Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Realita môže byť poetická. Nádej v malých vytrvalých krokoch. Prečítate za jeden večer a dlho premýšľate.
Kto upratuje svet? Pýta sa francúzska feministka, ktorej kniha Dekoloniálny feminizmus vyšla nedávno v češtine. "Kapitalizmus je ekonomika odpadu. Ale nie všetci v ňom žijú rovnako." Na príklade pracovníčok a pracovníkov veľkých francúzskych upratovacích firiem ukazuje, ako sú niektoré povolania vypĺňané ľuďmi, ktorí sú sami v globálnej kapitalistickej spoločnosti považovaní za odpad. Náš neporiadok vo firmách, na staniciach či v parkoch upratujú často ľudia inej farby pleti, migrantky, ženy z nižších spoločenských vrstiev. Táto práca je často zdraviu škodlivá, pracovné podmienky sú otrasné, a zároveň musí ostať neviditeľná, aby si ľudia strednej triedy užívali čisté priestory, lebo ich bordel upracú v skorých ranných hodinách "čierne ženy".
Tieto úvahy majú podobný základ ako myšlienky T.H.Ericksena, ktorý hovorí o "ľudskom odpade" - ľuďoch, ktorých globálny kapitalizmus považuje za zbytočných a nevadí, ak miznú. Umierajú skoro, pre toxické prostredie, v ktorom žijú, lebo ich krajinu sme prerobili na smetisko (skládka európskeho elektronického odpadu v Akkre) alebo sme ju vymazali z mentálnej mapy sveta a tým pádom nevadí, ak jej obyvateľov vraždíme (Čečensko, Gaza).
Českí editori knihy uvádzajú myšlienky dekoloniálneho feminizmu do reálií strednej a východnej Európy. My sme trochu kolonizovaní - naše ženy pracujú v bohatých krajinách ako upratovačky či opatrovateľky- a trochu kolonizátori. Naša ekonomika profituje z postkoloniálneho usporiadania sveta. Ak ste nikdy nejedli banán či nepili kávu s čokoládou, možno o tom neviete. A tiež máme svoje upratovačky a sestričky z Ukrajiny. Žijeme v naivnom ignorovaní témy kolonializmu, hoci by bolo zaujímavé zmapovať dejiny prvej Československej republiky z pohľadu diskriminácie Slovákov a Sloveniek a koloniálneho prístupu českých elít k Slovensku, ktorý presakuje až do dnešných postojov.
Metafora upratovačky sa hodí aj na dnešný boj za spravodlivosť, za zvyšky prírody, čo nám ešte zostali, za spoločnosť, kde by bolo viac láskavosti a ktorá by sa starala o ľudí. Dekoloniálny feminizmus odhaľuje nespravodlivosti v systéme, nie je namierený proti mužom, ale proti systému, ktorý zotročuje ľudí aj prírodu. Nikto nechce vidieť bordel, ani tých, čo platia svojim zdravím a životmi za jeho nekonečné upratovanie.
Skvelá kniha
Kto upratuje svet? Pýta sa francúzska feministka, ktorej kniha Dekoloniálny feminizmus vyšla nedávno v češtine. "Kapitalizmus je ekonomika odpadu. Ale nie všetci v ňom žijú rovnako." Na príklade pracovníčok a pracovníkov veľkých francúzskych upratovacích firiem ukazuje, ako sú niektoré povolania vypĺňané ľuďmi, ktorí sú sami v globálnej kapitalistickej spoločnosti považovaní za odpad. Náš neporiadok vo firmách, na staniciach či v parkoch upratujú často ľudia inej farby pleti, migrantky, ženy z nižších spoločenských vrstiev. Táto práca je často zdraviu škodlivá, pracovné podmienky sú otrasné, a zároveň musí ostať neviditeľná, aby si ľudia strednej triedy užívali čisté priestory, lebo ich bordel upracú v skorých ranných hodinách "čierne ženy".
Tieto úvahy majú podobný základ ako myšlienky T.H.Ericksena, ktorý hovorí o "ľudskom odpade" - ľuďoch, ktorých globálny kapitalizmus považuje za zbytočných a nevadí, ak miznú. Umierajú skoro, pre toxické prostredie, v ktorom žijú, lebo ich krajinu sme prerobili na smetisko (skládka európskeho elektronického odpadu v Akkre) alebo sme ju vymazali z mentálnej mapy sveta a tým pádom nevadí, ak jej obyvateľov vraždíme (Čečensko, Gaza).
Českí editori knihy uvádzajú myšlienky dekoloniálneho feminizmu do reálií strednej a východnej Európy. My sme trochu kolonizovaní - naše ženy pracujú v bohatých krajinách ako upratovačky či opatrovateľky- a trochu kolonizátori. Naša ekonomika profituje z postkoloniálneho usporiadania sveta. Ak ste nikdy nejedli banán či nepili kávu s čokoládou, možno o tom neviete. A tiež máme svoje upratovačky a sestričky z Ukrajiny. Žijeme v naivnom ignorovaní témy kolonializmu, hoci by bolo zaujímavé zmapovať dejiny prvej Československej republiky z pohľadu diskriminácie Slovákov a Sloveniek a koloniálneho prístupu českých elít k Slovensku, ktorý presakuje až do dnešných postojov.
Metafora upratovačky sa hodí aj na dnešný boj za spravodlivosť, za zvyšky prírody, čo nám ešte zostali, za spoločnosť, kde by bolo viac láskavosti a ktorá by sa starala o ľudí. Dekoloniálny feminizmus odhaľuje nespravodlivosti v systéme, nie je namierený proti mužom, ale proti systému, ktorý zotročuje ľudí aj prírodu. Nikto nechce vidieť bordel, ani tých, čo platia svojim zdravím a životmi za jeho nekonečné upratovanie.
Skvelá kniha
Kniha obsahuje rôznorodé eseje osobností, ktorých spája Palestína či už podľa pôvodu, alebo podľa predmetu štúdia či práce či záujmu. Super je na tom to, že na začiatku sú tie viac osobné a rozprávačské, neskôr idú analytiky a fakty. Odhaľuje pohľad na problém Izraela a Palestíny tak, ako sa málo ponúka v českom či slovenskom mediálnom priestore. Hovorí napríklad o pôvode až nekritického českého podporovania štátu Izrael, o výsledku súdu proti pokusu zakázať mierovú demonštráciu na protest proti vraždeniu v Gaze, alebo súvis medzi medzinárodným obchodom sa zbraňami a pozíciou Izraela. Autori sú renomované osobnosti s kreditom, takže spoľahlivý zdroj informácií pre tých, čo chcú premýšľať a hľadať pravdu.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Najväčšie sklamanie od autora, ktorého milujem! Ako je možné, že po knihe Ľudskosť s toľkými revolučnými myšlienkami niekto napíše takú banálnu knihu plnú klišé, ktorú by pokojne mohol napísať ktorýkoľvek novinár ako Gladwell, Harari alebo Friedman? Pár sviežich myšlienok tam naozaj je, napr. zoznam, ako identifikovať nemorálne praktiky v našej civilizácii. Ale zvyšok je taký slabý!
1. Amerikanocentrizmus: väčšina príkladov (alebo tie, ktoré sa väčšinou opakujú) je z USA, akoby to bolo napísané špeciálne pre Američanov, pretože svet by čakal, že oni spasia svet.
2. Mužskí hrdinovia a symptóm spasiteľa sveta: vyzdvihovanie ľudí ako Peter Singer, Elon Musk, Bill Gates jednoducho nespĺňa kritériá, ktoré si sám autor kladie. Akokoľvek sa kniha snaží spomenúť ženy, všetko je to o niekoľkých egocentrických mužoch, ktorí si pripísali zásluhy za snahu a prácu mnohých.
3. Je veľmi modernistické veriť, že svet zmenia len technológie, inovácie a peniaze. Zmenou nejakých zákonov, ktoré dnes nikto nerešpektuje...
4. Ak chceme skoncovať s chudobou, treba najprv hľadať jej korene. Ak chceme skoncovať s otroctvom, taktiež. Tu by som očakávala viac historického výskumu od historika. A okrem toho, otroctvo neskončilo, len má dnes inú podobu.
Jedna z banálnych zbytočných kníh bielych mužov, ktorí si myslia, že spasia svet. Čakala som od vás oveľa oveľa viac, Rutger
Nie som fanúšička "ženských kníh", väčšina ma rozčuľuje, alebo nudí. Ale túto som si fakt užila. Na nič sa nehrá, je priama, smutnosmiešna a okrajovo aj zachytáva rôzne spoločenské témy. Ak to tam chcete vidieť - vidíte, ak nechcete - nevidíte a je to v pohode. Drsnosť jazyka a pomenovania niektorých situácií, s ktorými sa stretávajú ženy v zrelom veku je super. Žiaden pátos, žiadne mudrovanie - proste tak to je. Odpočiniete si a vojde vám toľko pod kožu, koľko si pustíte.
Jednoduchý príbeh, kde je všetko. Nezmyselnost predsudkov, charakter,ktorý sa ukáže v nečakanej chvíli, ale hlavne hĺbka odžitej pokojnej múdrosti. Neromantická romantika, úsmev cez slzy. Na konci si poplačete a kniha vo vás ostane.
Keď sa niečo volá komické, očakávam humor. V tejto zbierke som nič humorné nenašla. Stále opakujúce sa motívy alkoholu, zneužívania detí a žien, alibizmu. Ale všetko takým depresívnym spôsobom. Už si ani nepamätám, či som sa vôbec počas tej knihy zasmiala.
Slovensko Komické
- Andrej Csino
- Anna Olejárová
- Jakub Nvota
- Janko Iša
- Karol D. Horváth Samo Trnka
- Livian Allen G
- Lucia Siposová
- Márius Kopcsay
- Martin Petro
- Michal Brat
- Miro Švercel
- Peter Balko
- Peter Baťko
- Rasťo Piško
- Soňa Uriková
- Vanda Rozenbergová
- Veronika Sebechlebská
2,2
397 Kč
Po predošlých knihách tejto skvelej novinárky táto sklamala moje očakávania. Možno je to tým, že téma je fakt ťažká a pole neorané, Možno tým, že moje sociologické ja sa búri proti ziskavaniu dat o názoroch ľudí cez náhodné diskusie na soc sieťach.
Je to veselé ale miestami riadne pritiahnuté za vlasy. Človek sa musí uistovat, že nie som menejcenna, keď nemám guču kamarátok, ktoré o mne všetko vedia, lebo to vraj má každá žena.
Dobré sú kapitoly o Manosfére a o mužskom zdraví. Hoci viem dobre anglicky, viackrát som potrebovala prekladač. Veľa hororových slov a popkulturneho kontextu, ktorý som nechytala, lebo nie moja šálka kávy.
Ale: dôležitá vtipná kniha o témach o ktorých sa nehovorí. Keď vás unaví, preskocite kapitolu. Pár vecí vám fakt odpáli dekel. Vďaka Caitlin.
Prečítať si po rokoch romantický román, čo človeka fascinoval a formoval v detstve je riskantné. Riskujeme dezilúziu, sklamanie, banalitu ktorá môže prekryť detskú fascináciu príbehom chudobnej siroty, ktorá zabojovala o svoju dôstojnosť a vzoprela sa aj veľkej láske v mene cti.
Mnohí tvrdia že román je jedným z najikonickejších svojej doby a žánru. Že ukazuje ženu ako duchovne rovnocennú mužovi, schopnú aj napriek zväzujúcim okolnostiam rozhodovať o svojom osude. Podobne ako Tatiana v Puškinovom Oneginovi aj Jane Eyre v podstate prvá vyznáva lásku mužovi, ktorý stojí vyššie v spoločenskom rebríčku, otvorene hovorí o svojich túžbach po dôstojnosti a uznaní.
Po mnohých rokoch však moja pozornosť zostala prikvačená na historických a spoločenských okolnostiach, ktoré kniha odzrkadľuje a ktoré filmové adaptácie milosrdne obchádzajú či priamo vyhladzujú.
Rasizmus autorky, ktorý bol vtedy zrejme súčasťou výchovy vo všetkých vzdelaných anglických rodinách, zdôrazňovanie nadradenosti britskej výchovy, spôsobov, dokonca výzoru (farba pleti), nad iné kultúry, je evidentný napríklad v odsudzovaní všetkých nežiadúcich vlastností malej Adele a stotožňovaním ich s jej francúzskym pôvodom. Podobne popis Berthy, šialenej ženy pána Rochestera, zdôrazňuje jej rasu a kreolský pôvod ako zdroj zvrhlej povahy a šialenstva.
Zaujímavé sú aj sociálne pomery, ktoré kniha zrkadli. Môžu byť tiež odrazom autorkinej vlastnej životnej skúsenosti. Postoj k deťom, sirotám, chudobe, je veľmi drsne vykreslený. Scény Jane putujúcej cudzou krajinou prosiacej o pomoc a stretávajúcej sa so surovým odmietaním ešte aj v dome kňaza, môžu svedčiť o stave bezpečnosti, ale aj pokrytectve svätuškárskej viktoriánskej anglickej spoločnosti.
No a extrémne zaujímavá je postava Janeinho bratranca St.Johna, ktorý ju svojim náboženským fanatizmom terorrizuje a vydiera jej veriacu dušu v snahe zotročiť si ju ako svoju manželku pre vlastné ambiciózne ciele. O povahe a bohumilosti ktorých (misionárstvo v Indii) dnes vieme svoje. Nadradenosť a necitlivosť egocentrika, ktorý sa povyšuje nad ostatných a koná dobro len ako povolanie, autorka vôbec nekritizuje a opisuje ho s istou blahosklonnosťou.
Svätuškárstvo a neustále odvolávanie sa na boha môžu byť tiež kombináciou doby a autorkinej výchovy. Naštvalo ma však, že si na konci knihy neodpustila triumf obrátenia rebelujúceho Rochestera na vieru. Všetko je v poriadku, boh všetko vyriešil. Z toho mi bolo po rokoch trocha nevoľno, ako malá som to vôbec nevnímala. Ale pripúšťam, je to aj mojím svetonázororm.
Filmové adaptácie, najmä niektoré, sa snažia vytiahnuť to naozaj hodnotné z tohto historického diela. (Ja mám rada tú s Ciaranom Hindsom) Boj hodnôt, príbeh rozporu lásky cti, konvencií a zmyslu života. V knihe je však veľa škaredosti, ktorá tiež stojí za reflexiu a môže v mnohom poučiť.
