím: “Navštíviť Kresliareň, stan s čiernymi stenami, kde sú vedrá plné kriedy a môžete kresliť kde len chcete by mohlo byť úžasné! A čo
Zrkadlová sieň a Ľadová záhrada ? Ešte lepšie ! A nakoniec Strom želaní, kde si vezmete sviečku a zapálite ju od tej ktorá už na strome horí. Vaše želanie zas zápali prianie niekoho iného. Perfetkné!”
Ja som typ čitateľa, ktorý sa rád necháva unášať tajomnosťou. V tejto knihe vaša fantázia pracuje na plné obrátky. Postavy nemajú jasne definované medze ľudských schopností. Môže sa stať čokoľvek.
Poslednou prečítanou knihou v mesiaci august bola Krutosť. Musím na úvod povedať, mám z knihy zmiešané pocity a stále vo mne pretrvávajú. Talianských autorov mám veľmi rada, téma knihy, vzťahy, myšlienky, to všetko bolo skvelé. Avšak, akosi sa mi kniha ťažko čítala. Lepšie povedané, nevedela som sa do nej začítať hneď. Až v polovici knihy som sa viac nadchla a pokračovala ďalej. Asi ma odrádzali miestami na mňa až pridlhé pasáže s rôznymi opismi. Taktiež na začiatku som mala problém zorientovať sa v postavách. Zvláštna atmosféra sa niesla v celej knihe, to ma na nej práve bavilo. Napadá mi slovo skazenosť. Postavy boli skazené. Každá si totiž niesla niečo svoje.
Dcéra Vittoria Salveminiho, Clara spáchala samovraždu. Pri čítaní zisťujeme, že už od malička bolo zaobchádzanie s ňou ako s malým bábätkom nie práve najláskavejšie, miestami až násilné. Neurotická matka, ktorá rýchlo stratila kontrolu, a potom to ľutovala. Ani vo vyššom veku to Clara nemala ľahké. Drogy, promiskuita, zneužívanie … Jej brat sa s Clarinou smrťou nevedel zmieriť, a tak vďaka nemu zisťujeme viac podrobností o jej živote.
Zhrniem to. Kniha bola veľmi zaujímavá, prepracovanosť postáv bola dokonalá, téma knihy aktuálna aj pre túto dobu, krutá a zvrátená. Na mňa príliš veľa zbytočných opisov a chaotickosť na začiatku. Rozhodne stála za prečítanie, len sa nezaradí medzi moje top knihy.
•Narážal do nej, jeho vzrušenie stúpalo. Úbohý obnažený starec, ponorený v mori, ktorého šírku si neuvedomoval. Clara zavrela oči, nasadila úsmev, v ktorom sa dala prečítať odpoveď na mužovo nasadenie. Poľutovania hodní chudáci. Len keď sa pohybovali vo vnútri mŕtvoly, nadobudli pocit, že za niečo stoja.
Kvôli čomu si vyberáte knihy? Kvôli ich obálkam? Anotácii? Recenziám? Názvu ? V mojom prípade, Posledná láska baby Dune bola práve kvôli názvu. A vôbec to neľutujem !
Malá, útla knižočka, ktorá vo vás postupne vyvolá otázniky, ohúrenie a zvedavosť. Kto je baba Duňa? Baba Duňa je pragmatická, úprimná, staršia žena. Nechodí okolo horúcej kaše, všetko povie ako je. Má v sebe veľa životných postrehov a právd.
Baba Duňa sa vracia do svojho rodného domova, ktoré je zasiahnuté radiáciou, blízko pri Černobyle. Spočiatku idylka medzi starými susedmi, až kým sa neobjaví nový cudzinec, ktorý sa rozhodol prisťahovať.
Autorka sa s príbehom krásne hrá. Na jednej strane silný vzťah medzi babou Duňou a jej dcérou Irinou, ktorá žije v Nemecku. Zároveň, záhada v druhej polke knihy.
Nuž, čo dodať ešte. Ozaj pútavý a zaujímavý príbeh, ktorý je z edície short. Nezaberie vám veľa času = skvelý knižný zážitok.
Posledné dni som sa snažila zmeniť myšlienky, odpútať sa. Vybrala som si knihu Som Paula od slovenského autora Ondreja Štefánika. Poviem vám, je to veru zvláštna kniha. Popisuje rozklad nášho sveta, sebazáchovné mechanizmy, vzťahy a celkové bytie vo svete. Zároveň sa pozeráme na rodinnú drámu. Téma rodiny je naozaj netradičná. Autor je tvrdý, jasný. Núti vás všímať si každý jeden detail, byť v strehu, aby vám neušiel význam medzi riadkami.
•Aká je skutočnosť krehká, ako ľahko z nej opadávajú všetky vrstvy, ktoré ju v období vášne robili nepriestrelnou, večnou v jej rozmanitosti, v schopnosti prekvapiť. Ľudí spoznáte, keď sú pod veľkým tlakom, ale podľa Pauly sa človek najviac prejaví v nude dní, v rytme každodennej rutiny.
Zhrnutie: Zvláštna a zaujímavá kniha, ktorá vám ukáže každodenný život bez ružových okuliarov.
Čo všetko môže niekto zanechať po svojom pohrebe ? Aké má tajomstvá? Spory o dedičstvo ? Milenka? Utajená nešťastná láska ? Kto vie, koľko tajomstiev odchádza s nami aj na druhý svet, a čo ostáva nevyriešené.
•Po zatvorení mrežovej brány čas patrí len mne. Som jeho jediným vlastníkom. Byť vlastníkom času je naozajstný luxus, aký si môže dopriať ľudská bytosť.
Hlavnou postavou je Violette Toussaintová, ktorá sa živý ako správkyňa cintorína v malom mestečku Bourgogne. Spoločnosť jej okrem zriedkavých i pravidelných návštevníkov cintorína robia aj ďalší zamestnanci a miestny kňaz. Jej život ovplyvní príchod Juliena Seula, mladého policajného komisára, ktorý sa rozhodol pátrať po tom, prečo má byť popol jeho matky rozsypaný na hrobe neznámeho človeka a nie uložený vedľa jej manžela. A ako to dopadlo ? Nebudem Vás oberať o knižný zážitok podelím sa v závere o pár pocitov.
Knihu som si vybrala pre jej zaujímavý názov a netradičné prodtredie cintorína, v ktorom sa hlavná hrdinka pohybuje. Avšak, nedostala som knižný zážitok po ktorom som túžila. Téma je naozaj veľmi zaujímavá, ale samotný dej, opisy a postavy mi nesedeli. Sama som uvažovala pri jej čítaní s čím mám problém a dostala som sa do slepej uličky. Naozaj neviem. Je to, ale v poriadku. Z každej knihy si mnoho ľudí odnesie nekonečne množstvo rôznych pocitov, názorov a dojmov. Niekedy nám to sadne, inokedy zistíme, že to nie je to pravé pre nás. V každom prípade, som napriek tomu rada, že je súčasťou mojej knižnice, a kto vie, možno o pár rokov sa k nej vrátim a dostanem zážitok, v ktorý som dúfala.
