Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Ako najlepšie začať svoj deň ? V posteli s dobrou knihou a čajom :) Nie vždy sa to dá, preto čítam, kde môžem :)
•na instagrame píšem tiež o knihách, ak by ste sa chceli pozrieť @sue_knihomilka
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Materstvo je netypická kniha. Neviete, čo od nej očakávať. Aspoň ja som s takouto nevedomosťou a zvedavosťou po nej siahla.
Okrem iných myšlienok (pretože bolo ich veľa počas čítania) som myslela aj na to, aký tlak vie spoločnosť a okolie vyvolať: “Už by si mala mať dieťa…” Niekto nám niečo diktuje a my máme pocit, že už by sme sa mali vydávať, ženiť, mať dieťa a podobne. Ale mali by sme žiť život, ktorý je pre nás dobrý. Je v poriadku ak dieťa chceme, je v poriadku ak ho nechceme. Je v poriadku uvažovať o materstve.
Nie je to len o otázkach materstva. Ide aj o partnerstvo, otázky každodenného života a zamýšľania sa nad hlbšími myšlienkami nášho bytia. Zároveň, máme pootvorené dvere do jej prežívania v detstve. Autorka chce spoznať samú seba, vytvorila si priestor, v ktorom dáva na papier všetky úvahy, ktoré jej prejdú hlavou. Či sú správne alebo nesprávne, to nemá nikto v moci súdiť. Sú jej, a to je podstatné. Možno sa s niektorými identifikujete, možno nie.
Čo mi bolo na autorke veľmi sympatické, autorka akoby išla s kožou na trh. Určite budú pasáže, pri ktorých s autorkou nebude súhlasiť. Popravde, myslím si že ona o to ani nestojí. Skôr vidím možnosť porozumieť jej. Jej prežívaniu, trápeniu, životu a obavám. Robí to pre seba, delí sa so všetkými myšlienkami, ktoré v mysli má. Autentický podaný príbeh.
Často sa hovorí, že sa musíte s niekym naladiť na jeho vlnu. A to som sa na začiatku snažila robiť pri tejto knihe. No keď sa vám to podarí, budete autorku počúvať, môžete si odniesť množstvo postrehov, ktoré pomôžu vašej duši a vnímaniu seba a sveta.
Všetko to, čo chceme začína nami. Mať otvorenú myseľ pri čítaní tejto knihy je základ. Až potom si uvedomíte, že autorkine postrehy nie sú vôbec odveci.
Aké zdravé a nevyhnuté je milovať samého seba, uprednostňovať svoje emočné zdravie, dopriať si to, čo potrebujeme, naučiť sa stanoviť si zdravé hranice a mať odvahu povedať “nie”, keď aj cítime potrebu povedať “nie”.
•Učili nás aj to, že prejavovanie emócií je príznakom slabosti, hoci v skutočnosti sú hlavnou príčinou chorôb všetky tie emócie, ktoré potláčame a každý deň intoxikujú telo negatívnymi myšlienkami a správaním škodlivým nie len pre nás, ale aj pre ostatných.
Je dôležité nečítať knihu naraz, ale dopriať si čas, aby sa nám slová z jednej kapitoly vstrebali do mysle. Dopriať si čas, aby sme nad jej slovami uvažovali.
Veľkým plusom, ktorý veľmi oceňujem je, že autorka ponúka aj rôzne aktivity a cvičenia na sebapoznanie.
•Puto s dieťaťom môže patriť k najdôležitejším a najformujúcejším vzťahom v našom živote, preto sa oň musíme starať aj naďalej a rešpektovať a ľúbiť svoje dieťa, aj keď je už dospelé.
Na 100% súhlasím, že toto mali čítať naši rodičia a naše deti sa potešia, ak si to prečítame aj my. Určite neignorujte túto knihu. Áno, možno sa nájdete v častiach, o ktorých psychoterapeutka tvrdí, že nie sú najlepšie pri výchove detí. Avšak, autorka láskavo a úprimne usudzuje, že aj ona sama sa dopustila chýb pri výchove svojej dcéry, a je to v poriadku, pretože nikto nie sme dokonalí. Dôležité je chybu si uvedomiť, poučiť sa z nej a snažiť sa ju napraviť.
Autorka krásne poukazuje na to, aké je dôležité vnímať v rámci vzťahu rodič-dieťa pocity, ktoré obe strany majú. Častokrát kvôli problémom v našom detstve (mnohé ostali niekde pod pokrývkou schované a nevieme si ich hneď vybaviť) sa môže stať, že nevedomky naše dieťa zraníme alebo na nich vypustíme svoj vnútorný kritický hlas. Je dôležité zaspomínať si na naše detstvo, na naše vzťahy s rodičmi, na to čo chceme robiť rovnako a čo chceme robiť inak, keď sa aj my staneme rodičmi.
Knihou som očarená, je písaná s láskou a zrozumiteľne. Jedna z najlepších kníh, ktoré som tento rok čítala. Ak vám neostáva veľa času na čítanie, ale radi čítate, určite siahnite po tejto knihe. Dá vám veľa poznania. Kniha do každej rodiny.
•Chráňte si svoj vzťah s dieťaťom, pretože bezpečný, milujúci, úprimný a prijímajúci vzťah s vami potrebuje viac ako čokoľvek iné.
•Aké je zvláštne, že počestní a citliví ľudia, ktorým by ani nenapadlo zneužívať človeka, ktorý sa narodil bez rúk, nôh či očí, nemajú žiadne ťažkosti zneužívať človeka narodeného s nízkou inteligenciou.
@svety.grety napísala na Kvety pre Algernona, krásnu recenziu, ktorá ma chytila za srdce. Musela som si túto knihu prečítať ešte tohto roku. V recenzií spomínala, že ak by si čitatelia mali prečítať len jednu knihu nech je to táto. Priatelia poviem vám, áno prečítajte si ju určite. Je láskavá a ukazuje zrkadlo ľudského správania, ako nie je problém prejavovať krutosť voči slabším, ako sa vieme rýchlo dostať na pozíciu “ja som lepší ako ty” “ja mám právo ťa súdiť”.
Charlie Gordon je muž, ktorý má silnú motiváciu byť múdry. Rozhodol sa podstúpiť experiment, ktorý by mu vedel pomôcť. Síce nie vždy vedel, čo od neho lekári chcú, robil to najlepšie ako vedel. Chcel byť múdry, aby bola jeho rodina na neho pyšná a aby mal veľa kamarátov, ktorí by ho mali radi, aby sa mohol s ľudmi rozprávať. Čo sa na mňa pri čítaní z Charlieho života prenieslo bola jeho osamelosť. Bolelo ma čítať si pasáže z jeho minulosti, detstva, ako namiesto Charlieho sa na neho pozeralo ako na problém. A potom, pri experimente ako na pokusného králika.
Charlie najviac túžil po tom, aby ho ostatní brali ako ľudskú bytosť. A to je pre mňa to pravé posolstvo, ktoré si z knihy odnášam. Je jedno či máš inú orientáciu, inú farbu pleti, iný stupeň inteligencie … dalo by sa toho menovať veľa, dôležité je, že každý jeden sme ľudská bytosť. Máme svoju minulosť, svoje problémy, svoje vzostupy a pády, ale nikto nemá právo nás súdiť a povyšovať sa nad niekoho.
•”No ja nie som neživý predmet,” namietol som. “Som človek.”
Vrelo odporúčam
Čudná príhoda so psom uprostred noci je krátky príbeh/detektívka, písaný z perspektívy 15 ročného chlapca, Christophera Johna Francisa Boona, ktorý má diagnostikovaný Aspergerov syndróm. Má rád prvočísla, matematiku a fyziku. Je pre neho dôležité, aby mal vytvorený denný režim, aby mal plán. Nedokáže klamať a porozumieť emóciám je pre neho veľmi náročné. Veľmi rada čítam príbehy, ktoré vám o diagnóze nepovedia od slova do slova v poučkách, ale osadia postavu do príbehu a vy máte dokonalú možnosť vcítiť sa do nej a zistiť, ako vníma a rozumie svetu. Zároveň, máme možnosť vcítiť sa aj do prežívania rodičov, pretože povedzme si úprimne, je mnoho situácii, keď je to veľmi náročné či už na psychiku alebo starostlivosť.
Táto kniha bola veľmi fascinujúca, dojemná a aj úsmevná. Christopher je čistá duša, hneď som si ho zamilovala.
Príbeh má nevšedný názov, okamžite upúta vašu pozornosť. Naozaj to začalo psom, ktorý zomrel uprostred noci. Ktosi ho prepichol vidlami. Christopher bol odhodlaný vypátrať vraha. Sledujeme jeho kroky pri pátraní, ktoré ho zaviedli až k zistenia pre neho veľmi bolestnými a zložitými, avšak prinesú mu asi najväčšie dobrodružstvo.
Príbeh vám ponúkne veľmi veľa. Odnesiete si dokonalý čitateľský zážitok, vedomosti a uvedomenie. Pretože, svet je plný očividných vecí, len si ich nikto nevšíma. Christopher vám o nich povie.
Na záver prezradím, že Christopherova obľúbená farba je červená. Žltú a hnedú nemá rad. Keď som to zistila, pozrela som sa na obálku knihy a skonštatovala som: “Áno, bude to super kniha.”
Na Elizabeth Strout je krásne, že dokáže spojiť osobité príbehy postáv, pri ktorých ostávame ohúrení ich ťažkosťami a životnými skúsenosťami, do plynúceho deja, ktorý nechceme, aby skončil.
Pokračovanie románu Volám sa Lucy Bartonová, v ktorom sa s Lucy Bartonovou stretávame cez perspektívy iných postáv, a postupne sa nám vytvára mozaika jej života a blízkych. Stroutovej talent vytvárať a rozvíjať rôznorodé postavy s takou komplexnosťou, hĺbkou a obyčajnosťou je výnimočný.
Hlboko dojímavé, intímne čítanie, zobrazujúce celú škálu ľudských citov. Bolestivý návrat k detsvu, ktoré nebolo radostné. Sledujeme, ako každá jedna postava si nesie svoju vlastnú drámu a snaží sa prežiť, ako najlepšie vie. A my nakoniec prichádzame s tým, .... všetko je možné pre každého.
Veľké nadšenie v sebe mám. Neviem sa dočkať, ostatných dielov.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kniha Slávik sa definitívne u mňa dostala do top desať prečítaných kníh roka 2022. Ja veľmi knihy s vojnovou tematikou nevyhľadávam, avšak pri všetkých pozitívnych recenziách som jej dala šancu. A ako to dopadlo ?
Zoznamujeme sa s dvomi sestrami, Viannou a Isabellou. Už od ich detstva si prechádzali ťažkým obdobím. Strata matky, zavrhnutie otcom, náhla zmena životných podmienok, keď sa museli presťahovať k cudzej žene. Viviannu postretlo šťastie a zoznámila sa s mladým mužom Antoinom, s ktorým otehotnela. Nanešťastie, pretrpela tri potraty v priebehu štyroch rokoch, až nakoniec, akoby zázrakom, porodila dievčatko - Sophie.
Z mladšej sestry Isabelle sa stala odvážna mladá žena, zvyknutá spoliehať sa sama na seba. Cieľavedomá, odhodlaná, na druhej strane, pre niektorých impulzívna a nespútaná.
Príbeh sa odohráva počas druhej svetovej vojny, keď Nemecko zaútočilo na Francúzsko. Vojna so sebou prináša násilie, nespravodlivosť, krutosť, barbarstvo, sexuálne násilie … Ľudia vo vojne nemajú čas ani smútiť. Keď sa s niekym stretnete a neviete či ho ešte uvidíte. Keď niečo si plánovať nemá absolútne žiadny zmysel. Keď sa strachujete o sestru, rodinu, partnera, deti a svojich milovaných. Keď zažili zlo, ktoré zo seba nikdy nestrasú.
Veľmi realistické čítanie s pútavým príbehom o vzťahoch medzi sestrami a o vzťahoch a živote počas vojny. Pri čítaní som mala v niektorých pasážach zimomriavky a slzy v očiach.
•Toto nám urobili, bojíme sa svojich vlastných tieňov.
Keď som pred pár mesiacmi prečítala knihu Příběh Artura Trulova bola som príjemne prekvapená. Teraz, v predvianočnom období som neodolala a kúpila si jeho voľné pokračovanie Noc zázraků. Kniha ma nesklamala. Opäť ide o krásne, čisté, láskavo napísané dielo. Pre mňa, obe knihy majú v sebe niečo poeticko magické. Ako kúzlo. Doslova vám kniha učaruje a vy sa kĺžete príbehom.
Lucille, ktorú si pamätáme z prvého dielu, si otvorila školu pečenia. V práci sa jej darí natoľko, že si musela nájsť asistentku. Spoznávame Iris, ktorá práve naopak, vôbec nevie piecť. Do mestečka sa presťahuje aj mladý manželský pár, avšak dôjde k tragickej udalosti a Lucille sa začne starať o ich syna Lincolna. Ťažké chvíle čakajú na postavy.
Kniha sa číta ľahko a rýchlo, vďaka krátkym kapitolám a pútavému štýlu písania autorky. Zahreje vaše srdce a ukáže, koľko drobných zázrakov môžeme vidieť v našich životoch. I keď máme ťažké obdobie, vždy sa nájde cesta ako z toho von, a ak máme dobrých ľudí okolo seba, ide to oveľa ľahšie.
Skutočne, zaujímavé a nevšedné čítanie ! Tajný život štyroch manželiek je originálny román z pera nigérijskej poetky a spisovateľky Loly Shoneyin. Stretávame sa s mužom Baba Segim, ktorý je pyšný na svoju veľkú rodinu, na svoje tri manželky, na to, aký je správny chlap. Dokonalý obraz na upevnenie si svojho úspechu a mužnosti. Problém nastane, keď si privedie štvrtú manželku, vysokoškolský vzdelanú, milú Bolanle. Ostatné manželky z Bolanle nie sú nadšené a dávajú to patrične najavo. Každá niečo skrýva, každá si niečím prešla. Práve Lola Shoneyin nám počas čítania predstaví príbeh každej jednej. Ako sa dej bude ďalej zamotávať, až nakoniec vyvrcholí uvidíte samy. Avšak, pekne sa ukázalo, aké je dôležité vždy sa zaujímať o to, prečo dotyčná osoba koná tak či onak. Všetci robíme chyby, niekedy nie práve najlepšie rozhodnutia. V tej chvíli, je to ale pre nás možno to jediné možné rozhodnutie a pokladáme ho za správne.
Veľmi originálny príbeh, s momentami, ktoré vás donútia zamyslieť sa, prežijete aj negatívne emócie, ale aj chvíle, pri ktorých sa zasmejete.
Veľmi by som si priala, aby sme žili vo svete, v ktorom neposudzujeme človeka podľa rasy, pohlavia, sexuálnej orientácie, ale pozeráme sa na neho, aký je daný človek. Aké má vlastnosti a ako si s ním rozumiem. O to viac má mrzí, keď sa ľudia povyšujú nad druhých a iba ich vnímanie sveta je to najsprávnejšie. Hlboko aktuálne čítanie. Ani si nemusíme predstavovať, keďže nedávno sa aj na Slovensku ukázalo, aká je stále prítomná nenávisť k homosexuálnym ľuďom. Predstavte si, aké to musí byť v Afrike ? Autorka Chinelo Okparanta prišla s prvým africkým románom, v ktorom rúca predsudky, tabu ohľadom ženskej sexuality a spoločnosti ako takej. Dáva vám možnosť nahliadnuť nie len do života hlavnej hrdinky Ijeomy, ale poukazuje aj na neprimerané reakcie spoločnosti. Dáva nám možnosť nahliadnuť do spoločnosti, v ktorej je ženské telo chápané ako prostriedok na sexuálne uspokojenie mužov, kde sú ženské práva obmedzené, kde majú rolu len matky a manželky. To sú jej jediné úlohy. Čo je smutné, manželské znásilnenie je častokrát prítomné tiež.
Kniha sa číta jedným dychom. Autorka fantasticky zachytila fungovanie a zmýšľanie africkej spoločnosti. V knihe nájdeme aj tému vojny, vzťahov a náboženstva. Sledujeme Ijeomu, ktorá spočiatku má v sebe zmätok, snaží sa nájsť porozumenie v tom, čo hovorí jej matka a Biblia. Na druhej strane, čo je také nezrozumiteľné na hlavnom prikázaní: milovať budeš svojho blížneho ako seba samého? Šťastie, ako slovo predstavuje hlbšiu nevysvetliteľnú ideu, pojem, ktorý sa neustále zmieta medzi dvomi rozdielnymi svetmi. Na homosexuáloch hľadieť so strachom vedúceho k nenávisti. Silné čítanie. U mňa sa táto kniha zaradila k najlepším knihám roka.
