Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
nájdete ma na instagrame @knihohry
Zbožňujem fantasy, ktoré dokáže človeka odpútať od problémov, starostí a všednosti reálneho sveta, ale nepohŕdnem ani históriou a geografickou literatúrou.
Momentálne čítam nemecké knihy v zmysle hesla : Dva v jednom (umenie a vzdelanie)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Priznám sa, že po prvých desiatkach strán som chcela knihu odložiť. Prečo? Z jedného jednoduchého dôvodu: autor na čitateľa v rozmedzí pár strán (v kontexte hrúbky knihy, ktorá je naozaj štedrá) vysypal nekonečnú záplavu mien, mocenských skupín, politicko-geografických faktov...bolo to veľmi zmätočné. Čitateľ sa vžije s jednou mocnou skupinou „čarodejov“ len preto, aby sa o niekoľko strán ďalej dozvedel, že existuje ešte niekto mocnejší a nad tým je ešte niečo viac.
Občas som mala pocit, že všetko v tomto príbehu je „too much.“ Až mám otázku, koho/čo autor predstaví v ďalších knihách z jeho sveta (ktorých je hneď viacero). Nemyslím si, že je dobre, keď autor vyzradí v jednej knihe príliš veľa, obzvlášť, keď má pripravené pokračovanie (a nie jedno)
Na druhej strane si autor dal námahu a vytvoril živý a bohatý svet s vlastnými bohmi, politickými súbojmi, rôznymi rasami a podobne. Atmosféra príbehu bola skvelá (len škoda, že som si najprv musela vytvoriť niekoľko A4 strán s poznámkami, aby som sa nestratila v tom, kto je kto a kto kam patrí), bola nasýtená strelným prachom, cez ktorý si cestu razili dôstojníci v naškrobených uniformách.
Kdesi na internete som čítala recenzie, kde sa zopár ľudí sťažovalo na nedostatok ženských postav, s čím zásadne nesúhlasím. Bolo ich presne toľko, aby nepôsobili rušivo, vykreslené boli tiež dobre a zasadil ich do deja logicky. Treba si uvedomiť, že dej je sústredený doprostred vojenského prevratu, sústredí sa na blízky okruh najvyšších dôstojníkov a podobne.
Záver: Knihu odporúčam, nie však ako oddychové čítanie a určite si prečítam pokračovanie.
Je to skôr 3,5/5.
Veľmi dobré ukončenie skvelej trilógie, ktorú môžem (priam musím) oporučiť.
vojna na severe naďalej zúri a núti vytvárať spojenectvá v mene víťazstva, neustále hladní nasledovníci proroka stoja pred dverami Aduanu a Union nutne potrebuje kráľa, ktorý by zjednotil národ a upokojil rebelujúcich sedliakov. Uprostred udalosti, ktoré presahujú osudy všetkých ľudí, stoja naši obľúbení hrdinovia.
V porovnaní s ostatnými knihami sa mi zdalo, že autor venoval menej pozornosti rozvoju postáv, ale neubralo to z cekového dojmu a vynahradil to pokusom o tajomno a väčším počtom intríg
Je presne taká istá ako prvá, no predsa úplne iná.
Zatiaľ čo The Blade itself bol skôr veľmi dlhý úvod, kde sa veľa nedialo a dej bol výsostne o postavách (čo vôbec nebolo zlé, práve naopak), Before they are hanged je dynamickým opisom udalostí, ktoré naši hrdinovia prežívajú.
Či už na chladnom severe, či kdesi na konci sveta, či pod ostrým južanským slnkom. Autor pokračuje v živom opise všetkých postáv, nedáva im vydýchnuť, stavia na ich silných stránkach, no nebojí sa poukázať na ich slabosti, chyby.
Samotný dej nie je zložitý, žiadne spletité intrigy, prekvapenia vyskakujúce z každej stránky...a predsa. Autor stavia svoju trilógiu na postavách, na ich vzájomnej interakcii, vďaka ktorej sú uveriteľní a ľudskí, vtipní a tragickí.
Čitateľ, ktorý sa pozorne venoval predchádzajúcim dvom častiam, si mohol vyvrcholenie trilógie domyslieť. A predsa ho dostane. Nie koniec samotný, ale spôsob, akým ku nemu Eisenhorn dospeje.
Nič, čo sa tam udialo, nebolo fér, ale svet 40k je temný a plný nepriateľov, ktorí ľudstvo ohrozujú zvnútra i zvonku.
Iste, knihe by sa dalo vyčítať zopár nedokonalostí, ale ani tie nezatienili pravý warhamerácky pocit, ktorý na čitateľa dýchal z každej strany.
Autor si, každopádne, nechal otvorené dierka pre ďalšie príbehy.
Jedna z najlepších fantasy kníh.
Neverím, že existuje človek, ktorý by si nezamiloval sarkastického inkvizítora, do seba zahľadeného mladého, no lenivého šermiara, trochu šialeného, no mocného čarodeja s málou mierou trpezlivosti, sympatického barbara vyhýbajúcemu sa boju, ak sa to čo i len trochu dá.
Autor vytvoril postavy tak zaujímavé, že hoci sa v samotnej knihe toho veľa nedialo (skôr to bol vyše 500 stranový úvod), ani chvíľu som sa nenudila, práve naopak.
Dovolím si malý malý citát, z ktorého sa smejem ešte teraz: “Hurray', shouted Glokta. 'Porridge again!' He looked over at the motionless Practical. 'Porridge and honey, better than money, everything's funny, with porridge and honey!”
Čas strávený čítaním tohto diela určite nie je stratený.
Nemožem povedať, že by sa mi knihy o arbitre Shira Calpurnia čítali dobre.
Možno to bolo prekladom, neviem, ale príbehy boli dosť zmetočné, ťažkopadné. Som fanušíkom Warhammer sveta už dlhé roky, ale toto mi nesadlo a neviem si predstaviť, že by hociktorú z tých troch kníh dočítal do konca niekto, kto o Warhammer svete ešte nepočul.
Neoporúčala by som ju.
Nemôžem ohodnotiť ináč, než plným počtom bodov.
Kniha sa čítala ľahko. Narozdiel od iných warhammeráckych kníh, napr. od autora M. Farrera (krížová palba, atď...) sa čítaľa ľahko a plynulo.
Hlavná postava inkvizítora je sympatická, dobre opísaná a čítateľ nemá problém či si ju už obľúbiť alebo cítiť voči nej inú émociu, čo je u akejkoľvek knihy dôležité.
Môžem odporúčať hocijakému fanušíkovi sci fi.
Nerada hodnotím knihy, ktoré v sebe ukrývajú príbehy založené na realite, pretože tá samotná sa hodnotiť ani nedá. Kto môže povedať, čo je dobré a čo zlé? Nakoľko však autorka sama priznáva, že zmiešala realitu s fikciou, urobím výnimku.
Samotných faktov bolo v deji málo. Viac mi priniesol doslov Owena Matthewsa. Vďaka fikcii, ktorú autorka použila, sa mohla viac pohrať so štylistikou a samotným príbehom, ktorý ako beletria jednoducho nebol dobrý. Ak by to bola biografia, nedovolila by som si to kritizovať. Lenže dej sa nečítal ľahko, často sa mi stalo, že som nevedela, o kom práve čítam, či o Cilke alebo inej postave. Možno to spôsobil slovenský preklad, neviem.
Kniha na mňa pôsobila ťažko (nie kvôli faktom, ale spracovaniu), existuje mnoho iných a lepšie napísaných a preložených diel.
Len z úcty k faktom dávam 3/5. Ak by som hodnotila umelecké spracovanie, bolo by hodnotenie oveľa menšie.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Ľutujem, že som sa dala zlákať dobrými recenziami k tomuto dielu. Je to zmes bizáru, absentujúcej logiky a nezaujímavých postáv a udalostí.
Plusy:
-Kniha nebola obzvlášť dlhá.
Mínusy:
-Richard. Tak hysterického muža človek často nenájde. Absolútne neužitočná a zbytočná hlavná postava.
-Všetky postavy boli opísané povrchne. Za celý dej knihy sa nikam neposunuli (teraz nehovorím o posúvaní za z lokácie A do lokácie B, následne do lokácie C atď) Žiaden psychologický vývoj. Niekto by mi mohol odporovať s Huntress. Lenže to, že autor si zmysel, že ich zradila a o pár minút nato (opakujem, že som to počúvala, nie čítala) so slzami na krajíčku hovorí, že urobila chybu nie je vývoj, ale autorova márna snaha vyvolať aspoň nejakú emóciu.
-samotná huntress. Raz mala dokázať skutkom svoje slová tom, čo všetko zabila. Zlyhala na plnej čiare a bez váhania. A kto sa postavil na jej miesto takzvaného bojovníka? Richard. Len tak. Bez zásluh. Len preto, že papier znesie veľa.
-Hlavní záporáci sa opisujú ako nadľudsky silní a rýchli, no ako dopadli? To vážne? Ešte pár minút pred ich neslávnym koncom autor opisuje, že v jednom okamihu bol jeden z nich na jednom mieste a v druhom už nie. Prečo to nemohli spraviť znova?
-Motív anjela bol vyslovene hlúpy. Ide sa pomstiť celému nebu a nekonečným zástupom anjelov sám? Aj keby existoval len spomínaný Gabriel (čo sa nikde nehovorí), ako by ho porazil, ak sú rovnako schopný?
-Honba za špeciálnym kľúčom bola absolútne zbytočná. Veď Door vie otvárať dvere len tak, lebo chce. A obyčajnou napodobeninou dokázala otvoriť vchod do x-tej dimenzie. Fakt? To je vyústenie celého príbehu?
-Toto má ďaleko od hocijakého fantasy. Dobrý dej sa potrebuje budovať, potrebuje pravidlá a zákonitosti. Nie, to že to tu nie je neprispieva k “jedinečnému duchu” tejto veci. Ani to už nemôžem volať knihou k úcte k dobrým dielam.
-V poslednom okamihu anjel vyhŕkne, že jej sestra je nažive. Anjel niečo také spomínal už skôr. Reakcia Door? Nič. Nezáujem. Aj keby anjel klamal, toto je reakcia na informáciu, že jej sestra žije? Žiadna snaha nájsť ju? Aspoň slovíčkom? Ja neviem, možno bola adoptovaná. I keď neskôr sa o nej Door zmienila, neprinieslo to žiadnu emóciu.
-Markíz a to čo tam stváral bolo úplne navyše. Nechal sa zabiť a oživiť (a určite by to mohol urobiť aj druhý raz. Veď prečo nie? ) úplne zbytočne. Nedokázal varovať Door, nechal ju, nech si vkráča priamo do pasce. Jeho obeť (príliš dramatické slovo) bola teda taká, že ak by nebola, nič by to nezmenilo.
-Autor by nemal čítať audioknihy. Jeho jediná práca s hlasom spočívala v tom, že raz hovoril pomalšie, raz hrubšie. Ak by nebolo pomaly za/pred každou vetou povedané, kto to povedal (čo tiež nie je veľmi profesionálne) stratila by som sa v tom.
-Koniec bol gýčovitý, bez nápadu. Tak, ako Richard začínal ako úplný zúfalec, tak aj skončil.
Podľa môjho názoru najlepšia kniha série. Autor upustil od nadprirodzena a viac sa sústredil na to, čo definuje človeka– ľudské chyby, beznádej a nádej zároveň, hlúposť, oddanosť i na to, čo spája/rozdeľuje spoločnosť ako takú. Ukazuje, ako fungujú tzv. sociálne bubliny, že pravda je čisto subjektívna záležitosť, ktorá sa dá krútiť podľa ľubovôle a chute a názorov tých, ktorým je podávaná
Páčil sa mi i otvorený záver, ktorý umožňuje čitateľovi ukončiť príbeh hlavných hrdinov podľa jeho subjektívnych názorov na nich.
Nuž a na koniec spomeniem aj Annu, ktorá vo svojej, možno na prvý pohľad, nenápadnej osobe zobrazuje silnú ženskú postavu, nezlomenú a nezlomnú, vernú až do konca, bez ktorej by Artyom podľa môjho názoru veľa nedosiahol, i napriek tomu, že robil všetko preto, aby ju od seba odohnal.
