Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Večná optimistka veriaca v dobro, lásku a známe : všetko dobre dopadne:) Zasnená knihomoľka so životným heslom carpe diem a s nádejou, že svoj život prežije naplno, plnohodnotne a po boku svojej najväčšej lásky - manžela, ktorý je jej najlepším priateľom, úprimným zrkadlom a o ktorom vždy vyhlási: počítam najlepšie veci vo svojom živote, teba zarátam hneď niekoľkokrát:)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
novinka, ktorú som prečítala za jeden večer/noc:) ... empaticky mi tislo srdce smútkom, keď som zdieľala zmes osudov, ktoré priviedli ženy a dievčatá medzi múry parížskeho ústavu Salpetriere. Cítila som hnev, keď sa využívala slabosť a bezbrannosť tých, ktoré sa nevedeli postaviť systému. Príbeh o tom ... ako často nepochopené radšej spoločnosť pranieruje a odsúdi, zničí ... aby sa nemusela priznať, že niečo mohlo prekročiť ich schopnosť porozumieť. Ale zniesla by som viac strán, väčšmi dotiahnutý záver, no určite budem ešte dlho premýšľať nad príbehmi žien ako Louise, Genevieve, Eugénie či Theresé ... žien, ktoré často boli iba obeťou spoločnosti a svojich najbližších
Kapitoly sú krátke, spočiatku som si zvykala na pocit skákania z témy do témy, ale príde mi to ako keď s Francúzskom flirtujem ... tu zazriem zvodne plece ... a kým si predstavím, aký je to pocit pritisnúť naň pery, už civím na členok:D
Prosto premýšľam nad tým, prečo tak ľúbia slaný karamel, prečo je bretónske maslo vždy slané ... a potom sa zasnívam nad francúzskym predavačom klobúkov, ktorý autorkinu malú dcérku učí vďaka modrému klobúčiku ľahkému flirtu .. cítim chuť vanilkového koláča s rumom a rozjímam nad sušenými slivkami z Agenu.. chcem ochutnať pastilky z Vichy ... proste také záblesky a obrazy a dosť zaujímavostí:)
Ono mne to hopkanie po témach pripomína Paríž:) proste sa náhliš, chceš vidieť čo najviac, veľa chutí, zvukov, vnemov ... :)
Tie rýchle záblesky .. zaujímavosti, ozaj som pri čítaní cítila rôzne vône a chute:) a aj po estetickej stránke je tá kniha pekná:) Určite tu platí, že koľko ľudí, toľko chutí ... pre mňa bolo čítanie ako pohladenie vlastných spomienok a zároveň som okúsila aj čaro miest, kde som ešte nebola:) útla kniha, krásne strávený poldeň nad čítaním a vizualizovaním predstáv:)
nevedela som sa dočkať pokračovania Batesovej serie o najstrašidelnejších miestach. Preskočené dve destinácie ma mrzia a aj napriek námetu mňa osobne zvlášť nenadchla. Číta sa rýchlo, prežívame dve paralely ... súčasnosť a zároveň sme s členmi výpravy ... ale ... čakanie podporilo nároky a mne osobne sa táto časť nepáčila tak ako Aokigahara a Katakomby. Za mínus považujem aj rozhodnutie zmeniť dizajn obálky a upustiť od prebalu. Takže tu pre mňa bohužiaľ platí to známe "lepšie očakávané, ako prežité". Osobne si myslím, že si rýchlo sformujete predstavu, čo sa asi stalo, ale uznávam, je celkom podnetné o tom špekulovať, rovnako ako nad osudmi jednotlivých členov. Verím, že Ostrov bábik alebo Helltown sa vráti k pôvodnej koncepcii a dizajnu:)
Vždy som obdivovala svoju drobnú mamku za jej odvahu a oddanosť práci, o ktorej som vždy tvrdila, že by som ju nezvládla robiť čo len jeden deň. Aspoň letmo som si uvedomovala, akým fyzickým a duševným mlynčekom prechádza a ako sa neustála zodpovednosť, stres a fyzická práca podpisuje na jej tvári a pohľade. Často som bola sklamaná, že pre mňa nemá toľko pochopenia ako pre svojich pacientov, pre ktorých sa vždy rozdala a spravila pre nich prvé posledné. Dnes po prečítaní tejto knihy viem ... že som netušila nič. Píšem tieto riadky s plačom, lebo ani náhodou som nevedela pochopiť, aký hlboký je oceán, do ktorého sa sestry musia ponoriť ... koľko bolesti a práce musia uniesť ... prečítajte si ju aj Vy, priatelia ... aby ste aspoň nahliadli, koľko lásky, empatie, sily a oddanosti vloží do svojho poslania sestra, ktorá je nielen ošetrovateľkou, psychologičkou a akýmsi malým lekárom (a často pacienta pozná tisíc ráz viac ako rutinný lekár) ... ale stáva sa aj členom rodiny, prežíva bolesť .. ale musí sa obrniť a sama často citovo a fyzický vyhorí. Vždy som si svoju mamku vážila ... ale dnes mám pocit, že som pochopila čosi viac ... ona nabíja energiou, nádejou a pre mnohých je jediná, ktorá im ešte ostala ... preto často nemá už silu a chuť bojovať s vlastným smútkom a potrebami. Myslím, že nad touto knihou budem ešte dlho premýšľať ... a zdravotné sestry si vážiť ešte viac ...
Prečítané za jeden deň:) krásna obálka a milý príbeh, ktorý mi pripomína kombináciu Malých žien, štipku z Jany Eyrovej a kúsok Austenovej:) vždy ma toto obdobie a čistá, nežná a ostýchavá láska chytia za srdce.
Útla kniha a predsa prešpikovaná poznatkami. Veľké teórie podané o čosi zrozumiteľnejšie a pocit, akí sme v podstate maličkí. Porozumieť vesmíru je snaha porozumieť sami sebe. Kozmická perspektíva učí pokore a rešpektu:)
Po tejto knihe som siahla náhodou, no prečítaná bola na jeden dych. Rozprávka s detektívnym nádychom, alebo ako objav starej kroniky môže zmeniť život 16 ročnej Emmy. Krásna myšlienka, ktorá určite poteší knihomoľské duše, prastará mágia a faun, ktorého príbeh chytí za srdce. Odporúčam prečítať starším deťom, mládeži a aj tým, ktorí ešte vždy nestratili fantáziu a lásku k príbehom. Milé rozprávanie o nemeckom zámku a jednej legende ... ktoré dokáže, že mnoho príbehov môže mať reálne korene a stačí iba veriť.:)
Niektoré knihy sa nám do rúk dostávajú náhodou. Niektoré sa nám dostanú do rúk, ale veľmi dlho si k ním nehľadáme cestu. A Černicové dievčatá bola pre mňa práve taká kniha. Je neuveriteľné, keď tak útla kniha dokáže ukryť príbehy miliónov ľudí zosobnených v príbehu piatich. Keď dokáže predostrieť nekonečné utrpenie ženy, ktorá čelí tomu najhoršiemu, čomu žena čeliť môže. Vysporiadava sa s vlastným zneuctením, stratou dieťaťa, zomiera tisíc ráz, aby potom znovu vstala a opäť čelila tomu, čo stretla. A predsa, predsa z vône černíc, boľavého tŕnia, ktorým sa obklopujú a ľadu, ktorý im zastiera pohľad, na vás dýchne nekonečná nádej... presvedčenie, že všetko, i to najhoršie v živote, môže pominúť. A príroda, rovnako ako láska, si nájde cestu. Príroda plná byliniek, prírodná lekáreň a liek na všetko. Táto kniha mnou trošku otriasla a predsa mám pri nej pocit, že tie najmenšie fialky môžu voňať najsladšie.
surové, tvrdé a bez zbytočnej servítky. Tak jasne cielené a uveriteľné. Špinavé a na hranici únosnosti ako doba, v ktorej Jánošík žil. Ospevovaný hrdina? Sotva ... tvrdý a ľudskosti zbavený vrah, zlodej a bezškrupulózny násilník? Veľmi pravdepodobné. Pravda je zlatou strednou cestou a kniha je "jednohubka" ... proste ju nedokážem odložiť ináč ako na jeden šup prečítanú. A vrele odporúčam, začala som večer ... skončila o štvrtej ráno a do ôsmej nad ňou premýšľala ... skvelá kniha, silný námet a naturalistické bez ozdôbok podané posolstvo doby, keď ľudský život neznamenal veľa ... často v duchu "sledujem brázdu za vozom, aspoň toto tu po mne na svete ostane" ... a o vďačnosti, že žijem v dobe dostatku a silnej potrebe velebiť individualitu a cenu jedného života .. ani nehovoriac. Perfektná a prudko čitateľná kniha:)
veľké očakávania z anotácie a pekného vizuálu ... o to väčšie sklamanie :( dej prepletený nesúrodými spomienkami, ktoré by nejako zvlášť nevadili a dali by knihe ráz, aký sľubuje obálka ... ale tá zápletka a záver cesty (a knihy) ... asi nie som cieľová skupina (a to knihy milujem a čítam ozaj všehochuť), dve hviezdičky len z rešpektu k práci ... no nie k samotnej knihe
