Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
nájdete ma na instagrame @knihohry
Zbožňujem fantasy, ktoré dokáže človeka odpútať od problémov, starostí a všednosti reálneho sveta, ale nepohŕdnem ani históriou a geografickou literatúrou.
Momentálne čítam nemecké knihy v zmysle hesla : Dva v jednom (umenie a vzdelanie)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Zaujímavý dej? Áno!
Charizmatické postavy? Áno!
Nový druh mágie, ktorá ma svoje jasné pravidlá? Áno!
Logické chyby? Nie!
Nudné pasáže? Nie!
Knihu som si vypočula v audioforme v anglickom jazyku. Autorov štýl písania bol veľmi dobrý, svet, v ktorom sa dej odohrával, zaujímavý a rozvíjajúci sa dej veľmi pútavý. Pomohli tomu aj skvelé hlavné postavy, silný a tajomný nepriateľ, bláznivý plán ako sa ho zbaviť.
Autor využil svoj potenciál naplno a ja môžem Final Empire odporúčať všetkým milovníkom fantasy.
Krvavá Rose je voľným pokračovaním autorovho deputu "Králove Wyldu." Veľa podobností však medzi týmito dielami nenájdete. Áno, obe sa odohrávajú v tom istom svete postavenom na princípe slávnych žoldnierskych skupín, ktoré si svoju slávu získavajú bojom v arénach proti príšeram a občas i skutočnou bitkou.
Lenže tu podobnosť končí.
Zatiaľ čo "Králove Waldu" niesli v sebe hlbšiu myšlienku, postavy spájala túžba pomôcť a vykonať niečo veľké čo hraničilo s ich fyzickými možnosťami a čitateľ si užil nielen vtipné dialógy, situačný humor, ale bol súčasťou i ťažkých správnych rozhodnutí.
Krvavá Rose v sebe nenesie žiaden morálny obsah (len morálne zlyhania partnera/partnerky, rodiča, (už dopelého) dieťaťa...) . Je neuveriteľná i na fantasy žáner (50 kilová žena dokáže v súboji na päste poraziť trikrát ťažšieho supera, človek prakticky bez výcviku strieľa z luku ako Legolas...) a každý vzťah v knihe je postavený na veľmi pochybných základoch (promiskuita, zaslepené nasledovanie a poslúchanie jedného partnera a absolútna nadvláda toho druhého vo vzťahu...), všetci si niesli traumy z detstva (bez výnimky)...
Krvavá Rose nebola ani vtipná, ani uveriteľná, ani obdivuhodná a doteraz neviem, akému publiku bola kniha vlastne určená. Young Adult? Very Young Adult? Určite nie deti...vlastne by som ju neodporúčala ani ako YA literatúru.
Určite si však prečítajte Králove Wyldu.
Kniha nepotrebuje litre krvi na to, aby bola dobrým (a hlavne) kvalitným hororom. Lovecraft sa vo väčšine poviedok pohráva so psychikou človeka, s jeho vnímaním reality, predstavami a fantáziou.
Zároveň vytvoril svoj svet s vlastnými Old ones, mýtmi..., z ktorých dnes ťažia rôzne oblasti (existujú board games a lcg games s touto tématikou, ktoré tiež odporúčam).
Kniha je krásne hrubá, plná poviedok s dobrou atmosférou, ktoré čitateľa nútia i zamyslieť sa. Čo je pravda a čo len sen?
Prvú polovicu knihu som nemala pocit, že čítam post apokalyptický príbeh. Autor použil veľmi jednoduchý rozprávačský štýl, všetko opisoval s nadhľadom. (Čo bol skvelý ťah od spisovateľa - oveľa viac potom čitateľa zasiahlo to, čo sa udialo neskôr)
Lenže potom to začalo.
Najprv sa zjavil hluchý mních so svojimi kázňami, v ktorých neponúkal žiadne povzbudenie, práve naopak. Hovoril o pekle na zemi, utrpení a Bohu, ktorý ľudí už dávno opustil. Je prorokom alebo bláznom?
Vyvrcholenie knihy bolo veľmi dobré. Ťažké, nechutné, dokonalé.
5/5 za to, že ma kniha zabavila, nútila neustále pokračovať v čítaní a priniesla niečo nové. V jednoduchosti je krása, a tu to platí dvojnásobne. Žiadne rozsiahle opisy, balast..
Film som nevidela, takže moje hodnotenie je "oslobodené" od dojmov z filmového spracovania.
Musím sa priznať, že ma prekvapilo chladné opisovanie života v gete, akoby autor písal o skúsenostiach niekoho iného a nie svojich. V jeho slovách nebola žiadna nenávisť, žiaden sentiment, len čistý opis toho, ako sa mu podarilo prežiť. Som vďačná za to "bezemočné" podanie reality. Pravdepodobne i to, ako sa autor dokázal odosobniť od seba samého mu nakoneic pomohlo prežiť.
Možno si človek (mylne) myslí, že už o nedávnej histórii vie všetko, ale je užitočné neustále si udalosti týkajúce sa jednotlivcov pripomínať, aby sme ako spoločnosť nezabudli. Táto kniha k tomu môže jednoznačne pomôcť.
Krátka, vtipná a ironická. Za túto cenu môžem odporúčam ako rýchlu jednohubku. Nečakajte žiadnu hlbokú pointu, ale určite sa pri čítaní zabavíte.
Dej má až príliš rýchly spád bez vyvrcholenia, ktoré by čitateľ od knihy s podobnou tématikou očakával. Knihe chýba akcia, dôvod, prečo sa báť vlkolakov a hlavne logika. Mrzí ma, že to musím napísať, ale nevidím dôvod, prečo by som knihu mala odporučiť. Ak pripustíme existenciu sveta, kde žijú vlkolaci, boli by už dávno vyhynutí kvôli svojej vlastnej neschopnosti a totálnej nepripravenosti prežiť. Po vlkoch (od ktorých dostali pomenovanie) podľa Bissa nezdedili ani čuch, ani inteligenciu, nehovoriac o sile a agresie.
Nedá mi nespomenúť kostrbatý preklad, ktorý príbehu nepomohol a úplne ho zabil gramatickou chybou vo vete "Natiahnime sa mi pekne do sviatočných handier a navečerajme sa skôr, no nie?" Na jednej strane sa používajú hovorové slová ako „handry“, na druhej sa autor púšťa do filozofických myšlienok a odvoláva na historické postavy a postavy sa hrajú na inteligenčných gigantov.
Nečítalo sa to dobre.
Áno, zrejme mi chýba pohľad človeka minulého storočia. Vadilo mi, že od pomaly strany číslo jedno bolo jasné, kto je tým vlkolakom, že kniha vo mne nevyvolala ani kúsok strachu či napätia.
Chcela by som napísať, že existuje mnoho lepších kníh o vlkolakoch, ale...(nechám tu prázdne miesto a odporúčam prečítať si radšej mýty a legendy).
I would die for my country. But I’d rather kill for it. Tento výrok vystihuje toho, kto ho povedal. Poľný maršal Tamas – hrdina Adra, ten, ktorý zvrhol kráľa, vojak a otec. A asi najlepšie vykreslená postava trilógie.
Kniha je dejovo skvelá a nie je jej čo vytknúť. Drží sa bojovej a politickej línie, Adamat rozplieta intrigy, rieši atentát na kandidáta na predsedu vládu Ricarda, zatiaľčo Tamas neúnavne, napriek svojmu veku a zraneniam, vedie armádu k mierovým rokovaniam s armádou Kezu
Jediné, čo chcem celej trilógie vytknúť, sú zlé uchopené ľudské/milenecké vzťahy, ktoré len vykresľujú nedospelosť a detinské správanie hlavne Taniela, ktorý sa snaží moralisticky poučovať, ale sám (nie len) v tejto oblasti zlyháva. Do deja vstúpil ako vojnový hrdina, ale ani raz sa tak v skutočnosti nesprával, nie je schopný prijať rozkazy nadriadených, ale sám nemá na to, aby ich rozdával. Záver trilógie len potvrdzuje, že je to len veľké dieťa, ktoré hneď, ako sa môže zbaviť zodpovednosti, s radosťou tak spraví.
Taktiež Nila...to, čo sa z nej stalo...z dievčiny, ktorá bola neskutočné odhodlaná ochrániť život malého chlapca sa vykľulo niečo drzé a (ne)schopné podľa toho, ako sa to autorovi hodilo.
Tiež mágia... Všetko by malo mať svoje hranice. Tu sa neustále posúvali.
Viem, že existuje ešte viacero kníh zo sveta Nine nations, ale táto trilógia, hlavne jej ukončenie ma nespresvedčila, aby som si ich zakúpila a prečítala.
Určite si najprv prečítaje The first law.
Kniha je sama o sebe veľmi dobrá a ľahko sa číta. Autor ju postavil na úžasne vykreslených postavách (ako to bolo v spomínanej trilógii).
To, čo začína ako priamočiara túžba po pomste, kde čitateľ neočakáva, že sa dej skomplikuje, sa postupne mení na mocenské boje v najvyšších kruhoch. Nie, nie je to nič, čoho by ste sa mali obávať. Kniha len dokresľuje politiku, ktorú autor už skôr načrtol, buduje svoj svet do hĺbky. Najlepšie na tom je, že postavy, ktoré sú nositeľmi deja, sú vtipné a svojrázne a nedovolia čitateľovi ani na chvíľu sa nudiť.
Od tohto autora som zatiaľ zlú knihu nečítala.
Každý, kto sa prehryzol cez začiatok predchádzajúcej knihy (Promise of blood), si túto skutočne užije. Zatiaľ čo ta prvá bola presýtená neustále pribúdajúcimi novými postavami, politickými a geografickými skutočnosťami, ďalšími a ďalšími skupinami a podskupinami “mágov” a bohov, táto kniha z toho už len ťaží. Pribudlo len zopár charakterov a autor sa venoval lepšiemu vykresleniu známych postáv, predovšetkým Tamasovi, Tanielovi (a jeho vernej Ka Poel), Adamatovi a, na moje prekvapenie, aj Vlore, takže všetci, ktorí sa pred tým (neodôvodnene) sťažovali na nedostatok ženských hrdiniek, si prídu na svoje. (Aj väčšinu nových postáv tvoria práve ženy.)
Sledujeme tri dejové línie, ktoré sa navzájom nekrižujú, v podstate na seba len málo naväzujú, ale dokopy vytvárajú solídny príbeh postavený na logike, vojne a politických machináciách. Nie, nemusíte sa báť zložitých dejových zvratov, ktoré by vás poplietli. Narozdiel od prvej knihy už ani nie je potrebné robiť si poznámky. Číta sa rýchlo, prechody medzi jednotlivými nositeľmi deja (či už Adamat v Adre, Taniel na fronte a Tamas na území ovládanom nepriateľskou armádou) sú plynulé, časovo na seba naväzujú.
Podarí sa Adamatovi získať späť svoje deti? Stotožní sa mladý Taniel so svojimi novonadobudnutými schopnosťami, ktoré prevyšujú už aj tak nadľudsky schopných powder mageov? Nájde Tamas a jeho nemalá, no v porovnaní s prenasledovateľmi nepočetná skupina vojakov, spôsob, ako sa vrátiť späť do svojej krajiny?
Alebo budú mať ich snaženia nie veľmi šťastný koniec?
