Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Ako najlepšie začať svoj deň ? V posteli s dobrou knihou a čajom :) Nie vždy sa to dá, preto čítam, kde môžem :)
•na instagrame píšem tiež o knihách, ak by ste sa chceli pozrieť @sue_knihomilka
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Toto je must read a jedna z najlepších kníh, ktoré som tento rok čítala! Som nadšená, že Nenásilná komunikácia bude súčasťou mojej knižnice a kedykoľvek (asi to bude často) po nej môžem siahnuť.
Kniha nám prináša spôsoby, ako môžeme viesť komunikáciu s väčším spojením, porozumením a súcitom. Je vhodná pre každého, kto má záujem zlepšiť svoje komunikačné schopnosti či už v partnerských vzťahoch, rodičovských, pracovných a čo je veľmi dôležité, poukazuje aj na našu komunikáciu voči sebe. Ak túžite byť v komunikácii vypočutý, a zároveň lepšie počuť to, čo vám je skutočne komunikované, toto je čítanie pre vás. Dozviete sa aj o jednoduchých nástrojoch na upokojenie hádok a ako riešiť konflikty nenásilným spôsobom. Ako zlepšiť svoj výkon v empatii. Byť láskavejší a chápavejší.
Pri čítaní som si uvedomila, aké mám ešte medzery a aké je náročné dosiahnuť takýto level nenásilnej komunikácie, aký mal doktor Rosenberg. S čistým svedomím môžem skonštatovať, že ide o jednu z najužitočnejších kníh, ktoré by sme si mali v živote prečítať. Ja po nej budem v priebehu svojho života siahať.
•Ako poslucháči nemusíme rozumieť psychologickej dynamike ani prejsť psychoterapeutickým výcvikom. Podstatné je, aby sme boli schopní plne sa venovať tomu, čo sa odohráva vo vnútri -jedinečným pocitom a potrebám, ktoré daný človek práve v tom okamihu prežíva.
Toto je must read a jedna z najlepších kníh, ktoré som tento rok čítala! Som nadšená, že Nenásilná komunikácia bude súčasťou mojej knižnice a kedykoľvek (asi to bude často ) po nej môžem siahnuť.
Kniha nám prináša spôsoby, ako môžeme viesť komunikáciu s väčším spojením, porozumením a súcitom. Je vhodná pre každého, kto má záujem zlepšiť svoje komunikačné schopnosti či už v partnerských vzťahoch, rodičovských, pracovných a čo je veľmi dôležité, poukazuje aj na našu komunikáciu voči sebe. Ak túžite byť v komunikácii vypočutý, a zároveň lepšie počuť to, čo vám je skutočne komunikované, toto je čítanie pre vás. Dozviete sa aj o jednoduchých nástrojoch na upokojenie hádok a ako riešiť konflikty nenásilným spôsobom. Ako zlepšiť svoj výkon v empatii. Byť láskavejší a chápavejší.
Pri čítaní som si uvedomila, aké mám ešte medzery a aké je náročné dosiahnuť takýto level nenásilnej komunikácie, aký mal doktor Rosenberg. S čistým svedomím môžem skonštatovať, že ide o jednu z najužitočnejších kníh, ktoré by sme si mali v živote prečítať. Ja po nej budem v priebehu svojho života siahať.
•Ako poslucháči nemusíme rozumieť psychologickej dynamike ani prejsť psychoterapeutickým výcvikom. Podstatné je, aby sme boli schopní plne sa venovať tomu, čo sa odohráva vo vnútri -jedinečným pocitom a potrebám, ktoré daný človek práve v tom okamihu prežíva.
Sila melanchólie, kniha, ktorá vám pohladí dušu a ubezpečí vás, že je v poriadku prežívať smútok. Autorka Susan Cain je americká lektorka a spisovateľka, ktorá sa zaoberá témou introverzie a hanblivosti. Ako v úvode uvádza, Silu melanchólie píše celý svoj život. Rozprávala sa so stovkami ľudí a dotýkala sa sladkobôľnych tém.
•Hovoria jej o všetkých veciach, ktoré si želajú, aby nemuseli cítiť. “Nechcem mať zlomené srdce,” vravia. Alebo: “Nechcem zlyhať.” “Chápem vás,” odpovedá im Susan. “No máte ciele neživých ľudí. Iba mŕtvi ľudia sa nikdy nestresujú, nikdy nemajú zlomené srdce, nikdy nezažívajú sklamanie, ktoré prichádza, keď zlyháme.”
Veľmi sa mi páčilo ako sa autorka s citom a láskavosťou prihovára k čitateľovi. Síce nehovorí o sile melanchólie až tak do hĺbky, ako som dúfala, pozýva nás však do vnímania a predovšetkým prijímania sveta a seba samého so všetkým, čo k tomu patrí. Pre mňa kniha splnila dokonalú predstavu večera = ja, kniha, deka a čaj.
Sila melanchólie, kniha, ktorá vám pohladí dušu a ubezpečí vás, že je v poriadku prežívať smútok. Autorka Susan Cain je americká lektorka a spisovateľka, ktorá sa zaoberá témou introverzie a hanblivosti. Ako v úvode uvádza, Silu melanchólie píše celý svoj život. Rozprávala sa so stovkami ľudí a dotýkala sa sladkobôľnych tém.
•Hovoria jej o všetkých veciach, ktoré si želajú, aby nemuseli cítiť. “Nechcem mať zlomené srdce,” vravia. Alebo: “Nechcem zlyhať.” “Chápem vás,” odpovedá im Susan. “No máte ciele neživých ľudí. Iba mŕtvi ľudia sa nikdy nestresujú, nikdy nemajú zlomené srdce, nikdy nezažívajú sklamanie, ktoré prichádza, keď zlyháme.”
Veľmi sa mi páčilo ako sa autorka s citom a láskavosťou prihovára k čitateľovi. Síce nehovorí o sile melanchólie až tak do hĺbky, ako som dúfala, pozýva nás však do vnímania a predovšetkým prijímania sveta a seba samého so všetkým, čo k tomu patrí. Pre mňa kniha splnila dokonalú predstavu večera = ja, kniha, deka a čaju.
•Vzťah s našimi deťmi je ako lepidlo, ktoré nás spája. Je to základ výchovy dobrých ľudí. Preto sa najprv treba zamerať na všímavosť a súcit so sebou, aby sme sa upokojili a následne prehĺbili vzťah a lásku.
Ak ste doteraz nepoužívali vhodné slová pri svojich deťoch, neobviňujte sa. Jednu generáciu za druhou vychovávali pomocou príkazov a vyhrážok. A stále, aj my sme len ľudia. My aj naše deti. Autorka krásne poukazuje na akceptovanie neodvrátiteľnej mýlnosti človeka, a zároveň empaticky nabáda vnímať svoju knihu, ako príležitosť nového začiatku. Príležitosť ukázať aj našim deťom, ako sa človek správa, ak urobí chybu. Venujme pozornosť pokroku a nie snahe o dokonalosť.
Kniha prináša množstvo nápadov a vysvetlení, ako vieme vzťah s našimi deťmi a výchovu dnes urobiť lepšie. Autorka sa so svojimi čitateľmi delí o niekoľko zvykov, ktoré prispievajú k upevňovaniu vzťahu s dieťaťom a podporujú pokojný domov. A to celé, realizuje láskavými slovami plnými porozumenia.
Z tejto knihy si odnášam veľmi veľa. Od prvej strany ma autorka jej štýlom písania a energiou vtiahla do deja. Knihu som čítala všade. Podľa môjho názoru, ide o jednu z najlepších kníh o rodičovstve, ktorá opäť ponúkne čitateľovi veľa, ak je čitateľ otvorený a počúva. Čo je pre mňa ešte veľké plus je, že nie je nutné mať vlastné deti alebo pracovať v práci s deťmi. Aj čitateľ, ktorý nemá dieťa si odtiaľ veľa odnesie. Kniha obsahuje veľké množstvo cvičení, ktoré ho privedú k ceste lepšiemu porozumeniu seba samému. Za mňa veľká chvála @grada_sk Odporúčam!
•Keď sa bude život blížiť ku koncu, nebudete myslieť na svoje lajky a tweety, budete myslieť na chvíle prúdenia.
Ako už názov hovorí, čaká nás zaujímavá cesta poznania a zamýšľania sa nad tým, prečo sa nedokážeme sústrediť, a čo je veľmi prínosné, ako to môžeme napraviť. Novinár Johann Hari opisuje 12 mocných síl, ktoré omračujú našu pozornosť. Keď sa pozrieme na náš denný režim, koľkokrát a ako dlho sme pri obrazovkách, bezcieľne scrolujeme ? Ako trávia deti svoj voľný čas v súčasnosti oproti nám, keď sme boli deti ? Kým chceme vyriešiť problém, je potrebné najskôr porozumieť a zistiť, ako nás informačno-technologická sieť ovplyvňuje.
Naša pozornosť a sústredenie boli napadnuté obrovskými vonkajšími silami už v minulosti. Či už je to množstvom chemikálií, ktorým sme vystavení, od pesticídov, olova až po celý rad vplyvov, ktoré na nás pôsobia (technológie, stres…). Celý tento systém riadi, ako sa bude mozog vyvíjať.
Myslím si, že autor odviedol naozaj skvelú prácu v rámci argumentov o tom, prečo je naša pozornosť rozptýlená. Autor poukazuje aj na fakt, že problémy s rozptyľovaním a nesústredenosťou nie sú úplne osobné zlyhania, ale skôr sú to spoločenské problémy poháňané kapitalistickou požiadavkou neustáleho ekonomického rastu a stále vyšších ziskov.
Kniha sa naozaj veľmi dobre číta. Boli pasáže, s ktorými som nie vždy súhlasila, avšak celkovo som si čítanie užila. Hodnotím to ako prínosnú knihu v súčasnom svete. Verím, že knihy s podobnou tematikou a výskumy budú pribúdať, aby sme naše životy naozaj žili a nie iba prežívala vo virtuálnom svete.
Ja som taká namotaná na túto sériu !
Opäť sa stretávame s Nickom a Charliem a prenikáme do ich každodenného sveta. Čo ma na tom tak baví je to, že z ich každodenného sveta si vieme mnohý uchmatnúť to, čo prežívame my alebo sa deje v našom okolí. Ich životy plynú, Nick sa rozhoduje kam pôjde na vysokú školu, ako to ovplyvní ich vzťah. Zároveň, obaja sa posúvajú aj v ich vzťahu. Zdanlivo obyčajne krásne čítanie, ale keď sa na to pozrieme hlbšie, otvára priestor situáciám a problémom, ktoré rieši/riešilo mnoho z nás.
Už teraz sa neviem dočkať pokračovania. Navyše, obálka je za mňa úplne rozkošná, asi najkrajšia zo všetkých. Veľmi sa z nej vytešujem
•Túžba prináša možnosti. Energiu. Motiváciu. Naše túžby tvoria kulisy našich činov. Okrem tých pár chvíľ spokojnosti, keď vôbec nič nechceme, sme bez túžob apatickí a chýba nám smer. Naše túžby nám osvetľujú cestu, formujú naše skúsenosti a ženú nás vpred.
Charlotte Fox Weber sa vo svojej súkromnej praxi venuje psychoterapii, ktorú nám približuje v knihe Povedz mi, po čom túžiš. Mám veľmi rada, keď v psychologických knihách autori pridávajú aj prípady klientov, na ktorých poukazujú na vysvetľujúci jav. V tomto prípade to nebolo inak. Zoznamujeme sa s 12 klientami autorky a prenikáme s ňou až do ich vnútra.
To ako vnímame samých seba v rôznych životných etapách, ovplyvňuje naše túžby. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako sa rozprávate sami so sebou? Možno sa kritizuje, podceňujete, trestáte a hľadáte chyby. Pochopiť samého seba a byť k sebe láskavý je niekedy naozaj náročné. To čo poznáme, to ako nás vnímajú ostatní, čo o nás hovoria, môžeme často pociťovať ako pravdu. Dostaneme sa do situácii, keď sa predstava, ktorú máme my sami nezhoduje s tou, ktorú majú o nás ostatní. Tieto paradoxy môžu byť našou súčasťou, môžu nás miasť. Je dôležité pochopiť seba samého, k čomu psychoterapia vie pomôcť.
Aké je dôležité aj v našich dospelých životoch otvoriť dvere kreativite. Hneď sa náš každodenný život stane zaujímavejším. Dovoľme v sebe prebudiť šťastné dieťa a skúsme každý deň spraviť niečo, čo nám urobí úprimnú radosť. Množstvo každodenných situácii vyžaduje, aby sme dodržiavali pravidlá a často môžeme byť uväznený v každodennom zhone. Preto je dôležité ostať v kontakte s našimi tvorivými inštinktmi, byť spontánny a dovoliť si byť zvedaví, zbierať nové skúsenosti.
Na záver dodám, že kniha ma v sebe okrem iného veľkú dávku optimizmu. Pokiaľ sa otvoríte a prijímete slová, ktoré autorka chce zdeliť, má v sebe aj posolstvo schopné dotknúť sa vašej duše. Je dôležité, aby sme si neprestali klásť otázku: “Čo chcem ?” Dovoľme si byť úplne prítomní v našom živote a nebáť sa preskúmať svoje túžby.
Kniha Ako poraziť úzkosť je must have pre všetkých, ktorým úzkosť ovplyvňuje ich každodenné fungovanie. V prvom rade musím povedať, že ide o veľmi zrozumiteľne napísanú knihu, ktorá jasne vysvetľuje čo je úzkosť, kde vzniká, čo sa deje v našom mozgu, a aké sú možnosti riešenia. Viem si predstaviť, že človek trpiaci úzkosťou v nej pri čítaní nájde veľkú úľavu.
Kniha dôkladne vysvetľuje úlohu amygdaly pri úzkosti. Zároveň, ponúka praktické rady a techniky na precvičenie a prekonanie reakcie mysle pri úzkosti. Hodnotím to, ako veľmi prínosné čítanie pre ľudí, ktorí to potrebujú a chcú sa o úzkosti dozvedieť viac. Keď pochopíme, ako funguje naše telo, náš mozog, dokážeme prevziať kontrolu nad mnohými stresovými situáciami.
Na druhej strane, ak ste profesionáli, väčšina informácii vám bude pravdepodobne jasná. To ale nemení nič na fakte, že si pri nej poviete, aká je psychológia čarovná a fascinujúca ? (aspoň ja som sa z toho vytešovala).
Koľkí máme pocit, že sme stratení? V našich životoch sa s tým stretávame v rámci rôznych oblastí. Pozrime sa na rodičovstvo. Koľkí sme zaseknutí v starých spôsoboch bytia a konania pri našich deťoch ? Sme dostatočne odvážni, aby sme sa týchto starých spôsobov zbavili ? Aby sme boli poslednými nositeľmi egoistických dedičstiev minulých generácii, ktoré prechádzali rodinou z generácie na generáciu ? Doktorka Shefali jednoznačne tvrdí, že sme. Jej knihou - Vedomý rodič, šťastné dieťa - nám odkrýva zákutia nášho ega a dáva nám možnosti, ako začať odznova. Nikdy nie je neskoro začať odznova, prejaviť lásku alebo sa ospravedlniť. Čo je najdôležitejšie, nikdy nie je neskoro spojiť sa s deťmi.
Pri čítaní tejto knihy som si vravela: “Kiežby po nej siahli naši rodičia.” Verím, že je ťažké, aby pri čítaní tejto knihy sa naše ego nebúrilo a nešlo do obrán. Priznať si, že niečo nerobíme práve najšťastnejšie nie je jednoduché. Autorka to vie. Bolo mi veľmi sympatické, ako empaticky po celý čas podporovala čitateľa. Ako uznala aj svoje vlastné zlyhania pri výchove svojej dcéry. Zároveň, je dôležité z lásky k svojim deťom a k sebe, aby sme vedeli prijať aj svoju tieňovú energiu, prijali zodpovednosť za činy. Všetky informácie, ktoré doktorka Shefali opisuje, pomôžu nájsť otvorenému čitateľovi silu, aby sa začal zaoberať transformáciou svojho vnútra. Dostávam sa k bodu, ktorý pokladám za veľmi dôležitý pri čítaní tejto knihy. Ak sa rozhodnete ju čítať (a ja úprimne verím, že mnohí z vás áno), čítajte ju prosím pozorne, nechajte vstrebať význam slov, myšlienok a nebojte sa priznať si, že možno robíte niečo zle. Je to v poriadku. Už len to, že po knihe siahnete znamená, že vám záleží na vzťahu rodič-dieťa.
Podľa môjho názoru je kniha vhodná aj pre jedincov, ktorí nemajú dieťa. Mnohí možno lepšie pochopíte správanie vašich rodičov, prinesie vám to vhľad a porozumenie. Dokonca, ak máte v okolí deti, verím že vám kniha rovnako pomôže, ako s nimi lepšie interagovať.
Pôvodne som mala predstavu, čo všetko tu napíšem, aké úryvky vyberiem, avšak, je ťažké vybrať iba jeden. Navyše mám pocit, že ak vo vás moje slova už teraz vzbudia záujem, budete o krok bližšie k tomu, aby ste si knihu prečítali, a to už bude jazda sebapoznania :))
Za seba môžem knihu jednoznačne odporučiť. Priniesla mi novú perspektívu do vnímania detskej duše a aj lepšie porozumenie roly rodiča.
