Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Ako najlepšie začať svoj deň ? V posteli s dobrou knihou a čajom :) Nie vždy sa to dá, preto čítam, kde môžem :)
•na instagrame píšem tiež o knihách, ak by ste sa chceli pozrieť @sue_knihomilka
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Počas čítania knihy som mala napísaných niekoľko poznámok, o ktoré som sa s vami chcela podeliť v recenzií. Avšak, rozhodla som sa neurobiť to. Kniha je veľmi dobre psychologicky prepracovaná, charaktery postáv, napätie, ktoré vás núti čítať ďalej a ďalej. Pri posledných 100 stranách som už nevedela, čo sa deje okolo mňa, tak veľmi som bola pohltená do príbehu.
Prvýkrát som čítala niečo od Sally Hepworthovej a som očarená. Autorka ide do hĺbky, dej graduje, zmätie vás a vy sa neviete dočkať, ako to nakoniec všetko dopadne.
Viem, rozprávam tu stále v podstate o mojich pocitoch, ale myslím si, že prezradiť čokoľvek z knihy by bola veľká chyba a obrala by som vás o čitateľský zážitok, ktorý, ak máte radi psychologické trileri, vám kniha vie dať. Preto svoje poznámky ohľadom knihy zahadzujem a prajem vám skvelý čitateľský zážitok, ak sa pre ňu rozhodnete.
Krajina iných. Krajina, v ktorej ste cudzinec.
Mathilde pochádza z Alsaska, jej manžel z Maroka. Opúšťa svoj domov a sťahuje sa do krajina, ktorá je svojou kultúrou, zvykmi, mysľou a spôsobom života vo veľkej miere odlišná od toho, čo pozná.
Mathilde je všímavá, empatická. Postupne sa zoznamuje s marockým spôsobom života, v ktorom priznajme si, ženy nie sú bohvie ako vážené. Bola však osamelá, jej manžel bol často preč a ona ostávala doma sama s malou dcérou. Amin bol praktický muž. Začiatkom chladný, nevedel porozumieť jej citlivej duši a poskytnúť jej nehu, pozornosť, ktorú potrebovala. Nebol zlý, v rámci svojej výchovy a kultúry v ktorej vyrastal bol perfetkný. Ale dajú sa spojiť dva rôzne svety v jeden ?
Ako už aj z názvu témy vyplýva, pôjde o priateľstvo medzi dvomi zaujímavými dievčatami: Elisou a Beatrice. Príbeh je v úvode veľmi veselý. Elisa nám vyrozpraváva, ako sa začalo jej priateľstvo s už teraz verejne známou Beatrice Rossettiovou. Všetko to spôsobila krádež džínsov, pri ktorej Eli robila Beatrice komplica. Ich vzťah sa ďalej vyvíjal a prechádzal mnohými zvratmi, neočakávanými a častokrát náročnými situáciami. Na prvý pohľad vidíme tú “úspešnú” a tú “porazenú”. Chcem len povedať, že ani jedna to nemala ľahké. Dievčatá sa so situáciami pasovali ako najlepšie vedeli, ako im okolnosti dovoľovali, ako sa aj doba posúvala ďalej. Obe si so sebou nesú problémy z rodiny, ani jedna to nemala ideálne. Boli priateľky, ktoré tu boli jedna pre druhú práve vtedy, keď to niektorá potrebovala. Obe totiž rozumeli nešťastiu. Každá po svojom, ale spolu jedna pre druhú.
Eli píše román, ktorý je plný živých spomienok s Beatrice. Akoby medzi nimi pôsobila príťažlivá sila. Z Eli cítiť silnú frustráciu. Opisuje ako bola pod vplyvom Beatrice, resp. dovolila jej aby sa s ňou porovnávala, čo v konečnom dôsledku v nej vyvolávalo smútok. Beatrice vedela ľudí presvedčiť, že je krásna. Mala talent robiť oslnivé veci a pritiahnuť ľudí k sebe.
Aby som to zhrnula: veľmi zaujímavé čítanie, dej plynule graduje a vy túžite vedieť, ako to medzi dvomi priateľkami dopadne. Sonda do ľudskej psychiky, správania a reakcií ľudí. Veľmi sa mi páčilo sledovať ako sa vyvíjala doba, v ktorej ste začínali so starou Nokiou a skončili ste ako bloger.
Príbeh sa odohráva začiatkom 20. storočia. Stretávame sa so španielskou chrípkou, vojnou. Situáciami podobnými, ktoré sa udiali/dejú aj v súčasnosti. Kniha je veľmi aktuálna aj dnes. Uvedomujeme si, akú má život cenu.
•Nezáleží na tom, aké tragédie ich postihnú: život ide ďalej.
V knihe sa stretávame s postavou Simonopia, ktorého odmalička obklopoval roj včiel. Simonopio pre mňa predstavuje čistú dušu. Kiežby sa ľudia na chvíľu zastavili a videli svet tak, ako ho videl on. Počuli, ako ho počul on.
Príbeh plynie pomalým pokojným tempom. Cítiť, ako sa autorka hrá so slovami. Starostlivo a citlivo poskytuje čitateľovi informácie, ktoré si postupne skladáme do uceleného príbehu. Zároveň, je dielo silne emočne nabité. Kniha je plná výrokov, ktoré vás prinútia na pár sekúnd sa zastaviť a precítiť. A v podstate, nech sa deje čokoľvek, my sa stále snažíme kráčať životom v ústrety cieľu, v ktorý veríme. Keďže, život nám nedáva žiadne záruky. Nič iné nám neostáva.
Citovo nabitá kniha plná životných právd písaná s veľkou nehou. Ak sa prečítate prvými stranami (pretože to nie je rozhodne oddychové čítanie), dostanete nádherný príbeh, ktorý vo vás ostane.
Po prečítaní knihy Spálený cukor vo mne ostáva množstvo myšlienok. Aké musí byť náročné, keď nám krivdy z minulosti zasahujú do súčasnosti, a zároveň ovplyvňujú výchovu našich detí? Každý si niečo zo sebou nesieme a v tejto knihe je to tak krásne zachytené. Autorka vám podá všetko tak, ako to postavy cítia. Žiaľ, hnev, ľútosť … a vy to prežívate s nimi. Počas čítania som sa snažila čo najviac vcítiť do postáv, porozumieť ich konaniu a súcitiť s nimi, pretože to potrebuje aj Tara a aj jej dcéra Antara.
Antara je umelkyňa, ktorá o svojej žijúcej mame hovorí v minulom čase. Jej matku, Taru, trápi kognitívny úpadok, ktorý sa prejavuje postupným strácaním pamäti a zmenami osobnosti. Každým dňom prichádza o maličký kúsok zo svojho života.
•Zdá sa mi nefér, že si vyloží z mysle minulosť, zatiaľ čo ja ňou večne prekypujem.
Toto je pre mňa silná veta z knihy, ktorá dokonale vystihuje Antarin postoj voči svojej matke. Byť s mamou ju na jednej strane stresuje, nevydržia spolu dlho, na druhej strane je to jej matka. Inú nemá. Matka, ktorú na jednej strane ľúbi, avšak na druhej strane, cíti voči nej aj silný hnev a krivdu. Veľa vecí projektuje do svojej matky. V skutočnosti, práve Antara potrebuje počuť od ostaných, že je dôležitá a že ju potrebujú.
Za mňa to bolo skvelé čítanie! Autorka do detailov zobrazila vzťah Tary a Antary a čo všetko tomu predchádzalo. Kniha je napísaná pútavo a ostane vám v mysli ešte dlho po jej dočítaní.
Kto by nepoznal slávnu postavu Annu Kareninu a jej osud ? Jej príbeh bol tragický. Dalo by sa však tomu zabrániť, keby Anna využila psychoterapeutickú pomoc ? Ako by to mohlo vyzerať nám v útlej 154 stranovej knihe hovorí doktor, psychológ a psychoterapeut Igor Smelý.
Musím vás varovať - kniha sa stane vašim spoločníkom a čas pri nej bude návykový. To ako autor vyberá slová, vkladá repliky postavám, ako z jeho knihy sáva láskavosť, z neho robia nie len skvelého psychoterapeuta, ako ho poznám z vysokoškolských čias, ale aj skvelého spisovateľa a znalca ľudskej duše. Poukazuje na to, aké je dôležité starať sa nie len o naše telo, ale aj o svoju dušu. Anna sa stretáva s doktorom Tabakovom, začína si uvedomovať prudkosť svojej povahy a mnoho iných stránok seba samej. Jej neustály hnev, vnútorné napätie, zlé sny…
Autor do knihy vložil množstvo nádherných myšlienok, ktoré nie len že boli uzdravujúce pre dušu Anny Kareniny, ale určite sa dotknú aj duše čitateľa. Ja som nesmierne vďačná, že som mohla pána doktora Smelého spoznať aj osobne a vidieť ho pri práci. Kniha sa zaraďuje medzi moje top knihy, rada sa k nej budem vraciať a čerpať inšpirujúci.
Pripravte si teplý čaj, zaviňte sa do deky a užívajte si čas, ktorý strávite s touto knihou.
Sklenený zvon je autobiografickým románom Sylvie Plathovej a je to cítiť. Dej je veľmi dobrý, ale tie myšlienky, emócie, ktoré vyvolá v čitateľovi a slová, vďaka ktorým sa vás dotkne sú bránou k lepšiemu porozumeniu ľudí s duševným poruchami. Konkrétne v tejto knihe išlo o bipolárnu poruchu. Na jednej strane silné nabudenie, tvorivosť, pocit, že dokážeme všetko, na druhej strane depresia, strata záujmu, samovražedné sklony.
•Sklenený zvon - v tomto symbolickom názve môžeme nájsť základný pocit Sylvie Plathovej: akoby nie celkom patrila do tohto sveta, akoby sa na všetko dívala cez sklenenú stenu pozorne a presne, s dušou čistou ako kocka ľadu, ale zároveň akoby sa pod tým skleneným zvonom dusila, nemohla dýchať, nemohla písať ani čítať.
Skutočne, neobyčajne obyčajný príbeh, ktorý vo vás zanechá množstvo pocitov a vy sa k nej budete vracať znova a znova.
Ako som sa stál sám sebou je kniha, vďaka ktorej je nám možné nahliadnuť do života uznávaného psychiatra a psychoterapeuta Irvina D. Yaloma. Kniha je doplnená aj o niekoľko fotografii, ktoré dotvárajú osobnejšiu atmosféru.
•Som jediné biele dieťa v černošskej štvrti, jediný Žid v kresťanskej štvrti.
Nehanbí sa priznať si aj svoje slabé stránky. Je mi to veľmi sympatické. Veľmi rada čítam jeho knihy či už kvôli samotnej psychológii a množstvu informácii, ktoré sa dajú využiť v praxi. Zároveň jeho knihy poukazujú aj na to, že psychológovia, psychoterapeuti nie sú stroje. Sú to ľudia, ktorí majú svoje problémy, nemajú ideálny život, ale v tej hodine, ktorú s nimi máte, všetky ich starosti idú do úzadia a sú tu pre vás.
Už sa neviem dočkať, ako si budem ďalej rozširovať zbierku kníh napísané Yalomom.
Odteraz môžem prehlásiť, že aj ja som fanúšičkou jedinečnej Lucie Berlin!
Nechutné, hrozné, bolestivé, desivé… Násilie, alkohol, drogy, sklamanie, smútok …
Niekedy s postavami súcitíte, inokedy nimi pohŕdate a mnohé vo vás prebudia zvedavosť.
Niektoré poviedky sú rozpísané na dvadsiatich stranách, iné na jednej. Všetky vás dokážu pohltiť a zaujať vašu myseľ. Každá je iná, a predsa majú niečo spoločné. Silné emócie, príbehy a posolstvá. Odzrkadľujú nepríjemnú stránku života či už samotnej Lucie alebo prerozprávaním jej života vďaka iným postavám.
Spomína situácie, nad ktorými bežne neuvažujeme, ale je to zaujímavá zmena, nachvíľu sa pri tom zastaviť a pomyslieť:” Áno, veď je to tak.” Pretože, povedzme si úprimne: “Kto rieši nepríjemnosti pokiaľ sa nás to vyslovene netýka ?”Každý jeden príbeh znie veľmi významne, až vám ostane rezonovať v mysli. Jednoznačne, autorka, ktorá sa čitateľovi dostane pod kožu.
Po prečítaní Čajovne v Tokiu som sa definitívne rozhodla pridať na svoj zoznam miest, ktoré by som rada v živote navštívila Japonsko. Aj v minulosti, keď som čítala knihy, ktoré sa odohrávajú v tejto krajine, som si vravela, že určite je to krajina, ktorá má čo ponúknuť. Teraz si vravím: “Rozhodne!” Keby som mohla, idem hneď.
V knihe sa stretávame s Fionou, ktorá vyhrala plne hradený pobyt v Japonsku, ktorý bol organizovaný v spolupráci s Fakultou umenia Polytechnickej univerzity v Tokiu, kde navyše môže vystaviť svoje fotografie z cesty po Japonsku v Londýne. Čo je ešte lepšie, jej mentorom bude jeden z najlepších fotografov na svete, Jutaka Araki. Avšak, osud to skomplikoval trochu inak. Namiesto Arakiho jej mentorom bude Gabe Burnett. Muž, ktorý jej pred pár rokmi spôsobil veľké komplikácie.
Musím povedať, že síce nemám prečítané všetky knihy od Julie Caplin (zatiaľ Hotelík na Islande), táto sa asi zaradí medzi jej topky. Opisy prostredia, scenérie, zvykov, kultúry, čajové obrady, nezvyčajné príchute Kit-Katov, množstvo druhov miestneho jedla a všetko čaro, ktoré krajina ponúka dokázala autorka vložiť do každej jednej strany, až vo mne vytvorila silnú túžbu byť raz toho súčasťou. Okrem toho, príbeh je naozaj veľmi čtivý a zaujímavý. Nechcela som, aby skončil. Dokonalé odreagovanie, keď vašu myseľ zamestnávajú nepríjemne myšlienky. Okrem toho, poukazuje na to, aké to je keď si pripustíme neprajné reči iných a sami seba vidíme nepeknom svetle. Keď nás prenasleduje minulosť.
Poviem vám, som nadšená! Dostala som maximálny zážitok, aký som mohla dostať. Možno to je tým, že prostredie mi veľmi sadlo, zároveň som bádala mierne podobnosti medzi mnou a Fionou a taktiež som veľká milovníčka čaju.
Túžba, radosť, úsmev … všetko dostanete, keď sa začítate.
